Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/464/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315205127
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5315205127.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. XXXX/XX, XXX XX O. a 2/ JUDr. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX O., obaja
právne zastúpení spoločnosťou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom
Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti odporcom: 1/ Bytový dom 2099, Hrancova
2099, 022 01 Čadca, IČO: 42 065 933, a 2/ Mgr. V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX O.,

v konaní o zabezpečenie priechodu na spoločné priestory, o odvolaní odporcu v rade 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 6C/82/2015-59 zo dňa 28.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec v r a c i aokresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyslovil, že odporcovia v rade 1/ a v rade 2/ sú povinní zabezpečiť
voľný priechod na spoločné priestory v obytnom dome č. XXXX, nachádzajúcom sa na P. ulici v Meste

Čadca, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. O., a to konkrétne na časti spoločného schodišťa, ktoré
smeruje na druhú stranu bytového domu, a to na 1. poschodí a priestoru smerujúceho von na druhú
stranu domu. Zároveň uložil odporcom v rade 1/ a v rade 2/ solidárne uhradiť navrhovateľom v rade 1/ a
v rade 2/ trovy konania vo výške 262,51 eur do troch dní od právoplatnosti na účet právneho zástupcu
navrhovateľov.

Okresný súd v odôvodnení konštatoval, že v danom prípade zo znenia § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že zákon vo vzťahu k rozhodovaniu o hospodárení so spoločnou vecou rozlišuje
bežné hospodárenie a hospodárenie, ktoré má za následok dôležitú zmenu spoločnej veci. Podľa názoru
okresného súdu ide o bežné hospodárenie hoci aj v prípade, ak ide o bežné hospodárenie s vecou, v
prípade, ak sa spoluvlastníci nedohodnú, rozhodné je stanovisko väčšiny. Právo obrátiť sa na súd má
spoluvlastník aj vtedy, ak mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k hospodáreniu so spoločnou vecou,

hoci ide o bežné hospodárenie v zmysle ods. 2 cit. ustanovenia zákona. Podľa okresného súdu v
súdenej veci je zjavné, že určitá časť spoluvlastníkov sa rozhodla nakladať s priestormi, ktoré sú v
spoluvlastníctveasúoznačenéakospoločnépriestorypodľavlastnýchpotriebarozhodnutí.Tedaotázka
sprístupnenia dvier by mala byť úplne samozrejmou otázkou, že každý z obyvateľov bytového domu má
právo pohybovať sa po spoločných priestoroch bez obmedzení. O to viac, ak by neumožnenie pohybu
po týchto priestoroch mohlo značne znevýhodňovať, prípadne ohrozovať ho na zdraví. Ani správca

bytového domu, ani ktorýchkoľvek z obyvateľov bytového domu nemôže určovať, ktoré dvere budú
trvalo otvorené a ktoré budú zatvorené, disponovať s kľúčmi a rozhodovať o tom, cez ktoré priestory
sa bude alebo nebude prechádzať. Navrhovatelia ako staršie osoby majú zdravotné problémy, a preto
vzhľadom na to, že výťah nepremáva na prízemie, alebo do suterénu, odkiaľ sa nemožno premiestniť ku
vchodovýmdverám,alebokvýchoduavhodnejšouformoujeprechodcezpriestorokolobytu,ktorýužíva
odporkyňa v rade 2/, nemôže byť žiadny z užívateľov spoločných priestorov obmedzovaný akýmkoľvek

uskladňovaným nábytkom, materiálom, vecami, ktoré by sťažovali prístup k východu. Východ nemôže
byť uzamknutý tak, aby každý z obyvateľov bytového domu nemal kľúče, alebo možný prístup k takýmtodverám. Odporca v rade 1/ situáciu odignoroval, keď sa na pojednávanie nedostavil a považoval za
rozhodujúce,žeboliodovzdanékľúče,čímpovažovalsvojerozhodnutie,zarozhodnutie,ktorýmnahradil
svojvoľné dokazovanie a rozhodnutie v súdnom spore. Odporkyňa v rade 2/ nepoprela, že má pred

