Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. jún 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312226188
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2312226188.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: F.. F. H.

- STAVKO, IČO: 43 495 079 Stará Bôrová 56, 038 02 Dražkovce pri Martine, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., M.R.Štefánika 25, Martin, proti žalovanému: F.. S. G., J..
X.X.XXXX, Y. G. N., K. E. XXXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom
Karadžičova ulica č. 47, Bratislava, IČO: 47 232 773, o zaplatenie 420,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.10.2012 domáhal zaplatenia finančnej

čiastky 420,- Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tak, že na základe dohody so žalovaným
mu poskytol svoje služby spočívajúce vo vykonávaní činnosti stavebného dozoru na stavbe rodinného
domu, ktorú vykonával žalobca ako stavebník na parc. reg. „C“ č. XXX/XX I. H.. Ú.. N. Č.. Činnosti
stavebného dozoru mal pritom žalobca vykonávať počas celej výstavby a to až po kolaudáciu rodinného
domu. Za tieto svoje činnosti navrhovateľ dňa 27.12.2011 vystavil žalovaný faktúru č. 30/12/2011 v sume
420,- Eur so splatnosťou dňa 10.1.2012. V lehote splatnosti však žalovaný odplatu za vykonanie činnosti
stavebného dozora žalobcovi nezaplatil.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil pričom pripustil, že medzi nim a žalobcom došlo k uzatvoreniu dohody,
predmetom ktorej bolo osvedčenie žiadosti o stavebné povolenie a vykonávanie činnosti stavebného
dozoru na stavbe, ktorú realizoval žalovaný. Žalovaný však poukázal na to, že pri uzatváraní dohody
nebola medzi účastníkmi dojednaná cena za činnosti ku ktorým sa zaviazal žalovaný. K jej výpočtu
malo dôjsť až dodatočne. K tomuto dodatočnému dojednaniu však už nedošlo, nakoľko žalobca v
priebehu stavebných prác ktoré trvali približne 3 roky nevykonával žiadne činnosti, ktoré by bolo možné
posudzovať ako činnosť stavebného dozoru.

2. Na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd rozhodol prvým rozsudkom 10. apríla 2014
č. k.10C/1/2013-99 tak, že žalobu zamietol / I. výrok /, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy
konania vo výške 25 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku / II. výrok / a žalobcu zaviazal
žalovanému nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 976,87 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku / III. výrok /. V rámci odvolacieho konania Krajský súd v Trnave uznesením z 31. júla 2015 č.
k. 26Co/280/2014-123 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vo svojom rozhodnutí krajský súd vyslovil, že prvou otázkou v predmetnom spore je vyriešiť, z akého

právneho vzťahu malo vzniknúť žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Ďalej zistiť či
a ako bola dohodnutá cena. Podľa názoru krajského súdu sa javí, že výsledkom činnosti žalobcu nemalo
byť zhotovenie diela, ako hmotného výsledku, ale vykonanie niečoho čo by bolo možné kvalifikovať
ako príkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ /. Ďalej je potrebné siozrejmiť, akú činnosť žalobca vykonával na stavbe žalovaného. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.
októbra 2015.
3. Po zrušujúcom rozhodnutí právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca vykonával pre žalovaného

v zmysle zákona stavebný dozor s tým, že žalobca má vysokoškolské vzdelanie a je kvalifikovanou
osobou na poskytovanie služieb pre žalovaného. Pokiaľ sa strany nedohodli na o bezodplatnosti musí
žalovaný zaplatiť primeranú cenu. Súdu predložil na nahliadnutie vysokoškolský diplom Stavebnej
fakulty technickej univerzity v Košiciach, z ktorého vyplynulo, že žalobcovi bol priznaný akademický
titul Ing. Štátna záverečná skúška bola vykonaná 18. októbra 1993. Štátnu záverečnú skúšku žalobca

vykonal v štúdijnom odbore 36-31-8 pozemné stavby. Podľa jeho názoru pri dohode so žalovaným
žalobca nerozlišoval medzi pojmami ako stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba. Na základe pokynu
stavebného úradu tomuto dodal osvedčenie o výkone stavebnej činnosti. Podľa názoru právneho
zástupcu žalobcu jeho klient postupoval správne pri vystavení faktúry, pretože v opačnom prípade by
sa dostal do rozporu s daňovým úradom.
4. Súd vo veci vypočul strany, svedkyňu, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu a zistil tento

skutkový stav vo veci.
5. Žalobca trval na žalobe s tým, že vykonával na stavbe stavebnú činnosť s identifikačným číslom:
XXXXXXXX s obchodným názvom F.. F. H. - STAVKO. V zmysle živnostenského oprávnenia v predmete
činnosti mal žalobca viacej oprávnení ako súkromnej osoby, ktorú vlastní na vykonávanie činnosti a
vykonáva stavebné práce. V danom prípade činnosť pre žalovaného vykonával na základe osvedčenia

stavebnej komory a faktúru vydal ako živnostník. Žalobca už pri podaní žaloby uvádzal, že činnosť
pre žalovaného vykonával ako stavebný dozor. V rámci odvolacieho konania uviedol, že túto činnosť
vykonával ako kvalifikovaná osoba.
6. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu. Žalobca spočiatku v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.: 10C/1/2013.

