Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. august 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420201755
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6420201755.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v konaní
o spôsobilosti na právne úkony V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. M. X/XX, XXX XX D. nad S.,
t. č. hospitalizovaný na W. nemocnici W. V. K., zastúpený procesnou opatrovníčkou J. K., tajomníčkou
Okresného súdu Žiar nad Hronom a splnomocnenou zástupkyňou, zároveň osobou blízkou matkou Z.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. M. X/XX, XXX XX D. nad S., začatom na návrh navrhovateľa
Psychiatrická nemocnica Profesora Matulaya Kremnica, so sídlom Československej armády 234/139,
967 01 Kremnica, za účasti Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici o odvolaní osoby, o spôsobilosti ktorej

sa koná proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7Ps/2/2020-71 z 26. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom obmedzil spôsobilosť na právne úkony posudzovanej
osoby V. F. pri úkonoch nakladania so svojím majetkom, dispozície s finančnými prostriedkami v
akomkoľvek rozsahu nad nominálnu hodnotu 20,- €, samostatne konať a vystupovať pred štátnymi
orgánmi, orgánmi územnej samosprávnej, úradmi a inými inštitúciami, uzatváraní akejkoľvek zmluvy
majetkovo-právnejpovahy,najmäzmluvyoprevodenehnuteľností, zmluvyoúvereaopôžičke,záložnej
zmluvy alebo zmluvy o zriadení vecného bremena či iných zmlúv zaväzujúcich k plneniu, v rozhodovaní

o otázkach svojho zdravotného stavu a o spôsobe liečby zdravotného stavu a pri výkone pasívneho
alebo aktívneho volebného práva s tým, že ostatné právne úkony je V. F. oprávnený vykonávať sám.
Návrh navrhovateľa Psychiatrickej nemocnice Profesora Matulaya Kremnica, v ktorej je V. F. opakovane
a dlhodobo hospitalizovaný, posúdil podľa § 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj
„OZ“) a po zistení, že V. F. trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, rozhodol o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony V. F. v rozsahu, v akom vyplýva jeho neschopnosť realizovať právne
úkony zo znaleckého posudku znalkyne V.. Q. A. vyhotoveného za účelom posúdenia zdravotného stavu

V. F.. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že posudzovaná osoba vyžaduje sústavnú lekársku
starostlivosť, resp. umiestnenie v špecializovanom zdravotníckom zariadení, kde by bola zabezpečená
medikamentózna liečba ordinovaná lekárom. Podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie okrem
záverov znaleckého posudku boli správy ošetrujúcich lekárov o zdravotnom stave posudzovaného, ktoré
sú súčasťou iných súdnych konaní týkajúcich sa V. F.. Zo správ ošetrujúcich lekárov prvoinštančný
súd zistil, že matka posudzovanej osoby Z. F. je nekritická k ochoreniu syna, popiera všetky závery
lekárskych správ, ktoré sa vo svojom obsahu zhodujú, ignoruje naordinovanú liečbu V. F., posudzovanej

osobe nepodáva medikamenty, čo vedie k zhoršovaniu, resp. gradácii duševnej choroby u posudzovanej
osoby.
1.1 Podľa § 248 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „C. m. p.“)
ustanovil posudzovanej osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony opatrovníka v osobe mestaŽiar nad Hronom z dôvodu, že sestra posudzovanej osoby odmietla vykonávať funkciu opatrovníka V.
F.. Rozsah oprávnení opatrovníka vymedzil v súlade s rozsahom obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony posudzovanej osoby.

