Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. august 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200658
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8519200658.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: M. S., rod. S.,

nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX M. 9, R. republika právne zastúpený: JUDr. Vladimír
Dlugolinský, advokát, Levočská 1, Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1/ D. B., rod. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom O. XXX, 2/ M. B., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, žalovaní v 1. a 2. rade právne
zastúpený: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zriadenie
vecného bremena takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e v prospech vlastníka stavby súp. číslo XXX zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. A. O.
postavenej na parcele KN-E č. 86/1, druh pozemku záhrada o výmere 194 m2 zapísanej na LV č. XXXX

pre k. ú. A. O., obec O., okres O. D. vecné bremeno in rem spočívajúce v práve vstupu, prechodu peši
a prejazdu nemotorovými dopravnými prostriedkami cez novovytvorenú parcelu KN-C č. 9/4 o výmere
34 m2, druh pozemku záhrada, ktorá je vytvorená geometrickým plánom č. 110/2021 vyhotovenom dňa
9.6.2021 Miroslavom Ščurkom a úradne overenom Ing. Jarmilou Firmentovou dňa 13.7.2021 pod č.
G1-455/2021, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku s tým, že právo vstupu, prechodu peši
a prejazdu nemotorovými dopravnými prostriedkami sa vzťahuje na celú novovytvorenú parcelu KN-C
č. 9/4 o výmere 34 m2.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade ako povinní z vecného bremena s ú p o v i n n í strpieť na svojom
pozemku, parcele KN-C č. 9/4 vstup, prechod peši a prejazd nemotorovými dopravnými prostriedkami
k nehnuteľnosti - rodinnému domu so súp. číslom XXX evidovanej na LV č. XXXX pre k.ú. A. O..

III. Žalobca ako oprávnený z vecného bremena j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade ako
povinným z vecného bremena náhradu za zriadenie vecného bremena v sume 102 eur ako jednorazovú
náhradu za zriadenie vecného bremena, a to v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto

rozsudku.

IV. Súd n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka stavby -
rodinného domu súp. číslo XXX postaveného na parcele KN E 86/1 v k.ú. A. O. spočívajúceho v práve
cesty vo vyznačenom rozsahu v geometrickom pláne č. 80/2018 zo dňa 25.6.2018 a uloženia povinnosti
žalovaných strpieť výkon tohto práva.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. číslo XXX zapísaného na LV
č. XXXX v k.ú. A. O., ktorá je postavená na parcele KN E 86/1 a podľa stavu KN C na parcele 9/1.
Rodinný dom nadobudol na základe darovacej zmluvy od svojich rodičov ešte v roku 1980. Žalovanísú podielovými spoluvlastníkmi parcely KN E 86/1, a to žalovaná v 1. rade v podiele 1 a žalovaný v
2. rade v podiele 3, a to na základe osvedčenia o dedičstve po neb. W. B., manželovi žalovanej v 1.
rade a otcovi žalovaného v 2. rade, ktorý uvedený pozemok nadobudol osvedčením o vydržaní č. N

792/2013. Do roku 2016 žil v presvedčení, že dom ako aj pozemky boli súčasťou darovacej zmluvy. Až v
roku 2016 zistil, že pozemok pod rodinným domom a v jeho bezprostrednom okolí nevlastní. Pokúsil sa
dohodnúť so žalovanými, ale neúspešne. Tým, že nie je vlastníkom pozemku a nemá zriadené iné právo
k pozemku, t.j. právo cesty, má obmedzené možnosti prístupu do tejto stavby. Za účelom vyznačenia
rozsahu vecného bremena bol vyhotovený geometrický plán Miroslavom Ščurkom č. 80/2018, v ktorom

je právo cesty vyznačené ako parcela KN C 9/1 a pre posúdenie vzdialenosti a rozsahu práv prechodu
bol vypracovaný aj situačný plán. Navrhovaným určením nezasiahne do práv vlastníka, keďže pozemok
už skoro 70 rokov užívali vlastníci rodinného domu súp. č. XXX.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe darovaciu zmluvu spísanú do notárskej zápisnice č.
N 381/80, NZ 439/80 zo dňa 24.10.1980, LV č. XXXX a XXXX v k.ú. A. O., obec O. a geometrický plán

č. 80/2018.

4. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe so žalobou nesúhlasili a navrhli ju zamietnuť. Potvrdili vlastnícke
pomeryatitulyichnadobudnutiaakoboliuvedenévžalobestým,žeokremtohosúžalovaníajvlastníkmi
parciel KN C 7, na ktorej majú postavený rodinný dom súp. č. XXX, parciel KN C 8, 9/2, 11/1 a 11/2

zapísaných na LV č. XXX v k.ú. A. O., ktoré nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve 1D/83/2015.
Žalobca je vlastníkom aj parciel KN C č. 9/3, 10/1 a 12/2 zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. A. O., ktoré
nadobudol na základe osvedčenia o vydržaní č. N 178/2016 zo dňa 18.10.2016. Poukázali ďalej na
skutočnosť, že medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve strán sporu nikdy nebol plot. Od prístupovej cesty
bola okrem oplotenia urobená aj veľká brána a malá bránka, cez ktoré mali zabezpečený prístup k

nehnuteľnostiam obe strany sporu. V auguste 2018, po osvedčení si svojich parciel, žalobca bez ich
súhlasu a vedomia postavil plot medzi parcelami KN C 9/3,10/1 a 12/2 a parcelou KN C 7, čím zamedzil
žalovaným prístup cez malú bránku a sťažil prístup aj cez veľkú bránku a sebe zamedzil prístup k domu
cez veľkú bránku. Taktiež poukázali na návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
bolo vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 8C/47/2018, v ktorom súd prvej inštancie

vyhovel návrhu, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným, aby vytvárali prekážku pre
prechod žalobcu cez parcelu KN E 86/1, ale na odvolanie žalovaných Krajský súd v Prešove napadnuté
uzneseniu zrušil. Takisto popreli, že by žalobcovi bránili v prístupe k jeho rodinnému domu, ani mu brániť
nebudú.

5. Na preukázanie svojich tvrdení pripojili k svojmu vyjadreniu ako dôkazy fotografie rodinného domu
žalobcu a okolitých pozemkov zo súčasnosti, ako aj z roku 2017, informatívnu kópiu z katastrálnej mapy,
LV č. XXXX, XXX a XXXX v k.ú. A. O. a katastrálnu mapu preukazujúce polohu parciel vo vlastníctve
strán sporu. Zároveň navrhli pripojiť spis Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8C/47/2018.

6. Žalobca v replike popísal, čo bolo predmetom darovacej zmluvy, ktorou získal rodinný dom a pozemky,
ktoré podľa identifikácie sú parcely KN C 9/3, 10/1 a 12/2. Oplotenie vybudoval v roku 2016 z dôvodu
nepriateľského správania sa žalovaných. Do roku 2016 užíval bez problémov rodinný dom, stodolu
a pozemky. Až keď zistil, že pozemky boli nadobudnuté osvedčením, začali sa žalovaní voči nemu
správať nepriateľsky a keď je on alebo jeho príbuzní v rodinnom dome, žalovaní ich neustále kontrolujú,

fotografujú a vykrikujú, že všetko je ich. Žalobou chce dosiahnuť iba normálny prechod za účelom
užívania stavby - rodinného domu.

7. Žalovaní v duplike zotrvali na svojom vyjadrení k žalobe. Popreli, že by akýmkoľvek spôsobom rušili
žalobcu v pokojnom užívaní nehnuteľnosti. Nikdy sa k nemu nesprávali nepriateľsky, naopak žalobca im

spôsobuje príkorie. Takisto nikdy nebránili žalobcovi vstupovať cez ich pozemky k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalobcu. Naopak žalobca im bráni užívať ich pozemky.

