Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118201507
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118201507.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: SetCar sk,
a. s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50387189, právne zastúpeného JUDr. Tomášom
Zbojom,advokátomsosídlomF.X,XXXXH.,protižalovanému:KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.,Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, právne zastúpenému JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom G. X. X/C.,. L., o zaplatenie 163,20 eur s príslušenstvom,
na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/14/2018-124 zo dňa
6. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 163,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 163,20 eur od 4.11.2017 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2.Aplikujúc ustanovenia § 524 ods. 1 - 2, § 525 ods. 1 - 2, § 526 ods. 1 - 2 a § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 4 ods. 1 - 2, § 11 ods. 6 - 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(všetky ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) súd prvej inštancie východiskovo ako nesporné
vyhodnotil skutočnosti, že dňa 21.12.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda na
motorovom vozidle zn. Audi A8L, EVČ: CA029CC, ktoré patrilo poškodenej B. F.. Táto škoda bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, ktorý uvedenú škodovú udalosť
šetril pod č. 9526633348. Poškodená si po škodovej udalosti zapožičala od žalobcu náhradné vozidlo, a
to na základe zmluvy o nájme zo dňa 25.9.2017, za čo jej bola vystavená faktúra na sumu 408 eur za 5

dní nájmu od 25.9.2017 do 29.9.2017, pri výške nájomného 81,60 eur vrátane DPH za deň. Poškodená
dňa 29.9.2017 svoju pohľadávku voči žalovanému titulom nároku na náhradu nákladov za prenájom
náhradného motorového vozidla postúpila na žalobcu a túto skutočnosť žalovanému písomne oznámila.
Žalovaný uznal a vyplatil žalobcovi sumu 244,80 eur, pričom neakceptoval zapožičanie náhradného
vozidla v rozsahu 2 dni.
3.Pokiaľ ide o námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, okresný súd s poukazom na ustanovenie
§ 526 ods. 2 OZ zdôraznil, že žalobca nemusí preukazovať svoju legitimáciu zmluvou, ak žalovanému

postúpenie pohľadávky oznámil postupca. V danom prípade žalovaný ani nerozporoval, že by mu
oznámeniepoškodenejnebolodoručené.Okresnýsúdvyhodnotilpostúpeniezaplatné,keďžezozmluvy
je zrejmé a určité, čo bolo jeho predmetom. Pohľadávka je spôsobilá na postúpenie a zmluva spĺňa
všetky kritériá platnosti právneho úkonu stanovené hmotnoprávnou úpravou. Poškodený ako pôvodnýveriteľ mohol na základe vlastného rozhodnutia a bez súhlasu dlžníka svoju pohľadávku postúpiť
písomnou zmluvou na tretiu osobu, čím došlo k zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa zmenil obsah
doterajšiehozáväzkovéhovzťahu,keďžepohľadávka(akoinémajetkovéhodnoty)môžebyťpredmetom

právneho obehu, ak nejde o pohľadávku, ktorú nemožno postúpiť, čo nie je daný prípad (podporne
uznesenie ÚS SR sp. zn. II ÚS 165/2017).
4.Obdobne je podľa okresného súdu daná je aj pasívna vecná legitimácia žalovaného. Nesporne totiž
vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo v priebehu sporu
žalovaný nenamietal.

5.Na základe predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bol
preukázaný vznik škody, ktorá spočíva v nákladoch na zapožičanie náhradného vozidla. Žalovaný ani
vo svojom odpore nespochybnil, že náklady na požičanie náhradného vozidla predstavujú náklady
vzniknuté v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej
nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom

motorového vozidla. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku
uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na
vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalovaný si zároveň protirečí, keď na jednej strane namieta
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, no na strane druhej uvádza, že mu sám dobrovoľne uhradil v
zmysle oznámenia o poistnom plnení sumu 244,80 eur, pričom neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré krátil

poskytnuté poistné plnenie (zo sumy 408 eur na sumu 244,80 eur).
6.Okresný súd v danej spojitosti dodal, že je mu z rozhodovacej činnosti známe, že v obdobných
sporoch žalovaný opakovane dôvodí tým, že jeho povinnosťou je uhradiť iba nutné a účelne vynaložené
prostriedky v súvislosti so vzniknutou škodou, s čím je potrebné súhlasiť. Skutočnou škodou však
je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne

výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní
prostredníctvom internetu a podobne (napr. rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 5.5.2015
2Cob/134/2014). Je nepochybné, že poškodená mala prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia
jej vozidla. Ide teda o náklady vynaložené nutne, keďže poškodená si prenajala vozidlo v dôsledku
poškodenia jej vlastného vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným

poistením žalovaného. Poškodený je ten, ktorý bol následkom škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil,
ukrátený na svojom majetku a musel znášať jeho následky spojené so zabezpečovaním náhradného
vozidla, obstaraním jeho opravy a prevzatia. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajú v tom, že
poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala
v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci.

Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za
vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím
vlastného vozidla. Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na to, že z faktúry je zrejmé, že poškodená mala
možnosť prevziať si poškodené motorové vozidlo už dňa 28.9.2017, kedy jej bola dodaná služba
(oprava) a nie až dňa 29.9.2017, samotný žalovaný túto skutočnosť nezohľadnil, keď v rámci šetrenia

poistnej udalosti krátil plnenie o dva dni, nie o deň jeden. A pokiaľ aj bola oprava vozidla dokončená
už dňa 28.9.2017, nebolo zrejmé, v akom čase k ukončeniu došlo (napr. v poobedňajších, či večerných
hodinách), kedy presne ukončenie opravy bolo poškodenej oznámené, tiež, či by bolo bez pochýb v jej
možnostiach vozidlo ešte v ten deň prevziať a pod.

7.Súd prvej inštancie uzavrel, že nezistil dôvod nepriznať žalobcovi náhradu nákladov nájmu v plnej
výške. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 244,80 eur
je žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 163,20 eur dôvodná.

8.Nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorej súčasťou je aj príslušenstvo, vznikol podľa okresného

súdu žalobcovi nárok i na úrok z omeškania uplatnený v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 163,20 eur
od 4.11.2017 do zaplatenia. V tejto súvislosti považoval za potrebné ustáliť, či si žalovaná poisťovňa
splnila povinnosti podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. tým, že poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie v celom uplatnenom rozsahu, ktoré od nej
žalobca nárokoval, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný síce listom zo dňa 19.10.2017 žalobcovi

poistné plnenie (jeho výšku) oznámil, nevyplýva však z neho dôvod jeho krátenia. Pokiaľ aj žalovaný pri
sume, o ktorú plnenie krátil (163,20 eur) uviedol „neprimerané náklady na náhradné vozidlo“, bolo jeho
povinnosťouvysvetliť,včomneprimeranosťvidel,zakéhokonkrétnehodôvoduplneniekrátil.Uvedeným
oznámením teda nedošlo k splneniu jeho povinnosti v zmysle predmetného zákonného ustanovenia.Čo sa týka samotného okamihu vzniku omeškania, okresný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 7
zákona o povinnom zmluvnom poistení.

9.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi ako úspešnej strane priznal predmetný procesný nárok v rozsahu 100 %.

10.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Mal za to, že okresný súd rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú

navyše nedostatočne odôvodnil, keď sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s námietkou
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdenom spore. Poškodenému bola spôsobená
škodová udalosť prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, v ktorej súvislosti mal
byť poškodený nútený užívať náhradné vozidlo zapožičané u žalobcu v zmysle príslušnej zmluvy o
nájme. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru a uzatvoril s ním zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorá vznikla z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla.

11.Z uvedeného - podľa odvolateľa - vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval
v neuhradenej faktúre. Potom poškodený (a nie žalovaný) predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom
žalobcu, a teda nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Jej uzatvorením
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, lebo túto pohľadávku pred cesiou
poškodený žalobcovi neuhradil, a teda jeho pohľadávka nevznikla.

12.Žalovaný tvrdil, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Obč. zák. V zmysle
zmluvy o postúpení pohľadávky prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu (neexistujúcej)
pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu.
Žalovaný zhrnul, že ak poškodený nebola majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením,

nemohol túto postúpiť na žalobcu a tomu následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému
na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Predmetné
postúpenie (neexistujúcej) pohľadávky je tak pre obchádzanie zákona absolútne neplatné v zmysle §
39 Obč. zák.
13.Odvolateľ (s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018) nesúhlasil ani

s priznaním žalobcovi úroku z omeškania, keďže úrok z omeškania je ako peňažná sankcia viazaná na
nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2001 Z.z.
a jej účelom je ochrana poškodeného proti tomu, aby poisťovňa nezostala nečinná; naopak, aby bola
nútená oznámiť v uvedenej lehote poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

