Dopĺňací rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. august 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/223/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109232850
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5109232850.38

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcov:

1/ M. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. U. XXXX/X, XXX XX H. J. S., 2/ S. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. U. XXXX/
X, H. J. S., obaja právne zastúpení JUDr. Ján Kasenčák, advokát, so sídlom Veľká Okružná 2134/76,
Žilina, proti žalovanému: N. Q., N. S. K. L. XX, XXX XX K., K. V., F.: XXXXXXXXXX, právne zastúpený
JUDr. Ladislav Udvaros, advokát, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, za účasti intervenienta na strane
žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO:
36 062 235, právne zastúpený JUDr. Ladislav Udvaros, advokát, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť titulom pozostalostnej úrazovej renty žalobcovi v rade 1/ sumu 2.124,16
Eur mesačne za obdobie od 01.02.2017 do 31.03.2017, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 09.11.2009 bol Okresnému súdu Žilina doručený žalobný návrh žalobkyne v rade 1/, ktorým
sa domáhala náhrady škody voči žalovanému vo výške 15.477,82 Eur a trovy konania. Tento žalobný
návrh bol zo strany žalobkyne rozšírený podaním zo dňa 29.06.2011 (čl. 180 spisu) a následne sa už
žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali žalobou zmenenou uznesením zo dňa 05.02.2013 (čl. 323) náhrady
škody titulom náhrady za stratu na zárobku, titulom pozostalostnej úrazovej renty, titulom jednorazového

odškodnenia, náhrady nákladov spojených s liečením a náhrady nákladov cestovného a titulom náhrady
nemajetkovejujmyvpeniazochatrovykonania.Žalobcoviasvojnávrhodôvodnilitým,žedňa10.11.2006
riadil K. T. J. motorové vozidlo I., ktoré je majetkom žalovaného, po ceste prvej triedy č. 1/11 v smere
od L. do P. pri obci V.. V úseku 434,1 km vodič dostatočne nevenoval pozornosť vedeniu vozidla,
pričom prekročil v danom úseku maximálne povolenú rýchlosť jazdy stanovenú na 60 km/h a nedbal na
zvýšenú pozornosť pred prechodom pre chodcov. Na tento úsek vstúpil chodec S. H., nar. XX.XX.XXXX,
ktorému sa vodič snažil vyhýbať vozidlom vľavo a zároveň brzdil. Napriek tomu nedokázal zabrániť

zrážke vozidla s menovaným chodcom. Tohto chodca zachytil prednou časťou vozidla, následkom čoho
mu boli spôsobené rozsiahle zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť viac ako 42 dní. Chodec
následkomtýchtozranenípodopravnejnehodedňa28.08.2007podľahol.Pôvodneoznačenážalobkyňa
v rade 1/ podaním z 29.06.2011 žiadala vstup ďalšieho žalobcu ako žalobcu v rade 2/ do konania, ktorý
súhlasil so vstupom do konania.

2. Súd má za potrebné uviesť, že žalobkyňa navrhovala podaním z 29.06.2011 pristúpenie spoločnosti

AVUS International spol. s r.o. do konania podľa vtedy platného O.s.p. ako vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného, s čím však žalovaný nesúhlasil. Nesúhlasil s tým ani právny zástupca navrhovaného
vedľajšieho účastníka - intervenienta, na základe čoho súd zamietol daný návrh na pristúpenie danej
spoločnostiakovedľajšiehoúčastníkadokonania,atouznesenímz25.11.2011.Rozhodnutienadobudloprávoplatnosť 10.01.2012. Následne bol daný ďalší návrh, na základe ktorého súd uznesením zo
dňa 07.06.2012 pripustil, aby do konania vstúpil žalobca v rade 2/ a bola zároveň pripustená zmena
žalobného návrhu, a to podaním doručeným súdu 29.06.2011, ktorým žiadala žalobkyňa náhradu za

stratu na zárobku poškodeného, ktorú je povinný žalovaný nahradiť žalobkyni v rade 1/, zároveň
pozostalostnú úrazovú rentu žalobcovi v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/, jednorazové odškodnenie
žalobkyni v rade 1/ a žalovanému v rade 2/, náklady spojené s liečením žalobkyni v rade 1/,
náklady spojené s pohrebom žalobkyni v rade 1/, náhradu cestovného žalobkyni v rade 1/ a náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyni v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/, pričom tieto svoje nároky

vyčíslili vo svojom písomnom podaní z 29.06.2011 (čl. 180-195). Uznesením z 05.02.2013 (čl. 323
obsahuspisu)súdpripustilzmenupetitužalobnéhonávrhunavrhovanúžalobkyňouvrade1/podanímzo
dňa 29.06.2011 a žalobcom v rade 2/ podaním zo dňa 31.01.2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
13.02.2013.

3. Uznesením zo dňa 05.02.2013 súd pripustil vstup intervenienta do konania. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 01.03.2013.

4. Súd skúmal vecnú legitimáciu strán v konaní, pričom posúdil, že žalobcovia sú právnymi nástupcami
po nebohom S. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a zároveň poškodení v dôsledku jeho smrti,
keďže žalobkyňa v rade 1/ bola jeho manželkou a žalobca v rade 2/ bol jeho synom. Teda je daná aktívna

legitimácia. Súd taktiež posúdil, že je daná aj pasívna legitimácia žalovaného ako držiteľa a vlastníka
motorového vozidla I., ktorým došlo k dopravnej nehode počas jeho riadenia K. T. J..

5. Žalobkyňa sa pôvodne žalobným návrhom domáhala náhrady škody titulom nákladov liečenia a
nákladov spojených s pohrebom, ako aj jednorazové odškodnenie.

6.Podľa§15zákona97/1963Zb.nárokynanáhraduškody,aknejdeoporušeniepovinnostivyplývajúcej
zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde
došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.

7. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že Okresný súd Žilina je miestne a vecne príslušným súdom pre
daný predmet konania.

8. Súd rozsudkom zo dňa 06.04.2017 v danej veci rozhodol, že: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
v rade 1/ sumu vo výške 649,84 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 15.07.2011

do zaplatenia, a to titulom náhrady za stratu na zárobku, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť titulom pozostalostnej úrazovej renty žalobcovi v rade 1/ sumu
13.949,36 Eur za obdobie od 28.08.2007 do 31.12.2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne
od 15.07.2011 do zaplatenia, sumu 14.168,30 Eur za obdobie od 01.01.2011 do 28.02.2014 a sumu
2.045,96 Eur mesačne od 01.03.2014 do 31.12.2014, sumu 2.072,97 Eur mesačne od 01.01.2015 do

31.12.2015, sumu 2.082,51 Eur mesačne od 01.01.2016 do 31.12.2016, sumu 2.124,16 Eur mesačne
od 01.01.2017 do 31.01.2017, sumu 2.124,16 Eur za mesiac apríl 2017, a to všetko v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku a od 01.05.2017 mesačne až do dovŕšenia dôchodkového veku
žalobkyne v rade 1/ vo výške stanovenej platnými právnymi predpismi upravujúcimi výšku pozostalostnej
úrazovej renty, a to vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi v rade 2/ titulom pozostalostnej úrazovej renty sumu 11.937,40 Eur za obdobie od 28.08.2007
do 31.12.2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 15.07.2011 do zaplatenia, a to v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd konanie o návrhu na náhradu nákladov spojených
s liečením a s pohrebom zastavuje. Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta. Žalobkyni v rade 1/
sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 62%. Žalobcovi v rade 2/ sa

priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28%. Žalobcom v rade 1/ a 2/ sa nepriznáva nárok
na náhradu trov konania voči intervenientovi. Štátu Slovenskej republiky sa priznáva nárok na náhradu
nákladov spojených so znaleckým dokazovaním voči žalovanému v rozsahu 100%.

