Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. august 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010261
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3819010261.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému J. J., nar. XX.XX.XXXX v L. nad
L., okres L. nad L., trvale bytom X., ul. V. XX/XX, okres J., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne
dňa 19. augusta 2021, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku

Okresného súdu Prievidza dňa 04. novembra 2019 pod sp. zn. 2T/44/2019 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 04. novembra 2019 pod sp. zn. 2T/44/2019, na podklade
podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 10. apríla 2019 pod č. k.
2Pv 312/16/3307-61, doručenej okresnému súdu dňa 11. apríla 2019 bol obžalovaný J.

J., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu výtržníctva podľa § 364
odsek 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 27.12.2015 v čase okolo 05.30 hod. v obci G. Y., na ulici D., na verejnom parkovisku pred
spoločnosťou Y., a. s., sa zapojil do prebiehajúceho incidentu medzi tam zúčastnenými osobami s
úmyslom tento incident prerušiť, avšak vzápätí udrel zovretou päsťou E. L., nar. XX.X.XXXX do oblasti

tváre a následne počas pokračujúceho konfliktu tohto minimálne jedenkrát kopol do zadnej časti tela.

Za tento trestný čin bol obžalovaný J. J. odsúdený nasledovne:

Podľa § 364 odsek 1, § 42 odsek 1 /správne bolo uviesť aj podľa zásad uvedených v § 41 odsek
1)/, § 38 odsek 4 (správne bolo tiež uviesť odsek 2 a odsek 8), § 37 písm. h) Tr. zákona na súhrnný

trestu odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písm.
a) a § 50 odsek 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 2, odsek 3, § 42 odsek 1 Tr. zákona aj na súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidla každého druhu na 6 (šesť) rokov.

Podľa § 42 odsek 2 Tr. zákona súd zároveň zrušil právoplatné výroky o trestoch, ktoré boli uložené
obžalovanému J. J. rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/5/2017 zo dňa 08.03.2017,
právoplatným dňa 08.03.2017, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody okresný súd rozhodol výrokom podľa § 288 odsek

1 Tr. poriadku, ktorým odkázal poškodených E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX,okres J., Sociálnu poisťovňu, pobočka J. L., F. XXX/XX, XXX XX J. L. a Y., a. s., Krajská pobočka V., J.
XXXX, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie iba prokurátor
Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obžalovaného, a to proti výrokom o vine a treste. V
písomnom odôvodnení poukázal na to, že sa s argumentmi, ktorými odôvodnil okresný súd skutočnosť,
že obžalovaného neuznal za vinného zo spáchania žalovaného prečinu ublíženia na zdraví podľa §
156 odsek 1, odsek 3 písm. c) Tr. zákona stotožniť nemohol. Prokurátor v tejto súvislosti poukázal

na svedeckú výpoveď poškodeného L. a obsah podaného znaleckého posudku znalca z odboru
zdravotníctva, odvetvia chirurgie, ktoré dôkazy tak ako ich podrobnejšie popísal, podľa jeho názoru
dostatočne preukazujú, že obžalovaný spôsobil sám všetky zranenia poškodenému a teda obžalovaný
má niesť zodpovednosť aj za spáchanie citovaného žalovaného prečinu. Okresný súd však podľa jeho
názoru dostatočne nevenoval pozornosť týmto dvom uvádzaným dôkazom. V kontexte namietaného
právneho posúdenia je potom aj uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody neprimerane

miernym a obžalovanému by mal byť po uznaní viny v celom rozsahu podľa obžaloby uložený
nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby podľa najprísnejšej sa
zbiehajúcej skutkovej podstaty, t. j. podľa § 156 odsek 3 Tr. zákona, so zaradením na jeho výkon podľa
§ 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Iba takto
uloženýsúhrnnýtrestpodľanázoruprokurátorajespôsobilýnaplniťúčeltrestupodľa§34odsek1,odsek

4 Tr. zákona. Prokurátor preto navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písm.
b) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby podľa § 322 odsek 1 Tr.
poriadku vec vrátil prvostupňovému okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu písomne k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátora

vyjadril tak, že jeho odvolanie považuje za nedôvodné. Podľa jeho názoru okresný súd na základe
vykonaných rozsiahlych dôkazov dospel k správnemu záveru o tom, že on poškodenému žiadnu ťažkú
ujmu nespôsobil. V konaní sa vyskytli totiž pochybnosti o tejto skutočnosti, pretože poškodeného napadli
v inkriminovanom čase viaceré osoby (K. L. a H. L.), čo vyplynulo zo svedeckých výpovedí Y. Y. a H.
J. a vznikli teda pochybnosti o tom, ktorá osoba konkrétne spôsobila zranenia poškodenému a tým aj

