Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/111/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110215343
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5110215343.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcov: 1/ J., 2/ W., 3/ F. (ako právni nástupcovia po pôvodnom

žalobcovi JA.), 4/ V. (zároveň ako právny nástupca po pôvodnom žalobcovi V.), zast. JUDr. Janka
Chorvátová, advokátka, so sídlom Hollého ul. 371/31, 010 01 Žilina, 5/ O. zast. JUDr. Janka Chorvátová,
advokátka, so sídlom Hollého ul. 371/31, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/ F., 2/ R., obaja zast.
JUDr. Milan Švec, advokát, so sídlom Vajnorská 98 D 32, Bratislava 3, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam,

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému v rade 1/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1/, 2/, 3/, 4/ a
5/ v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovanému v rade 1/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1/, 2/, 3/, 4/ a
5/ v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Štátu Slovenskej republiky sa priznáva nárok na náhradu nákladov vynaložených pri dokazovaní, a to
voči žalobcovi v rade 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady nákladov rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne označení žalobcovia 1/-3/ dňa 21.05.2010 podali žalobu, ktorou žiadali, aby súd určil, že
sú podielovými spoluvlastníkmi v podieloch špecifikovaných v návrhu. Svoj návrh odôvodnili tým, že
pôvodne označený žalovaný je evidovaný ako výlučný vlastník k nehnuteľnostiam - parc. CKN č. XXX/X,
XXX/X a XXX/XX na základe kúpnej zmluvy. Žalobcovia však majú za to, že ich spoluvlastnícke podiely

nikdy nepreviedli na žiadnu inú osobu, z toho dôvodu spochybňujú dobromyseľnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva pôvodne označeného žalovaného. V priebehu konania žalobca v rade 1/ - V. N.,
nar. XXXX zomrel a do konania vstúpili jeho právni nástupcovia na základe Osvedčenia o dedičstve
zo dňa 23.03.2015, č.k. XDXXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2015. žalobcovia z
dôvodu úmrtia pôvodne označeného žalobcu v rade 1/, zmenili žalobný návrh, pričom zmena bola
pripustená uznesením zo dňa 01.10.2015. V rámci danej zmeny žiadali určenie, že žalobca v rade 4/
a 5/ sú podielovými spoluvlastníkmi novovytvorených parciel a určenie: - že špecifikovaný podiel patrí

do dedičstva po pôvodne označenom žalobcovi v rade 1/, - že žalobca v rade 4/ V. N. je podielovým
spoluvlastníkom parc. CKN č. XXX/XX - zast.plochy a nádvoria o výmere XX m2 v podiele XX/XX a XX/
XX a parc. CKN č. XXX/XX - zast.plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele XX/XX a XX/XX, všetko
v k.ú. J., ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. 18C/111/2010, vyhotovené R.. O. K., znalcomz odboru geodézie a kartografie zo dňa 04.06.2014, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, - že
žalobca v rade 5/ O. N. je podielovým spoluvlastníkom parc. CKN č. XXX/XX - zast.plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 v podiele XX/XX, parc. CKN č. XXX/XX - zast.plochy a nádvoria o výmere XXX m2

v podiele XX/XX a parc. CKN č. XXX/XX - zast.plochy a nádvoria o výmere XX m2 v podiele X/XX,
X/XX, X/XX a X/XX a parc. CKN č. XXX/XX - zast.plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele X/
XX, X/XX, X/XX a X/XX a parc. CKN č. XXX/XX - zast.plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele
XX/XX, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. 18C/111/2010, vyhotovené R.. O. K., znalcom z
odboru geodézie a kartografie zo dňa 04.06.2014, všetko v k.ú. J., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou

rozsudku, - že spoluvlastnícky podiel XX/XXX a XX/XXX parciel CKN č. XXX/XX - zast.plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, CKN č. XXX/XX - zast.plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. CKN č. XXX/XX
- zast.plochy a nádvoria o výmere XXX m2, všetko v k.ú. J. a spoluvlastnícky podiel XX/XX k parc. CKN
č. XXX/XX - zast.plochy a nádvoria o výmere XX m2, všetky v k.ú. J., všetky vytvorené geometrickým
plánom č. 18C/111/2010, vyhotovené R.. O. K. zo dňa 04.06.2014, patria do dedičstva po poručiteľovi
V.ovi N.ovi, zomr. XX.XX.XXXX.