9. Následne po vyhlásení rozsudku súd zistil, že došlo k chybnému vysloveniu výroku v časti obdobia

od 01.01.2017 do 31.03.2017, nakoľko bolo vyhlásené: ... sumu 2.124,16 Eur mesačne od 01.01.2017
do 31.01.2017, sumu 2.124,16 Eur za mesiac apríl 2017...., pričom z odôvodnenia bolo zrejmé, že
súd posudzoval, aj rozhodol o období od 01.01.2017 do 31.03.2017, čo vyplýva aj zo samotného
výroku, keďže nasledujúci mesiac bol až apríl 2017, teda nasledujúci mesiac podľa poradia, ako vyplývazo žalobného návrhu a aj z výroku. Teda súd nedopatrením vyslovil pri vyhlasovaní rozsudku „do
31.01.2017“ namiesto do 31.03.2017. Keďže súd odôvodnil rozhodnutie aj pre obdobie do 31.03.2017,
hoci vo výroku nedopatrením bolo uvedené „do 31.01.2017“ namiesto 31.03.2017, súd vydal opravné

uznesenie zo dňa 14.07.2017. Odvolací súd sa však s týmto postupom nestotožnil a uznesenie zo dňa
14.07.2017 zrušil s uvedením, že súd nerozhodol o návrhu žalobcov na doplnenie rozsudku ohľadom
daného obdobia, teda o úrazovej rente žalobkyne 1/ za obdobie mesiacov február a marec 2017, a preto
súd musí rozhodnúť postupom podľa § 225 CSP, a to s prihliadnutím na obsah vyhláseného rozsudku
a jeho odôvodnenia.

10. Podľa § 225 CSP
(1) Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti,
môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý
nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
(2) Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku.

Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.
(3) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

11. S poukazom na citované zákonné ustanovenie v zmysle intencií odvolacieho súdu, súd rozhodol o
nároku na náhradu pozostalostnej úrazovej renty za obdobie od 01.02.2017 do 31.03.2017 dopĺňacím

rozsudkom v zmysle § 225 CSP, pričom za tým účelom nariadil pojednávanie na 16.08.2018, na ktoré
predvolal všetky strany konania a ich zástupcov. Na pojednávanie sa dostavil iba právny zástupca
žalovaného a súčasne aj intervenienta.

12. Súd považuje za potrebné uviesť, že podrobné odôvodnenie rozhodnutia o uplatnenom nároku

žalobcu 1/ a 2/ je obsiahnuté v rozhodnutí zo dňa 06.04.2017. (l.č. 953) Vzhľadom k tomu, že súd
v zmysle intencií odvolacieho súdu vydal dopĺňací rozsudok pre uplatnený nárok - úrazovú rentu za
obdobie od 01.02.2017 do 31.03.2017, súd /opätovne/ odôvodňuje dané rozhodnutie, a to po rozsiahlom
vykonanom dokazovaní:

13. Z predloženého protokolu o nehode v cestnej premávke súd mal nepochybne preukázané, že
vodičom motorového vozidla bol K. J., ktorý pri prekročení maximálne povolenej rýchlosti a nedbaní
na zvýšenú opatrnosť pred prechodom pre chodcov, zrazil S. H., ktorý utrpel ťažké zranenie, opuch
mozgu, vnútorné krvácanie, a bol v bezvedomí. Alkohol u vodiča zistený nebol. Podľa správy z
oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny NsP Č. z 11.11.2006 vyplýva, že pacient S. H. utrpel ako

zrazený chodec ťažké zranenia - polytraumatizmus - ťažké kraniocerebrálne poranenie s poruchou
vedomia, poranenie hrudníka, vnútrobrušných orgánov, zlomenina ľavej hornej končatiny, hemoragicko-
traumatický šok.

14. Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom S.. P. E. pre zadávateľa Okresné

riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor ekonomickej kriminality Č., č.spisu ČVS: Q.-
XXX/OEK-U.-XXXX, vyplýva podrobný opis, popis zranení, ktoré utrpel poškodený S. H. pri dopravnej
nehode, pričom znalec uviedol, že poranenia, ktoré poškodený utrpel, možno kvalifikovať ako veľmi
ťažké ublíženie na zdraví s tým, že uvedené poranenia vyvolali celkové zlyhávanie organizmu. Znalec sa
taktiež vyjadril, že liečenie poranení, ktoré poškodený pri úraze utrpel ešte v čase vypracovania posudku

trvá a ich liečenie môže trvať 6, 9 až 12 mesiacov v závislosti od regenerácie poškodených mozgových
buniek,čosanedávôbecprognózovať.Zároveňupozornil,žeprevažnáväčšinapoškodenýchsobrazom
coma vigile, najmä na následky pridružených komplikácií, zomiera. Len veľmi malé percento poranených
prežije s rôzne ťažkými trvalými následkami vyžadujúcimi invaliditu s potrebou starostlivosti iných osôb
o postihnutých. Poškodený je v bezvedomí, nie je s ním kontakt, nereaguje ani na bolestivé podnety.

Je napojený na podporné dýchanie na dýchací prístroj. Z medicínskeho hľadiska možno považovať
poranenia za ťažkú ujmu na zdraví, pričom všetky zranenia a následky sú stálym nebezpečenstvom
ohrozenia života poškodeného. Znalec uviedol, že poškodený bol od momentu poškodenia v hlbokom
bezvedomí a v priebehu liečenia na riadenom dýchaní na dýchacom prístroji. V čase vypracovania
znaleckého posudku poškodený bol stále v stave liečenia. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa

17.12.2006 (čl. 7-13 obsahu spisu).

15. Z ďalších predložených listín vyplýva, a to predovšetkým z listu o prehliadke mŕtveho a štatistické
hlásenie o úmrtí, že S. H. dňa 28.08.2007 o 0.55 hod. zomrel a podľa záverečnej diagnózy podľavykonanej pitvy bolo zlyhanie činnosti srdca a dýchania pri komplikácii základných ochorení. Uvedené
sú aj predchádzajúce príčiny - come vigila, imobilizačný syndróm. Úmrtie vyplýva aj z úmrtného listu. V
tejto súvislosti súd poukazuje na to, že znalecký posudok uvedený v bode 14 bol vypracovaný v čase,

keď S. H. ešte žil.

16. Z technického preukazu vyplýva, že vozidlo, ktorým došlo k dopravnej nehode, je vo vlastníctve
žalovaného.

17. Z osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX zo dňa 25.08.2008 vyplýva, že dedičmi zo zákona sú
žalobkyňa v rade 1/ a žalobca v rade 2/, v tom čase ešte maloletý.

18. Z oznámenia o uplatnení si nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva poškodený, právny
nástupca poškodeného, meno škodcu K. T. J., vlastník motorového vozidla Q. N., ako aj popis dopravnej

nehody s nákresom.

19. Žalobkyňa už v žalobnom návrhu poukázala na súdne konanie v trestnej veci prebiehajúce v K.N.
V. pod č. F. H.. Z daného rozhodnutia súd mal zistené, že rozsudok bol vyhlásený Okresným súdom
v Č. dňa 09.11.2009 a týmto rozsudkom bol K. J. uznaný vinným z toho, že 10.11.2006 v Slovenskej

republike na ceste prvej triedy č. 1/11 v smere od mesta L. do mesta P. na 434/1 km riadil vozidlo značky
I. s evidenčným číslom /. XXX s návesom značky K. s evidenčným číslom /. XXXX, pričom neúmyselne
porušil bezpečnostné pravidlá cestnej premávky takým spôsobom, že nevenoval dostatočnú pozornosť
vedeniu vozidla, prekročil maximálne povolenú rýchlosť na tomto úseku a zachytil slovenského občana
S. H., ktorý prechádzal cez prechod pre chodcov, v dôsledku čoho poškodený utrpel telesné zranenie,

a to ťažký úraz hlavy a mozgu, zranenia ľavej strany hrudníka, zlomeniny rebier 3-5 na ľavej strane,
poškodenie vnútorných orgánov dutiny brušnej, zranenie sleziny po náraze, zlomeninu ľavej hornej
končatiny. Daný súd rozhodol, že K. J. je vinný zo spáchania činu, z ktorého je obvinený a vymeral
mu trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a 6 mesiacov s odkladom výkonu rozhodnutia odňatia
slobody voči obvinenému na dobu 3 rokov v rámci skúšobnej doby a uložené ochranné opatrenie, a to

zákaz vedenia všetkých motorových vozidiel v cestnej premávke na dobu 2 rokov. Zároveň súd rozhodol
v štvrtom výroku daného rozsudku o čiastočnej náhrade škody v prospech M. H.H. vo výške 8.545,32
PLN. Dňa 26.04.2010 bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Č. ako odvolacieho súdu, ktorým súd
rozhodol tak, že zmenil rozsudok, proti ktorému bolo podané odvolanie v časti, ktorá sa týka rozhodnutia
o treste takým spôsobom, že ruší zákaz vedenia všetkých motorových vozidiel. Zvyšná časť rozsudku,

proti ktorému bolo podané odvolanie, ostáva v platnosti. Súd poznamenáva, že obidva rozsudky K.
republiky neobsahujú odôvodnenie a nebolo zrejmé, z akého titulu súd priznal náhradu škody a z akého
dôvodu v takej výške.