8. Ako dôkaz navrhli výsluch žalovaných a ohliadku na mieste samom.

9. Strany sporu a ich zástupcovia v priebehu ďalšieho konania v písomných či ústnych vyjadreniach
na pojednávaniach trvali na svojich vyjadreniach a stanoviskách. Právny zástupca žalovaných ešte
namietol, že žalobný návrh neobsahuje určenie, kadiaľ vedie cesta a akým spôsobom môže byť právo
využívané. Takisto namietol, že právo cesty spočíva v práve prístupu od cesty k rodinnému domu,nie v obchádzaní celého domu. Právny zástupca žalobcu na túto námietku a predbežný právny názor
reagoval návrhom na zmenu žaloby spočívajúcej v rozsahu požadovaného vecného bremena, ktoré
je vymedzené v rozsahu geometrického plánu č. 110/2021, ktorý vyhotovil Miroslav Ščurka a ktoré

spočíva v prechode peši, prejazdu motorovými a nemotorovými prostriedkami v rozsahu vyznačenom
v uvedenom geometrickom pláne. Na námietku žalovaných, že nesúhlasia s prejazdom motorovými a
nemotorovými prostriedkami vzhľadom na šírku prechodu, právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa
25.8.2021 upresnil, že nemotorovými a motorovými prostriedkami mal na mysli súčasné prostriedky a
malé pracovné prostriedky, ako napr. elektrobicykle, rôzne fúriky na pohon a podobne, a to z dôvodu

predchádzaniu prípadných budúcich sporov. Po námietke protistrany súhlasil s vypustením motorových
vozidiel zo žalobného návrhu. Žalovaná a jej právny zástupcu na poslednom pojednávaní v zásade
nemali námietky proti rozsahu požadovaného vecného bremena, ak bude využívané peši a dopravnými
prostriedkami uvádzanými na pojednávaní.

10. Strany sporu sa v priebehu konania ešte vyjadrovali k vyjadreniam protistrany a výpovediam

vypočutých svedkov. Obe strany potvrdili dobré vzťahy medzi nimi, ktoré sa podľa žalobcu zhoršili
od roku 2016 (keď zistil osvedčenie si pozemkov právnym predchodcom žalovaných a ich následné
dedenie žalovanými), podľa žalovanej v 1. rade od smrti jej manžela (zomrel v r 2015). Takisto obe strany
zhodne uvádzali, že k svojim domom v minulosti chodili inokadiaľ, tak ako je to zachytené na fotografii
predloženej žalobcom a následne cez novovybudovanú malú bránku a veľkú bránu, ktoré sú pri ich

domoch doposiaľ a cez ktoré chodia aj v súčasnosti (žalovaní len cez veľkú bránu, keďže malá bránka je
za plotom, ktorý postavil žalobca). Žalobca potvrdil, že žalovaná v 1. rade na neho volala celkovo 7 krát
policajtov. Potvrdil, že na stodolu dal v roku 2019 zámok, a to potom, keď mu žalovaní nechceli umožniť
ju užívať a dali na ňu zámok v roku 2017. Tiež uviedol, že žalovaní mu nebránia chodiť cez malú bránku,
ale žalovaná v 1. rade stále rozpráva, že tam nemajú čo robiť. Súhlasil s tým, čo uvádzali svedkovia,

ktorých navrhol vypočuť a ktorí popísali, ako na nich slovne útočila žalovaná v 1. rade pri niektorých
návštevách žalobcu. Žalovaná v 1. rade pri svojom výsluchu popísala fungovanie medzi stranami sporu
v minulosti. Poprela, že by napádala návštevy žalobcu alebo mu bránila prechádzať k domu, poukázala
na to, že žalobca dal na stodolu kladku a znemožnil jej užívania stodoly, kde mala drevo, sliepky, ako aj
že mu jeden z navrhnutých svedkov doviezol drevo. Žalobca postavením plota jej sťažil chodenie cez

veľkú bránu k domu, ako aj prejsť cez dvor. Na záver uviedla, že ak žalobca bude prechádzať len cez
malú bránku a zdržiavať sa len tam, ako je zo zamerané, v takom prípade súhlasí so žalobou.

