Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/238/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718201603
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3718201603.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobkýň: Ing. C. P., bytom R. XXX/XX, J. L., 2/ F. P., bytom R. XXX/
XX, J. L., 3/ E. P., bytom X. XXX/X, J. L., právne zastúpených Advokátskou kanceláriou G. & J., s.r.o.,
so sídlom M. R. M., H. 2, L., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: R. R., právne zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. H. P., s.r.o., so sídlom P. O. P. XXXXX/XXB, H., IČO: XX XXX XXX, o nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica

zo dňa 06. júna 2018, č. k. 3C/31/2018-40, v spojení s opravným uznesením zo dňa 16. júla 2018, č.
k. 3C/31/2018-89, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalobkyne majú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva - realizácie dobrovoľnej
dražby na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. J. L., v obci J. L., okrese J. L., vedených na LV
č. XXXX, Okresným úradom J. L., katastrálnym odborom, a to bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. .
poschodí obytného domu s vchodom č. X, so súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X
a na podiel o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Žalobkyniam

1/, 2/ uložil, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podali na príslušný súd žalobu o určenie, že
majú právo plniť žalovanej z úverovej zmluvy v splátkach. Zároveň súd rozhodol, že žalobkyne 1/, 2/,
3/ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania
je žalovaná povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkýň 1/, 2/, 3/, do troch dní od právoplatnosti
uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2,

písm. d), § 336 ods. 1 veta prvá CSP. Žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
uviedli, že dňa 25.04.2008 uzavreli žalobkyňa 1/ spolu so žalobkyňou 2/ ako dlžníčky a žalovaná ako
banka zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyniam 1/, 2/ úver vo
výške 595.000,- SK (cca 19.750,38 eur), pričom mesačná splátka bola stanovená vo výške 3.769,-
SK (cca 125,11 eur). V rovnaký deň uzatvorila žalobkyňa 3/ so žalovanou zmluvu o zložení záložného
práva k nehnuteľnostiam. Záložné právo malo zabezpečovať nárok žalovanej vyplývajúci zo zmluvy

o úvere. Žalobkyne 1/, 2/ si svoj záväzok voči žalovanej riadne a včas plnili, pričom do dnešného
dňa uhradili viac ako 106 splátok v objeme 13 250 eur. Na konci augusta 2017 bola žalobkyniam
1/, 2/ doručená výzva žalovanej zo dňa 22.08.2017, prostredníctvom ktorej im žalovaná oznámila, že
sú v omeškaní so splácaním úveru ku dňu 22.08.2017 vo výške 512,59 eur. Následne listom zo dňa
14.09.2017 oznámila žalovaná žalobkyniam 1/, 2/, že nastal prípad porušenia zmluvy o úvere v zmysle
bodu 8.1 písm. d) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery R., a preto

vyhlásila ku dňu 13.09.2017 mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaná vyčíslila zostatok úveru na sumu
18.124,60 eur. Žalobkyne 1/, 2/ podaním zo dňa 28.09.2017 a jeho doplnením zo dňa 06.11.2017namietali predčasnú splatnosť úveru aj výšku žalovanou vyčísleného zostatku úveru. Žalovaná navrhla
žalobkyniam uzavretie uznania dlhu spolu s dohodou o spôsobe úhrady záväzku, na základe ktorej
mali žalobkyne 1/, 2/ súhlasiť s výškou zvyšku úveru 17.524,76 eur po viac ako 10 rokoch riadneho

splácania úveru. Žalobkyne 1/, 2/ prostredníctvom právneho zástupcu zaslali žalovanej stanovisko k
uznaniu dlhu spolu s dohodou o spôsobe úhrady záväzku, v ktorom vyslovili svoj nesúhlas so zaslaným
uznaním. V následnom vyjadrení žalovaná uviedla, že v dohľadnej dobe pristúpi k výkonu záložného
práva na nehnuteľnostiach. Ďalej súd uviedol, že z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že účelom
neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov v prípade, ak je táto úprava potrebná. Takáto