20. Právny zástupca žalovaného a intervenienta uviedol, že povinnými subjektmi na náhradu škody

je poisťovateľ a vodič motorového vozidla. Zároveň bez ohľadu na uvedené k jednotlivým nárokom
žalobcov uviedol, že vodič motorového vozidla je zodpovedný za vznik škody, ktorá vznikla v súvislosti
s predmetnou dopravnou nehodou a je zjavné, že žalobkyňa v rade 1/ si je toho vedomá, nakoľko si
voči nemu uplatňovala v rámci trestného konania nárok na náhradu škody. Tento jej bol aj priznaný vo
výške 8.545,32 PLN, ako aj trovy právneho zastúpenia a danú sumu jej vodič prevodným príkazom

zo dňa 04.08.2010 poukázal na účet, pričom po prepočte to činí celkovo sumu aj s trovami právneho
zastúpenia vo výške 2.273,01 Eur. Je zjavné, že žalobkyňa v rade 1/ si uplatňovala rovnaké nároky
súčasne v dvoch konaniach, pritom neurčila konkrétne, aký nárok na náhradu škody si v konaní pred
poľským súdom uplatňovala a bol jej predmetným rozhodnutím priznaný. V tomto konaní si uplatňovala
taktiež náhradu tých istých trov konania a dokonca voči inému subjektu a vo vyššej sume. Ďalej právny

zástupca žalovaného a intervenienta poukázal, že v čase podania žaloby žalobca v rade 2/ bol maloletý,
teda nemal procesnú spôsobilosť na právne úkony, preto nemohol vystupovať ako žalobca v rade 2/
samostatne. Nebránilo mu, aby vystupoval v konaní ako žalobca v rade 2/, ale aby bol zastúpený
buď zákonným zástupcom alebo opatrovníkom. Napriek tomu žalobkyňa uplatňovala niektoré nároky
vo svojom mene a nie v mene žalobcu v rade 2/. (V tejto súvislosti súd poukazuje že žalobca 2/

vstúpil do konania už ako 19-ročný a 1.nárok si uplatnila iba žalobkyňa 1/). Zároveň právny zástupca
žalovaného a intervenienta vzniesol námietku premlčania všetkých nárokov uplatnených v podaní z
29.06.2011, ktorú odôvodnil tým, že podľa § 106 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričomnáhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nespadá pod pojem škoda, ani do rozsahu náhrady škody
v zmysle zákonníka práce. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej
povahy, ktorá sa premlčuje v zmysle § 100 a 101 Občianskeho zákonníka po uplynutí všeobecnej 3-

ročnej premlčacej doby. Žalobkyňa v rade 1/ žiadala podaním zo dňa 29.06.2011 zmenu návrhu a danou
zmenou rozšírila svoju žalobu o ďalšie nároky, hoci už 28.06.2009 žalobcovia museli vedieť o tom, kto za
škodu zodpovedá vrátane tej skutočnosti, že vodič motorového vozidla bol zamestnancom žalovaného.
Keďže žalobkyňa v rade 1/ si v konaní pred poľským súdom uplatnila nárok na náhradu škody a musela
vedieť aj o výške škody. (Súd poznamenáva, že uplatnenie náhrady škody neznamená zároveň aj

vedomosť o jej výške.) Nárok na slovenskom súde si uplatnili až po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby
dňa 29.06.2011, hoci pre určenie okamihu, kedy sa poškodený dozvie o osobe škodcu, nie je rozhodujúci
deň právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku obžalovaného, tento len závisí od procesných okolností,
ktoré nastali v priebehu konania a s vedomosťami poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí.
Tak isto dňa 28.06.2008, t.j. skoro rok po smrti poškodeného, museli žalobcovia pociťovať zásah do ich
osobnostných práv a mohli si uplatniť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, tento si mohli

po prvý raz uplatniť 29.08.2007 a od toho dňa im začala plynúť 3-ročná premlčacia doba. Preto namietal
premlčanie všetkých nárokov žalobkyne v rade 1/, ako aj žalobcu v rade 2/, uplatnených v podaní zo
dňa 29.06.2011, nakoľko podľa jeho názoru žalobcovia si ich uplatnili po uplynutí premlčacej doby.

21. Právny zástupca žalobcov nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania zo strany právneho

zástupcu žalovaného a intervenienta. Mal za to, že nárok nie je premlčaný, nakoľko premlčacia doba
začína plynúť jeden rok po poistnej udalosti. Preto má za to, že právo bolo uplatnené v lehote. Ak však
by bol súd iného názoru, poukázal na okolnosti na strane žalovaného, ktoré by boli v rozpore s dobrými
mravmi, a preto žiadal, aby súd prihliadal na tieto skutočnosti.

22. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka
(1)Právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej(§101až110).Napremlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté

ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá.

(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní
niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

25. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.

26. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u

iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

27. Je nepochybné, že žalobkyňa v rade 1/ si uplatnila v rámci trestného konania náklady, ktoré nevedela

presne špecifikovať, ani jednoznačne nevyplývali z rozhodnutia príslušného poľského súdu, avšak v
priebehu konania bolo ustálené, že v rámci trestného konania si uplatnila iba náklady súvisiace s
pohrebom a náklady liečenia a trovy právneho zastúpenia v rámci trestného konania, pričom tento
nárok už si následne v priebehu tohto konania po čiastočnom späťvzatí neuplatňovala, preto súd satýmto nárokom, ani námietkou premlčania ohľadom tohto nároku nezaoberal, nakoľko v tej časti bolo
konanie zastavené. Je však nepochybné, že žalobkyňa v rade 1/ si uplatnila pôvodne v žalobnom
návrhu doručenom súdu 09.11.2009 okrem nákladov spojených s pohrebom a s liečením aj nárok na

jednorazové odškodnenie, ako aj na nezaopatrené dieťa, pričom svoje nároky rozšírila, a teda žalobný
návrh zmenila podaním z 29.06.2011. Z rozsudku K. republiky, ktorým bol uznaný vinným K. J., vyplýva,
že bol vydaný 09.11.2009 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 26.04.2010, až kedy
následne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Teda hoci k dopravnej nehode došlo 10.11.2006 a S.
H.Č. podľahol zraneniam po dopravnej nehode dňa 28.08.2007, žaloba bola podaná 09.11.2009, avšak

o ďalšie nároky bola žaloba rozšírená až podaním z 29.06.2011. Je nespochybniteľné rozhodnutie K.
republiky o uznaní viny K. J. a až z tohto rozhodnutia mohla žalobkyňa v rade 1/, či žalobca v rade
2/ vychádzať, kto je skutočným a zodpovedným vinníkom dopravnej nehody a až z toho mohli bez
akýchkoľvek pochybností usudzovať zodpovednosť aj prevádzkovateľa vozidla. Pretože až vykonaným
dokazovaním v trestnom konaní boli zistené dané skutočnosti, a to bez ohľadu na to, že už v trestnom
konaní žalobcovia poznali meno obvineného, či vlastníka vozidla, resp. mohli poznať mená týchto