11. V priebehu konania ešte strany sporu predložili a navrhli dôkazy. Žalobca a jeho právny zástupca
predložili fotografiu preukazujúcu bránu do dvora v 70. rokov 20. storočia, k zmene žaloby pripojili

geometrický plán Miroslava Ščurku č. 110/2021, navrhli vypočuť svedkov M. I. a M. N.. Žalovaní a ich
právni zástupca predložili 3 záznamy o podaní vysvetlenia podľa zákona o priestupkoch, fotografie, na
ktorých žalobcovi dovážajú drevo, resp. nejaký tovar a fotografie preukazujúce aktuálny stav pozemkov
a oplotení pri rodinných domoch strán sporu.

12. Zmenu žaloby súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 25.8.2021 za prítomnosti
žalobcu, žalovanej v 1. rade a právnych zástupcov strán sporu.

13. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu, žalovanej v 1. rade, svedkov M. I. a
M. N., listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v priebehu konania ako sú uvedené v bodoch 3,

5 a 11 tohto odôvodnenia, zistil tento skutkový stav:

14. Z predložených listov vlastníctva mal súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom rodinného
domu súp. č. XXX zapísaného na LV č. XXXXX v k.ú. A. O., obec O., ktorý je postavený na parcele v
súčasnosti vedenej ako parcela KN E č. 86/1 o výmere 194 m2 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. A. O.,

ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaná v 1. rade v podiele 1 a žalovaný v 2. rade v podiele 3.
Žalobca uvedený rodinný dom nadobudol na základe darovacej zmluvy spísanej do notárskej zápisnice
č. N 381/80, NZ 439/80 dňa 24.10.1980 a žalovaní nadobudli uvedenú parcelu (ako aj ďalšie parcely
v ich spoluvlastníctve susediace s parcelami v ich spoluvlastníctve alebo vo vlastníctve žalobcu) v
dedičskom konaní po manželovi žalovanej v 1. rade a otcovi žalovaného v 2. rade. Z predložených

záznamov o podaní vysvetlenia, ako aj z výpovedí svedkov bolo preukázané, že medzi stranami sporu
vznikajú konflikty pri užívaní nehnuteľností v ich vlastníctve.15. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné, rozdielny pohľad mali strany sporu iba na
otázku, kto zapríčiňuje konflikty medzi nimi.

16. Pokiaľ ide o navrhnutý výsluch žalovaného v 2. rade a oboznámenie so spisom Okresného súdu
Stará Ľubovňa sp. zn. 8C/47/2018, právny zástupca žalovaných a žalovaná v 1. rade na týchto dôkazoch
netrvali, preto ich súd nevykonal. Ohliadku na mieste samom navrhnutú právnym zástupcom žalovaných
súd nevykonal vzhľadom na to, že z predložených fotografií od strán sporu mal súd dostatočný obraz o
stave nehnuteľností, ktorých sa toto konanie týka a z katastrálnych máp a geometrického plánu vyplýva

ich polohové usporiadanie, teda účel, ktorý by sa mal dosiahnuť ohliadkou, bol dosiahnutý inými vo veci
vykonanými dôkazmi.

17. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,

alebo patria určitej osobe.

18. Podľa § 151n ods. 2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

19. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

20. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

21. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zriadenia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 OZ.
Podmienkou na jeho zriadenie v zmysle tohto ustanovenia je, že vlastník stavby nie je zároveň
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca nevlastní pozemok pod jeho rodinným

domom, keďže tento vlastnia žalovaní, pričom nemá iný prístup k rodinnému domu, ako cez pozemok
v spoluvlastníctve žalovaných. Za okolností tohto prípadu mal súd preukázané naplnenie všetkých
podmienok v zmysle § 151o ods. 3 OZ na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby (teda
in rem, ako to bolo požadované), preto toto zriadil v požadovanom rozsahu vyplývajúceho z pripustenej
zmeny žaloby. V tomto smere súd poznamenáva, že pre zriadenie vecného bremena je podstatné