2. V priebehu konania zomrel aj žalovaný, a to dňa XX.XX.XXXX, na základe čoho súd následne konal s
dedičmi žalovaného ako právnymi nástupcami žalovaného, ktorých listom zo dňa 08.02.2018 oznámila
notárka JUDr. X. Z. ako súdny komisár. (l.č. 632) Žalobcovia zotrvali na žalobe a na označení strán
konania.

3. Súd skúmal vecnú legitimáciu, pričom súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia. Čo sa týka
legitimácie žalovaných, súd v priebehu konania zistil, že na liste vlastníctva č. XXXX je vlastníkom
spornýchnehnuteľnostíibažalovaný2/,atonazákladeZ-XXXX/XXXX.Žalobcovianapriektomuzotrvali
na žalobe a na označení žalovaných. Súd však posúdil, že pasívna legitimácia žalovanej 1/ nie je daná,

keďže k predmetným nehnuteľnostiam nemá žiadny vzťah. Z toho dôvodu súd zamietol žalobu voči
žalovanej 1/ z dôvodu nedostatku jej pasívnej legitimácie v tomto konaní. (l.č. 644)

4. Súd na nariadených pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Súd v prvom rade skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov na
predmetnom určení v zmysle § 137 CSP. Naliehavý právny záujem na určení je daný tam, kde by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcov alebo keby bez tohto určenia ich právne postavenie by sa
stalo neistým. Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností,

žalobcovia by mali naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne
rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Žalobcovia
odôvodnilinaliehavýprávnyzáujemtak,ženamietalivlastníckeprávopôvodneoznačenéhožalovaného,
ktorý bol v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník. Súd posúdil, že je daný naliehavý právny
záujem na takom určení, ako sa domáhajú žalobcovia s poukazom na ustálenú súdnu prax, že

určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľnosti,
ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Naliehavý
právny záujem je však iba voči žalovanému 2/, keďže žalovaný 1/ nie je vedený ako vlastník sporných
nehnuteľností a voči žalovanému 1/ bola žaloba zamietnutá z vyššie uvedených dôvodov.

6. Po vykonanom dokazovaní súd vyhlásil rozsudok dňa 13.11.2015, ktorým žalobe vyhovel v celom
rozsahu. Rozsudok bol napadnutý odvolaním a Krajský súd v Žiline v odvolacom konaní rozsudok zrušil
a vrátil na ďalšie konanie, a to uznesením zo dňa 31.08.2016.

7. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd skonštatoval, že neboli všetky nehnuteľnosti správne stotožnené

s predloženými listinami a geometrickým plánom. Vzhľadom na nestotožnenie všetkých sporných
nehnuteľností a jednak vyhodnocovanie vydržania vo vzťahu k titulu nadobudnutia vlastníckeho práva,
rozsudok zrušil.

8. Predmetom konania sú nehnuteľnosti - parc. EKN č. XXX, parc. EKN č.XXX, parc. EKN č.XXX, parc.

EKN č.XXX, parc. EKN č.XXX, parc. EKN č.XXX, parc. EKN č.XXX, všetko v k.ú. J..

9. Podľa LV č. XXXX pôvodne označený žalobca v rade 1/ je podielovým spoluvlastníkom parc. EKN
č. XXX v podiele XX/XXX a XX/XXX.Podľa LV č. XXX žalobca v rade 5/ je podielovým spoluvlastníkom parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, X/
XX, X/XX, X/XX a pôvodne označený žalobca v rade 1/ v podiele XX/XX.
Podľa LV č. XXXX žalobca v rade 4/ je podielovým spoluvlastníkom parc. EKN č. XXX v podiele XX/XX.

Podľa LV č. XXXX žalobca v rade 5/ je podielovým spoluvlastníkom parc. EKN č. XXX v podiele XX/XX.
Podľa LV č. XXX žalobca v rade 5/ je podielovým spoluvlastníkom parc. EKN č. XXX v podiele XX/XX.
Podľa LV č. XXX pôvodne označený žalobca v rade 1/ je podielovým spoluvlastníkom parc. EKN č. XXX
v podiele XX/XX.

10. Podľa Osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi V.ovi K. N.ovi, č.k. XXD/XXXX/XXXX nadobúdateľom
celého dedičstva sa stal pôvodne označený žalobca v rade 1/ - V. N., nar. XXXX, pričom súpis tvoria
predmetné nehnuteľnosti v príslušných podieloch.

11. Podľa LV č. XXXX pôvodne označený žalovaný bol evidovaný ako výlučný vlastník parc. CKN č.
XXX/X, č. XXX/X, a to na základe kúpnej zmluvy z 12.05.2000, č. O Následne je evidovaný žalovaný

2/ na základe uznesenia XXD/XXX/XXXX.
- súd poznamenáva, že Kúpna zmluva je síce datovaná dňom 10.05.2000, avšak podpis kupujúceho je
overený dňa 12.05.2000, teda súd posúdil, že zmluva bola uzavretá dňa 12.05.2000.