úprava je v zásade potrebná vtedy, ak je medzi stranami sporu právny vzťah a nároku z tohto právneho
vzťahu hrozí bezprostredná ujma. Existencia nároku a ujmy nemusí byť preukázaná, musí byť však
aspoň osvedčená. Súd mal za to, že existencia právneho vzťahu medzi žalobkyňami (navrhovateľkami
neodkladného opatrenia) a žalovanou bola osvedčená, keďže žalobkyniam 1/, 2/ bol zo strany žalovanej
poskytnutý úver vo výške 595.000,- SK titulom zmluvy o splátkovom úvere; byt, ktorého vlastníčkou
je žalobkyňa 3/ slúži na zabezpečenie pohľadávky z úveru, ktorý bol žalobkyniam 1/, 2/ poskytnutý zo

strany žalovanej. V konaní bolo pritom osvedčené, že žalobkyni 3/ hrozí ujma. Existencia tejto hrozby je
pritom zrejmá z vyjadrenia žalovanej zo dňa 21.05.2018, z ktorého vyplýva, že mieni svoju pohľadávku
vymáhať formou výkonu záložného práva. Zo žiadosti zo dňa 28.09.2017 vyplýva, že žalobkyne 1/,
2/ žiadali o zastavenie dražobného procesu, pričom výkon záložného práva zo strany žalovanej práve
takouto formou žalovaná vo vyjadrení zo dňa 28.11.2017 nijako nepoprela. Realizáciou záložného práva

formou dobrovoľnej dražby by mohlo dôjsť k vážnemu zásahu do majetkových práv žalobkyne 3/, ako
aj do jej práva na obydlie. K takémuto zásahu by pritom došlo za situácie, že medzi žalobkyňami 1/,
2/ a žalovanou je sporné, či existovalo oprávnenie žalovanej zosplatniť úver alebo či naďalej existuje
právo žalobkýň 1/, 2/ vrátiť žalovanej finančné prostriedky v splátkach. Výkonom záložného práva za
situácie, keď žalobkyne 1/, 2/ namietajú výšku pohľadávky veriteľa, hrozí ujma i žalobkyniam 1/, 2/,

keďže žalobkyňa 3/ ako záložca má voči žalobkyniam 1/, 2/ ako dlžníkom právo požadovať od nich
náhradu za predpokladu, že pohľadávka veriteľa bola uspokojená zo zálohu záložcu. Súd dodal, že
výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby môže nastať stav, že žalovaná môže vymôcť viac
než na čo by mala nárok. Takýto stav by bol zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami, naviac jeho dôsledkom
by bola strata obydlia žalobkyne 3/, pričom žalobkyne 1/, 2/ by následne čelili možnej žalobe zo strany

žalobkyne 3/. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanej žiadna ujma, keďže záložné
právo jej zostáva zachované, iba bude pozastavený jeho výkon. Ďalej súd uviedol, že uložil žalobkyniam
1/, 2/, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podali na príslušný súd žalobu o určenie, či majú
právo aj naďalej plniť žalovanej v splátkach, keďže namietajú oprávnenie žalovanej zosplatniť úver.
Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalovaná. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. V prvom rade
namietala odôvodnenie napadnutého uznesenia. Poukázala na stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2015, uverejnené pod K., v zmysle

ktorého, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1
písm.f)O.s.p.atýmnepochybneioskutočnosťpreukazujúcu,žedošlokzásahudoprávanaspravodlivý
proces, vyplývajúceho z článku 6 ods. 1 Dohovoru, resp. zásahu do základného práva na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Rozhodnutie podľa nej neobsahuje zásadné vysvetlenie

všetkých podstatných dôvodov, v odôvodnení sú uvádzané tvrdenia v priamom rozpore s obsahom
relevantnýchprávnychnoriemaustálenousúdnoupraxou,pričomtentoodklonniejenijakoodôvodnený,
preto považuje rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné, ktoré je porušením ústavného princípu
zákazu ľubovôle. Poukázala na ust. § 326 ods. 1, 2 CSP, ktoré stanovuje, že v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich

skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha,
rovnako sa k návrhu musia v zmysle ust. § 326 ods. 2 CSP pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Je iba
na navrhovateľovi ako si splní procesné povinnosti stanovené zákonom vo vzťahu k obsahu takéhoto

podania a nesplnenie takýchto procesných povinností nemôže byť nahradené činnosťou súdu. V zmysle
§ 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je
nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu
v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Návrh na nariadenie neodkladnéhoopatrenia podľa nej neobsahuje všetky povinné náležitosti, okrem iného neobsahuje všetky náležitosti
žaloby, nie sú k nemu priložené listiny, ktoré k nemu priložené byť musia. Uviedla, že aj procesne aj
ústavnoprávne je neprípustné, ak súd z neuvedenia nevyhnutných náležitostí návrhu na nariadenie

neodkladnéhoopatreniaanesplneniapovinnostiosvedčiťvšetkyprenariadenieneodkladnéhoopatrenia
podstatné skutočnosti nevyvodí zákonnom predpísané procesnoprávne následky (odmietnutie podania,
príp. zamietnutie návrhu), ale postupuje presne opačným spôsobom, rozhoduje meritórne v prospech
strany porušujúcej svoje obligatórne povinnosti a tak zásadným spôsobom porušuje princípy a zásady
vyplývajúce zo zaručeného práva na spravodlivé súdne konanie a zaručeného práva na súdnu ochranu

a zvýhodňuje tak jednu zo strán v konaní. Ďalej namietala, že z hľadiska požiadavky materiálnej
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia výrok musí byť formulovaný určito, jasne, výstižne a zrozumiteľne a
jeho obsah musí byť dovolený a možný, okrem iného nemôže sa rozhodovať spôsobom ultra petitum bez
zákonnéhodôvodu.Pokiaľsanavrhovateliadomáhajúnariadenianeodkladnéhoopatrenia,atozdržania
sa výkonu záložného práva, vôbec neuviedli, ktorého záložného práva (vykonáva sa záložné právo,
ktoré vzniklo zápisom po povolení vkladu záložného práva, pričom toto musí byť identifikované V- číslom

a jeho predmetom, označením zálohu, avšak uvedený návrh označenie záložného práva neobsahuje,
je tak vylúčené, aby sa jednalo o zákonný, dostatočne určitý návrh, keďže na nehnuteľnosti môže
byť zriadených väčšie množstvo záložných práv). Rovnako sa domáhajú uloženia povinnosti zdržať sa
výkonu záložného práva - realizácie dobrovoľnej dražby, pričom z uvedeného nijako nevyplýva, o ktorú
konkrétnu dražbu ide a je tak vylúčené, aby sa jednalo o zákonný, dostatočne určitý návrh, keďže dražba

nie je dostatočne identifikovateľná (musí byť uvedený minimálne predmet dražby a predovšetkým deň
jej konania). Ona sa žiadnej realizácie dobrovoľnej dražby zdržať nemôže, žiadnu dražbu nerealizuje
ani realizovať nemôže, keďže okrem iného nie je držiteľkou osobitného živnostenského oprávnenia
na organizáciu a vykonanie dobrovoľných dražieb, teda nie je dražobníkom. Z uvedeného je bez
akýchkoľvek pochybností zrejmé, že takýto návrh je neurčitý a tak materiálne nevykonateľný a súd

bol povinný takýto návrh odmietnuť. S poukazom na ust. § 137 CSP uviedla, že žaloba o určenie,
že žalobcovia majú právo plniť žalovanej z úverovej zmluvy v splátkach je žalobou, ktorej predmetom
nie je určenie, či tu právo je alebo nie je, ale žalobou, ktorej predmetom je určenie (ne)existencie
právnej skutočnosti inej ako je určenie práva. Právna norma, ktorá by umožňovala žiadať určenie,
že žalobcovia majú právo plniť žalovanej z úverovej zmluvy v splátkach v slovenskom právnom