1.2 V súlade s § 251 ods. 1 C. m. p. rozhodol, že trovy znaleckého dokazovania platí štát. Účastníkom
konania nárok na náhradu trov konania nepriznal aplikujúc ustanovenie § 52 C. m. p.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne a osoby blízkej
Z. F. odvolanie V. F., v ktorom bez uvedenia odvolacích dôvodov a konkrétnych výhrad proti konaniu a

rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo uvedené iba to, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí
a v doplnení odvolania po výzve odvolacieho súdu, že „Tento prípad je dosť osobitný. Možno povedať,
že jeho riešenie je vo verejnom záujme. Je postavený na mimoriadne závažnom, však, latentnom násilí
jednej osoby, osoby manipulátora, inak v príbuzenskom pomere, ktorá však nikde nefiguruje, jej meno
sa nikde nespomína, no celý problém vytvorila /inak by neexistoval/ drží ho pri živote, a vedie ľudí, ktorí
jej dôverujú, aby konali a dopúšťali sa činnosti, ktorá je protizákonná a v konečnom - cielene vedenom

úsilí, smeruje k požadovanému cieľu: vyradenie, odstránenie cieleného človeka zo života - sociálne,
ekonomicky, právne. Nejedná sa o bežnú manipuláciu - ohováranie a pod., ale o prednastavenie človeka
v podvedomí /nevedomí/ na určitý postoj voči človeku, či ľuďom, a to vo vysokom emočnom nasadení /
vybičovaní zmyslov/ a v tejto pozícii: Útek-útok, podsunutie veľmi negatívnej emócie“.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní účastníka konania podľa § 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní dospel
k názoru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, proces prebehol v

zmysle ustanovení Civilného mimosporového poriadku upravujúceho konanie o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony. Na priebeh súdneho konania dozerala aj prokuratúra, ktorá žiadne pochybenia
tvrdené splnomocnenou zástupkyňou posudzovanej osoby nezistila. Lekárskymi správami a znaleckým
posudkom vypracovaným priamo pre účely tohto súdneho konania bolo preukázané, že V. F. trpí
duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a táto odôvodňuje obmedzenie jeho spôsobilosti na

právne úkony v rozsahu podľa rozsudku okresného súdu. Tieto zistenia viedli odvolací súd k potvrdeniu
rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 Civilného sporového poriadku.

5. Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby V. F. podala Psychiatrická
nemocnica Profesora Matulaya Kremnica na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 29. mája 2020 po tom,

ako veľmi krátko po prepustení z dlhodobej hospitalizácie v trvaní od 05.11.2018 do 06.02.2020 bol V.
F. opäť dňa 03.03.2020 hospitalizovaný po jeho privezení do psychiatrickej nemocnice vozidlom rýchlej
lekárskej pomoci za asistencie polície z dôvodu rušivého správania sa, ktorý vyhadzoval veci z balkóna,
bol agresívny, robil krik a ohrozoval okolie. Výpisom zo zdravotnej dokumentácie V. F., ktorý je súčasťou
znaleckého posudku V.. Q. A., znalkyne pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č.

105/2020oduševnomstaveV.F.voveciobmedzeniaspôsobilostinaprávneúkonyjepotvrdenétvrdenie
navrhovateľa v návrhu na začatie konania podaného podľa § 233 ods. 1 C. m. p., že V. F. je dlhodobo
psychiatrickým pacientom liečeným pre ochorenie zo schizofrénneho okruhu s prvou hospitalizáciou už
v roku 2001. Aj dňa XX.XX.XXXX bol V. F. privezený do Psychiatrickej nemocnice Profesora Matulaya
Kremnica sanitným vozidlom rýchlej lekárskej pomoci za asistencie príslušníkov Obvodného oddelenia