12. Žalobcovia tvrdili, že predmetné nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom bol pôvodne označený

žalovaný, sú vytvorené z EKN parciel, ku ktorým majú spoluvlastnícky podiel.

13. Na základe zmluvy o predaji majetku štátu V XXXX/XXXX nadobudol AGROREGIÓN, a.s. vlastnícke
právo len k budovám v areáli družstva.

14. Na základe osvedčenia o vydržaní N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX nadobudol AGROREGIÓN, a.s.
vlastnícke právo k pozemkom zakresleným v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XX okrem iných
aj parc. CKN č. XXX/X, XXX/X a XXX/XX.

15. Na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX nadobudol pôvodne označený žalovaný od spol.

AGROREGIÓN, a.s. ako predávajúceho vlastníctvo okrem iného aj k pozemkom parc. CKN č. XXX/
X, XXX/X, XXX/XX. Na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX nadobudol od predávajúceho V.a B.
spoluvlastníctvo k pozemkom, ktoré však nie sú predmetom tohto konania.

16. Z pkn vl.č. XXX vyplývajú pkn parc.č. XXX, XXX, XXX a podiel právneho predchodcu žalobcov. Z

pkn vl.č. XXX vyplývajú pkn parc.č. XXX, XXX, XXX a podiel právneho predchodcu žalobcov. Z pkn vl.č.
XXXX vyplýva pkn parc.č. XXX a podiel právneho predchodcu žalobcov. Z pkn vl.č. XXX vyplývajú pkn
parc.č. XXX, XXX, XXX a podiel právneho predchodcu žalobcov.

17. Na základe rozhodnutia D/XXX/XX-XX, ktoré vyplýva z pripojeného spisu XXD/XXXX/XXXX,

dedičom poľnohospodárskej pôdy v PKV XXX a XXXX po V. N.ovi, bol žalobca v rade 5/.

18. Na základe rozhodnutia D/XX/XX, ktoré vyplýva z pripojeného spisu XXD/XXXX/XXXX, dedičom
poľnohospodárskej pôdy v PKV XXX a XXXX po V.ovi N.ovi, zomr. 29.12.1954, bola mal. V. K. I.

19. Darovacou zmluvou O daroval O. N., nar. XX.XX.XXXX, V.ovi N.ovi, nar. XX.XX.XXXX:
- podiel X/XX, X/XX, X/XX v EKN parc.č. XXX (z LV č. XXX na LV č. XXXX)
- podiel XX/XXX, XX/XXX v EKN parc.č. XXX (z LV č. XXX na LV č. XXXX)

20. Darovacou zmluvou O daroval V. N., nar. XXXX, V.ovi N.ovi, nar.XXXX:

- podiel 1X/XX, X/XX, X/XX, X/XX, X/XX v EKN parc.č. XXX
- podiel XX/XX v EKN parc.č. XXX.

21. Súd mal preukázané, že novovytvorené parc.č. XXX/X, XXX/X a XXX/XX sú vytvorené z pôvodných
PKN parciel, ale len z ich jednotlivých častí.

22. Bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bol znalecký posudok č. X/XXXX, podľa
ktorého predmetné parcely EKN v k.ú. J. v podielovom spoluvlastníctve žalobcov sa nachádzajú v
oplotenom areáli bývalého družstva a predchádzajúceho vlastníka pred pôvodne označeným žalovaným- spol. AGROREGIÓN, a.s., ktorý nadobudol notárskou zápisnicou o osvedčení o vydržaní vlastníckeho
práva N XXX/XXXX z 03.05.2000 v celosti nehnuteľnosti v k.ú. J.. (l.č. 307 obsahu spisu) Znalec vykonal
písomnú a grafickú identifikáciu dotknutých pozemkov od pkn stavu cez stav registra EKN až po stav

CKN.

23. Právny zástupca žalovaných nespochybňoval znalecký posudok, ale mal za to, že pôvodne
označený žalovaný nadobudol vlastnícke právo zákonným spôsobom, preto žiadal žalobu zamietnuť.
Pôvodne označený žalovaný nikdy nemal pochybnosť o tom, že kupuje nehnuteľnosti od vlastníka a že

on a aj jeho právni predchodcovia užívali pozemky dobromyseľne, preto došlo k vydržaniu.