osôb, či subjektov. Avšak súd má za to, že aj napriek tomu, že žalobcovia sa už v priebehu trestného
konania mohli oboznámiť s menom samotného vinníka, t.j. vodiča motorového vozidla, ktorým bola
spôsobená dopravná nehoda, ako aj s menom vlastníka tohto vozidla, tieto skutočnosti sú irelevantné,
pretože podstatný je okamih skutočného zistenia zodpovedného subjektu, a to za smrť, teda nie za
dopravnú nehodu, ale za smrť. Žalobcovia síce z trestného konania mali vedomosť o menách osôb

zodpovedných za dopravnú nehodu, kvalifikovane sa dozvedeli o škodcovi za dopravnú nehodu a jeho
zamestnávateľovi až z uvedeného poľského rozhodnutia, t.j. 09.11.2009 a odvolacieho súdu zo dňa
26.04.2010. Teda všetky znaky, podmienky škody a zodpovednosti za škodu boli splnené NAJSKÔR
až právoplatnosťou poľského rozhodnutia. Pričom v danom prípade nejde o okamih dopravnej nehody
ako okamih vzniku škody, ale okamih smrti, ktorá nastala cca 9 mesiacov po dopravnej nehode, a preto

vzhľadom na námietky žalovaného bolo potrebné ustáliť, či smrť s dopravnou nehodou súvisí a či vinník
dopravnej nehody je zodpovedný aj za smrť a či je totožný s osobou zodpovednou aj za smrť. S. H.
zomrel XX.XX.XXXX a žaloba bola podaná 09.11.2009, pričom súd poukazuje na dôležitú skutočnosť,
že až v znaleckom dokazovaní v priebehu tohto konania bolo preukázané, že je daná príčinná súvislosť,
teda až v priebehu tohto konania bolo nepochybne preukázané, že spôsobenou dopravnou nehodou

došlo k úmrtiu S. H.. Zároveň o samotnej výške škody a škode pri určitých nárokoch sa žalobcovia
dozvedeli tiež až v priebehu tohto konania, a to zo znaleckých posudkov, keďže sám žalovaný, či
intervenient namietal škodcu, príčinnú súvislosť a vznik škody. Teda žalovaný na jednej strane síce
namietal premlčanie, ale na druhej strane sám spochybňoval splnenie podmienok zodpovednosti za
škodu, a to predovšetkým príčinnú súvislosť. Žalovaný nespochybňoval, že došlo k dopravnej nehode

vinou zamestnanca žalovaného, ale spochybňoval, či k úmrtiu došlo v dôsledku dopravnej nehody,
pričom žalobcovia si uplatňujú nároky práve v dôsledku úmrtia. Teda je irelevantné, či vodič naplnil
skutkovú podstatu nejakého trestného činu a či bol uznaný za vinného. To nie je podstatné a tým
sa automaticky nestanovuje zodpovednosť pre náhradu škody, nakoľko zavinenie dopravnej nehody,
čo nebolo spochybňované, je jedna vec a druhá je zodpovednosť za samotné úmrtie, ktoré bolo

spochybňované. Podstatné je, že tým, že spôsobil dopravnú nehodu a zranenia poškodenému, týmto
zraneniam následne po cca 9 mesiacoch podľahol a tým vznikla škoda žalobcom, teda tým okamihom
úmrtia manžela a otca. To, že žalovaný vzniesol námietku premlčania a zároveň spochybňoval škodcu
a príčinnú súvislosť, teda namietal vedomosť o škodcovi.

28. Súd takéto konanie/takúto obranu žalovaného zároveň považuje za rozpor s dobrými mravmi v
zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, keďže - súd opätovne zdôrazňuje - žalovaný na jednej strane
namietal premlčanie, ale sám v konaní spochybňoval vedomosť o škodcovi a príčinnú súvislosť, v
dôsledku čoho bolo nariadené znalecké dokazovanie, aby sa zistilo, v dôsledku čoho zomrel poškodený,
teda kto zavinil jeho úmrtie. V tejto súvislosti súd poukazuje, že je nelogické, keď na jednej strane

právny zástupca žalovaného a intervenienta namieta premlčanie, ale na druhej strane oni sami
spochybňovali samotný vznik škody, zavinenie, zodpovednosť, či skutočne došlo dopravnou nehodou k
takým následkom, že S. H. zomrel. Teda samotný žalovaný a intervenient prostredníctvom ich právneho
zástupcu namietali škodcu a škodu, a čo až v priebehu tohto konania danými znaleckými posudkami
bolo potvrdené a preukázané, že došlo ku škode, z ktorej si nároky žalobcovia uplatňujú v tomto konaní.

Z daných tvrdení a z konania žalovaného a intervenienta jednoznačne vyplýva, že aj napriek rozhodnutiu
súdu K. republiky, ktorým bol vodič motorového vozidla uznaný vinným, síce nespochybňovali, že
zavinil dopravnú nehodu, ale spochybňovali, či skutočne došlo jeho zavinením aj k vzniku škody úmrtím
a teda k vzniku nárokov uplatňovaných žalobcami. Týmito svojimi tvrdeniami nepriamo potvrdzujú,že žalobcovia a žalovaný sa dozvedeli o škode (o jej výške) a o tom, kto za ňu zodpovedá až v
priebehu tohto konania. Teda súd posúdil námietku premlčania za neopodstatnenú a to predovšetkým s
poukazomnaspochybňovaniaosobyškodcusamotnýmžalovaným,atoajnapriektomu,žeS..H.zomrel

XX.XX.XXXX, rozhodnutie poľského súdu je zo dňa 26.04.2010, žaloba bola rozšírená dňa 29.06.2011,
avšak znalecké posudky sú z roku 2014, ktorými kedy bola jednoznačne potvrdená príčinná súvislosť,
teda že vodič zavinil - spôsobil smrť poškodeného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj sám žalovaný
potvrdil, že nemal jednoznačnú vedomosť o zavinení úmrtia, ale iba o zavinení dopravnej nehody. Pokiaľ
žalovaný nemal vedomosť a presvedčenie o svojej, či vodičovej zodpovednosti za úmrtie, ako potom

mohli mať kvalifikovanú vedomosť o tom žalobcovia. Z trestného spisu, z protokolov o dopravnej nehode
mohli mať iba nejaký hypotetický predpoklad o osobe vinníka. Daný prípad je však špecifický tým, že
žalobcovia sa nedomáhajú náhrady škody spôsobením dopravnej nehody ako takej /ako sa poškodený
obvykle domáha/, ale v danom prípade sa domáhajú náhrady škody až v dôsledku úmrtia. Teda škoda
im vznikla až úmrtím poškodeného - ich manžela a otca, a to dňa XX.XX.XXXX. Síce bolo nesporné, kto
zavinil/spôsobil dopravnú nehodu, skutočnosť, že poškodený zomrel v dôsledku dopravnej nehody, bola

nesporne preukázaná až v tomto konaní znaleckým dokazovaním, ktoré to jednoznačne potvrdilo. Teda
strany v konaní sa jednoznačne dozvedeli o skutočnom vinníkovi úmrtia (NIE DOPRAVNEJ NEHODY),
až v tomto konaní, preto nemožno námietku premlčania vyhodnotiť za opodstatnenú, a to s poukazom na
vyššie uvedenú skutočnosť. Námietku premlčania nemožno akceptovať aj v spojitosti s § 3 Občianskeho
zákonníka, nakoľko aj keby sa posudzoval začiatok premlčacej lehoty od dopravnej nehody, resp.

od okamihu smrti, vzhľadom na okolnosti prípadu, na následky dopravnej nehody a na správanie sa
žalovaného, na jeho námietky v konaní a potrebu nariaďovania znaleckého dokazovania, by bolo v
rozpore s dobrými mravmi akceptovať prípadné premlčanie.