poriadku neexistuje. Podľa jej názoru v danom prípade z týchto skutočností vyplýva, že nie sú splnené
nevyhnutné procesné podmienky, resp. predpoklady, na základe ktorých by mohlo dôjsť k prejednaniu
takéhoto nároku, resp. na základe ktorých by bolo možné hovoriť o spôsobilom predmete civilného
sporového konania. Aj v uvedenom prípade je aplikovateľná konštantná judikatúra NS SR stanovujúca,
že ak sa nepreukáže naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je vylúčené súčasne sa

zaoberať žalobou vo veci samej (rozhodnutie NS SR 1Cdo/91/2006, 3Cdo/240/2006, 1Cdo/13/2010,
3Cdo/56/2011, 8Cdo/26/2016). Ďalej zdôraznila, že navrhovatelia návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nielenže neosvedčili základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, oni ich
v úplnosti ani len netvrdili a uvedený návrh mal byť v celom rozsahu odmietnutý. Bola toho názoru,
že za situácie, keď žalobkyne 1/, 2/ nie sú záložcami, je tu zrejmý nedostatok ich aktívnej vecnej

legitimácie, čo je dôvod na bezodkladné zamietnutie návrhu pre nepreukázanie základného predpokladu
pre zákonné nariadenie neodkladného opatrenia - neosvedčenie právneho vzťahu medzi účastníkmi,
ktorý má byť neodkladným opatrením upravovaný. Naviac z celého odôvodnenia uznesenia nie je
možné zistiť, akému relevantnému nároku, ktorého existencia bola tvrdená a osvedčená s vysokou
pravdepodobnosťou, sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení záveru o osvedčení

nároku vo veci samej v podstate obmedzil len na konštatovanie spotrebiteľskej povahy právneho vzťahu
strán (žalobkýň 1, 2), vo vzťahu ku ktorej s použitím ust. § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa vyvodil k predpokladu úspešnosti žaloby vo veci samej bližšie nevysvetlený
záver, že nárok žalobcu nie je úplne vylúčený. Žalobkyne uvádzali, že sa budú domáhať určenia
neplatnosti zmluvných podmienok zmluvy o úvere a určenia neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru, avšak vôbec neuvádzajú povinnú náležitosť - explicitne formulovaný žalobný návrh, rovnako aj
uvedené tvrdenia sú neurčité - nevedno, ktoré podmienky majú byť neprijateľné a prečo, aký súvis
má uvedené s obsahom požadovaného neodkladného opatrenia a pod. Súd prvej inštancie napriek
možnému značnému majetkovému poškodeniu predovšetkým jej (žalovanej) ako banky a poskytovateľa
úveru nevyzval stranu žalovanú na vyjadrenie k návrhu. Poukázal na Nález Ústavného súdu ČR

sp. zn. II.ÚS 1847/16 z 01.09.2016. Ďalej uviedla, že predpokladom preukázania potreby nariadenia
neodkladného opatrenia je tiež skutočnosť, že tu hrozí ireverzibilný, či veľmi ťažko napraviteľný právny
stav. S poukazom na ustanovenie § 21 ods. 2, 3, 5 zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj s poukazom
na ust. § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka mala za to, že z týchto ustanovení vyplýva, že tu existujeucelený súbor prostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne konštruovanej žaloby, kedy sa ten, kto
tvrdí, že bolo jeho právne postavenie napr. nezákonnou dražbou dotknuté, môže bez väčšej právnej
zložitosti domôcť ochrany svojho právneho postavenia, a to bez akejkoľvek faktickej ujmy na svojich

právach, keďže je tu § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého, ak sa žalobe
vyhovie, budú účinky príklepu zrušené spätne k okamihu jeho vzniku a teda ani nemôže dôjsť k vzniku
žiadnej faktickej ujmy. Za situácie, kedy sa vlastnícke právo nepremlčuje a existuje tu žaloba na určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, uvedené vylučuje potrebu dočasnej úpravy, rovnako tak vylučuje aj
možnosť, túto potrebu dočasnej úpravy osvedčiť. Konaním dražby k žiadnemu reálnemu zásahu do