Zakladal svoj procesný útok na tých skutkových tvrdeniach, že na stavbe rodinného domu žalovaného
vykonával činnosť stavebného dozoru, pričom túto činnosť vykonával priamo sám žalobca a osobne bol
prítomný na stavbe rodinného domu žalovaného. Po vydaní rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
10.04.2014 však žalobca zmenil dovtedy uvádzané skutkové tvrdenia a v odvolaní voči predmetnému
rozsudku tvrdil, že hoci má oprávnenie na vykonávanie činnosti stavebného dozoru prostredníctvom

svojho zodpovedného zástupcu F.. V. S., tak na stavbe rodinného domu žalovaného vykonával činnosť
ako kvalifikovaná osoba s poukazom na jeho vzdelanie a potrebnú odbornú prax v predmetnom odbore.
Zmenu v skutkových tvrdeniach žalobcu vzal do úvahy aj Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením sp.
zn.:26Co/280/2014 zo dňa 31.07.2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn.: 10C/1/2013
zo dňa 10.04.014 a vrátil vec na ďalšie konanie za účelom zistenia aká činnosť bola počas stavby

rodinného domu žalovaného vykonávaná a ktorou osobou. Žalobca zotrvával na argumentácii ohľadne
výkonu činnosti kvalifikovanej osoby na predmetnej stavbe až do vyjadrenia zo dňa 23.11.2018 kde
uviedol, že žalobca pre žalovaného vykonával činnosť v pozícii stavebného dozoru. Vzhľadom na vyššie
uvedené má žalovaný za to, že vyjadrenia žalobcu sú zmätočné a je potrebné aby si žalobca ustálil akú
činnosť pre žalovaného pri stavbe rodinného domu vykonával a zároveň aby preukázal v akom rozsahu

túto činnosť vykonával, nakoľko z doterajšieho dokazovania nie je preukázaná prítomnosť žalobcu na
stavbe rodinného domu žalovaného. V neposlednom rade žalovaný poukazoval i na nedostatky faktúry
č. 30/12/2011 keď v súlade so závermi znaleckého posudku č. 1/2018 vyhotovenom O.. F.. L. K., K.. zo
dňa 10.04.2018 predmetná faktúra neobsahuje popis a špecifikáciu jednotlivých úkonov, ktoré žalobca
na stavbe rodinného domu žalovaného mal vykonať.

Žalobca podanou žalobou opieral svoj nárok o skutkové tvrdenia v zmysle ktorých, mal vykonávať
pre žalovaného požadované práce stavebného dozoru na stavbe rodinného domu žalovaného, a
to počas celej doby výstavby rodinného domu až po jeho kolaudáciu. Žalobca vo svojich ústnych
prednesoch ako i písomných vyjadreniach do času vydania rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 10.04.2014 tvrdil, že činnosť stavebného dozoru vykonával na stavbe žalobca osobne, pričom

poukazoval na svoje živnostenské oprávnenie a odborné vzdelanie v odbore pozemné stavby. V
odvolaní zo dňa 05.06.2014 voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 10.04.2014 žalobca zmenil
skutkové tvrdenia z ktorých vychádzal jeho procesný útok v konaní a tvrdil, že pri výstavbe rodinného
domu žalovaného vystupoval v postavení kvalifikovanej osoby v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2
zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), nakoľko spĺňal

požiadavku vysokoškolského vzdelania stavebného smeru a požiadavku trojročnej praxe v odbore. S
poukazom na naplnenie podmienok stanovených pre činnosť kvalifikovanej osoby mal podľa názoru
žalobcu, žalobca právo na odborné vedenie stavby i bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca nebol
zapísaný v zozname Slovenskej komory stavebných inžinierov ako stavebný dozor. Zmena v základnýchskutkových tvrdeniach z ktorých žalobca pri podaní žaloby vychádza sa žalovanému javí ako nelogická
a účelová a to s poukazom na tú skutočnosť, že pri podaní žaloby bol žalobca právne zastúpený ako
i s ohľadom na fakt, že žalobca má vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore 4/5 pozemné stavby

