Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. júl 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoCsp/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119203380
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3119203380.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: B., zastúpeného M., proti žalovanej: I.,
o zaplatenie 6 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
z 30. júla 2020 č. k. 17Csp/41/2019-52 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6
000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 20.10.2018 do zaplatenia

a žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie zdôvodnil
tým, že dňa 26.3.2018 žalobca previedol na bankový účet žalovanej sumu 6 000 eur, a to titulom
písomne uzatvorenej Zmluvy o pôžičke, ktorú sporové strany podpísali dňa 19.3.2018. Podľa tejto
Zmluvy o pôžičke žalobca poskytol žalovanej bezúročnú peňažnú pôžičku vo výške 6 000 eur a žalovaná
sa zaviazala poskytnutú pôžičku vrátiť žalobcovi do 19.9.2018. Žalovaná z požičanej sumy nevrátila
žalobcovi žiadnu časť. Listom zo dňa 4.10.2018 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 6
000 eur do 3 dní odo dňa doručenia výzvy. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie s odkazom

na ustanovenia § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 494, § 517 ods. 1, ods. 2, § 559 ods. 1, ods. 2, § 657
Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka tak, že nebola sporná skutočnosť uzatvorenia zmluvy o pôžičke,
ktorá bola poskytnutá žalovanej od žalobcu v sume 6 000 eur. Obrana žalovanej spočívala v zásade len
v tvrdení, že pôžička jej bola poskytnutá o týždeň neskôr, ako bolo v písomnej zmluve dohodnuté. K tomu
súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom, ktorý vzniká odovzdaním
požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich odovzdaním. Okolnosť, že

pôžička bola reálne poskytnutá dňa 26.3.2018 a nie dňa 19.3.2018, nie je právne významná. Aj z listov
žalovanej zo dňa 18.9.2018 a 6.11.2018 vyplýva, že žalovaná si bola vedomá svojej zmluvnej povinnosti
vrátiť žalobcovi pôžičku, avšak pre jej subjektívne dôvody tak urobiť nemohla a požadovala od žalobcu
strpenie s vrátením pôžičky. Deň splatnosti pôžičky bol zmluvne dohodnutý na 19.9.2018. Preto podľa
názoru súdu prvej inštancie splatnosť pôžičky nastala v tento deň.

2. Proti uvedenému rozsudku podala včas odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd zmenil

pôvodný rozsudok. Súčasne požiadala, aby jej súd povolil uhradiť dlžnú sumu v splátkach, nakoľko jej
finančná situácia nedovoľuje uhradiť celú sumu na jeden raz. Uviedla, že sa snažila komunikovať so
žalobcom a dohodnúť sa s ním na splátkovom kalendári. Veriteľa vyzvala na zmenu zmluvy písomnou
formou, nakoľko jej vyvstal problém so splatením pôžičky a chcela sa s veriteľom dohodnúť na vzájomneschodnom riešení, avšak narazila na jeho nevoľu a nepodarilo sa jej dopracovať sa k písomnej zmene
zmluvy. Je starobná dôchodkyňa a jej dôchodok činí 567,50 eur a má tiež vyživovaciu povinnosť voči
manželovi, ktorého starobný dôchodok je veľmi skromný, vo výške 324 eur a mimo toho má ešte splátky

voči veriteľovi E. vo výške 82 eur. K pojednávaniu pred súdom prvej inštancie uviedla, že je pravdou, že
na toto pojednávanie sa nedostavila a doručila súdu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ako
uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, avšak spolu s týmto potvrdením doručila aj žiadosť
o odročenie pojednávania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že považuje rozhodnutie
prvostupňového súdu za vecne správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s výrokom a s odôvodnením
predmetného rozsudku. Odvolanie žalovanej považuje za účelové, a to ako ďalší spôsob oddialenia
úhrady dlžnej sumy. Žalovaná mu opakovane sľubovala vrátenie finančných prostriedkov, avšak do
dnešného dňa mu z dlžnej sumy nič nevrátila. Preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Žalovaná v ďalšom písomnom vyjadrení uviedla, že už dlhšiu dobu sa nachádza v zlej a komplikovanej
situácii, ktorá zasiahla hlavne finančnú stránku jej života. Finančná situácia jej nedovoľuje zaplatiť celú
sumunaraz.Srodinousasnažívzniknutúsituáciuriešiť,alenikamnepostúpili,nakoľkomajúobmedzené
možnosti, ktoré ešte zhoršila situácia vzniknutá ochorením COVID-19 a celoštátny niekoľkonásobný

