Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918204501
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6918204501.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra a sudcov Mgr. Janky
Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, spore žalobcu J. V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. L.,
t. č. V. I. J. XXX/XX, Y., proti žalovaným 1/ N. Q., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. XXXX/X, C. L.,
2/ Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom S. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 16C/36/2018- 85 z 04.

decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej
inštancie“, event. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 04. 12. 2019 žalobu zamietol (prvý výrok). O
trovách konania rozhodol tak, že žalovaným, 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100% voči žalobcovi (druhý výrok). Zároveň priznal aj svedkyni XXX% V., bytom Q. XXX nárok na
náhradu svedočného v rozsahu 100% voči žalobcovi (tretí výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. U. L., a to parcely registra C KN č. XXXX - záhrada o
výmere 1983 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2, parc. č. XX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 26 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 777 m2, stavba
so súp. č. XX postavenej na parcele registra C KN č. XX/X, zapísané Okresným úradom Rimavská
Sobota, katastrálny odbor na LV č. XX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 123, § 124, § 130 ods. 1, 2, 3, § 134 ods. 1 až
4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Žalobca žalobu odôvodnil
kúpnou zmluvou (ďalej aj ,,Zmluva“) vyhotovenej v Hnúšti advokátom JUDr. Jánom Čipkom dňa 15. 01.
2001, ktorou odkúpil v celosti predmetné nehnuteľnosti od žalovaných ako predávajúcich, pričom podľa
bodu III. Zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 100 000,- Sk zaplatená pred vyhotovením Zmluvy.
Predmetné nehnuteľnosti užíval už dňom 01. 05. 1998 a to na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve, ale z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu predmetné nehnuteľnosti prestal užívať v

roku 2018, kedy zistil, že nebol v jeho prospech realizovaný vklad vlastníckeho práva zo Zmluvy v
katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie konštatoval, že v súdnom spore nemal preukázané zaplatenie
kúpnej ceny žalobcom, pričom poukázal na ust. podľa § 588 OZ, podľa ktorého má kupujúci povinnosť
zaplatiť za predmet kúpy kúpnu cenu. Skúmal, či zo strany žalobcu boli splnené zákonom požadované
predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním , teda dobromyseľnosť žalobcu. Uzavrel,
že na strane žalobcu sa nemohlo jednať o oprávnenú držbu a to vychádzajúc zo skutočnosti, že v

tom čase ešte Správa Katastra Rimavská Sobota rozhodnutím zo dňa 08. 07. 2004 zamietla konanie
o návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Argument žalobcu, že nebol zostrany advokáta JUDr. Čipku informovaný o osude návrhu na vklad nepovažoval za postačujúci, pretože
pri bežnej opatrnosti je prirodzené, že osoba ktorá nadobúda vlastnícke právo k nehnuteľnostiam si
proces zavkladovania svojich vlastníckych práv i náležite dosleduje. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania, tento nepreukázal oprávnenosť
svojej držby a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a podľa zásady úspechu
ich priznal plne úspešným žalovaným 1/ a 2/. Zároveň rozhodol aj o svedočnom podľa § 258 CSP, ktoré

priznal svedkyni voči neúspešnému žalobcovi, ktorá si ho včas uplatnila.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, ktorý žiadal, aby
odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby odvolaním napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP. Tvrdil, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol vydržaním podľa
§ 134 ods. 1 OZ. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nebol dobromyseľný. Uviedol, že
uzavrel Zmluvu, zaplatil kúpnu cenu a predmetné nehnuteľnosti nikým nerušene užíval a znášal všetky
platobnépovinnostistýmsúvisiace.Nehnuteľnostiužívaloprávnene,apretonadobudolvlastníckeprávo

vydržaním.

7. Žalovaný 1/ a 2/ vo svojich vyjadreniach k odvolaniu žalobcu zotrvali na svojich predchádzajúcich
stanoviskách a súhlasili s rozhodnutím okresného súdu, ktoré považovali za správne.

8. Po predložení veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, žalobca doplnil svoje odvolanie, v
ktorom uviedol, že žalovaní 1/a 2/ nechceli podpísať Zmluvu, a preto podal voči nim žalobu o nahradenie
prejavu vôle, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 9C/101/2000.
Predmetné konanie bolo zastavené, nakoľko zobral žalobu späť v celom rozsahu, keďže žalovaná 2/
so žalobou súhlasila a žalovaný 1/ uviedol, že mu bola uhradená kúpna cena, a preto potom bola

kúpna zmluva aj podpísaná. Nakoľko Zmluva bola podpísaná a kúpna cena zaplatená, nemal dôvod
pochybovať o tom, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Zároveň priložil ako dôkaz aj fotokópie
dokladovozaplateníkúpnejceny.Namietal,žesúdprvejinštancieneskúmal,čibolnaozajupovedomený
o termíne pojednávania, pričom uviedol, že po vypovedaní plnomocenstva mu nebol poskytnutý čas na
prípravu na pojednávanie, čím mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov

navrhol rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a vrátiť mu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaní 1/ a 2/ sa k doplneniu odvolania žalobcu nevyjadrili.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom

12. Odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec

nesprávne právne posúdil a preto je jeho rozhodnutie vecne nesprávne.

13. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.14. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam titulom vydržania.

15. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

16. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

17. Podľa § 132 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

18. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

19. Podľa § 134 ods. 4 OZ, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

20. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že žalobca namietal správnosť odvolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, pričom odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. b) CSP, doplnil až vo svojom podaní zo dňa 15. 04. 2020, t. j. po uplynutí 15 dňovej
lehoty na podanie odvolanie v zmysle § 365 ods. 3 CSP.

21. Odvolací súd na dôvody uvedené v doplnení odvolania neprihliadol, pretože predmetné podanie bolo

doručené súdu po uplynutí zákonnej lehoty na podania odvolania. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie
preskúmal z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu na č. l. 96 spisu, a to z dôvodu namietaného
nesprávneho právneho posúdenia veci a dospel tak k záveru, že daná odvolacia námietka žalobcu je
dôvodná.

22. Vydržanie ako už správne konštatoval aj súd prvej inštancie, predstavuje osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k veci a to len za predpokladu splnenia zákonom
stanovených podmienok, pričom sa k tomu nevyžaduje rozhodnutie štátneho orgánu. Zákon na
vydržanie vlastníckeho práva stanovuje kumulatívne splnenie týchto podmienok, a to: a/ nadobúdateľ
je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je

neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri
hnuteľných veciach 3 ročná a pri nehnuteľných 10 ročná, c/ spôsobilý predmet vydržania.

23. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol aspoň tzv.
domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať
zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú
vec prisvojuje. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby, patrí aj okolnosť,
ako vec nadobudol a teda, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

24. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení danej veci tieto skutočnosti a zásady nesprávne vyhodnotil.

25. Odvolací súd sa preto nestotožňuje so záverom okresného súdu v otázke posúdenia

dobromyseľnosti žalobcu. V prejednávanom prípade boli nehnuteľnosti predmetom kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi stranami sporu, a teda nešlo o tzv. putatívny - domnelý právny titul, ale o skutočný
právny titul. Uzatvorením predmetnej Zmluvy nastali obligačné účinky zo Zmluvy, avšak nenastali
vecnoprávne účinky, ktoré sú spojené s rozhodnutím o povolení vkladu údajov zo Zmluvy do príslušnej
evidencie katastra nehnuteľností. Nezaplatenie kúpnej ceny za predmet kúpy nie je dôvodom neplatnosti

kúpnej zmluvy podľa OZ, avšak jej nezaplatenie môže byť dôvodom na odstúpenie od Zmluvy zo strany
predávajúcich.26. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14. 11.
2018 podľa ktorého: „Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ
objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť

teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba
považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,
že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“

27. Z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena za predmet kúpy bola zaplatená predávajúcim pred
podpísaním Zmluvy, ktorú skutočnosť žalovaní 1/, 2/ potvrdili svojimi overenými podpismi. Žalovaní 1/,
2/ žiadnym spôsobom nepreukázali, že Zmluvu nepodpísali (tvrdenie žalovanej 2/), alebo že im nebola
zaplatená kúpna cena, pričom v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje práve ich, pretože obsah
Zmluvy svedčí o opaku. Otázka zaplatenia kúpnej ceny však nemá vplyv na posúdenie dobromyseľnosti
žalobcu.

28. Odvolací súd dodáva, že podmienky vydržania sú zákonom stanovené inak. V predmetnej veci mal
návrh na vklad údajov do katastra zabezpečiť advokát, ktorý spisoval kúpnu zmluvu, pričom žalobca v
konaní tvrdil, že nemal vedomosť o rozhodnutí katastra o zamietnutí návrhu na vklad. Navyše z obsahu
spisu vyplýva, že žalobca začal užívať predmetné nehnuteľnosti od 01. 05. 1998 a to na základe zmluvy

o budúcej kúpnej zmluve (č. l. 7, 8 súdneho spisu).

29. V konaní nebolo sporné, že žalobca mal záujem o kúpu predmetných nehnuteľností, ktoré aj užíval a
za týmto účelom došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, na základe
ktorej mala byť následne po zaplatení kúpnej ceny za predmet kúpy podpísaná kúpna zmluva. Rovnako

v konaní nebolo spochybnené, že žalobca užíval predmetné nehnuteľnosti až do roku 2018, kedy tieto
prestal užívať, pričom na druhú stranu nie je zrejmé, že ak sa žalovaní 1/ a 2/ cítia byť vlastníkmi
predmetných nehnuteľností, tak z akého dôvodu sa nedomáhali prípadne ochrany vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam, teda aj ich užívania.

30. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a preto je odvolanie žalobcu dôvodné.

31. Preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP).

32. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vec správne právne posúdiť z hľadiska
splnenia podmienok žalobcom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním.
Opätovne posúdi otázku dobromyseľnosti žalobcu spojenú s držbou predmetných nehnuteľností ako

aj s ďalšími zákonnými podmienkami pre vydržanie. Prihliadne teda na dobu užívania nehnuteľností
žalobcom, na nadobúdací titul - Zmluvu, ktorej podpis zo strany žalovaných doposiaľ nebol relevantne
spochybnený, a na základe ktorého žalobca nehnuteľnosti užíval, resp.na základe zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve. Vo veci vykoná dokazovania na návrh strán sporu v súlade so zásadou kontradiktórnosti
konania. Prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní vysporiada so všetkými relevantnými argumentmi strán

sporu a náležite posúdi dôvodnosť nároku žalobcu. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní a to aj ohľadne
výroku o trovách konania tak, aby spĺňalo náležitosti riadneho rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP.

33. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

34. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).