faktického stavu nedochádza - samotné vykonanie krokov smerujúcich k vykonaniu dražby a vykonanie
dražbynijakodofaktickéhostavunezasahuje-akvprípadeúspešnejdražbyzáložcavydraženýpredmet
neodovzdá vydražiteľovi, môže podať žalobu o neplatnosť dražby, ak bude úspešný obnoví sa stav ex
tunc, ak úspešný nebude a napriek tomu vydražený predmet neodovzdá, musí vydražiteľ podať žalobu o
vypratanie nehnuteľnosti a až následne, po právoplatnom skončení, môže dôjsť k reálnemu vyprataniu
nehnuteľnosti. Pokiaľ súd uviedol, že realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby by mohlo

dôjsť k vážnemu zásahu do majetkových práv žalobkyne 3/, ako aj do jej práva na obydlie, nevedno z
ktorých skutočností mal uvedené osvedčené, ktoré majetkové práva má na mysli a o akom práve na
obydlie sa zmieňuje a nevedno čím mal skutočnosť obydlia žalobkyne 3/ osvedčenú. Podľa jej názoru
nesprávne súd prvej inštancie v predmetnom rozhodnutí rozhodol aj o trovách neodkladného opatrenia,
keďže nejde o vydanie rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Namietala ďalej ,že miestne príslušným

súdom na prejednanie rozhodnutia v predmetnej veci je všeobecný súd žalovanej, ktorým je Okresný
súd Bratislava III. Vzniesla preto pri prvom úkone, ktorý jej patrí námietku miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Považská Bystrica a žiadala, aby bola vec (po zrušení - zmene rozhodnutia súd prvej
inštancie o neodkladnom opatrení - zastavení konania) postúpená na konanie miestne príslušnému
okresnému súdu, všeobecnému súdu žalovanej, t.j. Okresnému súdu Bratislava III. Predmetom konania

o nariadenie neodkladného opatrenia je uloženie určitej povinnosti žalovanej, nejedná sa o konanie,
ktoréhopredmetombybolsportýkajúcisaexistencievecnéhopráva.Návrhnanariadenieneodkladného
opatrenia bez akýchkoľvek pochybností cieli k ústavne neakceptovateľnému zásahu do jej legitímnych
očakávaní, týkajúcich sa zabezpečenia jej pohľadávky a jej uspokojenia - v prípade, ak zabezpečená
pohľadávka nebude riadne plnená - z poskytnutej zábezpeky predpokladaným spôsobom aprobovaným

zákonom. S poukazom na uvedené skutočnosti žiadala uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, prípadne podanie žalobkýň na nariadenie
neodkladného opatrenia odmietnuť a priznať jej aj nárok na náhradu trov konania.

3. K podanému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobkyne 1/ - 3/, ktoré žiadali uznesenie súdu

prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať im aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že
súd správne konštatoval, že dôvodnosť návrhu pre nariadenie neodkladného opatrenia bola nimi riadne
zdôvodnená a ich návrh spĺňa náležitosti podľa § 326 CSP. Skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia boli nepochybne skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov strán, spôsobom nimi navrhnutým. Nesporne v konaní preukázali, že žalobkyni 3/ hrozí ujma.

Vykonaniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktorej bezprostrednú realizáciu konštatovala aj žalovaná,
nemôžu oni zabrániť a ďalšou realizáciou záložného práva by mohlo dôjsť k zásahu do ústavného
práva žalobkyne 3/ na obydlie a vlastníctvo. Skutočnosť o začatí záložného práva na predmetných
nehnuteľnostiach vyplýva aj z LV č. XXXX, k. ú. J. L.. Výkonom záložného práva by mohol nastať
stav, že žalovaný vymôže viac, než načo by mal skutočne nárok. Vyplýva to aj z toho, že žalovaný

má záujem vymôcť voči nim sumu 17 524,76 eur, čo však oni rozporujú. Za nedôvodnú považujú
námietku žalovanej ohľadne ich aktívnej legitimácie. Je nesporné, že žalobkyne 1/, 2/ sú so žalovanou v
právnomvzťahuzaloženomzmluvouoúvereadomáhajúsažalobouvovecisamejurčenia,žemajúplniť
žalovanej z úverovej zmluvy v splátkach. Žalobkyňa 3/ je so žalovanou v právnom vzťahu založenom
zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.04.2008. I keď žalobkyne 1/, 2/ neboli