vchodovými dverami do svojho bytu umiestnený kus nábytku, ktorý používa na odkladanie topánok.
Okresný súd ďalej konštatoval, že pokiaľ sa navrhovateľ v rade 2/ ťažko pohybuje z dôvodu zlého
zdravotného stavu, má problém pohybovať sa po priestoroch a vyhýbať sa uskladnenému nábytku a
veciam, čo má za následok značné ohrozenie jeho zdravia. Z uvedených dôvodov potom súd dospel k
záveru, že odporcovia sú povinní zabezpečiť voľný priechod v rade 1/ a v rade 2/ cez spoločné priestory.

O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že odporcovia v rade 1/ a v rade 2/ ako neúspešní účastníci
konania sú povinní solidárne nahradiť navrhovateľom v rade 1/ a v rade 2/ trovy konania v celkovej
výške 262,51 eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa v rade 2/ a žiadala návrh zamietnuť v celom rozsahu.
Poukázala na to, že o hospodárení rozhoduje v prvom rade spoločenstvo vlastníkov bytov, a to na

zhromaždení spoluvlastníkov bytov, ktoré však iniciované nikdy nebolo, a preto nie je daná právomoc
súdu rozhodovať, ak sa nedosiahlo väčšinové rozhodnutie alebo dohoda. Žaloba je preto predčasná a
okresný súd rozhodoval v rozpore so zákonom. Dôkazná povinnosť ohľadne odovzdania kľúčov bola na
navrhovateľke, ktorá nevykonala kroky, aby predišla súdnemu sporu. Poukázala na to, že navrhovatelia
bývajú v bytovom dome od roku 1986 a nemá vedomosť o tom, ako so svojimi kľúčmi naložili, keďže

zámky v dverách neboli menené od vzniku bytovky. Tvrdenie navrhovateľov o svojvoľnom uzamknutí
domu a častí spoločného schodišťa je zavádzajúce a nepravdivé. Je v rozpore s právami vlastníka bytu
domáhaťsavydaniakľúčov,nakoľkokľúčemáodsprávcuanavrhovatelia,akkľúčestratili,malisiichdať
vyrobiť na vlastné náklady. Zadný vchod bol uzamknutý z bezpečnostných dôvodov, ako aj z dôvodu, že
nie je reálne jeho využívanie. Vchod smeruje do priestoru trávnika bez prístupovej cesty. Namietala tiež,

že pojednávanie sa uskutočnilo dňa 28.07.2015, pričom k odovzdaniu kľúča právnemu zástupcovi došlo
hneď po doručení žaloby a po odmietnutí prevzatia kľúčov navrhovateľkou dňa 16.07.2015, teda dôvod
navydanierozhodnutiaodpadol.Okresnýsúdsavrozhodnutízaoberalajnaliehavýmprávnymzáujmom
a tento nemôže byť daný, keďže spoločenstvo vlastníkov bytov o predmetnej veci nerokovalo. Uviedla
tiež, že na mieste vykonaná ohliadka nebola, hoci sudkyňa poukázala na skutočnosť, že prístupnosť

zadnéhovchodujedôležitázdôvoduzléhozdravotnéhostavunavrhovateľavrade2/.Bytovkamápritom
4 vchody, a to 2 predné a 2 zadné, pričom predné sa využívajú a smerujú na ulicu s prístupovou cestou a
zadné smerujú na trávnatú plochu. Poukázala na stanovisko Mesta Čadca, že neplánuje budovať ďalšie
prístupové komunikácie k predmetnému bytovému domu, preto je nelogické tvrdenie navrhovateľky o
potrebe tohto vchodu pre prípadné privolanie záchranky. Dvere zadného vchodu sa ťažko otvárajú,

sú kovové, schody pod nimi sú zničené, a preto môže dôjsť k úrazu. Napokon namietala neurčitosť a
nevykonateľnosť rozsudku okresného súdu, nakoľko z formulovanej výrokovej časti rozsudku vyplýva,
žeprávonavoľnýpriechodcezspoločnépriestoryvobytnomdomebudepatriťkaždému,tedaktokoľvek,
vrátane cudzích ľudí bude mať právo prechádzať cez tieto spoločné priestory. V tejto súvislosti opätovne
upozornila, že hospodárenie so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci bytov väčšinou, a to na

zhromaždení a nie okresný súd.