splnenie vyššie uvedenej podmienky a ak je táto splnená, ani prípadná námietka ako v tomto prípade, že
žalovaní nebránia chodiť žalobcovi k jeho rodinnému domu cez ich pozemok, nemá za následok to, že
by súd nemohol vyhovieť takejto žalobe (takáto námietka by mohla mať vplyv jedine na výrok o uložení
povinnosti strpieť výkon vecného bremena oprávnenou osobou). Námietky žalovaných spočívajúce v
postavení plota, čím si mal žalobca sám zamedziť prístup k domu sú v danom prípade absolútne

bezpredmetné, keďže postavením plota si žalobca zamedzil prístup k domu len cez veľkú bránu, ale
čo je najpodstatnejšie, stále aj pri prechode veľkou bránou musí prejsť cez pozemok vo vlastníctve
žalovaných. Žalobca však jednak nepožaduje vecné bremeno spočívajúce v prechode cez veľkú bránu a
jednak podstata problému v tomto konaní nespočíva v postavení plota, ale v tom, že žalobca v dôsledku
osvedčenia si pozemku pod jeho rodinným domom právnym predchodcom žalovaným nie je vlastníkom

pozemku pod rodinným domom a nemá k nemu iný prístup z verejnej komunikácie.

23. Pokiaľ ide o rozsah vecného bremena spočívajúceho v jeho priestorovom vymedzení, tento po
úprave (zmene) žaloby súd považoval za primeraný a proti tomuto nenamietala ani žalovaná strana.
K spôsobu výkonu vecného bremena súd poznamenáva, že zmenu žaloby pripustil po konzultácii

so stranami sporu a ich právnymi zástupcami v rozsahu prechodu peši a nemotorovými dopravnými
prostriedkami. Vzhľadom na vyjadrenia právnych zástupcov strán sporu považoval súd za dostatočné
takéto vymedzenie, najmä pokiaľ ide o vymedzenie nemotorových dopravných prostriedkov, ktorými sa
myslia napr. bicykle, rôzne malé pracovné stroje (fúrik a pod.), a to aj v prípade, ak majú elektrickýalebo iný pohon a obdobné malé dopravné prostriedky. Uvedené vyplýva logicky aj z priestorového
vymedzenia rozsahu vecného bremena, šírky prechodu a šírky malej bránky, cez ktoré musia tieto
prostriedky prejsť, teda že ide o dopravné prostriedky, ktoré prejdú cez malú bránku, ktorou prechádza

žalobca.

24. Vo vzťahu k povinnosti žalovaných strpieť výkon vecného bremena vlastníkom rodinného domu
súp. č. XXX súd udáva, že z výpovedí svedkov a záznamov o podaní vysvetlenia mal súd preukázané
konflikty medzi stranami sporu, ak sa v rodinných domoch zdržiavajú. Obe strany v priebehu konania

zotrvávali na svojich stanoviskách (žalobca zároveň súhlasiac s výpoveďami svedkov), že konflikty
zapríčiňuje druhá strana. Z navrhnutých dôkazov nebolo možné jednoznačne určiť, kto zadáva príčinu
týchto konfliktov. Zo správania sa strán sporu a ich vyjadrení sa javí, že v danom prípade je problém
v komunikácii strán sporu a v subjektívnom vnímaní každej strany, že určitý úkon protistrany je určitou
schválnosťou, či útokom na ňu, pričom obe strany majú problém pozrieť sa na problém aj očami druhej
strany. V každom prípade pre rozhodnutie súdu je podstatné zistenie, že aj keď žalovaní nebránia

žalobcovi chodiť k jeho rodinnému domu cez ich pozemky, je zrejmé, že konflikty medzi nimi vznikajú aj v
súvislostisvyužívanímpozemkuvovlastníctvežalovaných,ktorýjepredmetomsporu.Súdpretovyhovel
aj tejto časti žaloby a uložil žalovaným strpieť výkon vecného bremena v rozsahu určenom súdom.

25. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto by mal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania. Žalobca si
však nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.