14.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.
Zdôraznil, že nesúhlas žalovaného s názorom súdu, riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku,
ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Zopakoval,
že postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý
má poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Nesprávne a zavádzajúce je preto tvrdenie

odvolateľa, že predmetom postúpenia mala byť pohľadávka, ktorú žalobca eviduje voči poškodenému
ako dlžníkovi. Napokon, akceptovanie predmetného postúpenia pohľadávky žalovaným je zrejmé aj z
toho, že čiastočné poistné plnenie už poukázal na účet žalobcu ako postupníka; obdobne z oznámenia
o poistnom plnení.
15.Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a zároveň

k postúpeniu danej pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom
náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať
sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Išlo teda o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho
došlo k započítaniu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za
postúpenie, a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. V

zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil
predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči
žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.
16. Ohľadne otázky úroku z omeškania žalobca poukázal na opačný (zatiaľ bez zjednocujúceho
stanoviska) názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku 5Obo 19/2019 z 25.3.2009. Preto

nemožno súhlasiť s tvrdením, že oznámením o odmietnutí poisteného plnenia sa poisťovateľ zbavuje
povinnosti platiť úrok z omeškania z dôvodu, že ide o špeciálnu úpravu k § 517 ods. 2 CSP. Poisťovňa
sa totiž do omeškania dostáva tým, že nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne plnenie vlehotesplatnostiurčenejzákonom.Ustanovenie§11ods.8dotknutéhozákonasankcionujelennásledky
nesplnenia povinnosti podľa odseku 6, t.j. neskorého prešetrenia/vybavenie poistnej udalosti.

17.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané subjektívne
legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.
1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP)
rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

18.Odhliadnucodevidentnejnekonzistentnostipostupužalovanéhovrámcivybavovaniacelejzáležitosti
(t.j. nielen v priebehu sporu, ale aj v rámci predchádzajúcej likvidácie poistnej udalosti), keď primárne
poskytol čiastočné plnenie nákladov za použitie náhradného motorového vozidla, následne však
modifikoval svoj postoj tak, že aktuálne namieta/tvrdí neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, z
určujúceho hľadiska (v zmysle vymedzených odvolacích námietok) okresný súd náležite posúdil otázku

aktívnej legitimácie žalobcu. Podstatou argumentácie odvolateľa je následne snaha zmluvu o postúpení
pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom z 29.9.2017 (č.l. 46 spisu) „rozfázovať“ a rozborom jej
takto rozčlenených častí navodiť dojem obchádzania zákona. Predmetná zmluva však tvorí jeden celok
upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti jej strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou
poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo

vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne
samostatných právnych úkonov.
19.Náležite ďalej argumentuje žalobca, že v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému
postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného
vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Pri striktnom (až puristickom) prístupe k výkladu práva by

bolo možné trvať na tom, aby poškodený najprv uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a
ten mu vzápätí/ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté
bankovky a mince) vrátil. Takýto odvolateľom požadovaný postup v kontraktačných procesoch odporuje
bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne
vstupujúdomnožstvarôznychprávnychvzťahov.Určitesapritomnejednáoobchádzaniezákona,keďže

právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým
počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré
by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou.

20.Z iných konkrétnych dôvodov (výška dennej sadzby nájomného, účelnosť použitia náhradného

vozidla, amortizácia...) odvolateľ závery okresného súdu nespochybnil. Možno preto uzavrieť, že
poškodený musel vynaložiť náklady na vypožičanie náhradného osobného automobilu v dôsledku
škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou vozidla poisteného u žalovaného, pričom nájomný vzťah
trval počas doby nevyhnutnej na opravu poškodeného motorového vozidla, ktorú dobu poškodený
nemá možnosť ovplyvniť. Z celkového správania poškodeného a žalobcu (konajúceho prostredníctvom

príslušného pracovníka organizačnej zložky) je nepochybné, že medzi nimi došlo k uzavretiu zmluvy
o nájme motorového vozidla. Rovnako úplne zrejmé z konania zmluvných strán boli predmet zmluvy
(požičanie/nájom individuálne určeného motorového vozidla), trvanie nájmu, ako aj výška odplaty za
požičanie/nájom motorového vozidla. Takéto zmenšenie majetku (škodu) je povinný nahradiť v rozsahu
nutne a účelne vynaložených nákladov žalovaný (§ 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z.) a to v

okolnostiach súdenej veci postupníkovi dotknutej pohľadávky - žalobcovi.
21.Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že k identickým určujúcim vecným záverom
by konajúce súdy dospeli aj v prípade uplatnenia premisy preferovanej Ústavným súdom SR (napr. nález
sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 1.4.2015), ktorá vychádza z interpretácie právnych úkonov v prospech ich
platnosti, pričom (eventuálne) konštatovanie neplatnosti právneho úkonu má byť celkom výnimočným.