29. Súd zároveň má za potrebné uviesť, že bolo by aj v rozpore s dobrými mravmi akceptovať námietku

premlčania, nakoľko žalobcovia, ktorým vznikla škoda okamihom úmrtia poškodeného, nezavinili túto
škodu, ani sám nebohý (ani jeho pozostalí) neniesol žiadne spoluzavinenie a predsa je prirodzené,
že najbližší príbuzní, ako sú manželka a syn, prežívajú ťažké obdobie smrťou svojho najbližšieho a
o to viac, keď taká osoba bola žijúca v komatóznom stave cca 9 mesiacov od dopravnej nehody,
pričom išlo o mladého človeka, živiteľa rodiny. Žalovaný sa bránil akejkoľvek náhrady, čo hraničí s

ľudskosťou. Nemôže nikto požadovať od pozostalých, ktorí mali nejaký citový vzťah k nebohému, aby
hneď - bezodkladne sa domáhali náhrady na súde, po tak ťažkom prežitom období: - najprv rana
života - dopravná nehoda, potom 2.rana - kóma niekoľko mesiacov, ďalšia rana - smrť a pri tom
všetkom starať sa o maloleté dieťa bez otca, bez finančnej pomoci. K tomu všetkému, hoci vodič bol
právoplatne uznaný vinným za spôsobenú dopravnú nehodu, žalovaný namietal a spochybňoval, či

poškodený skutočne zomrel v dôsledku dopravnej nehody a bolo potrebné tak znalecké dokazovanie.
Tento neľudský prístup stojaci iba na princípe obrany s cieľom vyhnúť sa plneniu, je hrubo v rozpore
s dobrými mravmi a nemožno prihliadať na taký neľudský prístup. V takýchto prípadoch nejde len o
striktné právo, ale dosiahnuť spravodlivosť a ľudskosť do jedného celku. A práve v takomto prípade
je namieste aplikovať § 3 Občianskeho zákonníka - rozpor s dobrými mravmi. Za takých okolností

nemožno prihliadať na vznesenú námietku premlčania. K nehode došlo 10.11.2006, k úmrtiu (ku škode)
XX.XX.XXXX, o škodcovi bolo kvalifikovane rozhodnuté a určený škodca za dopravnú nehodu bol až
rozhodnutím z 09.11.2009 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu z 26.04.2010. Žaloba bola podaná
dňa 09.11.2009, rozšírená 29.06.2011, teda cca 1 rok od právoplatnosti rozhodnutia poľského súdu,
teda 1 rok po kvalifikovanej vedomosti o mene škodcu - zodpovednej osobe za dopravnú nehodu a jeho

zamestnávateľa. Toto však žalobcovia vedeli aj predtým, avšak až v priebehu tohto súdneho konania
práve po námietkach žalovaného, bola nepochybná vedomosť o zodpovednej osobe za úmrtie (nielen
za dopravnú nehodu) a toto predovšetkým spochybňoval práve žalovaný, teda podľa toho ani on nemal
jednoznačnú vedomosť o takej osobe. Boli to iba hypotézy a nie je dôvod to ináč posudzovať aj u
žalobcov.

30. Je nutné zdôrazniť, že s poukazom na zaužívanú súdnu prax pre začiatok plynutia premlčacej
lehoty je rozhodné, kedy sa žalobcovia dozvedeli o vzniknutej škode (nielen o protiprávnom úkone, či o
škodovej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobcovia ako poškodení
dozvedeli o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodených o vzniknutej škode

(nielen z predpokladanej vedomosti o škode). Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený
dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť -
vyčísliť v peniazoch, že je možné právo na jej náhradu uplatniť na súde. Začiatok plynutia lehoty môže
byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. (rozsudok NS ČR z30.04.2002, 33Odo 477/2001, rozsudok NS SSR z 20.04.1978, sp.zn. 3Cz 16/78) Pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty práva na náhrad škody je rozhodný okamžik, kedy poškodený obrdžal
informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedá.

Okamžik nadobudnutia právoplatnosti trestného rozhodnutia takým okamžikom nemusí byť. (rozsudok
NS z 13.11.2003, sp.zn. 25Cdo 519/2002)

31. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobcovia a žalovaný sa dozvedeli o zodpovednej osobe za
škodu (v dôsledku smrti) až v priebehu tohto konania v rámci znaleckého dokazovania, okamihom čoho

teda bolo možné usúdiť, ktorá konkrétna osoba je za škodu - za smrť, zodpovedná. V danom prípade
nešlo o okamih dopravnej nehody, ale či dopravnou nehodou bola skutočne spôsobená smrť a to bolo
preukázané a zistené až v tomto konaní znaleckým dokazovaním. Dovtedy išlo len čisto o hypotetický
predpoklad. Mimochodom je nutné podotknúť, že je nepochybné, že žalobkyňa 1/ si uplatnila náhradu
škody už v trestnom konaní, teda tak, ako to vyžaduje § 112 Občianskeho zákonníka, preto je možné
konštatovať, že spočívala premlčacia doba, aj keď až postupne vyčíslovala výšku a jednotlivé tituly, čo je

zrejmé aj z toho, že o časti škody bolo rozhodnuté poľským súdom. S poukazom na uvedené skutočnosti
súd neposúdil nárok žalobcov za premlčaný, a to aj z dôvodov nižšie uvedených.

32. Žalovaný ako aj intervenient prostredníctvom ich právneho zástupcu trvali na tom, že spochybňujú,
či skutočne následok, a to úmrtie S. H., bolo v príčinnej súvislosti s predmetnou nehodou a teda

spochybňovali príčinnú súvislosť a teda aj samotného škodcu, či skutočne on zavinil danú škodu.
Žalobkyňa v rade 1/ uviedla, že bola manželkou S. H., ktorý 9 mesiacov ležal v bdelej kóme, pričom jej
manžel bol pekný chlap. Pred jej očami a očami syna chradol, až ho pochovali ako kostru a zomrel na
zlyhanie srdca, ale pre pacientov v takom stave je to prirodzené.

33. Právny zástupca žalovaného a intervenienta trval na vykonaní znaleckého dokazovania za účelom
posúdenia príčinnej súvislosti, nakoľko v liste o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o smrti je v
záverečnej diagnóze uvedené zlyhanie činnosti srdca a dýchania pri kompletnom základnom ochorení.
Znalecký posudok S.. E. pre účely trestného konania je datovaný zo dňa 17.12.2006, avšak S. H. zomrel
dňa XX.XX.XXXX. Zo zdôvodnenia právneho zástupcu žalovaného o potrebe znaleckého dokazovania

vyplýva nevedomosť o skutočnom vinníkovi za smrť S..H., nakoľko je nepochybné, že spôsobil dopravnú
nehodu, ale nie je zrejmé, či v dôsledku toho S..H. zomrel.