a preto v prípade, že pri výstavbe rodinného domu žalovaného vykonával odbornú činnosť v postavení
kvalifikovanej osoby mal túto skutočnosť uviesť už pri podaní žaloby a nie až po vydaní rozhodnutia
o zamietnutí žaloby, nakoľko je ťažko uveriteľné, že odborne vzdelaná osoba by sa pri podaní žaloby
ako i počas takmer celého konania zmýlila v tak zásadnej skutočnosti ako je pozícia, v ktorej mala byť
činnosť odborného vedenia stavby rodinného domu uskutočnená. Rovnako ani zo žiadneho listinného

dôkazu predloženého v konaní nevyplýva, že by mal žalobca vystupovať pri výstavbe rodinného domu
žalovaného ako kvalifikovaná osoba. Žalovaný bez ohľadu na zmenu v skutkových tvrdeniach žalobcu
v konaní zdôrazňuje, že žalobca mal pre žalovaného vykonávať stavebný dozor čo výpoveďou potvrdila
v konaní i S.. L. G.. Žalovaný rovnako zdôrazňuje, že s výnimkou opatrenia písomnosti, ktorá sa
prikladá k stavebnému povoleniu pečiatkou žalobcu, žalobca pri výstavbe rodinného domu žalovaného
nevykonal žiadnu činnosť, nemal vedomosť o použitých materiáloch pri výstavbe ako sa ani nikdy fyzicky

nezúčastnil výstavby rodinného domu. Hoci na preukázanie prítomnosti žalobcu na stavbe rodinného
domužalovanéhožalobcapredložilvkonanívýpiszGPSzariadenia,ktoréjenamontovanévmotorovom
vozidle HONDA CRV, ktoré mal žalobca za účelom dopravy na stavenisko užívať, žalobca predložil výpis
len z dvoch dní. Žalovaný spochybňuje predložený výpis i s ohľadom na fakt, že predmetné motorové
vozidlo užívala v tom čase partnerka žalobcu S.. L. G., ktorá túto skutočnosť pri svojej výpovedi potvrdila,

rovnako ako potvrdila i fakt, že žalobca sa výstavby rodinného domu žalovaného nezúčastnil.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu civilného konania
je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaná) a
strana sporu na opačnej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne
legitimovaná). Pokiaľ žalobca tvrdí, že na stavbe rodinného domu žalovaného vykonával sám žalobca

funkciu stavebného dozoru vyvstáva otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca ako fyzická
osoba s oprávnením na podnikanie bol oprávnený na vykonávanie činnosti stavebného dozoru od
01.03.2007 avšak toto oprávnenie vykonával prostredníctvom svojho zodpovedného zástupcu F.. V. S..
Nakoľko zo skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe a počas celého doterajšieho súdneho konania
žalobca tvrdil, že na stavbe bol fyzicky on sám a sám vykonával činnosť stavebného dozoru, má

žalovaný za to, že žalobca ako fyzická osoba, resp. ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie
nemal oprávnenie na výkon tejto činnosti, ale jedinou oprávnenou osobou na výkon činnosti stavebného
dozoru mal byť F.. V. S. ako zodpovedná osoba. S poukazom na skutočnosť, že faktúru č. 30/12/2011
na sumu 420,- EUR vystavil žalobca ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie, zastáva žalovaný
názor, že žalobca v pozícii fyzickej osoby s oprávnením na podnikanie nemal žiadny právny nárok na

vystaveniefaktúryzačinnosťstavebnéhodozoru,nakoľkožalobcatútočinnosťnazákladejehovyjadrení
mal vykonávať osobne a nie prostredníctvom svojho zodpovedného zástupcu F.. V. S.. V prípade, že
by žalovaný vychádzal zo zmenených skutkových tvrdení žalobcu ohľadne výkonu odbornej činnosti na
stavbe v postavení kvalifikovanej osoby s ohľadom na splnenie podmienky vzdelania a praxe v zmysle
stavebnéhozákona,žalovanýuvádza,žeivtakomprípadeniejedanáaktívnavecnálegitimáciažalobcu

vkonaní,nakoľkoakvykonávalčinnosťkvalifikovanejosobyosobneakotvrdížalobca,tútočinnosťbybol
vykonával ako fyzická osoba a nie ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie, nakoľko stavebným
zákonom určené podmienky pre výkon činnosti kvalifikovanej osoby spĺňa žalobca ako fyzická osoba a
nie ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie. Zo žiadnych skutkových tvrdení žalobcu nie je daná
jeho aktívna vecná legitimácia nakoľko mal odbornú činnosť na stavbe vykonávať osobne ako fyzická