jeho ťažkú ujmu na zdraví. Preto navrhol, aby bolo odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319
Tr. poriadku zamietnuté.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho krajského súdu, ktoré sa konalo za splnenia všetkých procesných
podmienok v neprítomnosti obžalovaného a splnomocnených zástupcov dvoch poškodených

právnických osôb (Sociálna poisťovňa a VšZP, a. s.), prokurátorka krajskej prokuratúry v rámci
konečného návrhu uviedla, že sa stotožnila s odvolaním podriadeného prokurátora, ako aj s písomným
odôvodnením jeho odvolania s tým rozdielom, že navrhla, aby odvolací súd po zrušení napadnutého
rozsudku v celom rozsahu, sám uznal obžalovaného za vinného zo spáchania oboch predmetných
žalovaných prečinov a uložil mu súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici

zákonnej trestnej sadzby podľa najprísnejšej sa zbiehajúcej skutkovej podstaty trestného činu, so
zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a výrok o škode
ponechala na úvahe odvolacieho súdu.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho krajského súdu právom konečného návrhu

uviedol, že sa pridržiava obsahu ich písomného vyjadrenia k písomne odôvodnenému odvolaniu
prokurátora a navrhol, aby odvolací súd jeho odvolanie ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku
zamietol.

Podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odseku 1

Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odseku 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania prokurátora v neprospech
obžalovaného, ktoré bolo podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste napadnutý rozsudok
v intenciách § 317 odseku 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že vo vzťahu k rozhodovaniu o vine, v
záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci prvostupňový okresný súd vykonal všetky dostupné apotrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak,
ako mu to ukladá ustanovenie § 2 odseku 12 Tr. poriadku, a na základe toho dospel k správnym

skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 odseku 1 Tr. poriadku
aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy,
na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom
sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových
zistení, ale i záverov prvostupňového okresného súdu vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania

obžalovaného. Obžalovaný aj napriek tomu, že sčasti nepoprel svoju účasť na predmetnom incidente,
ale poprel, že by on svojím konaním spôsobil ťažkú ujmu na zdraví poškodenému E. L., je usvedčovaný
zo spáchania žalovaného skutku tak, ako ho okresný súd aj podľa odvolacieho krajského súdu správne
ustálil bez narušenia jeho skutkovej totožnosti oproti obžalobe nielen svedeckou výpoveďou samotného
poškodeného E. L., ale podporne aj svedeckými výpoveďami Y. Y., H. L., K. L. a H. J., podporne
a sčasti tiež obsahom podaného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,

odvetvia chirurgie H.. L. a podporne tiež relevantnými listinnými dôkazmi. Okresný súd v podrobnostiach
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Skutočnosť, že prvostupňový okresný súd vykonané
dôkazy na hlavnom pojednávaní vyhodnotil v diametrálnom rozpore s ich hodnotením nielen podľa
obžalovaného, ale predovšetkým podľa prokurátora nie je pochybením, pretože prvostupňový okresný
súd všetky dôkazy, ktoré boli ním vykonané na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vyhodnotil

presvedčivo, bez relevantného rozporu s ustanovením § 2 odsek 10, odsek 12 Tr. poriadku a
v princípe taktiež bez akýchkoľvek rozumových pochybností.

Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného, aj tu súd prvého stupňa taktiež postupoval v
súlade so zákonom, keď jeho konanie po právnej stránke, po zákonnej a primeranej úprave žalovaného

skutku v súlade s vykonanými dôkazmi a ich správnym a zákonným vyhodnotením na hlavnom
pojednávaní, správne potom posúdil len ako žalovaný prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a)
Tr. zákona, pretože obžalovaný svojim konaním kumulatívne naplnil všetky štyri formálne znaky tejto
skutkovej podstaty trestného činu a súčasne bol naplnený aj jeho potrebný materiálny korektív podľa
§ 10 odsek 2 Tr. zákona. Obžalovaný z hľadiska veku spĺňal podmienky trestnej

zodpovednosti jednoznačne ako dospelý páchateľ trestného činu a v konaní neboli zistené žiadne
relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že obžalovaný bol v inkriminovanom čase nepríčetným
či konal v stave zmenšenej príčetnosti. Naplnený bol aj objektív útokov tohto prečinu - záujem
verejnosti na tom, aby nedochádzalo k prejavom, ktoré narúšajú pokojné občianske spolunažívanie,
bez akýchkoľvek násilnosti a vulgárnych verbálnych prejavov a ohrozeniu mravnosti a splnená bola aj

jeho subjektívna stránka, t. j. priamy úmysel (dolus directus). Z obsahu žalovaného skutku tak, ako je
popísaný v skutkovej časti napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva aj naplnenie objektívnej stránky
predmetného prečinu. Aj napriek tomu, že sa prokurátor podaným odvolaním fakticky domáhal uznania
viny obžalovaného aj zo spáchania v jednočinnom súbehu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156
odsek 1, odsek 3 písm. c) Tr. zákona, aj podľa názoru odvolacieho súdu na podklade vykonaných

