Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/182/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117226983
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6117226983.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.

Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v právnej veci žalobcu G.. G. U., advokát, so sídlom J.
XXXX/XX, XXX XX O. D., M.: XX XXX XXX, proti žalovanej E.. G. B., narodenej XX .XX. XXXX, s trvalým
pobytom Y. XX, XXX XX Y. Y., právne zastúpenej spoločnosťou akl.legal, s. r. o., so sídlom Skuteckého
33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, o zaplatenie 10.524,67 Eur s príslušenstvo, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/50/2017 - 184 zo dňa 29. 04. 2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu (prvý výrok) a žalovanej priznal nárok
na náhradu trov konanie v rozsahu 100% (druhý výrok).

2. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa

požadoval od žalovanej zaplatenia sumy 10.524,67 Eur, ktorá predstavovala ním vyúčtované trovy
právneho zastúpenia za zastupovanie žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 10C/168/2014 o vyporiadanie BSM, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
10.524,67 Eur od 01. 08. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia podľa § 18 ods. 4 ,
§ 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o

živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoA“) mal za
to, že žalobca si nesplnil voči žalovanej svoju povinnosť ako advokát v zmysle § 18 ods. 4 ZoA. Z
tohto dôvodu mu preto neprislúcha tarifná odmena za žiaden ním vykonaný úkon právnej služby počas
zastupovania žalovanej v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/168/2014. Súd prvej inštancie preto žalobu
žalobcu zamietol.

4. O trovách konanie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 , 2 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a tieto vzhľadom na plný úspech žalovanej v konaní jej
priznal v rozsahu 100%.5. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Odvolanie podal podľa § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie síce vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
avšak vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne v prospech žalovanej, čím dospel k nesprávnym
skutkovým a právnym záverom. Zotrval na svojich skutkových tvrdeniach o poučení žalovanej o výške
odplaty za jeden úkon právnej pomoci v konaní o vyporiadanie BSM. Uviedol, že žalovaná bola
oboznámená s výškou odmeny za jeden úkon právnej pomoci, ktorú nenamietala, pričom o tejto bola

oboznámenámimosúdnouvýzvouzodňa11.10.2013,ktorúžalobcaadresovalp.J.azároveňe-mailom
preposlal žalovanej na vedomie. Túto skutočnosť žalovaná nepoprela. Žalobca bol toho názoru, že súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil nie len hodnovernosť výpovede svedkyne T. B. (matka žalovanej
- poznámka odvolacieho súdu), ale aj samotnej žalovanej. Zotrval na tom, že žalovaná pri prevzatí
právneho zastúpenia bola poučená o tom, ako sa vyporiadava BSM, ako sa vypočítava úkon právnej
pomoci a s jeho výškou a že po skončení sporu jej malo byť predložené vyúčtovanie.

7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania. Konštatovala, že konanie
nebolo zaťažené takými vadami, ktoré žalobca vytýka súdu prvej inštancie. Poprela, aby ju žalobca
poučil o odmene za právny úkon v zmysle § 18 ods. 4 ZoA. Uviedla, že nikdy nepovažovala zastupovanie

žalobcom výlučne za priateľskú rodinnú výpomoc bez povinnosti platby a aj preto sa snažila so žalobcom
urovnať spor mimosúdne vyplatením sumy 3.000,-Eur.

8. Žalobca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolacom návrhu. Považoval za zarážajúce ako súd
prvej inštancie vyhodnotil tvrdenie žalovanej v tom smere, že hoci tvrdila, že zastupovanie spočiatku

brala ako rodinnú výpomoc, neskôr svoju obranu zmenila na skutočnosť, že nebola poučená o výške
tarifného úkonu, ale bola ochotná po vyúčtovaní uhradiť žalobcovi sumu 3.000,- Eur, ktorú považovala
za adekvátnu. K replike doložil aj sťažnosť žalovanej na Slovenskú advokátsku komoru, nakoľko nemal
vedomosť, či táto bolo do konania zo strany žalovanej predložená.