osoba a nie fyzická osoba s oprávnením na podnikanie prostredníctvom zodpovedného zástupcu.
Žalovaný namietal právny nárok žalobcu na vystavenie faktúry č. 30/12/2011, nakoľko činnosť
stavebného dozoru žalobca v postavení fyzickej osoby s oprávnením na podnikanie pri výstavbe
rodinného domu žalovaného nevykonával. Hoci žalobca nevykonával žiadnu činnosť na výstavbe
rodinného domu žalovaného tak v postavení fyzickej osoby s oprávnením na podnikanie ako ani v

pozícii fyzickej osoby, vychádzajúc z tvrdení žalobcu o jeho osobnej prítomnosti na stavbe by nárok na
vystavenie faktúry mal prináležať žalobcovi ako fyzickej osobe a nie ako fyzickej osobe s oprávnením na
podnikanie. Z uvedeného dôvodu žalovaný namieta dôvodnosť vystavenia faktúry. V neposlednom rade
žalovaný poukazuje i na tú skutočnosť, že faktúra neobsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom
čo vyplýva i zo znaleckého posudku č. 1/2018 vyhotovenom O.. F.. L. K., K.. zo dňa 10.04.2018 (viď str.

13 znaleckého posudku), nakoľko faktúra neobsahovala doklad potvrdzujúci poskytnutie služieb alebo
obdobný doklad o poskytnutí služieb, ktorý potvrdzuje a bližšie špecifikuje druh a rozsah poskytovaných
služieb. Žalovaný odkazuje na zmenu v skutkových tvrdeniach žalobcu spočívajúcich v tvrdeniach, že
pri výstavbe rodinného domu zastával funkciu kvalifikovanej osoby a preto žalovanému nie je zrejmé, nazáklade 5/5 čoho si žalobca vo faktúre nárokuje úhradu za činnosť stavebného dozoru ako fyzická osoba
s oprávnením na podnikanie. V neposlednom rade žalovaný poukazuje na dojednanie o bezodplatnosti
výkonu stavebného dozoru čo potvrdila i svedkyňa S.. L. G..

7. Z internetovej stránky Slovenskej komory stavebných inžinierov, ktorá vedie v zmysle zákona č.
138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinierov zoznam odborne
spôsobilých osôb oprávnených na vykonávanie činnosti stavebného dozora (http://www.sksi.sk/buxus/
generate_page.php?page_id=2356) súd zistil, že osoba navrhovateľa ako fyzická osoba sa v tomto
zozname nenachádza.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a
autorizovaných stavebných inžinieroch Inžinier môže byť autorizovaný na poskytovanie a komplexných
architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho technického poradenstva.

Podľa § 5 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 138/1992 Zb. inžinier podľa ods. 1 písm. a/ je oprávnený na

vykonávanie stavebného dozoru.

Podľa § 46b Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
Osoba vykonávajúca stavebný dozor
a) sleduje spôsob a postup uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana zdravia pri

práci, riadna inštalácia a prevádzka technického vybavenia na stavbe, odborné ukladanie stavebných
výrobkov a hmôt, vhodnosť ich použitia a odborné ukladanie strojov a zariadení; sleduje vedenie
stavebného denníka,
b) zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby, za dodržanie všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných

na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia,
c) vplýva na odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil; ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu
stavebného dozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu.
8. Súd na návrh žalobcu nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou O.. F.. L. K., K.., ktorá vypracovala
znalecký posudok č. 1/2018 za účelom zistenia ceny za výkon stavebného dozoru. Znalkyňa v

závere znaleckého posudku určila cenu za inžiniersku činnosť fakturovanú žalobcom za obvyklú cenu.
Poukázala na stavebný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku / ďalej
len stavebný zákon / § 139b, ktorý definuje jednoduché stavby ako stavby na bývanie s menšou
zastavanou plochou ako 300 m2 a maximálne s jedným nadzemným podlažím (takéto stavby môžu mať
aj podkrovie). Patria sem aj stavby na individuálnu rekreáciu, stavby určené na zariadenia staveniska

a prízemné stavby so zastavanou plochou menšou ako 300 m2 a výškou menej ako 15 metrov. Medzi
jednoduché stavby patria aj oporné múry a podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresiahla
300 m 2 a hĺbku 6 metrov. Pokiaľ stavebník chce stavať sám svojpomocne, stavebný dozor alebo
kvalifikovaná osoba je účastníkom stavebného konania. V danom prípade bol žalobca stanovený za
osobu zodpovednú za odborné vedenie a uskutočňovanie stavby.