34. Súd nariadil znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bol znalecký posudok č. XX/XXXX
vypracovaný S.. Z. F., znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý uviedol, že smrť

S. H. nastala v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami utrpenými dňa 10.11.2006 pri dopravnej nehode
na ceste 1/11 v km 434,1 pri obci V.. Zranenia spôsobené nehodou zo dňa 10.11.2006 mali za následok
smrť S. H.. Iná príčina smrti, ktorá nemá súvis s predmetnou dopravnou nehodou štúdiom spisového
materiálu, zdravotnej dokumentácie a pitevného protokolu, zistená nebola. A chorobné nálezy zistené sú
nálezmivedľajšímianasmrtiS.H.sanepodieľali.Zároveňznalecuviedol,žepriprijatíS.H.podopravnej

nehode mu bola odobratá krv na stanovenie koncentrácie etanolu, teda hladiny alkoholu, pričom bola
zistená1,75%o.Prischématickomposudzovaníovplyvneniaalkoholomkoncentráciaetanolu,t.j.hladina
alkoholu v krvi 1,50-1,99 g/kg zodpovedá strednému stupňu opitosti. Stredný stupeň opitosti je špecifický
už výrazným postihnutím psychiky a senzoriky. Vo všeobecnosti pri takomto ovplyvnení sa prejavuje
tlmivý účinok alkoholu na centrálny nervový systém, bývajú poruchy koordinácie pohybov, pozornosť

je výrazne znížená, telesné výkony na mozgové podnety sú zreteľne spomalené, reakčná doba je
predĺžená a reč sa stáva brblavou, chôdza je neistá až tackavá, opitosť je zjavná. Do úvahy je však
potrebné vziať návyk a individuálnu toleranciu na požívanie alkoholických nápojov, ako aj momentálnu
psychickúafyzickúkondíciuovplyvneného.Znalecsavyjadrilvodpovedinaotázkuč.6,ktorézozranení
utrpených pri nehode sú v príčinnej súvislosti so smrťou S. H., pričom znalec okrem jednotlivých zranení,

ktoré riadne špecifikoval uviedol, že S. H. pri predmetnej nehode utrpel rozsiahle kraniocerebrálne
poranenie, t.j. poranenie lebky a mozgu s poruchou vedomia, t.j. bezvedomím a vývojom poúrazového
opuchu mozgu, poradenia v oblasti hrudníka, poranenia v oblasti dutiny brušnej, trieštivú zlomeninu
ľavej bedrovej kosti a zlomeninu oboch kostí ľavého predlaktia. Vzhľadom na mnohopočetnosť, rozsah
a charakter zistených zranení možno poranenia S. H. v sumáre zhodnotiť ako závažnú polytraumu s

bezprostredným vývojom traumaticko-hemoragického šoku, t.j. poúrazového šoku a šoku zo straty krvi,
poúrazového opuchu mozgu a bezvedomím. Uviedol, že najzávažnejším poranením, ktoré S. H. utrpel,
bolo poranenie lebky a mozgu, ktoré malo najzásadnejší vplyv na negatívny vývoj jeho zdravotného
stavu, a to poruchu vedomia s následným vznikom imobilizačného syndrómu viedlo k smrti. Avšak ajďalšie poranenia, a to poranenie hrudníka so sériovou zlomeninou rebier a pneumothoraxom, zlomeninu
oboch kostí predlaktia a trieštivú dislokovanú zlomeninu bedrovej kosti je nutné z medicínskeho a súdno-
lekárskeho hľadiska považovať za zranenia ťažké. Je potrebné uviesť, že všetky utrpené zranenia sa

sumáciou svojich účinkov spolupodieľali na vývoji traumaticko-hemoragického šoku a ťažkého stavu
pacienta, ktorý v konečnom dôsledku vyústil do jeho smrti.

35. Právny zástupca žalovaného a intervenienta vo svojom podaní zo dňa 30.07.2014 namietal
daný znalecký posudok, nakoľko znalec nemal k dispozícii predchádzajúcu anamnézu z obdobia

pred dopravnou nehodou, a preto závery vyplývajúce z predmetného posudku sú podľa jeho názoru
spochybniteľné, nakoľko aj ďalšia časť zdravotnej dokumentácie, ktorú znalec nemal k dispozícii, mohla
mať vplyv na objektívne odborné zodpovedanie všetkých otázok, zvlášť otázky č. 4, či poškodený trpel
nejakou chorobou alebo vadou pred nehodou, ktorá mohla mať vplyv na jeho úmrtie. A taktiež aj čo sa
týka odpovede prítomnosti alkoholu v krvi v čase po nehode, tak sa znalec vyjadroval len vo všeobecnej
rovine. Teda naďalej spochybňoval zodpovednosť žalovaného, či vodiča.

36. Na základe uvedeného ustanovený znalec S.. Z. F. vypracoval Doplnok znaleckého posudku č. XX/
XXXX, v ktorom uviedol, že na záveroch uvádzaných v písomne podanom znaleckom posudku č. XX/
XXXX trvá v celom rozsahu. Poukázal na to, že v nálezovej časti posudku uviedol, z akých podkladov
vychádzal, pričom nálezy zistené pitvou sú rozhodujúce pre stanovenie príčiny smrti a určenie príčin,

ktoré k nej viedli, vrátane určenia príčinnej súvislosti smrti s úrazom, preto sa pitva v takýchto prípadoch
v zmysle platnej legislatívy vykonáva vždy povinne. Zároveň uviedol, že dokumentácia k objektívnemu
zodpovedaniu otázok položených znalcovi nie je potrebná v celom rozsahu. Mal k dispozícii iba časť. K
prítomnosti alkoholu v krvi uviedol, že posúdenie alkoholu a všeobecný popis stredného stupňa prejavov
opitosti tak, ako je uvedený v znaleckom posudku, je z medicínskeho a znaleckého hľadiska jediný

správny a objektívny. Je potrebné uviesť, že tí istí ľudia môžu mať pri rovnakej koncentrácii alkoholu v
krvi v rôznom čase do istej miery rôzne prejavy ovplyvnenia alkoholom. Pri strednom stupni opitosti môže
byť napríklad koordinácia pohybov niekedy porušená viac, inokedy menej. Chôdza môže byť neistá viac
alebo menej. To isté platí aj pri posudzovaní psychických funkcií. V sumáre však platí, že pri strednom
stupni opitosti dochádza k výraznému postihnutiu psychiky, senzoriky, motoriky, a to vzhľadom na tlmivý

účinok alkoholu na organizmus.

37. Na to právny zástupca žalovaného a intervenienta naďalej spochybňoval znalecký posudok a
navrhol kontrolné znalecké dokazovanie, na základe čoho súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie,
výsledkom čoho bol znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný S.. X. Z., znalcom z odboru

zdravotníctva, odvetvia súdne lekárstvo, ktorá uviedla, že smrť S. H. nastala v priamej príčinnej súvislosti
so zraneniami utrpenými dňa 10.11.2006 pri dopravnej nehode a zranenia spôsobené dopravnou
nehodou dňa 10.11.2006 mali za následok smrť S. H.. Iná príčina smrti nemajúca súvis s predmetnou
dopravnou nehodou štúdiom spisového materiálu, kompletnej zdravotnej dokumentácie a pitevného
protokolu zistená nebola. Znalkyňa zároveň uviedla, že po preštudovaní kompletnej zdravotnej a

pitevného protokolu jednoznačne konštatuje, že S. H.Č. pred dopravnou nehodou netrpel nijakou
chorobou, ani vadou, ktorá by mohla mať, resp. mala vplyv na jeho úmrtie. Čo sa týka prítomnosti
alkoholu v krvi poškodeného v čase po nehode, uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí s odpoveďou v
znaleckom posudku znalca MUDr. Z. F.. Znalkyňa taktiež špecifikovala zranenia, ktoré utrpel poškodený.
Zároveň sa vyjadrila k závažnosti zranení s tým, že utrpené poranenia vzhľadom na ich početnosť,

rozsah a charakter hodnotí z medicínskeho hľadiska ako závažnú polytraumu, ktorá viedla k vývoju
poúrazového opuchu mozgu, bezvedomia a šokového stavu. Z uvedených zranení najzávažnejšie
poranenie bolo lebky a mozgu, ktoré sa najvýznamnejšou mierou negatívne podieľala na zdravotnom
stave menovaného, viedlo k vzniku poruchy vedomia s vývojom coma vigile, k následnému vzniku
imobilizačného syndrómu a v konečnom dôsledku k smrti menovaného. Znalkyňa zhodne uviedla ako

aj predchádzajúci súdom ustanovený znalec, že po predmetnej dopravnej nehode bola poškodenému
poskytnutá lege artis komplexná a adekvátna zdravotnícka starostlivosť. Uviedla, že k vypracovaniu
znaleckého posudku mala k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu S. H.. K tomu ďalej uviedla,
že ochorenia a nálezy, ktorými S. H. trpel pred dopravnou nehodou sú nezávažné a nemajú žiadny
vplyv na vývoj zdravotného stavu menovaného po dopravnej nehode. Žiadnym spôsobom teda nesúvisí

so smrťou menovaného. Mala za potrebné uviesť, že S. H. počas hospitalizácie v zdravotníckych
zariadeniach po dopravnej nehode boli vykonané mnohé vyšetrenia a diagnostické úkony, ktorými
neboli zistené žiadne závažné chorobné zmeny. Rovnako ani vykonanou pitvou nebol zistený žiadny
závažný chorobný nález, ktorý by mal vplyv na zhoršenie zdravotného stavu menovaného po nehode,čo konštatoval vo svojom znaleckom posudku aj znalec S.. Z. F.. Uvádza, že z diagnostických záverov a
z pitvy vyplýva, že zistené chorobné nálezy sú nálezmi vedľajšími a na smrti menovaného sa nepodieľali
(čl. 525 obsahu spisu).