účastníčkami zmluvy o zriadení záložného práva, vydaním rozhodnutia o neodkladnom opatrení bolo
možné žalobkyniam 1/, 2/ uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej a z tohto dôvodu museli byť
účastníkmi konania aj oni. Rovnako nedôvodná je námietka žalovanej ohľadne miestne nepríslušnosti
súdu. Príslušnosť nimi určeného súdu vyplýva z ust,. § 19 písm. d) CSP a najmä z ust. § 20 písm.
a) CSP. Predmetom dražby je nehnuteľnosť, pričom ust. § 20 písm. a) CSP neobmedzuje výlučnú

miestnu príslušnosť iba na konanie týkajúce sa vecných práv, ale aj akýchkoľvek práv, ktoré možno
konkrétne priradiť k určitej nehnuteľnosti. Nedoručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a nevyzvaním žalovaného na vyjadrenie k tomuto návrhu nedošlo k porušeniu zásady rovnosti strán,
keďže CSP neukladá súdu povinnosť doručiť pred vydaním súdneho rozhodnutia tento návrh ( návrhna nariadenie NO sa v zmysle ust. § 331 ods. 1 CSP doručuje stranám až s uznesením o nariadení
neodkladného opatrenia, pričom súd tak aj postupoval). Dodali, že argumenty, obsiahnuté žalovanou
v rozsiahlom odvolaní, sú ňou používané v každom spore, v ktorom vystupuje ako žalovaná strana

voči spotrebiteľom. Žalovanou uvedené tvrdenia nie sú podporené žiadnymi dôkaznými prostriedkami,
tvrdenia žalovanej sú v mnohých prípadoch založené iba na jej subjektívnych výrokoch.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie

je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. V predmetnej veci sa odvolací súd v prvom rade zaoberal námietkou žalovanej ohľadne miestnej
nepríslušnosti súdu, vznesenou v odvolaní, keď podľa jej názoru sa nejedná o žiaden spor zo
spotrebiteľskej zmluvy, ale spor z existencie práva a teda nejde o žiaden dôvod osobitnej miestnej
príslušnosti a miestne príslušným na konanie je podľa nej všeobecný súd žalovanej, teda Okresný súd
Bratislava III. Odvolací súd však túto námietku nepovažuje za dôvodnú.

9. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak

nie je ustanovené inak.

11. Podľa § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

12. V danom prípade základom, z ktorého pramení spor účastníkov je zmluva o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX. zo dňa 25.04.2008, ktorý úver bol žalovanou žalobkyniam 1/, 2/ ako dlžníčkam
poskytnutý (na bývanie), pričom v rovnaký deň bola medzi žalovanou a žalobkyňou 3/ uzavretá zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom práve žalobkyne 3/.

13. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Tak znie jeho definícia zakotvená v Civilnom sporovom
poriadku. Jednotlivé definičné znaky už ďalej nie sú pre účely procesnoprávnej úpravy zadefinované.
Podľa dôvodovej správy sa vychádza pri tom z hmotnoprávnej úpravy, ktorá dostatočne pokrýva

definičné znaky tejto skupiny sporov na účely celého právneho poriadku. Znamená to, že základom
je ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodujúca je
teda povaha účastníkov zmluvy a nie právny predpis, ktorým sa zmluva spravuje.14. Vychádzajúc z uvedeného, aj keď úver poskytnutý žalovanou žalobkyniam 1/, 2/ nie je
spotrebiteľským úverom, spor účastníkov je sporom spotrebiteľským, v ktorom žalobkyne sú
spotrebiteľom, ktoré majú adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu Považská Bystrica, preto

žalovanou vznesená námietka, že vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd, nie je dôvodná.

15. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného
opatrenia.Neodkladnéopatrenieslúžidočasnémuzabezpečeniuochranyporušenýchaleboohrozených
práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru

neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však
nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba
bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo existencia reálnej obavy, že by exekúcia bola ohrozená.
Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že týmto opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný,

nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne
neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané)
základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

16. Žalobca neodkladného opatrenia musí mať právny záujem (nie naliehavý právny záujem) na
vydaní neodkladného opatrenia, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán.
Existencia a potreba právneho záujmu sa prejavuje predovšetkým v skúmaní procesných predpokladov

opodstatnenosti (nie procesných podmienok) takéhoto rozhodnutia súdu. Zistenie právneho záujmu na
neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesných noriem uvedených v § 324 ods. 1 a § 325
ods. 1 CSP. V podaní, v ktorom sa navrhuje vydanie neodkladného opatrenia, by sa malo osvedčiť, že
je tu daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov
opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že

nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom.

17. Vzhľadom na to, že neodkladným opatrením sa buď upravujú pomery strán sporu alebo zabezpečuje
exekúcia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci, musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý
je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Ak strana po začatí konania podá návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktoré by malo dočasne upraviť pomery strán do skončenia konania, nestačí,
že medzi stranami existuje právny vzťah, ale je nevyhnutné, aby medzi navrhovaným neodkladným
opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej bola aj priama vecná súvislosť. Znamená to, že
vzťah,ktorémusamáneodkladnýmopatrenímposkytnúťdočasnáochrana,budeskonečnouplatnosťou
vyriešený v konaní vo veci samej. Navrhované neodkladné opatrenie teda musí mať vždy vzťah ku

konaniu vo veci samej.

18. Účel neodkladného opatrenia, nariadeného podľa rozhodnutia súdu, nie je rozhodnutím ultra petit.
Nariadeným neodkladným opatrením v tomto prípade sa sleduje len aktuálne nerealizácia záložného
práva, inak medzi stranami sporu ( žalovanou a žalobkyňou 3/) nesporne zmluvne dohodnutého, ako

ochrana žalobkýň ako dlžníkov, ktorí vo veci samej žiadajú o súdnu ochranu, tvrdiac, že nie sú splnené
podmienky na to, aby žalovaná v súlade so zákonom mohla pristúpiť k realizácii záložného práva
predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Na nariadenie takéhoto opatrenia aj podľa názoru
odvolacieho súdu sú splnené podmienky, ktoré vyžaduje zákon. Nejednalo sa preto o neprimeraný
zásah vo vzťahu k žalovanej, v porovnaní s následkami, ktoré by malo realizovanie dobrovoľnej dražby

nehnuteľnosti, v ktorej žalobkyňa 3/ aj býva.

19. Otázkou danosti naliehavého záujmu na požadovanom určení, ktoré je (bude) obsiahnuté v
navrhovanom petite na rozsudok vo veci samej sa vysporiada súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci
samej a preto k námietke neexistencie naliehavého záujme nie dôvodné sa bližšie vyjadrovať (tento

záujem v uvedenom štádiu konania posudzovať).

20. V predmetnej veci žalobkyne predloženými listinami osvedčili, že žalobkyne 1/, 2/ so žalovanou
sú v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. zo dňa XX.XX.XXXX a nazáklade zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z totožného dňa je v zmluvnom vzťahu so
žalovanou aj žalobkyňa 3/. V zhode s názorom súdu prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že za
situácie, keď žalobkyne poukazujú na neprijateľné podmienky dojednané v zmluve o splátkovom úvere,

kedy výkonom záložného práva žalovanej by sa mohlo vymôcť aj to, načo by prípadne žalovaná nemal
nárok, je nariadenie neodkladného opatrenia na mieste. Dobrovoľná dražba, tak ako je definovaná v
zákoneč.527/2002Z.z.aktorápredstavujejedenzospôsobovvýkonuzáložnéhopráva,ktoréumožňuje
vykonať civilný kodex (§ 151 ods. 1 Obč. zákonníka) je typická tým, že ju nesprevádza preventívna
súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky

a pod. rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto
činnosti sleduje zisk. Za takýchto okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok
ochranyspotrebiteľadočasu,kýmsúdvovecisamejnevykonásúdnukontroluneprijateľnostizmluvných
podmienok a celej komplexnosti spotrebiteľskej zmluvy.

21. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany sporu

nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Navrhovatelia neodkladného opatrenia v návrhu svoj nárok
skutkovo dostatočne vymedzili. Z návrhu je zrejmé, čoho sa žalobkyne dovolávajú. Požiadavku, aby z
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha, nemožno vykladať

tak, že by žalobca bol povinný urobiť návrh znenia výroku neodkladného opatrenia, ktorý sudca len
prevezmedovýrokuuznesenia.Žalobkynevnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniauviedli,žesa
domáhajú zdržania sa výkonu záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej
sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne 3/. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že medzi žalobkyňami
1/, 2/ a žalovanou existuje právny vzťah na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.04.2008

a na základe zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 25.04.2008
existuje právny vzťah medzi žalobkyňou 3/ a žalovanou. Takto uvedenému údaju v návrhu zodpovedajú
ajúdajenaLVč.XXXXk.ú.J.L.,kdezáložnéprávovprospechžalovanejbolozaregistrovanéOkresným
úradom Považská Bystrica, katastrálnym odborom pod V XXX/XX z XX.XX.XXXX - XXXX/XX. Z LV
č. XXXX k. ú. J. L. mal súd preukázané, že nehnuteľnosti sú založené v prospech veriteľa R. a že

začal sa výkon záložného práva veriteľom (žalovanou) formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č.
XXX/XXXX Z.z. ( P - XXX/XXXX - XXXX/XX). Z návrhu žalobkýň na nariadenie
neodkladného opatrenia vyplýva, že z vyjadrenia žalovanej zo dňa 24.05.2018 je nepochybný záver
žalovanej, že vzhľadom k tomu, že žalobkyne odmietli uzatvoriť dohodu o spôsobe úhrady záväzku a
uznanie dlhu, bude vymáhať svoju pohľadávku prostredníctvom výkonu záložného práva. Správne súd

prvej inštancie konštatoval, že v dôsledku realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti
na dobrovoľnej dražbe by mohlo dôjsť k uspokojeniu žalovanej aj v rozsahu, na ktorý nemá v dôsledku
potenciálnych neprijateľných podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere právny nárok a k
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čím by došlo k stavu, ktorý by bol
zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami. Tak ako vyplýva z tvrdení žalobkýň, pohľadávka,

na ktorú sa vedie záložné právo je sporná a to z dôvodu, tak ako vyplýva z návrhu, že úverová
zmluva je založená na viacerých neprijateľných podmienkach (namietajú taktiež samotné vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru). Žalobkyne teda osvedčili, že im konaním žalovanej hrozí ujma a že tomu
je možné zabrániť neodkladným opatrením, pričom ním nebude vytvorený nenávratný stav. Nariadený
rozsahneodkladnéhoopatreniajeprimeraný,jehonariadenímnevzniknežalovanejžiadnaujma,pretože

súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení - záložné právo
naďalej existuje, je iba dočasne pozastavený jeho výkon. Odvolací súd nespochybňuje právo žalovanej
vykonať dobrovoľnú dražbu v súlade so zákonom 527/2002 Z. z., avšak zároveň má za to, že je potrebné
nariadiť neodkladné opatrenie, keď žalobkyne osvedčili naliehavosť potreby úpravy z dôvodu, že výška
pohľadávky je sporná.

22. Čo sa týka odôvodnenia rozhodnutí, Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Napadnuté
uznesenie sudu prvej inštancie, je síce stručné, ale dáva odpoveď na podstatný dôvod, pre ktorý ním
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavyhovel.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenato,že
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdnehokonania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu pritom nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument.

23. Súd prvej inštancie neporušil zákon, keď o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol
bez súčinnosti žalovanej, bez toho, že by jej pred rozhodnutím doručil na vyjadrenie návrh. Zákon totiž
takýto postup pripúšťa.

24. Odvolací súd, stotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie, že v danej situácii bolo dôvodné
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.

1, § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalobkyniam priznal voči žalovanej nárok na ich
náhradu v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

26. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).