24. Súd vypočul svedka MVDr. N., ktorý uviedol, že sa zúčastnil dňa 03.05.2000 pri spisovaní notárskej
zápisnice ohľadom vydržania za spoločnosť AGROREGIÓN, a.s., v ktorom vystupoval ako štatutárny
zástupca, pričom tak postupovali, lebo chceli vyporiadať pozemky a následne ich predali pôvodne
označenému žalovanému, pričom mal za to, že notár to všetko skontroloval a osvedčil.

25. Podľa notárskej zápisnice č. NXXX/XXXX, NzXXX/XXXX zo dňa 03.05.2000 (l.č. 148 obsahu spisu),
právny predchodca pôvodne označeného žalovaného predložil notárovi za účelom spísania jeho vôle
a spísania jeho vyhlásenia geometrický plán vyhotovený ešte v roku 1XX4 na novovytvorené parcely,
zároveň spolu s týmto geometrickým plánom boli predložené aj PK vložky špecifikované na str. 1

citovanej notárskej zápisnice, kde v týchto pozemkovo-knižných vložkách sú uvedení ako spoluvlastníci
žalobcovia, resp. právny predchodca žalobcov v rade 1/ - 3/, ako aj ich právni predchodcovia. V tejto
notárskej zápisnici je uvedené, že od roku 1960 užíval predmetné nehnuteľnosti Štátny majetok Rajec
tak, že si na nich vybudoval hospodársky dvor s hospodárskymi budovami. Následne v rámci privatizácie
tento dvor a budovy odkúpil pozemkový fond a následne od Slovenského pozemkového fondu toto

odkúpil Agroregión, s.r.o., ktorý vložil tento majetok do Agroregiónu, a.s. Uvádza sa, že predmetné
parcely užíva Agroregión tak, ako boli zakreslené v geometrickom pláne od r. 1960. Právny zástupcu
predchodcu žalovaného započítava vydržaciu dobu od r. 1960. Zároveň uvádza v predmetnej notárskej
zápisnici, že si je vedomý toho, že pokiaľ sa ozvú pôvodní vlastníci, nebude im brániť vo výkone ich
vlastníckeho práva.

Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že pôvodný vlastník bol si vedomý na základe pozemkovo-
knižných vložiek, že spoluvlastnícke právo k dotknutým pozemkom majú iní vlastníci. Preto so zreteľom
na všetky okolnosti nemôže byť právny predchodca pôvodne označeného žalovaného v dobrej viere
držiteľa, že mu vec patrí a teda ani lehota pre vydržanie počas jeho užívania neplynula, keďže
nebola splnená podmienka dobromyseľnosti a titulu, na základe ktorého by bolo možné konštatovať

dobromyseľnosť.

26. Zástupca žalovaných trval na tom, že pôvodne označený žalovaný vlastnícke právo vydržal.

27. Účelom inštitútu vydržania je uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym

stavom.

28. Súd v priebehu konania oboznamoval, že na tunajšom súde sa vedú/viedli obdobné konania,
ako napr. 18C/265/2010, 27C/61/2003, 18C/113/2012, predmetom ktorých je/bolo určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktoré predmetnou notárskou zápisnicou osvedčila spol. Agroregión, a.s. Dané

konania sú právoplatne skončené.

29. Súd mal nepochybne preukázané, že Kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX, spoločnosť AGROREGIÓN,
a.s. Rajec previedla nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX na pôvodne označeného žalovaného.

30. Súd poukazuje na to, že k tejto právnej otázke zaujal už stanovisko Krajský súd v Žiline v obdobnom
konaní. (7Co/260/2012,...), kde bolo konštatované, že predmetom privatizácie Štátneho majetku Rajec
bolilenstavbybezpozemkov.Pozemkypodstavbamibolilenvužívaníaprivatizačnýprojektneobsahuje
doklady k týmto pozemkom. Z listín vyplýva, že sporné pozemky sú pozemky, na ktorých sú postavené
stavby vo vlastníctve Agroregiónu, a.s., avšak pozemky neprešli žiadnym spôsobom na štát, ani na danú

spoločnosť Agroregión, a.s. a taktiež neboli splnené podmienky pre vydržanie danou spoločnosťou.

31. Súd posúdil Kúpnu zmluvu uzavretú pôvodne označeným žalovaným za absolútne neplatnú, keďže
spol. Agroregión, a.s. nikdy nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto nemohla ani previesťvlastnícke právo na pôvodne označeného žalovaného v zmysle zásady „Nikto nemôže previesť na iného
viac práv, než sám má.“ Spoločnosť Agroregión ako predávajúci niky nesplnil podmienky pre vydržanie.
Agroregión s.r.o. nikdy nenadobudla pozemky zmluvou o predaji majetku štátu uzavretej s SPF (V

XXXX/XX) a preto tieto pozemky ani nikdy nemohla vložiť do spoločnosti Agroregión, a.s. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že nehnuteľnosti užívané Štátnym majetkom Rajec boli vo vlastníctve
občanov a nikdy neprešli do vlastníctva štátu, bolo zriadené len právo užívania.