Stavbu a jej zmenu môže uskutočňovať len právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená
na vykonávanie stavebných prác. Vedenie uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci. Úlohy
stavbyvedúceho upravuje § 46a Stavebného zákona. Stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje
stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku.
Stavbyvedúci je tiež oprávnený:

a) určovať začatie a skončenie jednotlivých stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe,
b) dávať pokyny týkajúce sa vykonávania stavebných prác, organizácie práce a pohybu osôb na
stavenisku a na stavbe,
c) preberať stavebné výrobky, zisťovať ich vhodnosť a určovať ich umiestnenie a uskladnenie na
stavenisku,

d) dávať príkazy na okamžité zastavenie stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe,
ak sa vyskytla prekážka, pre ktorú je ich ďalšie vykonávanie neprípustné,
e) koordinovať poradie stavebných prác,
f) vykázať cudziu osobu zo staveniska a zo stavby.
Stavbyvedúci je jediný zodpovedný zástupca organizácie na stavbe a je priamo podriadený

vedúcemu pracovníkovi, ktorý riadi výrobu podniku. Činnosti, ktoré stavbyvedúci zabezpečuje z oblasti
prevádzkovej prípravy:
• riadiace a organizačné činnosti:
• riadenie ľudských zdrojov:riadenie dodávky materiálov a zdrojov:
• manipulácia s materiálom:
• dodržiavanie predpisov na stavenisku:

• evidencia a aktualizácia prác:
• plánovanie činností:
- vedenie stavebného denníka so všetkými potrebnými pravidelnými i špeciálnymi zápismi
- kontrola a kolaudácie.
Stavebný dozor je podľa § 45 Zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) vybranou činnosťou vo výstavbe,

ktorá je definovaná ako vedenie uskutočňovania stavieb. Podľa § 46b Zákona č. 50/1976 Zb. osoba
vykonávajúca stavebný dozor (Osoba vykonávajúca stavebný dozor):
1. sleduje spôsob a postup uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana zdravia pri
práci, riadna inštalácia a prevádzka technického vybavenia na stavbe, odborné ukladanie stavebných
výrobkov a hmôt, vhodnosť ich použitia a odborné ukladanie strojov a zariadení; sleduje vedenie
stavebného denníka,

2. zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby, za dodržanie všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných
na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia,
3. vplýva na odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil; ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu
stavebného dozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu.

9. Zo správy Slovenskej komory stavebných inžinierov z 11. apríla 2019 vyplýva, že výkon činnosti
stavebného dozoru je viazanou činnosťou podľa zákona o živnostenskom podnikaní v znení neskorších
predpisov č. 455/1991 Z. Fyzická osoba môže výkon stavebného dozoru vykonávať na základe
vydaného osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Pokiaľ podnikateľ alebo obchodná spoločnosť

vykonáva viazanú činnosť, na vykonávanie ktorej nespĺňa všetky predpoklady, môže si podnikateľ alebo
obchodná spoločnosť ustanoviť zodpovedného zástupcu, teda osobu, ktorá spĺňa zákonom stanovené
predpoklady. Zodpovedný zástupca je fyzická osoba, ktorá zodpovedá za odborné prevádzkovanie
živnosti a v mene podnikateľa - SZČO alebo právnickej osoby /s.r.o. a pod./ a môže pracovať na základe
uzatvorenej pracovnej zmluvy alebo aj na dohodu v zmsle zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce.

Z uvedeného dôvodu musí byť zodpovedný zástupca pri prevádzkovaní živnosti v pracovnoprávnom
vzťahu k podnikateľovi alebo obchodnej spoločnosti pokiaľ nejde priamo o spoločníka alebo člena
právnickej osoby. Zodpovedný zástupca nemusí byť v pracovnom pomere tiež v prípade, ak ide
o manžela /manželku/ podnikateľa alebo podnikateľovho príbuzného v priamom rade /to znamená
priameho predka alebo potomka podnikateľa/ alebo súrodenca, a ak ide o obec, jej starostu.

10. Z výpisu zo živnostenského oprávnenia vyplýva, že žalobca má oprávnenie na uskutočňovanie
stavieb, jednoduchých stavieb, drobných stavieb a ich zmien, výkon činnosti stavbyvedúceho, výkon
činnosti stavebného dozoru, zodpovedný zástupca F.. V. S..
11. Mesto N. súdu zaslalo kolaudačné rozhodnutie z 20. decembra 2011 číslo: XXXX/ÚPaSP XXXX/
XXXX, ktorým žalovanému povolilo užívanie stavby „Rodinný dom“ na pozemku parcely č. XXX/XX, H..