K podanému odvolaniu sa vyjadrili navrhovatelia v rade 1/ a v rade 2/ cestou svojho právneho zástupcu
tak, že žiadali potvrdiť rozsudok okresného súdu. Podľa ich názoru odporkyňa v rade 2/ konala
svojvoľne, keď predmetné priestory uzamkla, pričom nepoprela, že tam má umiestnený kus nábytku,

ktorý používa na odkladanie topánok. Takýto stav spôsobuje navrhovateľom, a to najmä navrhovateľovi
v rad 2/ ohrozenie ich zdravia pri zjavných závažných zdravotných problémoch. Z konania je zrejmé,
že odporcovia priestory zneprístupnili najmä v okolí dverí a samotným prevzatím kľúčov sa tento dôvod
zneprístupnenia vchodu neodstránil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. c) O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s.
p. a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresnýsúdvdanomprípadenedostatočnezistilskutkovýstavveci.Prenedostatočnéskutkovézistenia
vyvodil predčasný, a preto nesprávny právny záver o povinnosti odporcov v rade 1/ a 2/ zabezpečiť voľný
priechod na spoločné priestory v obytnom dome č. XXXX, nachádzajúcom sa na P. N. v Meste Čadca,zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. O., a to konkrétne na časti spoločného schodišťa, ktoré smeruje na
druhú stranu bytového domu, a to na 1. poschodí a priestoru smerujúceho von na druhú stranu domu.

Podľa § 212 ods. 3 O. s. p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí vždy rešpektovať
procesnoprávne vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k možnosti nesprávnosti
výsledku konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu.

Odňatie možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu
tých procesných práv, ktoré mu zákon priznáva. O takúto vadu konania ide len vtedy, ak išlo o
postup nesprávny (posudzované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom, alebo ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania a nielen
pri rozhodovaní.

Z výroku rozsudku prvostupňového súdu vyplýva povinnosť uložená odporcom v rade 1/ a v rade
2/ zabezpečiť voľný priechod na spoločné priestory v obytnom dome č. XXXX, a to konkrétne na

časti spoločného schodišťa, ktoré smeruje na druhú stranu bytového domu, a to na 1. poschodí a
priestoru smerujúceho von na druhú stranu domu. Takýto výrok prvostupňového súdu nie je dostatočne
určitý a zrozumiteľný, nakoľko z výroku nie je dostatočne zrejmé, o ktorý vchod bytového domu sa
jedná, keďže zo spisového materiálu je preukázané, že predmetný dom má v skutočnosti 2 predné
a 2 zadné vchody, čím sa stáva výrok nezrozumiteľným. Zároveň je dôvodná námietka odvolateľky v

tom smere, že výrok prvostupňového súdu je neurčitý a nevykonateľný aj preto, že povinnosť uložená
odporcom je naformulovaná tak, že právo bude patriť každému, teda aj cudzím ľuďom, ktorí budú mať
oprávnenie prechádzať cez spoločné priestory. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ustanovenie
§ 139 ods. 1 až 3 OZ upravuje práva a povinnosti medzi spoluvlastníkmi a tretími osobami a medzi
spoluvlastníkminavzájomprihospodárenísospoločnouvecou.Jepretodôvodnékonštatovať,žeúprava

užívania spoločnej veci súdnym rozhodnutím vyžaduje, aby vedľa vymedzenia práv spoluvlastníkov
rozhodnutie obsahovalo aj určenie tomu zodpovedajúcich povinností ostatných spoluvlastníkov tak, aby
išlo o rozhodnutie vykonateľné pre prípad, že zo strany spoluvlastníkov by nebol obsah rozhodnutia
rešpektovaný a dodržiavaný, pretože predpokladom prípadného výkonu rozhodnutia je neplnenie
súdom uloženej povinnosti. Predmetný výrok však takúto úpravu hospodárenia so spoločnou vecou

neobsahuje.

