Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820202072
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8820202072.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcov: 1/ J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N.. X H. XXXX/XX, Y. X. V. a 2/ P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, Y. X. V. proti žalovanému:
G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, Y. X. V., právne zastúpenému: E.. Miroslav Pilát, advokát so
sídlom Jarmočná 369, Hanušovce nad Topľou, IČO: 51 003 007, v konaní o zaplatenie 1.935,20 eur s

prísl., o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C 5/2020 - 45 zo dňa 21.05.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie bez
nariadenia pojednávania podľa § 273 CSP z dôvodu nevyjadrenia sa žalovaného k žalobe napriek výzve
súdu a poučeniu o možnosti takéhoto rozhodnutia. Rozsudok bol doručený žalovanému 31.12.2020 a

následne dňa 11.05.2021 bol doručený návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

3. S poukazom na ustanovenia § 277 ods. 1 CSP, § 277 ods. 3, § 105 ods. 1 CSP a § 2 ods. 3, § 11
ods. 1, § 13 ods. 1, 4, § 18 ods. 1 až 5, § 29 ods. 1, 2, 3, § 30 ods. 1, 3, 4, 5, § 32 ods. 1, 2, 3, 4,
5, 8, 9, § 33 ods. 1, 2, 8 Zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je dôvodné vyhovieť návrhu žalovaného na

zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

4. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že nebolo spornou skutočnosťou to, že žalovaný má
aktivovanú elektronickú schránku, do ktorej mu bolo dňa 30.10.2020 doručené uznesenie Okresného
súdu Vranov nad Topľou, kedy lehota na vyjadrenie mu plynula do 14.11.2020. 15.12.2020 súd
elektronicky zaslal žalovanému do vlastných rúk s fikciou doručenia rozsudok č.k. 4C 5/2020 - 19.

Vypršaním úložnej lehoty s fikciou doručovania bola 31.12.2020 správa úspešné doručená žalovanému,
teda v tento deň sa žalovaný najneskôr mohol dozvedieť o rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný namietal
túto skutočnosť, že sa dňa 31.12.2020 dozvedel o rozsudku pre zmeškanie, nakoľko fikciu doručenia
nemožno považovať za okamih, kedy sa o rozsudku dozvedel, ale týmto dňom je až deň 26.04., kedy
sa prihlásil do svojej elektronickej schránky a reálne sa dozvedel o tomto rozsudku.

5. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pokiaľ má strana aktivovanú elektronickú schránku,
súd má povinnosť prioritne doručovať do tejto schránky v súlade s citovanými ustanovenia Zákona o e-Govenrmente. Tento zákon je v postavení špeciálneho predpisu k ustanoveniam Civilného sporového
poriadku a nie je na vôli strany sporu akou formou mu bude súd doručovať tieto písomnosti. Takáto
povinnosť doručovania písomnosti do elektronickej schránky je daná kogentne. Pokiaľ súd doručoval

písomnosti do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, musí žalovaný dôvod, kedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel preukázať ako adresát elektronickej úradnej správy domáhajúci sa
rozhodnutiaorgánuverejnejsprávyoneúčinnostielektronickéhodoručenia,teda,žeobjektívnenemohol
prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením,
respektíve tu nastali dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu,

avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie nie je od
neho spravodlivé požadovať. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal opak, že
najneskôr 31.12.2020 sa mohol dozvedieť o rozsudku pre zmeškanie, keďže mu správa bola úspešne
doručená do vlastných rúk s fikciou doručenia. Z uvedeného dôvodu preto posledným dňom na podanie
návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol deň 15.01.2021. Nakoľko návrh na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie bol podaný po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 277 ods. 3 CSP, bol tento návrh

zamietnutý.

6. Súd prvej inštancie preto pre oneskorené podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
neskúmal dôvody, pre ktoré žalovaný zmeškal lehotu na vyjadrenie k žalobe.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalovaným, ktoré odôvodnil
ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/, pričom uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, podľa ktorej sa žalovaný mohol dozvedieť o existencii vydaného rozsudku pre zmeškanie
podľa fikcie doručenia do 31.12.2020, a podľa ktorého lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie uplynula 15.01.2021, nakoľko tento záver je v rozpore so znením § 277 ods. 3 CSP,

podľa ktorého sa možno domáhať podania návrhu na jeho zrušenie do 15 dní od kedy sa o rozsudku
dozvedel, teda nie od doručenia. V prípade, že by zákonodarca mal úmysel takto upraviť okamih
„doručenia rozsudku“ bolo by to uvedené výslovne v zákone. V prípade ustanovenia § 277 ods. 3 CSP
je začiatok plynutia lehoty na podanie návrhu viazaný na moment subjektívneho dozvedenia sa o tomto
rozsudku, nie na okamih jeho doručenia ako to nesprávne argumentoval súd prvej inštancie. Z odpovede

Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby vyplýva, že žalovaný v období od 29.10.2020
do 30.04.2021 bol prihlásený do elektronickej schránky dňa 26.04.2021, kedy sa až nepopierateľne
dozvedel o existencii uvedeného rozsudku a týmto dňom mu začala plynúť lehota podľa § 277 ods. 3
CSP. Odvolateľ poukázal na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu, na ktoré poukázal súd prvej inštancie
nie je ustálenou súdnou praxou, a preto žiadal zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,

ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

13. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces / § 365 ods.1 písm. b) CSP/ odvolací súd

uvádza, že dôvodnosť tejto námietky nebola zo spisu zistená.

14. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno
zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo

navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva
strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý
proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu
práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí
ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S

prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza , že v odvolaní nebolo konkrétne uvedené akým konaním
súdu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu odvolacím súdom nebolo zistené
všeobecne namietané konanie súdu porušujúce práva odvolateľky na spravodlivý proces.

15. Rovnako namietaný odvolací dôvod , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci /§ 365 ods.1 písm. d) CSP/ odvolací súd zo spisu nezistil, pričom
odvolateľ na žiadnu konkrétnu vadu ani nepoukazovala. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd poznamenáva,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

17. Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom
sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov

možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“) formou elektronickej doručenky odoslanej
odosielateľovi (§ 29 ods. 3 zákona o e-Governmente).

18. Na potvrdenie doručenia elektronického dokumentu do vlastných rúk slúži elektronická doručenka.
Elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte

a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a
identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú;
identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie
logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje (§ 30 ods. 1 zákona o e-Governmente).
Potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia elektronickej správy prijímateľovi v jeho elektronickej

schránke. Údaje uvedené v elektronickej doručenke sa považujú za pravdivé, až kým sa nepreukáže
opak.19. Úložnou lehotou je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za
nedoručenú.Úložnálehotaje15dníododňanasledujúcehopodniuloženiaelektronickejúradnejsprávy,
ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

20. Elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú:

ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a
sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho,

ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

21. Možnosť rozhodnutia orgánu verejnej moci, že elektronické doručenie je neúčinné, predstavuje
poistku na zmiernenie účinkov prísnej fikcie doručenia v prípade, ak by tieto vzhľadom na konkrétne
objektívne dôvody na strane adresáta boli príliš prísne. Orgán verejnej moci tak môže na návrh
adresáta, ktorý nie je orgánom verejnej moci, rozhodnúť, že doručenie nie je účinné, (a) pokiaľ sa

adresátovi podarí preukázať, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý
nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo (b) na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu
objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s
nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať (§ 33 ods. 1 zákona
o e-Governmente). Pôjde predovšetkým o situácie spôsobené zdravotným stavom fyzickej osoby, t. j.

choroba, alebo napríklad aj situácia, že sa do jeho elektronickej schránky prihlásila osoba, ktorá na to
nebola oprávnená. /porovnaj C.H.Beck,Civilný sporový poriadok, 1. vydanie, 2017, s. 388 - 393/

22. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedenom v bode 31 odôvodnenia,
podľa ktorého 15.12.2020 súd elektronicky zaslal žalovanému rozsudok, kedy vypršala úložná lehota

s fikciou doručenia 31.12.2020. Je teda zrejmé, že elektronická úradná správa vrátane elektronického
dokumentu sa považuje za doručenú po uplynutí úložnej lehoty, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát
nedozvedel. Výnimku z tejto situácie by tvorila skutočnosť, že by súd vzal do úvahy také dôvody, ktoré
by adresátovi objektívne znemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, prípadne by mu umožnili
jej prevzatie s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie by nebolo možné od neho spravodlivo

požadovať. Takouto situáciou je aj zdravotný stav adresáta, no z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že
žalovaný prekonal S. M. v mesiaci X. a absolvoval povinné karanténne opatrenia a izoláciu. Následne bol
uznaný práceneschopným od 15.03.2021 do 07.04.2021. Je teda nepochybné, že po prekonaní M. S.
XXXXnepreukázalžiadneobjektívnedôvody,ktorébymuobjektívneznemožňovaliprevziaťelektronickú
úradnú správu. Nepochybne v mesiaci december XXXX až XX.marec XXXX žalovaný nepreukázal

skutočnosti, ktoré by spôsobili neúčinnosť elektronického doručenia. To, že žalovaný vykonal prístup
do svojej elektronickej schránky v období od 29.10.2020 do 30.04.2021 dňa 26.04.2021 nespôsobuje
neúčinnosťdoručeniarozsudkusúduprvejinštancie,ato,žebytakétodoručenieneboloúčinným.Týmto
spôsobombybolprijatývýklad,ktorýbyvpodstatenarušilstavprávnejistoty,nakoľkobolobyponechané
na vôli adresáta, kedy by sa tento prihlásil do svojej elektronickej schránky a až vtedy zistil informácie o

doručení elektronických dokumentov. Takýto výklad odporuje základných zásadám Civilného sporového
poriadku. Tak ako aj doručovanie písomnosti prostredníctvom pošty či iného doručujúceho orgánu,
tak aj doručovanie písomnosti do elektronickej schránky je doručovaním, kedy platí fikcia doručenia v
prípade splnenia podmienok, aj keď sa o tom adresát nedozvedel. V danom prípade súd poukazuje
na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný si zvolil možnosť doručovania do elektronickej schránky, musí si

byť vedomý následkov s tým spojenými. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolacie námietky
žalovaného za nedôvodné a postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnuté uznesenie v celom
rozsahu.

23.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§255ods.1C.s.p.vspojení

s ustanovením § 396 ods.1 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, ktorým však zo spisu žiadne preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnili. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému
nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia

NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).