Ú.. N. Č., S. N., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27. decembra 2011 a dodatočné stavebné
povoleniez1.júna2007číslo:XXXX/ÚPaSPXXX/XXXX,ktorérozhodnutienadobudloprávoplatnosť23.
júla 2007 a ktorým povolilo stavbu rodinného domu so zastavanou plochou XXX,XX m2. Stavba podľa
bodu23buderealizovanásvojpomocne,zaodbornévedenieauskutočňovaniestavbybudezodpovedný
stavbyvedúci - F.. F. H..

12. Z výsluchu svedkyne S.. L. G. súd vzhľadom na nižšie uvedené dôvody svojho rozhodnutia nezistil
žiadne pre rozhodnutie vo veci podstatné skutočnosti.
13. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne uzatvára:
14. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená
osobitnými predpismi treba poskytnúť primeranú cenu.
15. Podľa § 724 OZ príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo
vykoná inú činnosť.
16. Príkazná zmluva je osobitným druhom záväzkovej zmluvy, ktorá je upravená jednak všeobecne

v § 724 až 732, jednak vo forme osobitných zmlúv, a to jednak vo forme zmluvy o obstaraní veci (§
733 až 736) a jednak vo forme zmluvy o obstaraní predaja veci (§ 737 až 741). Príkazná zmluva je
upravená ako mandátna zmluva aj v Obchodnom zákonníku (§ 566 a nasl. OBZ). Teoretický základ
obidvoch týchto zmlúv je síce rovnaký, sú tu však niektoré rozdiely, ktorými sa tieto dve zmluvy odseba odlišujú. Podľa Občianskeho zákonníka môže byť príkazníkom (mandatárom), resp. príkazcom
(mandantom) ktokoľvek. Podľa Obchodného zákonníka môžu byť účastníkmi mandátnej zmluvy iba
podnikatelia v zmysle Obchodného zákonníka, pretože mandátna zmluva nepatrí do kategórie tzv.

absolútnych obchodov, na ktoré sa musia vždy aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka bez
ohľadu na to, o akých účastníkov ide (pozri § 261 OBZ). Ďalší rozdiel spočíva v samom predmete
mandátnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Kým podľa Občianskeho
zákonníka je predmet príkazu vymedzený všeobecne, že ide o obstaranie nejakej veci alebo o vykonanie
činnosti pre príkazcu, podľa Obchodného zákonníka ide o zariadenie určitej obchodnej záležitosti (§

566 ods. 1 OBZ). Pred aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve treba najprv
zistiť, medzi kým sa zmluva uzaviera a o aký predmet obstarania veci príkazcu ide. Medzi príkaznou
zmluvou podľa Občianskeho zákonníka a podľa Obchodného zákonníka existujú aj ďalšie rozdiely (napr.
otázka odplatnosti), tie však nie sú rozhodujúce z hľadiska kvalifikácie zmluvy ako občianskoprávnej
alebo obchodnoprávnej.
17. Príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom (mandantom), ktorý dáva príkazníkovi

(mandatárovi) určitý príkaz na vykonanie niečoho. Upravuje teda vnútorný vzťah medzi oboma stranami,
t. j. ich vzájomné práva a povinnosti. Na úpravu tohto vnútorného vzťahu sa nevyžaduje určitá forma
zmluvy, hoci nie je vylúčené, že sa príkazná zmluva uzavrie v písomnej forme. Príkazník však spravidla
koná za príkazcu voči tretím osobám a na to, aby mohol konať za príkazcu, musí mať od príkazcu
splnomocnenie vo forme plnomocenstva, ktoré musí zodpovedať podmienkam ustanoveným v § 31.

Podľa § 31 ods. 1 v plnomocenstve musí byť uvedený rozsah zástupcovho oprávnenia. To znamená,
že vnútorný vzťah medzi príkazcom a príkazníkom založený príkaznou zmluvou je premietnutý do
vonkajšieho vzťahu príkazníka k tretej osobe prostredníctvom plnomocenstva. Či treba plnomocenstvo
udeliť v písomnej forme, závisí od toho, aký úkon má príkazník za príkazcu urobiť, resp. či sa
plnomocenstvo týka len určitého právneho úkonu alebo väčšieho počtu úkonov (pozri § 31 ods. 4). Ak

je predmetom príkaznej zmluvy zastúpenie určitého mandanta advokátom v súdnom alebo správnom
konaní, ide spravidla o viaceré úkony, a preto treba plnomocenstvo udeliť v písomnej forme.