Policajného zboru Žiar nad Hronom pre dekompenzáciu schizofrénneho ochorenia pri noncompliancii
(nespolupráci) v ambulantných podmienkach s tým, že matka pacienta je nekritická k ochoreniu svojho
syna a dlhodobo synovi nepodáva lieky. Rýchla lekárska pomoc bola privolaná políciou z dôvodu, že V.
F. vyhadzoval nábytok z okna, bol veľmi agresívny a bola nutná jeho mechanická pacifikácia príslušníkmi
polície. V čase privezenia V. F. do psychiatrickej nemocnice dňa 19.06.2018 nebolo možné s pacientom

nadviazať adekvátny kontakt, vzhľadom na psychomotorický nepokoj bola nutná asistencia polície aj
počas jeho vyšetrenia. Pri prijatí V. F. dňa 19.06.2018 lekár konštatoval dlhodobú liekovú nonadherenciu
(neochota liečiť sa) so psychotickou dekompenzáciou základnej poruchy (reziduálnej schizofrénie) s
progredujúcimi neadekvátnosťami a nápadnosťami v správaní, heteroagresiou a nepredvídateľnosťou
v konaní. Z hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici Profesora Matulaya Kremnica bol V. F. podľa

údajov v znaleckom posudku V.. Q. A. prepustený 6. februára 2020 so záverom kardiopulmonálne
kompenzovaný, orientačne neurologicky v norme, bez lateralizácie s diagnózami delírium nasadajúce
na demenciu a demencia alzheimerovho typu, atypická alebo zmiešaná forma.6. Znalkyňa V.. Q. A. vykonala dňa 26.11.2020 vlastné vyšetrenie posudzovanej osoby v Psychiatrickej
nemocnici v Kremnici, kde je V. F. nepretržite od 03.03.2020 hospitalizovaný a stanovila diagnózu
reziduálna schizofrénia s ťažkým postprocesuálnym defektom osobnosti, demencia alzheimerovho typu

s organickými zmenami v mozgu (verifikovaná CTV vyšetrením mozgu a sérologickým vyšetrením). V
časevyšetreniazistilaznalkyňa,žeposudzovanýbolmiestomdostatočneorientovaný,časomnepresne,
kontakt s realitou bol narušený, verbálny kontakt bol narušený pre nezrozumiteľnú prekotnú reč. V čase
vyšetrenia vo vnímaní posudzovanej osoby znalkyňa halucinácie nezistila, zistila pokles intelektových
schopností oproti predchorobnému obdobiu v dôsledku chronicky prebiehajúceho psychotického

ochorenia a tiež v dôsledku organického poškodenia mozgu. Podľa znalkyne v dôsledku nespolupráce
posudzovaného pri liečbe po prepustení z hospitalizácií dochádza u neho k progresii duševného
ochorenia v zmysle osobnostných zmien - defektu osobnosti, autizmu, paranoidnej symptomatiky,
sociálnej maladaptácie až sociálnej izolácii, zlyháva v zabezpečovaní si aj bežných životných potrieb,
spolieha sa na matku pri vybavovaní rôznych záležitostí, čo však komplikuje fakt, že matka popiera
jeho duševné ochorenie, podporuje ho vo vynechávaní liekov po prepustení z hospitalizácie. Úsudok

V. F. i kritickosť sú schizofrénne narušené, výrazne redukované aj kognitívnym deficitom, narušené
sú i exekutívne funkcie, viazne schopnosť primeraného plánovania, organizovania si svojho času
i svojich činností, nerozhodnosť. Znalkyňa nevylúčila v afektívne napätých situáciách neadekvátne
až agresívne správanie posudzovanej osoby. Úsudkové schopnosti a kritickosť sú u V. F. zmenené
schizofrénne a redukované aj kognitívnym deficitom a nedovoľujú posudzovanému hodnotiť reálne