9. V rámci odvolacej dupliky, žalovaná taktiež zotrvala na svojom návrhu, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Rovnako zotrvala na svojej procesnej obrane, ktorú
považovala od počiatku za konzistentnú a nemennú, a tvrdenia žalobcu považovala za zavádzajúce a
nepravdivé. Uviedla, že s ohľadom na korektnosť ako aj príbuzenský vzťah, chcela spor so žalobcom
vyriešiť zmierlivo a to úhradou sumy 3.000,- Eur.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3
CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Žalobca v odvolaní namietal viaceré odvolacie dôvody, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)
CSP, t.j. že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvejinštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia

dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.

15. K druhému uplatnenému odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd
uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu

podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil.

16. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu a predchádzajúceho procesného postupu

súdu prvej inštancie v konaní z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h)
CSP a v rozsahu námietok žalobcom vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie
nie je v danom prípade opodstatnené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom
pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. §
191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového

stavu vyvodil aj správne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán a rozsudok aj náležite
odôvodnil.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako advokát zastupoval žalovanú v konaní vedenom na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 10C/168/2014 o vyporiadanie BSM medzi žalovanou v

predmetnom konaní v procesnom postavení žalobkyne a jej bývalým manželom ako žalovaným. Po
skončení tohto konania vyúčtoval žalovanej trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 10.524,67 Eur.

18. Podľa § 18 ods. 4 ZoA, advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať
klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím

tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať
bezodkladne.

19. Z textu vyššie citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že nevyhnutnou obsahovou
náležitosťou informačnej povinnosti advokáta ako dodávateľa služby vo vzťahu k jeho klientovi musí

byť uvedený aj údaj o výške odmeny za úkon právnej služby a to pod sankciou, že advokátovi nárok
na odmenu v prípade absencie poučenia o výške odmeny za úkon právnej pomoci nevznikne. Jedná
sa o zákonnú požiadavku, nakoľko z pohľadu klienta ako spotrebiteľa je absolútne nemožné dospieť k
poznatku, aké náklady môžu byť s právnym
zastupovaním spojené. Ak si túto povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo

zákona právo na odmenu za tento úkon právnej služby.

20. Uvedené ustanovenie teda nie je možné vykladať inak, než tak, že informácia musí predstavovať
konkrétny číselný údaj o cene za jeden úkon právnej služby, pričom zákon neupravuje formu v akej má
byť klientovi táto informácia poskytnutá, avšak v prípade súdneho konania zaťažuje dôkazne bremeno

preukázania splnenia si tejto povinnosti advokáta ako žalobcu, ktorý sú uplatňuje voči svojmu klientovi
nárok na zaplatenie sumy za poskytnuté právne služby.

21. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by si voči žalovanej ako klientke splnil
svoju informačnú povinnosť v zmysle § 18 ods. 4 ZoA, pričom namietal spôsob ako súd prvej

inštancie vyhodnotil dôkazy vykonané v konaní vo veci samej. Hodnotenie dôkazov predstavuje činnosť
súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie,
a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k
záveru, že prvoištančný súd pri hodnotení dôkazov v plnej miere aplikoval ustanovenie § 191 ods.
1 CSP. K hodnoteniu vykonaných dôkazov odvolateľom v odvolaní, ktorého závery sa odlišujú od

záverov okresného súdu odvolací súd uvádza, že nevyhodnotenie vykonaných dôkazov podľa predstáv
odvolateľa nie je postupom porušujúcim právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Okresný súd
správne vyhodnotil, že žalobca v konaní nepreukázal, aby si splnil svoju povinnosť v zmysle § 18 ods. 4
ZoA. Vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa, že žalovaná nepoprela, že mala vedieť o výške právneho úkonuz mimosúdnej výzvy zo dňa 11. 10. 2013, ktorá jej mala byť zaslaná e-mailom na vedomie, odvolací
súd uvádza, že žalovaná uvedené skutkové tvrdenie už poprela vo svojej duplike zo dňa 26. 04. 2018
(č. l. 88). Aj odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, žeby

informoval žalovanú ako klientku o výške odmeny za úkon právnej služby za jej zastupovanie v konaní
vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 10C/168/2014 tak, ako to vyžaduje § 18 ods.
4 ZoA. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, keď žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu ako
nedôvodnú. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. Správnemu výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj správny závislý výrok o trovách konania, preto
ho odvolací súd ako vecne správny rovnako postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná preto jej odvolací súd podľa § 396 ods.
1 CSP s použitím § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).