32. Súd poukazuje na to, že právna úprava vydržania vlastníckeho práva pred 1. januárom 1XX2

neumožňovala vydržanie právnickou osobou, lebo táto osoba nebola spôsobilým subjektom vydržania;
podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 1. januára 1XX2 (kto s vecou
zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má -
pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník) sa však právnická osoba
mohla stať oprávneným držiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že jej vec patrí. Oprávnená držba právnickou osobou však nemohla v dôsledku

právnej úpravy vydržania uvedenej v § XXXa Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1XX1
vyústiť do nadobudnutia vlastníctva (vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva,
sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať
rokov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku
ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov - Zákon č. 122/1975

Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve). Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č.
509/1XX1 Zb. (s účinnosťou od 1.1.1XX2) umožnila aj právnickým osobám nadobudnúť vlastníctvo
k veciam vydržaním. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa,
že mu vec (vykonávanie práva) patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej
viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o

poctivosti nadobudnutia tzv. titulu uchopenia sa držby, subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe
podkladom pre vydržanie.

33. Súd má za to, že spol. Agroregión, a.s. bol rušený viacerými súdnymi konaniami vedenými na
tunajšom súde, v ktorých bolo konštatované, že nedošlo k vydržaniu. (27C/61/2003, 8C/165/2009,

17C/89/2011, 27C/258/2009,...) Z uvedeného teda vyplýva, že spol. Agroregión, a.s. nemohla vydržať
vlastnícke právo a ani nevydržala. Súd skonštatoval, že nedošlo k vydržaniu v prospech Agroregiónu,
a.s., čo bolo konštatované aj v iných obdobných konaniach, v dôsledku čoho sa teda táto spoločnosť
nestala vlastníkom, a tak nemohla ani previesť predmetné nehnuteľnosti na inú osobu.

34. Je však nepochybné, že pôvodne označený žalovaný nadobudol vlastnícke právo v roku 2000 na
základe Kúpnej zmluvy z 10.05.2000, ktorej vklad bol povolený dňa 22.05.2000 V XXXX/XXXX, ktorú
súd posúdil ako absolútne neplatnú vzhľadnom na to, že predávajúci nebol vlastníkom.

35. F. W., toho času ako žalovaná 1/, ako svedkyňa v tomto konaní uviedla, že sa zúčastnila dňa

12.05.2010 popísania Kúpnej zmluvy, ktorou jej manžel J. W. kúpil sporné nehnuteľnosti od spol.
Agroregión, a.s. Uviedla, že pri podpisovaní zmluvy im boli odovzdané kľúče a odvtedy s manželom
predmetné pozemky užívala ako ich majetok. Zároveň uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa
niekto domáhal vlastníckeho práva k daným pozemkom, o tom sa dozvedeli až doručením žaloby v
tomto konaní. (l.č. 579)

36. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že daný areál bol uzamknutý a F.W. tam nevideli, súd poukazuje na to, že
predsaF.W.bývalvI.,takjeprirodzené,ženaspornýchnehnuteľnostiachnemoholbyť„24hodíndenne“.
Zároveň tvrdenie o uzamknutí areálu iba nepriamo preukazuje, že vlastník sa staral o nehnuteľnosti,
keďže neboli uzamknuté a nebol tam voľný pohyb iných osôb. Je možno konštatovať, že aj tým, že areál

bol uzamknutý, je určitý spôsob užívania nehnuteľností.

37. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

38. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.39. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

40. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.
41. Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
43. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení
nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: 1. musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, 2.
držba musí byť oprávnená, 3. držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.
Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné skutočnosti - 1. faktické ovládanie veci alebo
vykonávanie práva, 2. vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, čo znamená správať sa k

veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, 3. dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria.
Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a
nielen zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samotného držiteľa. Treba tu mať na zreteli,
že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len
z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným kritériom je, či držiteľ veci

alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu
rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky
ovláda, alebo právo ktoré vykonáva, patria. Strata dobrej viery držiteľa veci alebo vykonávateľa práva
nastane okamihom, keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania,
museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

44. Zástupca žalovaných uviedol, že R.. J. W., ktorý bol pôvodným žalovaným v tomto konaní, sa stal
riadnym vlastníkom predmetných pozemkov, a to na základe kúpnej zmluvy z mája r. 2000. Listiny,
ktoré boli predložené právnou zástupkyňou žalobcov v rade 4/ a 5/, nijakým spôsobom nepreukazujú,
že akýmkoľvek spôsobom sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva voči žalovanému,

pôvodnému žalovanému, R.. J. W.. Počas celého konania o tom nebol predložený ani jeden jediný dôkaz
a právny zástupca žalovaných stále trval na tom, že R.. J. W. nadobudol predmetné pozemky v dobrej
viere a bol ich oprávneným držiteľom počas celého svojho života.