Odvolací súd sa preto nestotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu, nakoľko nepostupoval v
zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 O. s. p. a nevyzval navrhovateľov na úpravu žalobného návrhu, resp.
na odstránenie vád z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti.

V zmysle ostatne citovaného zákonného ustanovenia, ak sudca alebo zamestnanec súdu dôjde k
záveru, že podanie je nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné čo i len v časti žalobného návrhu,
uznesením rozhodne o ďalšom postupe podľa toho, či ide o podanie, ktoré by podľa obsahu mohlo
byť návrhom na začatie konania, alebo o podanie, ktoré takým návrhom nie je. Obsahom uznesenia,

proti ktorému nemožno podať odvolanie, je výzva účastníkovi, ktorý posudzované podanie urobil, aby
podanie opravil alebo doplnil. Súčasťou výzvy je aj poučenie o spôsobe, rozsahu a potrebe opravy
alebo doplnenia a poučenie o následkoch neopravenia alebo nedoplnenia podania. V prípade podania,
ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, súd musí účastníka poučiť o možnosti
odmietnuť také podanie, a pri ostatných podaniach o tom, že bez opravy a doplnenia sa na také

podanie neprihliadne. Občiansky súdny poriadok umožňuje v citovanom ustanovení podanie, ktoré by
mohlo byť podľa obsahu návrhom na začatie konania, odmietnuť, ak účastník napriek výzve sudcu
alebo povereného zamestnanca podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno
v konaní pokračovať. Pre taký postup a rozhodnutie ale musia byť splnené predpoklady ustanovené v
ustanovení § 43 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého sudca alebo poverený zamestnanec súdu v uznesení,

ktorým vyzve účastníka na doplnenie alebo opravu podania, uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie
vykonať; v prípade odmietnutia podania musí napokon v odôvodnení svojho uznesenia vysvetliť, ktoré
konkrétne vady vytýkané neboli opravené a či vady bránili v konaní pokračovať.Nesprávnym podaním je pritom také podanie, ktoré síce má všetky náležitosti uvedené v zákone, avšak
tieto náležitosti alebo niektoré z nich sú uvedené nepresne, neurčite alebo nezrozumiteľne. Podanie je
nesprávne i vtedy, ak síce obsahuje presné, určité a zrozumiteľné údaje, avšak je medzi nimi zjavný

logický rozpor (napr. vtedy, ak žalobný petit nevychádza z označených rozhodujúcich skutočností, ale z
iných, v podaní neuvedených okolností, a nemožno preto vyvodiť, na základe čoho má byť o žalobnom
petite rozhodnuté a pod.). Súd je povinný vyzvať (z úradnej povinnosti) účastníka, ktorý urobil neúplné
alebo nesprávne podanie, aby vady podania odstránil. Túto povinnosť súd plní vtedy, ak pre tento
nedostatok podania nemožno v konaní pokračovať; to platí predovšetkým pri podaniach, ktorými sa

začína konanie na súde v prvom stupni, odvolacie konanie alebo konanie pred dovolacím súdom. Záver
o tom, či neúplnosť alebo nesprávnosť podania bráni súdu tomu, aby pokračoval v konaní, závisí na
okolnostiach konkrétneho prípadu. Uznesenie súdu, ktorým sa robí výzva na odstránenie vád podania,
obsahuje okrem formálnych náležitostí rozhodnutia, aj: a/ údaje o tom, v čom je podanie neúplné alebo
nesprávne, ktorá jeho podstatná náležitosť chýba a pod. (napr. v označení účastníka), b/ poučenie, ako
treba doplnenie alebo opravu podania vykonať (napr. označenie žalovaného treba doplniť o miesto jeho