38. Znalkyňa súdom ustanovená S.. X. Z.nčiová sa vyjadrila aj osobne pred súdom, kedy znalkyňa
zopakovala, že S. H. pred dopravnou nehodou netrpel žiadnymi závažnými chorobnými stavmi a
zistený alkohol v krvi nemal žiadny vplyv na zhoršenie somatického ochorenia S. H. pred nehodou, ani
nepotencoval tento somatický stav. Znalkyňa pred súdom uviedla, že stupeň ovplyvnenia alkoholu v

danom prípade nemohol mať žiadny vplyv na prípadné liečenie, či rozsah ohľadom liečenia S. H.. Teda
prítomnosť alkoholu v krvi pri dopravnej nehode nemohol mať vplyv na prípadné liečenie a regeneráciu
tých orgánov a zranení. Teda rozsah zranení poškodeného a poskytovaná liečba pri týchto zraneniach
nebola ovplyvnená alkoholom v krvi.

39. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a závery súdom ustanovených znalcov súd mal za

nepochybne zistené (až v roku 2014), že S. H. zomrel v dôsledku zranení pri dopravnej nehode, ktorú
spôsobilzamestnanecžalovaného.Tedasúdmalpreukázanúpríčinnúsúvislosť,akoajzavinenieavznik
škody, ako aj škodcu/vinníka a to všetko okamihom - znaleckými posudkami. Teda aj z toho dôvodu
nemohlo dôjsť k premlčaniu.

40. S poukazom na uvedené skutočnosti súd posúdil, že námietka premlčania je neopodstatnená, a to
z viacerých vyššie uvedených dôvodov:
- 1. žalobkyňa 1/ si uplatnila náhradu škody už v trestnom konaní, počas ktorého premlčacia doba
spočívala, keďže žalobkyňa 1/ bola v priebehu trestného konania aktívna a boli splnené podmienky v
zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Trestné konanie bolo začaté ešte pred smrťou poškodeného,

teda ešte pred vznikom skutočnej škody a skončené až právoplatnosťou rozsudku príslušného poľského
súdu zo dňa 26.04.2010. Keďže žaloba bola podaná 09.11.2009 a rozšírená o opodstatnené nároky
dňa 29.06.2011, žaloba bola podaná a aj rozšírená počas plynutia premlčacej lehoty a teda pred jej
uplynutím.
- 2. zároveň o skutočnom škodcovi za smrť (nie za dopravnú nehodu) sa obe strany konania dozvedeli

až v tomto konaní, a to z vypracovaných znaleckých posudkov v roku 2014, nakoľko až nimi bolo
jednoznačne preukázané, kto zodpovedá za smrť poškodeného, nielen za nehodu a teda že k smrti
došlo skutočne v dôsledku dopravnej nehody. Toto bolo namietané predovšetkým žalovaným, a práve
preto súd zvlášť poukazuje na to, že až v roku 2014 bola zistená osoba zodpovedná za smrť.
- 3. obrana žalovaného formou námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodov vyššie

uvedených, keď na jednej strane namietal premlčanie, ale na druhej strane práve on spochybňoval
zodpovednú osobu a príčinnú súvislosť, teda okamih, kedy bola daná vedomosť o škodcovi a následne
o výške škody.
S poukazom na uvedené skutočnosti námietka premlčania je v každom prípade neopodstatnená.

41. Súd opätovne poukazuje, že predmetom dopĺňacieho rozsudku bol len nárok náhrady úrazovej renty
za obdobie 01.02.2017 - 31.03.2017, preto nie je dôvod odôvodňovať rozhodnutie súdu v ostatných
uplatnených nárokoch rozhodnutých v rozhodnutí zo dňa 06.04.2017.

42. Žalobkyňa v rade 1/, aj žalobca v rade 2/ požadovali náhradu škody titulom pozostalostnej úrazovej

renty, pričom danú výšku žalobkyňa v rade 1/ zmenila, a táto zmena bola súdom pripustená uznesením
zo dňa 22.03.2017 (čl. 232 obsahu spisu), avšak potrebné je zdôrazniť, že túto úrazovú rentu zmenila v
časti obdobia až od marca 2014. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.03.2017.

43. Podľa § 448 Občianskeho zákonníka fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia

vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma
pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

44. Podľa § 92 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z.z.
(1) Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby

z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový
vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.
(2) Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť
uvedená v odseku 1.(3) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného
vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.

45. Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo
výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.

46. Právny zástupca žalovaného a intervenienta k danému nároku uviedol, že s poukazom na citované
zákonné ustanovenia je nutné určenie výživného súdom, avšak výživné súdom pre žalobcov určené

nebolo. Zároveň poukázal na to, že úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom
nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100%-tnej strate
pracovnej schopnosti. Suma vdovského, resp. sirotského dôchodku žalobcov prevyšuje sumu úrazovej
renty poškodeného, na ktorú by mal v čase smrti nárok a aj z toho dôvodu nárok na pozostalostnú
úrazovú rentu žalobcom podľa názoru právneho zástupcu žalovaného nevznikol. A ak žalobcovia sa
domáhajú jednorazového odškodnenia a aj pozostalostnej úrazovej renty, sami vytvárajú prekážku

priznania takýchto nárokov paralelne.

47. Súd sa však s týmto tvrdením a názorom nestotožňuje, a to z dôvodu, že je pravdou, že vyživovacia
povinnosť voči žalobkyni v rade 1/ a voči žalobcovi v rade 2/ nebola súdom určená, v tomto prípade však
súd jej existenciu, prípadne aj jej výšku, skúma ako otázku predbežnú. Pozostalostná úrazová renta

sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť. Nárok na pozostalostnú úrazovú
rentu však nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové
odškodnenie. Preto súd zdôrazňuje, že žalobcom nevznikol nárok na jednorazové odškodnenie. Avšak
nárok na pozostalostnú úrazovú rentu je dôvodný. Žalobkyňa v rade 1/ a poškodený boli manželia. V
zmysle ustanovení § 71 zákona o rodine mali navzájom voči sebe vzájomnú vyživovaciu povinnosť.

Žalobca v rade 2/ je synom poškodeného. V čase jeho smrti mal 15 rokov a teda trvala vyživovacia
povinnosť poškodeného ako otca voči synovi v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine.
Poškodený si vyživovaciu povinnosť voči žalobcom plnil dobrovoľne a nebol teda dôvod priznávať ju
súdnym rozhodnutím. Poškodený v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek. Žalobcovia si uplatňujú nárok
s poukazom na to, že poškodený podnikal, bolo dané daňové priznanie, pričom na základe daňového

priznania za r. 2006 mal poškodený ročný príjem 720.678,- Sk, daň 119.407,- Sk, mesačný príjem
60.056,60 Sk, t.j. 1.993,51 Eur, pričom po odpočítaní dane vychádza čistý priemerný mesačný zárobok
poškodeného v sume 1.663,21 Eur. Žalobcovia majú za to, že priemerná výška výživného na žalobkyňu
v rade 1/ je 300,- Eur mesačne a na žalobcu v rade 2/ v sume 250,- Eur mesačne. Žalobcovia požadovali
zvýšenie následne podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z., ale toto ustanovenie upravuje zvyšovanie

dôchodkových dávok a pozostalostná úrazová renta je úrazovú dávka, teda nie dôchodková dávka podľa
§ 13 citovaného zákona.

