Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/18/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120204610
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120204610.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: Z.. N. W.X., Q.. XX.XX.XXXX, U.
J. Q. XX, XXX XX R., zastúpeného JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Slovenská 46,
080 01 Prešov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17.03.2021, č.
k. 14Csp/70/2020 - 37 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
200,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 32Csp/195/2017 s tým, že právoplatným rozhodnutím v tomto konaní bola žalovanému
uložená povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 843,48 eur s príslušenstvom. V
spomínanom konaní súd posúdil úver, ktorý poskytol žalovaný žalobcovi za bezúročný a bez poplatkov
z dôvodu absencie obligatórnej zákonnej náležitosti, ktorým bol termín konečnej splatnosti a taktiež
považoval dohodu o úrokoch za neplatne dojednanú z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. Preto
mal žalovaný právo na vrátenie len poskytnutej istiny a keďže žalobca uhradil viac, než bola suma
poskytnutej istiny, všetky platby nad tento rozsah predstavovali bezdôvodné obohatenie. Súd prvej
inštancie ďalej poukázal na ust. § 3 a nasl. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vyhodnotil,
že nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je daný, keďže žalovaný ako
dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú
Občiansky zákonník, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne.
Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia zdôraznil, že táto závisí od úvahy súdu. Vzhľadom na
okolnosti daného prípadu považoval súd prvej inštancie výšku priznaného finančného zadosťučinenia
za primeranú so zdôraznením, že priznaním tejto sumy bude naplnený aj účel citovaného zákonného
ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobcu z titulu jeho zadosťučinenia a bude naplnená aj jeho
výchovná a odradzujúca funkcia. Žalobu preto v prevyšujúcej časti zamietol a o trovách konania strán
rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal včas odvolanie
žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok zmenil tak, aby žalobu v celku ako
nedôvodnú zamietol a uplatnil si náhradu trov celého konania. Žalovaný tvrdí, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno a netvrdil a nepreukázal žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie
nároku na zadosťučinenie vo výške 200,- eur. V prípadoch, v ktorých rozhodnutie závisí na úvahe
súdu, súd síce posudzuje konkrétne okolnosti, avšak tieto musia byť relevantným spôsobom tvrdené a
preukázané procesnou stranou. Zo žaloby ani z priebehu ďalšieho konania podľa žalovaného nevyplýva
žiaden dôvod, ktorého posúdením možno priznať zadosťučinenie vo výške čo i len 1,- euro. Žalobca
takéto skutočnosti netvrdil. To znamená, že pri posúdení výšky nároku, ktorého existenciu mal odvolací
súd za danú, mal súd vychádzať z obsahu spisu. Keďže v konaní nebolo nič preukázané, čo by umožnilo
ustáliť výšku nároku, súd mal žalobu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena. Nesúhlasí taktiež
s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, napáda aj tento súvisiaci výrok a v
zmysle uvádzaných dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch I. a III. v zmysle zásad
vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
7. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
8. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
9. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného
obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.
10. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zisteným skutkovým
stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vo svojej úvahe dospel
ksprávnemuzáveru,žepozohľadneníkritériípovažovalzaprimeranéfinančnézadosťučinenievovýške
200,- eur.
11. V konaní nebolo sporné, že v predchádzajúcom spore, ktorý bol vedený na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 32Csp/195/2017, bolo právoplatným rozhodnutím konštatované, že žalobca sa
úspešne domohol porušenia svojho práva ako spotrebiteľa , preto má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od žalovaného. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti,ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak
si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalobca
sa vo vzťahu k žalovanému v predchádzajúcom súdnom konaní úspešne domohol uloženia povinnosti
spočívajúce vo vydaní bezdôvodného obohatenia po predchádzajúcom zistení, že poskytnutý úver je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcej zákonnej náležitosti, pokiaľ ide
o termín konečnej splatnosti úveru. Súd v spomínanom konaní taktiež považoval dohodu o úrokoch
v súvislosti s poskytnutým úverom za neplatne dojednanú z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, v
dôsledku čoho vzniklo žalovanému právo iba na vrátenie poskytnutej istiny úveru a všetky platby, ktoré
žalobca plnil nad rozsah istiny úveru, súd vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie v konkrétnej výške
843,48 eur.
12. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že vzťah
medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, keďže uzatvorená zmluva je štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, keďže pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalobca je spotrebiteľom, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste
zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná úverová
zmluva túto charakteristiku spĺňala.
13. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť
vzniku takejto ujmy podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného preto vyplýva splnenie
predpokladu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia pri uplatnenom porušení práva alebo
povinnostiustanovenejnielensamotnýmzákonomč.250/2007Z.z.,aleajosobitnýmipredpismi,vtomto
prípade § 53 Občianskeho zákonníka
14. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od
porušovania práv a povinností stanovených normami zameranými na ochranu spotrebiteľa a jednak
to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a
právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom,
že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr
konštatované, nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi
bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek
pochybností vznikol.
15. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a pod. Jednou z okolností ovplyvňujúcich rozhodnutie o výške primeraného finančného
zadosťučinenia je aj závažnosť a intenzita protiprávneho konania žalovaného a intenzita trvania a
rozsahunepriaznivýchnásledkovužalobkyne.Súdprvejinštanciesanáležitevyrovnalsotázkouurčenia
výšky primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200,- eur, pričom s týmito dôvodmi sa odvolací
súd plne stotožňuje. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu
vznikla konaním žalovaného, je satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a
je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní zmluvy o úvere závadne konal. Kritériom
kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo,
ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa.
Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej
veci a spĺňať požiadavku primeranosti.
16. Za daného stavu, s ohľadom na závažné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného,
ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne
dôvodné a jeho priznaná výška je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu, zodpovedá
svojmu účelu (teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania právspotrebiteľov)pričomvovzťahukžalobcovi-spotrebiteľovinepredstavujeneopodstatnené,neprimerané
obohacovanie sa.
17. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
skutkové a právne dôvody, pre ktoré považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo výške
200,- eur. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne
nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od
zneniapríslušnýchustanoveníanepoprelichúčelavýznam.Akovyplývaajzjudikatúryústavnéhosúdu,
iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť
k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na
spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010,
uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06).
18.Rozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamejzodpovedáajsúvisiacivýrokotrováchkonania,ktorý
odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, postupom podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
19. Odvolací súd za tejto situácie rozsudok v napadnutých výrokoch I. a III. potvrdil ako vecne správny
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a nasl. CSP. Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a
žalobcovi v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.