45. Je nepochybné, že žaloba bola podaná dňa 21.05.2010. Taktiež je nepochybné, že pôvodne

označený žalovaný (právny predchodca žalovaného 1/ a 2/) uzavrel s kupujúcim Kúpnu zmluvu
dňa 12.05.2000, kedy mu boli odovzdané kľúče od sporných nehnuteľností. Hoci vklad vlastníckeho
práva na základe danej zmluvy bol povolený až dňa 22.05.2000, je potrebné posudzovať začiatok
dobromyseľnosti kupujúceho. Kľúče mu boli odovzdané už dňa 12.05.2000 pri uzavretí zmluvy, pričom v
ten deň začal užívať nehnuteľnosti ako svoje vlastné. Súd zmluvu posúdil ako absolútne neplatnú, keďže

predávajúci nebol vlastníkom, teda v takom prípade nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva na F.W.a. keďže však zmluva je absolútne neplatná a F.Mik začal užívať dané nehnuteľnosti ako
svoje vlastné po odovzdaní kľúčov titulom takej neplatnej zmluvy, je nutné konštatovať, že vstúpil do
držby a bol dobromyseľný, nakoľko mal za to, že nehnuteľnosti sú v jeho vlastníctve. Súd skonštatoval,
že do dobromyseľnej držby F.W. vstúpil odovzdaním kľúčov, keďže zmluva je neplatná, o čom však

F.W. nemal vedomosť, a to ani po nahliadnutí do katastra nehnuteľností, keďže predávajúci bol riadne
označený ako vlastník nehnuteľností. Svedkyňa, toho času žalovaná 1/, potvrdila prevzatie kľúčov pri
podpisovaní zmluvy a užívanie sporných nehnuteľností tým dňom.

46. S poukazom na vyššie uvedené súd skonštatoval, že F.W. sa stal dobromyseľným držiteľom dňa

12.05.2000. Keďže žaloba bola podaná dňa 21.05.2010, je nutné konštatovať, že bola podaná po
uplynutí 10-ročnej lehoty pre vydržanie. Z uvedeného teda vyplýva, že F.W., hoci kúpil nehnuteľnosti
neplatnou zmluvou, stal sa však dobromyseľným držiteľom dňom uzavretia zmluvy a odovzdaním kľúčov
a teda vlastnícke právo dňom 12.5.2010 vydržal a stal sa tak vlastníkom. Je irelevantné, že vklad bol
povolený až 22.05.2000, nakoľko ide o neplatnú zmluvu, preto súd posúdil, že titul, ktorým mal F.W.

nadobudnúť vlastnícke právo, je neplatný po posúdení súdom, a tak podstatné je to, kedy došlo k držbe.
K tej došlo 12.05.2000, kedy došlo k faktickému odovzdaniu nehnuteľností F.W. na užívanie odovzdaním
kľúčov od areálu.- pokiaľ zástupca žalobcov v rade 4/ a 5/ tvrdil, že lehota pre vydržanie mohla začať plynúť najskôr
dňa 22.05.2000, teda dňom povolenia vkladu predmetnej zmluvy, súd sa s týmto nestotožňuje, nakoľko
zmluva bola uzavretá dňa 12.05.2000, pričom 12.05.2000 bol overený podpis kupujúceho a boli mu

odovzdanékľúčeodareálu.Keďžezmluvabolauzavretá,ajkeďnásledneposúdenáakoneplatnáaF.W.
boli odovzdané kľúče pri podpise zmluvy, dostal sa do dobromyseľnej držby tým dňom a nehnuteľnosti
považoval a užíval ako vlastné.
- pokiaľ právny zástupca žalovaných tvrdil, že aj právny predchodca - Agroregión, a.s. bol oprávneným
držiteľom, a to minimálne od spísania notárskej zápisnice o osvedčení, kedy sa stal oprávneným

držiteľom, a lehota právneho predchodcu sa taktiež započítava, teda vydržacia lehota začala plynúť od
03.05.2000, súd skonštatoval, že právny názor žalovaných je síce správny z hľadiska právnej teórie,
avšak v danom prípade nebola preukázaná dobromyseľnosť spol. Agroregión, s.r.o., preto nemožno
považovať do vydržacej lehoty aj užívanie daným subjektom.