životné situácie. Viazne schopnosť plánovania, predvídania, samostatného riešenia problémov bežného
života, organizovania si svojho času a svojich aktivít, vykonávania finančných operácií, nie je schopný
zabezpečiť si základné životné potreby. U V. F. pretrváva psychická nosoagnózia (nemá pocit duševnej
choroby), považuje sa za duševne zdravého, čo aj v minulosti viedlo k nespolupráci posudzovaného,
ktorý odporúčané rady lekárov a liečbu nedodržiaval, čo podporovala aj jeho matka a tým sa vyčerpali

možnosti ovplyvnenia závažnej psychickej poruchy u posudzovaného. Opakované hospitalizácie,
neprimerané a agresívne správanie je dôsledkom vynechania liekov, nespolupráce pri liečbe a tým,
že vyšetrovaný nedokáže posúdiť svoje zdravie a prijať nutnosť primeranej liečby ohrozuje svoje
zdravie, svoj život, ako aj svoje okolie agresívnym a neprimeraným správaním na chorobnom podklade.
Tento stav označila znalkyňa za trvalý, ktorý ani permanentné užívanie medikácie podľa aktuálnych

medicínskych možností neovplyvní a nezaručí znovunadobudnutie takej sociability u V. F., aby bol
schopný samostatného fungovania v zmysle adekvátneho a primeraného zabezpečovania si základných
životných a biologických potrieb. U V. F. zistila znalkyňa výrazný úbytok kognitívnych schopností, ktoré
sa za súčasných medicínskych možností nedajú ovplyvniť smerom k zlepšeniu kognitívneho deficitu,
naopak je predpoklad zhoršovania kognitívnych schopností. K tomu, aby sa u posudzovaného dosiahla

aspoňsociálnaremisia,musíbyťposudzovanýpravidelnepodliekmi,absolvovaťpravidelnéambulantné
psychiatrické kontroly, ktoré sa môžu uskutočniť len v prípade, že sa bude o neho starať duševne
zdravá osoba, ktorá bude mať kritický náhľad na jeho ochorenie alebo bude posudzovaný umiestnený
v Domove sociálnych služieb, kde mu bude zabezpečené pravidelné užívanie liekov. V závere posudku
zodpovedala znalkyňa otázky položené súdom prvej inštancie tak, že V. F. trpí duševnou poruchou

trvalého charakteru a nie je predpoklad jej zlepšenia. Vyšetrovaný nie je schopný robiť právne úkony
majetkového charakteru, nedokáže si samostatne zabezpečiť nákup potravín, ošatenia, hygienických
potrieb,jemožnémuponechaťmožnosťhospodáriťs20,-€mesačnevoformevreckového.Vyšetrovaný
nemá náhľad chorobnosti, je presvedčený o tom, že je duševne zdravý, nespolupracuje pri liečbe, preto
nie je schopný rozhodovať o svojom zdravotnom stave a následnej liečbe ani o svojom umiestnení

do Domova sociálnych služieb, nie je schopný robiť právne úkony, obstarať si svoje záležitosti v styku
so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a inými organizáciami. Nie je schopný porozumieť
zmyslu a významu konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a významu rozhodnutia.
Na otázku, či je možné a vhodné vykonať výsluch vyšetrovaného bez ujmy na jeho zdravotnom
stave znalkyňa odpovedala, že má vyšetrovaný nekritický náhľad na svoju chorobu, ako i nevyhnutnú

doživotnú liečbu a nemôže vylúčiť neprimerané bizardné, ako i agresívne správanie počas jeho výsluchu
ohľadom predmetnej veci. Bez otázky súdu znalkyňa ešte upozornila, že posudzovaný má hrubo
narušený úsudok a kritickosť a nie je schopný výkonu aktívneho volebného práva.

7. Podľa § 10 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie

je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne
úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie
alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony,
súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Súd pozbaveniealebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim
viedli.

8. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo 07.10.2010 sp. zn. IV. ÚS 371/2010 vzhľadom
na osobitný typ konania o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby
vzhľadom na účel sledovaný týmto konaním (obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony osoby, ktorá na základe objektívnych zistení príslušného súdu nedokáže ovládnuť svoje konanie
alebo posúdiť jeho následky) konštatoval, že v rámci tohto konania musí súd zamerať svoje zistenia

na stav duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne dotýka, t. j., či ide o osobu, ktorá je
skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v § 10. Ide tu o otázku skutkovú, pri riešení ktorej musí
súd spolupracovať so znalcami - lekármi, resp. s príslušnými zdravotníckymi zariadeniami. Ďalším
predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie, či osoba postihnutá duševnou chorobou je
alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza

zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov - lekárov v spojení s ostatnými výsledkami
dokazovania. Rozhodnutím súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa odo
dňanadobudnutiaprávoplatnostitohtorozhodnutiameníprávnepostaveniefyzickejosobyvtomzmysle,
že nie je naďalej celkom alebo sčasti spôsobilá svojimi právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti.