18. Z príkaznej zmluvy vyplývajú jej účastníkom určité práva a povinnosti. Príkazníkovi vzniká povinnosť
pre príkazcu obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Príkazcovi zo zmluvy vyplýva právo

požadovať od príkazníka, aby mu obstaral nejakú vec alebo aby mu vykonal inú činnosť. Predmetom
tejto zmluvy je teda určitá činnosť príkazníka pre príkazcu, ktorá je vymedzená v zmluve. Do tejto činnosti
nie je zahrnutý aj výsledok, ku ktorému činnosť smeruje. Vyplýva to z § 728 a 730, ktoré priznávajú
príkazníkovi právo na náhradu potrebných a užitočných nákladov a právo na odmenu aj v prípade, keď
sa výsledok nedostavil.

19. Predmet príkaznej zmluvy je všeobecne určený slovami, že príkazník má "obstarať určitú vec
alebo vykonať inú činnosť". Obstaraním určitej veci nemožno chápať obstaranie veci ako hmotného
predmetu, tak ako vec vymedzujú § 118 a nasl. Tu mal zákonodarca skôr na mysli pojem veci ako
nejakej záležitosti, ktorú má príkazník obstarať pre príkazcu. Ide teda o určitú činnosť, ktorá smeruje

k cieľu sledovanému príkazcom. Táto činnosť môže mať rôzny charakter, môže spočívať vo faktickej
aleboprávnejčinnosti.Môžeísťoobstaranienejakýchdokladov(napr.výpisovzevidencienehnuteľností
na správe katastra), o uzavretie nejakej zmluvy, o odovzdanie plnenia, o zastupovanie pred súdmi
alebo úradmi a pod. Už sme uviedli, že pokiaľ má príkazník konať pre príkazcu s tretími osobami,
potrebuje na to plnomocenstvo. Príkazník koná na základe príkaznej zmluvy, z ktorej mu vyplýva

povinnosť konať aj voči tretím osobám; konať voči tretím osobám ho však oprávňuje iba plnomocenstvo,
ktoré mu udelil príkazca. V právnej oblasti vystupujú ako príkazníci pri zastupovaní príkazcu (pred
tretímiosobami,súdmiaúradmi)spravidlaprofesionálnizástupcovia,najmäadvokáti,komerčníprávnici,
patentoví zástupcovia a audítori. Pokiaľ však takíto profesionálni zástupcovia vykonávajú zastupovaciu
činnosť podnikateľským spôsobom pre podnikateľské subjekty, majú sa na ich vzťahy k príkazcovi použiť

ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve (§ 566 a nasl. OBZ).

20. Ďalším pojmovým znakom príkaznej zmluvy je, že príkazník vykonáva činnosť pre príkazcu, t. j. v
jeho záujme. Nerobí to teda pre seba, vo vlastnom záujme, ale v záujme príkazcu. V záujme príkazcu
vykonáva činnosť aj vtedy, ak z plnomocenstva výslovne nevyplýva, že koná za príkazcu (§ 32 ods. 1),

a keď koná vo vlastnom mene. Bude však pravidlom, že príkazník bude konať v mene príkazcu, a vtedy
vzniknú práva a povinnosti priamo príkazcovi (pozri § 32 ods. 2).21. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy nepatrí jej odplatnosť, hoci zákon odplatnosť nevylučuje.
Vyplýva to z § 730 ods. 1, podľa ktorého príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy,
ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Najmä advokát poskytuje

takúto činnosť zásadne len za odplatu platenú príkazcom, pokiaľ nejde o činnosť v prípadoch, keď bol za
zástupcu ustanovený súdom (§ 30 ods. 2 OSP a § 40 TP), a vtedy mu prislúcha náhrada za vykonanú
činnosť voči štátu.

22. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy nepatrí ani požiadavka, aby príkazník vykonal príkaz osobne.

Túto požiadavku síce § 726 ustanovuje, avšak súčasne pripúšťa aj výnimku pre prípad, keď príkazca
dovolí, aby si príkazník ustanovil zástupcu.
23. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný
na základe stavebného rozhodnutia začal svojpomocne s výstavbou jednoduchej stavby - rodinného
domu. Žalobca v konaní tvrdil, že na stavbe vykonával činnosť stavebného dozoru na základe dohody
so žalovaným. V rámci odvolacieho konania pred krajským súdom tvrdil, že vykonával činnosti ako

kvalifikovaná osoba a z dodatočného stavebného povolenia vyplýva, že žalobca na stavbe žalovaného
pôsobil ako stavbyvedúci, avšak žalobca počas konania netvrdil, že vykonával činnosť stavbyvedúceho.
Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, s ktorou otázkou sa súd zaoberal ako prvou z dôvodu,
že keď súd dospeje k názoru, že žalobca v konaní nemá aktívnu legitimáciu, žalobu zamietne.

24. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu civilného konania
je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide / je vecne aktívne legitimovaný / a strana
sporu na opačnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti / pasívne vecne legitimovaný /.

25. Činnosť stavebného dozoru môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba, ktorou je v zmysle

vyššie cit. zákonných ustanovení Zák. č. 138/1992 autorizovaný inžinier v oblasti kompletných,
architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho technického poradenstva, pričom tento zákon
ustanovuje taktiež systém autorizácie, ktorého predpokladom je preukázanie odborných spôsobilostí
a jeho výsledkom je zápis do Zoznamu Slovenskej komory stavebných inžinierov. Podľa názoru
súdu sa preto za činnosť stavebného dozoru môže považovať iba činnosť osoby, ktorá je v takomto

zozname zapísaná. Navrhovateľ ako fyzická osoba však v takomto zozname zapísaný nie je a preto
nie je možné žiadnu jeho prípadnú činnosť na stavbe ktorú realizoval odporca považovať za činnosť
stavebného dozoru. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že navrhovateľ ako fyzická osoba podnikateľ
je spôsobilý vykonávať činnosť stavebného dozoru, avšak nie osobne ale iba prostredníctvom odborne
poverenej spôsobilej osoby, ktorú má navrhovateľ zapísanú v živnostenskom registri. V konaní pritom

navrhovateľ súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz, podľa ktorého mal činnosť stavebného dozoru na
stavbe realizovanej odporcom vykonávať prostredníctvom odborne spôsobilej poverenej osoby, naopak
navrhovateľ v priebehu celého konania tvrdil, že činnosť stavebného dozora vykonával on osobne. Z
uvedenéhosúdtedamuselsúhlasiťsostanoviskomodporcu,ženavrhovateľžiadnečinnostistavebného
dozoru nevykonával, nakoľko ak by aj navrhovateľ na stavbe nejaké činnosti vykonával, nie je ich možné

považovať za stavebný dozor. Z tohto dôvodu preto súd zaujal stanovisko, že navrhovateľovi nevzniklo
právo na zaplatenie ceny za činnosť stavebného dozoru, nakoľko žiadnu takúto činnosť navrhovateľ
pre odporcu nevykonal.. Okrem toho v prípade, že by žalobca vykonával činnosť stavebného dozoru
prostredníctvom F.. S., tento by musel byť v pracovnom alebo obdobnom pracovnom pomere u žalobcu,
ktorý dôkaz žalobca súdu nepredložil.

26. Žalobca mohol vykonávať činnosť na stavbe žalovaného ako kvalifikovaná osoba, čo tvrdil žalobca
v rámci odvolacieho konania s ohľadom na vzdelanie a praxe, ktorú súdu preukazoval v zmysle
stavebného zákona. Túto činnosť mohol vykonávať ako fyzická osoba, ale nie ako fyzická osoba s
oprávnením na podnikanie, dôkazom čoho je vystavená faktúra č. 30/12/2011 z 27. decembra 2011,

splatná 10. januára 2012 na 420 eur, ktorú vystavil F.. F. H. - STAVKO, Stará Bôrová 56, Dražkovce, IČO:
43495079. Túto skutočnosť potvrdil aj právny zástupca žalobcu, keď uviedol, že ako inak mal žalobca
postupovať, lebo v opačnom prípade by mal problémy s daňovým úradom. Žalobca na pojednávaní
uviedol, že stavebný denník neviedol. Zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplýva aktívna legitimácia
žalobcu na podaní žaloby, pretože odbornú činnosť na stavbe mal vykonávať ako fyzická osoba a nie

ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie.

27. Právny zástupca žalobcu žiadal v konaní vypočuť žalobcu, avšak neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil z dôvodu dočasnej neschopnosti žalobcu a žiadal pojednávanie odročiť. Súd návrh navýsluch žalobcu zamietol, pretože spor na tunajšom súde trvá od roku 2013 a žalobca, ktorý bol v
konaní opakovane vypočutý počas celého konania nebol schopný uviesť z akého titulu vykonával na
stavbe žalovaného činnosť, či ako stavebný dozor, ako kvalifikovaná osoba. V konaní bolo jednoznačne

preukázané, že žalobca nemohol vykonávať činnosť ako stavebný dozor, ale ani ako kvalifikovaná
osoba, či stavbyvedúci z dôvodov uvedených pod bodom 25, 26.

28. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s
nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán /
porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a
pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak

nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

29. Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania podľa § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku
súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.