XX. Súd poukazuje na aktuálnu súdnu prax, v zmysle ktorej zásada „nemo plus iuris“ je prekonaná,

v dôsledku čoho sa ochrana poskytuje aj dobromyseľnému nadobúdateľovi, ktorý vydržal vlastnícke
právo. Kúpna zmluva bola uzavretá 12.05.2000, kedy vstúpil F.W. do držby, kľúče mu boli odovzdané
12.05.2000, čo potvrdila jeho manželka. Žaloba bola podaná až 21.05.2010, teda po uplynutí 10-
ročnej vydržacej doby. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že žalovaný tie nehnuteľnosti neužíval (čo žalovaní
rozporovali) a že boli uzamknuté, tak neužívanie nebolo preukázané a dokonca nepriamo potvrdili

užívanie, keďže areál bol uzamknutý, teda vlastník chránil svoje nehnuteľnosti. Pokiaľ nebol F.W. každý
deň na predmetných nehnuteľnostiach, neznamená to, že ich neužíval. Užívanie neznamená iba to, že
užívateľ je tam neustále prítomný. Keďže boli uzamknuté, je logické užívanie, aj keď nie je prítomný.
Užívanie má viacero foriem, možno užívať viacerým spôsobom ako napríklad tým, že nehnuteľnosti
počas svojej neprítomnosti, keďže F.W. mal bydlisko inde, uzamkol a bol držiteľom aj kľúčov. Teda

vyššie uvedená zásada je rozhodnutiami vyšších inštancií prekonaná, ochrana sa tak v danom prípade
poskytuje dobromyseľnému nadobúdateľovi, keďže do držby vstúpil dňa 12.05.2000 uzavretím zmluvy
a faktickým odovzdaním nehnuteľností vo forme odovzdania kľúčov od areálu. Žaloba bola podaná
21.05.2010, teda po uplynutí vydržacej lehoty, v dôsledku čoho je nutné konštatovať, že F.W. vlastnícke
právo vydržal.

Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že sa domáhali svojho práva voči F.W., toto nepreukázali. Pokiaľ podali
námietky, podali ich voči pozemkovému úradu, ale neboli adresované, ani inak podané voči žalovanému.

48. Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

49. Zástupca žalovaných správne poukázal na to, že R.. J. W. bol oprávneným držiteľom viac ako 10
rokov, teda ak nenadobudol vlastnícke právo k pozemkom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2000,
nadobudol ich vydržaním, preto podľa ust. § 134 Občianskeho zákonníka sa R.. J. W. stal vlastníkom

pozemkov uplynutím 10 rokov, a to pred podaním žaloby na súde. Nakoľko bol R.. J. W. zapísaný
na LV ako vlastník predmetných nehnuteľností, nebolo potrebné túto skutočnosť deklarovať notárskou
zápisnicou o vydržaní opätovne a opätovne potvrdzovať existenciu jeho vlastníckeho práva. Navyše
vlastník, ktorý sa desaťročia o svoje vlastníctvo nestará, nemôže byť uprednostnený pred vlastníkom,
ktorý po dobu 10 rokov sa o predmet svojho vlastníctva staral so starostlivosťou riadneho hospodára.

Je toho názoru, že ochrana vlastníckeho práva žalobcov v súdnom konaní je vzhľadom na preukázané
skutočnosti v rozpore s dobrými mravmi.

50. Podľa nálezu ÚS SR sp.zn. I ÚS 549/2015, Ústavný súd SR z hľadiska poskytnutia ústavno-
právnej ochrany musí postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa
dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa, t.j. princíp dobrej viery dôvery aktu štátu a právnej istoty v demokratickom štáte a
princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, t.j. princíp nikto nemôže previesť na iného
viac práv, než koľko sám má. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv,

treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti
tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.
Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný
sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcupo zákonom určenom správnom katastrálnom konaní. Obdobné rozhodnutia vyplývajú aj z praxe
českých súdov: Ústavný súd ČR sp.zn. III ÚS 415/15 rovnako aj III ÚS 2XX/14 z 28.01.2016, ktorý
zhrnul doterajšiu judikatúru v originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným

nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavno-právnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr
posúdený hoci aj absolútne neplatne. Nevyhnutným predpokladom je dobrá viera nadobúdateľa,
ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého
prípadu. Rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorého judikatúra je právne záväzná pre všetky