bydliska a pod.); poučenie sa však nemôže týkať hmotného práva, vecnej legitimácie a pod., c/ lehotu
na odstránenie vád podania; táto lehota je lehotou sudcovskou (§ 55 O. s. p.), ktorú môže predseda
senátu (samosudca) uznesením predĺžiť, a to i dodatočne (po jej uplynutí), nesmie ju však skrátiť, d/
poučenie o tom, že podanie bude odmietnuté, ak podanie nebude včas opravené alebo doplnené. K
odmietnutiu podania môže súd pristúpiť len vtedy, ak bol účastník na odstránenie vád podania riadne

vyzvaný, ak vady podania napriek výzve neboli odstránené a ak nemožno pre tento nedostatok v konaní
pokračovať. Poučovaciu povinnosť súdu uvedenú v § 43 ods. 1 O. s. p. treba odlišovať od všeobecnej
poučovacej povinnosti podľa § 5 O. s. p.
Predmetom odvolacieho prieskumu sú námietky odvolateľky týkajúce sa určitosti a vykonateľnosti
výroku rozhodnutia prvostupňového súdu. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd nepostupoval v zmysle

ustanovenia § 43 ods. 1 O. s. p., je rozhodnutie v napadnutej časti predčasné s tým, že okresný súd v
prvostupňovom konaní má povinnosť konať o riadnom návrhu.
Výkladapoužívanie§43ods.1a2O.s.p.musívcelomrozsahurešpektovaťzákladnéprávoúčastníkov
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd musí vykladať a používať
citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu

ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu
ochranu bez zákonného podkladu. Súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v
občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p.). Občianske súdne konanie sa musí v
každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 O. s.

p.). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný
tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone,
ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s
ústavnými princípmi spravodlivého procesu. V danom prípade však prvostupňový súd úplne ignoroval
riadne použitie § 43 ods. 1 až 3 O. s. p., čím dotknutému účastníkovi, ako bolo už vyššie konštatované,

odňal právo konať pred súdom.
Z uvedeného je potom možné uzavrieť, že konanie pred súdom prvého stupňa bolo postihnuté
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Účastníkovi konania sa odoprelo, resp.
znemožnilo uplatnenie procesných práv, preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm.
f), h) O. s. p. zrušil, keďže toto porušenie malo dosah aj na právne posúdenie dotknutého žalobného

nároku.
Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd bude postupovať v zmysle § 43 ods. 1 a nasl. O. s. p. a
odstráni vadu žalobného návrhu v dotknutej časti tak, aby mohol konať o riadnom návrhu. Až následne
vydá rozhodnutie, ktoré riadne zdôvodní, vysvetlí, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a
právne vyhodnotil, a to nielen vo všeobecnej rovine. Zo záverov nesmie vyplývať jednostrannosť a ani

taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu.
Záverom odvolací súd konštatuje, že je nutné prisvedčiť námietke odvolateľky, že z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo rozhodnutiu súdu nepredchádzalo rozhodnutie spoločenstva
vlastníkov bytov, keďže súd je oprávnený rozhodovať až v prípade, ak sa nedosiahne väčšinové

rozhodnutie, alebo dohoda spoluvlastníkov bytov. Osobitne za situácie, pokiaľ prvostupňový súd
konštatoval neexistenciu „dohody“, avšak nijako sa nevyporiadal s písomným vyjadrením odporcov v
rade 1/ a v rade 2/ na č. l. 43 - 44, z ktorého je zrejmé, že druhý vchod je uzatvorený cca 50 rokov z
dôvodu bezpečnosti. Je zrejmé, že takéto vzájomne rozporuplné skutočnosti nemôžu obstáť popri sebe.Napadnutý rozsudok je preto tiež pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľný,
čo je ďalším dôvodom pre jeho zrušenie. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že po odstránení
vád návrhu sa bude prvostupňový súd zaoberať aj otázkou súvisiaceho predpisu č. 182/1993 Z.z. o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov najmä vo vzťahu k ustanoveniu § 139 ods. 2 OZ.
Z uvedených dôvodov musel odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušiť v napadnutom rozsahu,
vrátane výroku o trovách konania, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou
procesnou vadou nemôže byť považované za správne a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.