48.Naurčeniepozostalostnejúrazovejrentybolopotrebnézistiť,čižalobkyňavrade1/bolazamestnaná
a ak áno, v akej výške mala mesačný príjem, resp. či bola nezamestnaná, v takom prípade, v akej výške

poberala nejaké sociálne dávky, dávku v nezamestnanosti a za aké obdobie, a či žalobkyňa v rade 1/
a poškodený žili v spoločnej domácnosti, ako dlho boli manželia. Súd mal zistené, že žalobkyňa v rade
1/ bola zamestnaná. S poškodeným boli od 10.10.1991 manželia. Žili v spoločnej domácnosti. V čase
smrti poškodeného už bola nezamestnaná, a to od 14.08.2007.

49. Za účelom výšky daného nároku bolo nutné nariadiť znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku
č. X/XXXX vypracovaný F.. S. H., súdnym znalcom z odboru ekonómia a manažment (čl. 724), bola
zistená výška pozostalostnej úrazovej renty u žalobkyne v rade 1/ za obdobie od augusta 2007, pričom
znalkyňou bolo uvedené, že náhrada príjmu pri úmrtí určená ako pozostalostná úrazová renta posúdená,
vypočítaná a valorizovaná podľa zákona č. 461/2003 Zb. za obdobie 28.08.2007-30.09.2016 v sume

207.842,70 Eur a znížená o vyplatené vdovské a sirotské dôchodky zo sociálneho poistenia za obdobie
8/2007 až 01/2011 v sume 11.022,19 Eur, je suma 196.820,51 Eur. Od mesiaca október 2016 je
vypočítaná a valorizovaná mesačná výška pozostalostnej úrazovej renty v sume 2.082,51 Eur.

50. K danému znaleckému posudku vzniesol právny zástupca žalovaného pripomienky, avšak

znalkyňa sa k týmto pripomienkam vyjadrila a na základe jej vyjadrení súd posúdil hodnovernosť
záverov znaleckého posudku vychádzajúci z platnej právnej úpravy a nedôvodnosť jeho prípadného
spochybnenia (čl. 882 a 892 obsahu spisu). Čo sa týka celkovej výšky, súd si osvojil výpočet právneho
zástupcu žalobcu s poukazom na znalecké dokazovanie, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu tak,ako to vyplýva zo samotného výroku rozsudku z 06.04.2017 a tohto rozhodnutia. Z daných dôvodov
súd uplatnený nárok priznal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uvedeného rozhodnutia a toho
rozhodnutia. Súd nezistil žiadne iné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vyslovenie iného záveru. Keďže

v rozhodnutí zo dňa 06.04.2017 absentoval výrok pre rozhodnutie o úrazovej rente za obdobie od
01.02.2017 do 31.03.2017, hoci žaloba bola uplatnená aj pre dané obdobie, taktiež súd odôvodnil svoje
rozhodnutie aj pre tú časť komplexne v rámci uplatneného toho nároku, aj dokazovanie bolo vykonané
pre celé uplatnené obdobie, (a len nedopatrením pri vyhlasovaní rozsudku nebolo správne uvedené
obdobie od 01.01.2017 do 31.03.2017, ale len od 01.01.2017 do 31.01.2017, hoci následne nasledovalo

obdobie od 01.04.2017, teda postupne tak, ako nasledujú mesiace a z toho logicky vyplýva, že bolo
len nesprávne vyslovené vo výroku „do 31.01.2017“ namiesto „do 31.03.2017“, súd v danom rozhodnutí
rozhodol o nároku za obdobie február a marec 2017, a to vo výške 2.124,16 Eur mesačne, teda tak,
ako vyplýva z vykonaného dokazovania v spojitosti so znaleckým dokazovaním a právnu úpravu a v
súlade s rozhodnutím zo dňa 06.04.2017. Nebol dôvod sa odchýliť od vysloveného záveru rozhodnutia
zo 06.04.2017.

51. Právny zástupca žalobcov zotrval na svojom žalobnom návrhu. Právny zástupca žalovaného a
intervenienta uviedol, že hoci nárok žalobcov bol riadne uplatnený, avšak tým, že súd v rozhodnutí zo
dňa 06.04.2017 priznal daný nárok iba do 31.01.2017 a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, považuje, že
už o danom nároku bolo rozhodnuté a nie sú splnené podmienky pre dopĺňací rozsudok.

52. S týmto názorom právneho zástupcu žalovaného a intervenienta sa súd nestotožňuje, nakoľko z
rozsudku zo dňa 06.04.2017, a to z jeho podrobného odôvodnenia je nepochybné, v ktorej časti súd
žalobu zamietol. Z toho nepochybne vyplýva, že súd žalobu nezamietol v časti uplatnenej úrazovej renty
za obdobie 02/-03/2017. V danom rozhodnutí je riadne špecifikované, riadne z odôvodnenia vyplýva, v

ktorej časti bola žaloba zamietnutá. V žiadnom prípade nebola zamietnutá pre dané obdobie. Dokonca
z odôvodnenia vyplýva, že súd priznal nárok ohľadom uplatnenia úrazovej renty a len nedopatrením pri
vyslovení rozsiahleho výroku došlo k nesprávnemu uvedeniu „do 31.01.2017“ namiesto „do 31.03.2017“,
čo súd posúdil ako vadu možnú odstrániť opravným uznesením. Keďže odvolací súd sa nestotožnil
s daným postupom, súd vydal dopĺňací rozsudok v zmysle intencií odvolacieho súdu, pričom súd s

prihliadnutím na vykonané dokazovanie a na obsah vyhláseného rozsudku dňa 06.04.2017 a jeho
odôvodnenia posúdil, že žalobe vyhovel aj v časti nároku za obdobie od 01.02.2017 do 31.03.2017,
keďže žalobca 1/ má nárok aj za predchádzajúce obdobie, aj za nasledujúce obdobie, aj za predmetné
obdobie a nebol dôvod nevyhovieť za mesiace 02/2017 a 03/2017. Aj z obsahu rozhodnutia zo dňa
06.04.2017 nepochybne vyplýva opodstatnenosť nároku žalobcu 1/, a to aj za mesiac február a marec

2017, ako aj výška tohto nároku a zároveň nepochybne vyplýva aj to, v akej časti súd žalobný návrh
zamietol, teda v časti, do ktorej nie je zahrnutý nárok na úrazovú rentu za 02/2017 a 03/2017.

53. S poukazom na uvedené skutočnosti súd v zmysle § 225 CSP rozhodol dopĺňacím rozsudkom
o nároku - pozostalostnej úrazovej rente za obdobie 01.02.2017-31.03.2017 tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia. O iných častiach súd už nerozhodoval, keďže bolo o zvyšnej časti
žaloby rozhodnuté rozhodnutím dňa 06.04.2017, a to ani o časti, ktorá bola súdom zamietnutá.

54. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné

ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

55. Súd nerozhodoval daným rozhodnutím ani o trovách konania, keďže o trovách konaniach rozhodol
v celej časti v rozhodnutí zo dňa 06.04.2017 a prípadné ďalšie trovy sa zohľadnia už len v samostatnom

uznesení o výške trov konania. V danom prípade ide len o dopĺňací rozsudok v uvedenej časti nároku.
Keďže ide o dopĺňací rozsudok o časti predmetu konania, súd v rozsudku rozhoduje iba o tej časti
nároku. O trovách konania už nerozhoduje, keďže už bolo rozhodnuté, pričom súd predmetnej časti
vyhovel žalobcovi 1/ a teda pokiaľ vznikli trovy konania niektorej strane v súvislosti s týmto konaním aj
po vyhlásení rozhodnutia, t.j. v súvislosti s dopĺňacím rozhodnutím,..., súd o samotnej výške rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to podľa určeného pomeru
úspechu a neúspechu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).