9. V náleze z 28. novembra 2012 sp. zn. I. ÚS 313/2012 Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril svoj
názor na ústavný rozmer pozbavenia/obmedzenia spôsobilosti na právne úkony tak, že pri interpretácii
a aplikácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka sa nemožno obmedziť iba na text zákonného
predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie
ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka sa pri zbavovaní/obmedzovaní

spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka, až následný
záujem verejný či tretích osôb. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť)
je prostriedkom „ultima ratio“, t. j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne
prostriedky stanú neúčinnými. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy
ani vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne (v istých nie zanedbateľných sférach života) disponuje takouto

spôsobilosťou. Túto dispozibilitu je povinný skúmať súd ex offo.

10. Odvolací súd je toho názoru, že sú prvej inštancie správne interpretoval a aplikoval ustanovenie
§ 10 Občianskeho zákonníka a konanie pred súdom prvej inštancie sa uskutočnilo v súlade s
ustanoveniami § 231 a nasledujúce Civilného mimosporového poriadku a nevykazuje žiadne vady

vytýkané splnomocnenou zástupkyňou posudzovanej osoby a zároveň osobou blízkou Z. F., že spor bol
zmanipulovaný jej sestrou za účelom získania jej majetku.

11. Odvolací súd si uvedomuje, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je závažným zásahom do
súkromného života fyzickej osoby a plne rešpektuje zásadu, že pri obmedzení základných práv a slobôd

vyplývajúcichzListinyzákladnýchprávaslobôd(ústavnýzákonč.23/1991Zb.,ktorýmsauvádzaListina
základných práv a slobôd) a Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.) musí byť zachovaná
ich podstata a zmysel a že takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, ako pre ktoré
boli stanovené (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/230/2011 zo
16. augusta 2012).

12. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v záujme ochrany posudzovanej osoby i ochrany
tretích osôb je potrebné obmedziť spôsobilosť na právne úkony V. F., ktorý seba a svoje zdravie
ohrozuje tým, že neužíva predpísanú medikamentóznu liečbu, v dôsledku čoho sa zhoršuje u neho
diagnostikovaná duševná porucha, ktorá nie je len prechodná a podľa správ ošetrujúcich lekárov a

znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria nie je podľa aktuálnych medicínskych
možností vyliečiteľná ani permanentným užívaním medikácie. Výrazný úbytok kognitívnych schopností
brániacichposudzovanémusamotnémufungovaniuvzmysleadekvátnehoaprimeranéhozabezpečenia
si základných životných a biologických potrieb nie je možné ovplyvniť smerom k zlepšeniu, naopak je
predpoklad zhoršovania kognitívnych (schopnosť upriamiť pozornosť, pamätať si, myslieť, plánovať,

porovnať, rozpoznávať, odhadovať vzdialenosti) schopností. Za účelom dosiahnutia aspoň sociálnej
remisie musí posudzovaný podľa znalkyne užívať pravidelne lieky, absolvovať pravidelné ambulantné
psychiatrické kontroly pod dohľadom osoby zaručujúcej pravidelné užívanie liekov. V. F. nedokáže
posúdiť svoje zdravie, nutnosť primeranej liečby, čím ohrozuje svoje zdravie, svoj život, ako i svoje okolieagresivitou a neprimeraným správaním sa na chorobnom podklade. Pre výrazne narušené úsudkové
schopnosti a kritickosť, psychickú nosoagnóziu (neschopnosť pacienta vnímať vlastné ochorenie),
non complianciu (nespoluprácu) v liečbe vymedzila znalkyňa úkony, ktoré pre závažné procesuálne