orgány verejnej moci SR, celkom jednoznačne poskytuje ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi
vlastníckeho práva aj pred pôvodným vlastníkom. Pre ochranu pôvodným vlastníkom a dobromyseľným
nadobúdateľom prichádza do úvahy aj prípadná aplikácia všeobecne uznávanej právnej zásady
„vigilantibus iura scripta sunt“, čo v tej súvislosti konštatoval NS SR v rozsudku sp.zn. 5 Sžf 65/2011.
Podľa uvedenej právnej zásady, ktorá platila už v rímskom práve, práva patria len bdelým, pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv,

a ktorí svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením
či zanedbaním môžu strácať svoje majetková, osobné, satisfakčné a iné práva. Čím dlhší čas
uplynie od nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, tým má ústavno-právna
ochrana princípu právnej istoty do vlastníka na pomyselnej miske váh väčšiu váhu, než má ochrana

vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Možno teda konštatovať, že trendom najnovšej judikatúry je,
že v konkrétnom prípade na základe konkrétnych skutkových okolností je možné uprednostniť princíp
dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa pred princípom, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než
sám má. Inými slovami, súčasná judikatúra zastáva stanovisko, že v konkrétnom prípade na základe
zváženia všetkých okolností prípadu je možné nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka aj len

na základe princípu ochrany dobrej viery. Vzhľadom na uvedené R.. J. W. ako právny predchodca
žalovaných vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol., keďže riadne uzavrel zmluvu
v dobrej viere, nemal/nemohol mať vedomosť, že predávajúci sa nestal vlastníkom vydržaním a na LV
bol evidovaný ako vlastník predávajúci.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie ÚS SR, sp.zn. I.ÚS 549/2015 zo 16.03.2016, podľa

ktorého ak nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadať na princíp
všeobecnej spravodlivosti. Teda vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere,
pretože ten nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec „opustila“ vlastníkovu sféru a dostala sa na
list vlastníctva prevodcu po zákonnom určenom správnom konaní. V zmysle ustáleného názoru vyšších
súdov je nutné skúmať dobrú vieru nadobúdateľa pri zachovaní zásady, že „práva patria bdelým“. /I.ÚS

151/2016, I.ÚS 549/2015 zo 16.03.2016,.../

51. Súd zároveň poukazuje na konštatovanie odvolacieho súdu, keď vyslovil, že sporné nehnuteľnosti
neboli stotožnené. Žalobcovia nenavrhli žiadne návrhy na dokazovanie s tým súvisiace s tým, že trvali
na tom, že sú stotožnené. Keďže súd je viazaný názorom odvolacieho súdu a bez ďalšieho vykonania

dokazovania sa nezmenili skutkové okolnosti, preto bolo nutné naďalej konštatovať, že nehnuteľnosti
neboli stotožnené.

52. Súd v konaní postupoval v zmysle CSP, podľa ktorého dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na

všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli strany konania. Súd vo veci vykonal a
zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k takému záveru, že žaloba
je nedôvodná, žalovaná 1/ nie je pasívne legitimovaná, nie všetky sporné nehnuteľnosti sú stotožnené,
ako konštatoval odvolací súd a F.W. vlastnícke právo vydržal, a to aj napriek tomu, že spol. Agroregión,
a.s. nenadobudol vlastnícke právo titulom vydržania a nebol preukázaný žiaden iný titul nadobudnutia

vlastníckeho práva, a tak táto spoločnosť nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Súd skonštatoval, že boli splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva F.W., nakoľko vstúpil do
držby a uplynula lehota pre vydržanie.
Keďže v čase vyhlásenia rozsudku je na liste vlastníctva zapísaný žalovaný 2/ titulom dedičského
rozhodnutia, teda vlastnícke právo nadobudol dedením po F.W., jeho vlastnícke právo je zachované

a dané, preto súd žalobu zamietol, nakoľko vlastníkom sa stal F.W. a následne jeho právny nástupca
žalovaný 2/.

53. Podľa § 255 CSP(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 260 CSP ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

55. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol v celom rozsahu, žalovaný 1/ a 2/ boli úspešní v konaní,
preto súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v celom rozsahu. O samotnej výške

náhrady súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.

57. Keďže v súvislosti s vykonaným dokazovaním vznikli náklady aj štátu SR a to uhradené znalečné z
rozpočtových prostriedkov, súd priznal štátu SR aj dané náklady voči žalobcom ako neúspešnej strane
konania.

58. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia
z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších
predpisov).