22.Okresný súd správne posúdil aj otázku okamihu vzniku omeškania žalovaného s plnením peňažného
dlhu. Výklad príslušných ustanovení (minimálne naznačovaný odvolateľom) smerujúci k tomu, že
poisťovateľ môže byť úrokmi z omeškania sankcionovaný len pre nesplnenie formálnej povinnosti
vyplývajúcej z § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. a teda nenesie nijakú zodpovednosť za nesprávne

zistenie rozsahu plnenia a jeho poskytnutie, odporuje nielen účelu zakomponovania priameho nároku
poškodeného voči poisťovateľovi do vnútroštátnej právnej úpravy, ale popiera aj podstatu záväzkovo-
právnych vzťahov, ktorou je riadne a včasné plnenie si zmluvných povinností.23.Je neakceptovateľné, aby nebol úrokom z omeškania sankcionovaný poisťovateľ za to, že
poškodenému „neprizná“ plnenie vôbec, resp. ho nedôvodne zníži; postačujúcim by - podľa žalovaného
- bolo, ak uvedené poškodenému riadne a včas oznámi. Práve takýto prístup vedie k nevhodnej praxi,

kedy poisťovne (so skúseností odvolacieho súdu možno uviesť, že minimálne s nedostatkom „dobrého
úmyslu“) pri prvom posúdení nároku poškodeným ich nároky neopodstatnene výrazne krátia, eventuálne
ich vôbec neakceptujú. Činia tak v podstate bez akéhokoľvek rizika, pretože ak ich dotknuté subjekty
(spravidla po opakovanej vzájomnej komunikácii) aj zažalujú, v zmysle nimi prezentovaného výkladu
by sa v omeškaní mohli/mali ocitnúť až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. Ide o však o maximálne

účelovú argumentáciu.
24.Žalovaný ako poisťovateľ je v kontexte riešenej problematiky rovnakým dlžníkom ako každý iný
subjekt. Jeho povinnosť plniť vzniká v zákonom určenej lehote (§ 11 ods. 7 prvá alinea zákona č.
381/2001 Z.z.) a v zákonom/v zmluve vymedzenom rozsahu. Pokiaľ tento rozsah zistí nesprávne
(nie je podstatné či vedome alebo či „len“ na základe vlastných nedôsledností) - v menšom rozsahu,
resp. plnenie, ktoré by mal poškodenému objektívne poskytnúť, neopodstatnene zníži, potom úrok z

omeškania je sankciou za toto nesprávne zistenie rozsahu plnenia, resp. nedôvodné zníženie nároku
poškodeného.
25.Pre úplnosť krajský súd dopĺňa, že úprava sankcie v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je špeciálnou
úpravou vo vzťahu k porušeniu povinností poisťovateľa ustanovených v § 11 ods. 6 označeného zákona
(vykonať a ukončiť prešetrovanie oznámenej poistnej udalosti, ako i informovať o svojich záveroch

poškodeného). Relevantným teda nie je iba samotné včasné ukončenie šetrenia škodovej/poistnej
udalosti, ale aj poskytnutie poškodenému poistného plnenia.
26.Napokon platí, že predmetná právna otázka skutočne nie je ustálenou v rámci rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP). Zároveň je však v rozoberanej súvislosti podstatné, že
okresný súd (čiastočne i v spojení s dôvodmi tohto - odvolacieho - rozhodnutia, keďže konanie v I. a

odvolacej inštancii tvorí jeden celok) dostatočne zdôvodnil/vysvetlil svoj právny názor, t.j. argumentačne
sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnal, preto nekonal v rozpore s princípom
právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 144/2014 z 13.5.2014).

27.Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovaným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné

a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

28.Žalovaný síce výslovne napadol rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách konania, urobil
tak však výlučne v súvislosti s namietanou (ne)správnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne,

potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo
závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na
náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu
v spore.

29.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

30.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.