duševné ochorenie z okruhu schizofrénneho, v súčasnosti už so závažným postprocesuálnym defektom
osobnosti posudzovaný V. F. nedokáže uskutočniť. Súd prvej inštancie vychádzajúc nielen zo
znaleckého posudku znalkyne V.. Q. A., ale aj lekárskych správ a súdnych spisov Okresného súdu
Žiar nad Hronom o prípustnosti prevzatia a držania V. F. v ústave rozhodol o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony V. F., ktoré sú vymedzené vo výroku rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá zistenému skutkovému stavu. Skutočný stav súd prvej inštancie správne právne posúdil.
Posudzujúc odvolanie V. F. podľa obsahu identifikoval odvolací súd v jeho odvolaní vyjadrujúcom iba
nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm.
h) Civilného sporového poriadku a odvolací dôvod podľa § 62 ods. 1 C. m. p., ktoré neboli uplatnené
dôvodne.Rozsudoksúduprvejinštanciejevecnesprávnyvovýrokuoobmedzeníspôsobilostinaprávne
úkony V. F. aj v ďalších výrokoch o ustanovení opatrovníka obmedzenému, ktorému v súlade s § 248

ods. 2 C. m. p. vymedzil súd prvej inštancie rozsah, v akom môže osobu obmedzenú v spôsobilosti na
právne úkony zastupovať.

13. Splnomocnená zástupkyňa V. F. a zároveň osoba blízka ako účastníčka konania nevzniesla výhrady
voči ustanoveniu opatrovníka obmedzenému v osobe mesta Žiar nad Hronom, položila však otázku,

z akého dôvodu nemôže ona vykonávať funkciu opatrovníka pre svojho syna, na čo odvolací súd
odpovedá, že nielen záznamom v zdravotnej dokumentácii posudzovaného a vyjadrením lekárov
Psychiatrickej nemocnice Profesora Matulaya Kremnica, ale aj priamo výsluchom splnomocnenej
zástupkyne posudzovaného Z. F. na odvolacom pojednávaní má preukázané, že Z. F. neuznáva
závery lekárskych posudkov, ktorým podľa vlastného vyjadrenia porozumela z dôvodu, že pochádza zo

zdravotníckej rodiny, popiera chorobu syna a na výslovnú otázku člena senátu, či v domácej liečbe užíva
V. F. predpísané lieky odpovedala, že ich neužíva, pretože ich nepotrebuje (nie je blázon) a predpísané
lieky ovplyvňujú osobnosť jej syna. Ak je účelom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony V. F. ochrana
jeho života a zdravia tým, že o jeho liečbe bude rozhodovať osoba rešpektujúca závery lekárskych
vyšetrení a ochrana tretích osôb pred agresivitou V. F. bez užívania liekov, funkciu opatrovníka V. F.

nemôže vykonávať jeho matka, pretože popiera existenciu duševnej poruchy u syna, ktorá nie je len
prechodná a bráni mu zabezpečovať si základné životné a biologické potreby a v jej dôsledku ohrozuje
svoje okolie.

14. Súd prvej inštancie správne podľa § 251 ods. 1 C. m. p. likvidoval trovy znalečného na účet štátu, keď

podľa tohto zákonného ustanovenia trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony platí štát.

15. Nárok na náhradu trov konania v odvolacom konaní si žiaden z účastníkov neuplatnil. V odvolacom
konaní štátu trovy nevznikli. Podľa § 57 C. m. p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu rozhoduje súd len na návrh. Návrh na rozhodnutie o trovách konania v odvolacom konaní

podaný nebol, z tohto dôvodu odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem aleboochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti

a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor

môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).