lock-down. Ďalej uviedla, že je už staršia osoba, pred rokom bola vo vážnom stave operovaná a je
v ohrozenej skupine obyvateľstva, preto má aj obmedzený pohyb. Odkázala na svoje odvolanie, v
ktoromuviedlavýškusvojhostarobnéhodôchodku,platby,ktorémesačnemá,avšetkypotrebnédôvody.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel jej odvolaniu a rozdelil tak
požadovanú sumu do splátok.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na základe včas podaného odvolania žalovanej preskúmal
vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Žalovaná v odvolaní ako námietku týkajúcu sa procesného postupu súdu prvej inštancie uviedla,
že požiadala o odročenie pojednávania, avšak súd napriek tomu pojednával v jej neprítomnosti. Zo
súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zaslal žalovanej predvolanie na pojednávanie
s termínom 3.3.2020. Na toto predvolanie žalovaná reagovala žiadosťou o odročenie pojednávania, ku

ktorej priložila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Súd prvej inštancie z tohto dôvodu odročil
pojednávanie na deň 21.4.2020 a zaslal žalovanej upovedomenie o odročení pojednávania. Následne
však súd prvej inštancie z dôvodu protiepidemiologických opatrení proti šíreniu koronavírusu odročil
pojednávanie na neurčito, čo písomne oznámil žalovanej (upovedomenie o odročení pojednávania jej
bolo doručené dňa 16.4.2020). Dňa 15.5.2020 žalovaná doručila súdu prvej inštancie podanie označené

ako Žiadosť o posunutie termínu pojednávania, v ktorom uviedla, že žiada o odsunutie pojednávania do
doby, kým ochorenie COVID-19 a jeho ohrozenie nepominie, nakoľko je už staršia, pred časom bola vo
vážnom stave operovaná, a je teda v najohrozenejšej skupine. Následne súd prvej inštancie určil nový
termín pojednávania na 30.7.2020 a doručil žalovanej predvolanie na pojednávanie na tento termín, na
čo žalovaná doručila súdu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, už bez žiadosti o odročenie

pojednávania.

7. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhovel prvej žiadosti žalovanej o odročenie
pojednávania a následne - opäť na žiadosť žalovanej - určil termín pojednávania v čase, keď bolo
ochorenie COVID-19 na ústupe (30.7.2020). Po doručení predvolania na tento termín (30.7.2020)

žalovaná síce zaslala súdu prvej inštancie potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ale
nežiadala o odročenie pojednávania, čo súd správne vyhodnotil ako ospravedlnenie jej neúčasti na
pojednávaní, avšak nevzhliadol žiaden dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto rozhodol, že
bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej. Toto konanie súdu prvej inštancie nepredstavuje žiadne
procesné pochybenie, teda nešlo o nesprávny procesný postup, ktorým by bolo žalovanej znemožnené

uskutočňovanie jej procesných práv. Preto odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol
daný.8. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolaní nenamietala nesprávnosť skutkových
zistení, potvrdila, že jej žalobca poskytol pôžičku vo výške 6 000 eur a bola si vedomá povinnosti túto
pôžičku vrátiť. V odvolacom konaní iba žiadala o umožnenie plniť tento svoj dlh v splátkach. K tomu

odvolací súd uvádza, že žalovaná predložila žiadosť o splátky a s tým súvisiace skutkové tvrdenia
týkajúce sa jej finančnej situácie až v odvolacom konaní. V konaní pred súdom prvej inštancie tieto
tvrdenia neuviedla. Vzhľadom k ustanoveniu § 366 CSP a k tomu, že žalovaná neuviedla, prečo nemohla
tieto tvrdenia uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd na tieto nové tvrdenia
žalovanej (novoty v odvolacom konaní) nemohol prihliadať. Okrem toho však odvolací súd považuje za

potrebné uviesť, že pôžička bola žalovanej poskytnutá v marci 2018 so splatnosťou v septembri 2018.
Napriek písomným žiadostiam o predĺženie lehoty splatnosti, adresovaným žalobcovi (v ktorých žiadala
predĺženie splatnosti o mesiac či dva, resp. uvádzala, že požičanú sumu vráti „v priebehu tohto mesiaca
prípadne začiatkom decembra“ 2018) žalovaná až do rozhodnutia súdu prvej inštancie ani nezačala
čiastočne plniť svoj dlh, teda nepreukázala skutočný úmysel splácať dlh v splátkach. Za týchto okolností
nemohol odvolací súd jej žiadosti o umožnenie splátok vyhovieť.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny
potvrdil.

10. Aj výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie považoval odvolací súd za vecne správny,

keď súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca bol v konaní plne úspešný a správne aplikoval
ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

11. Ani v odvolacom konaní nebola žalovaná (odvolateľka) úspešná a naopak úspešný bol žalobca,
preto odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal

žalobcovi proti neúspešnej žalovanej (odvolateľke) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).