podrobných dôkazov nebol dostatočný podklad pre vyslovenie nepochybnej viny obžalovaného J. J.
aj zo spáchania tohto prečinu, pretože nebolo bez rozumových pochybností jednoznačne dokázané,
že konštatované zranenia, ktoré poškodený E. L. v inkriminovanom čase a na inkriminovanom mieste
utrpel, boli spôsobené výlučne iba konaním obžalovaného a nie aj inými, tam prítomnými ďalšími
osobami,keďbolonadruhejstranepreukázané,žefyzickypoškodenéhonapadliajďalšieosobytak,ako

sa podrobne konštatuje v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Prvostupňový okresný
súd v dostatočnej miere, zrozumiteľne a akceptovateľne vysvetlil svoj záver o nenaplnení objektívnej
stránky predmetného žalovaného prečinu ublíženia na zdraví obžalovaným. Preto odvolacie námietky
prokurátora,ajspoukazomnaplatnúzásadutrestnéhokonania,„indubioproreo“,t.j.„vpochybnostiach
v prospech obžalovaného“ v tomto smere preto nebolo možné uznať.

Pri ukladaní trestu prvostupňový okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa §
34 odseku 1 až 4 Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, existujúce priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti nápravy. Prvostupňový okresný súd nepochybil, keď dospel k záveru o neexistencii

poľahčujúcich (§ 36 Tr. zákona) a o jednej existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona
(spáchanie viacerých trestných činov) a správne pritom použil aj ustanovenie § 38 odsek 4 a § 42
odsek 1 Tr. zákona. Správne tiež aplikoval ustanovenia § 38 odsek 2 a odsek 8, 41 odsek 1 Tr. zákona,
aj keď formálne nebol dôsledný a tieto neuviedol aj vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, čo alenebolo dôvodom pre nevyhnutnú nápravu v odvolacom konaní. Súd prvého stupňa potom tiež správne
obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody podľa najprísnejšej zbiehajúcej sa skutkovej podstaty
trestného činu podľa § 364 odsek 1 Tr. zákona, u ktorej správne upravil dolnú hranicu trestnej

sadzby z 0 na 1 rok. Správne potom obžalovanému uložil potom súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 15 (pätnásť) mesiacov, pri dolnej hranici a správne výkon trestu odňatia slobody obžalovanému
podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu 36 mesiacov v strede zákonného rozpätia (1
až 5 rokov). Správne a zákonne tiež uložil obžalovanému aj predmetný trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu, ktorý už bol pôvodne uložený v dotknutom rozsudku Okresného súdu

Partizánske pod sp. zn. 2T/5/2017 a rovnako správne a zákonne tiež rozhodol výrokom podľa § 42 odsek
2 Tr. zákona. Takto súdom prvého stupňa uložený výchovný podmienečný súhrnný trest odňatia slobody
je aj podľa názoru odvolacieho súdu trestom primeraným a zákonným a to aj z hľadiska očakávaného
účelu trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona, t. j. dosiahnutia individuálno-preventívneho a s
ním spojeného generálno-preventívneho účinku. Takto uložený trest obžalovanému je dostatočným na
zabránenie ďalšej jeho protiprávnej činnosti, dostatočnou výstrahou pre potencionálnych páchateľov

(najmä takýchto) trestných činov a uložený trest v napadnutom rozsudku vyjadruje aj primerané morálne
odsúdeniekonaniaobžalovanéhospoločnosťou.Pretoodvolacienámietkyprokurátoraajvtomtosmere,
o neprimeranej prísnosti takto uloženého trestu nemožno uznať a to aj s poukazom o nedôvodnom
právnom posúdení konania obžalovaného za spáchanie predmetného žalovaného prečinu ublíženia na
zdraví.

Pre úplnosť odvolací súdu uvádza, že súd prvého stupňa nepochybil ani v tom, keď v rámci spojeného
adhézneho konania výrokom o náhrade škody všetkých poškodených osôb, konštatovaných v tomto
výroku napadnutého rozsudku, odkázal podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku s nárokom na
náhradu škody na civilný proces. Stojí pritom za zmienku, že tento výrok nebol ani napadnutý odvolaním

nielen prokurátora, ale ani odvolaním žiadnej inej oprávnenej osoby a preto by odvolací krajský súd ani
nemohol tento výrok akýmkoľvek zákonným spôsobom revidovať.

Vzhľadomnauvedenéiskutočnosť,ženapadnutýrozsudokjevecnesprávny,presvedčivý,nevykazujúci
prvky arbitrárnosti a zákonný vo všetkých jeho výrokoch a odvolanie prokurátora je nedôvodné, odvolací

súd rozhodol tak, že podľa § 319 Tr. poriadku ho zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.