Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. máj 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319204819
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2319204819.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Eva Behranová v právnej veci žalobkyne: U. W., narodená X.X.XXXX,
bytom B. XXXX/XX, I., zastúpená advokátom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, so sídlom Vajanského 10, Trnava,
proti žalovaným: 1. J. W., narodený XX.X.XXXX, bytom K. W. XXX/XX, O. - W. Q., 2. F. W., narodená
X.XX.XXXX, bytom K. W. XXX/XX, O. - W. Q., obaja žalovaní zastúpení zvolenou zástupkyňou: JUDr.

P. W., bytom K. XX, O., o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 8C/56/2019-56 zo dňa 21.4.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným povinnosť vypratať

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. F., obec B. F., okres Galanta, evidovaných
Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXXX a XXXX ako: pozemok,
parcelné číslo 1001/4 (evidovanom ako parcela registra C", o výmere 125 m2 druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, pozemok, parcelné číslo 1001/30 (evidovanom ako parcela registra "C"), o výmere
376 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok, parcelné číslo 1001/31 (evidovanom
ako parcela registra "C"), o výmere 23 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok,

parcelnéčíslo1001/32(evidovanomakoparcelaregistra"C"),ovýmere18m2druhpozemku:zastavaná
plocha a nádvorie, stavba - ubytovanie v súkromí so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku
parcelné číslo 1001 /4 (evidovanom ako parcela registra "C"), o výmere 125 m2 druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, stavba - garáž bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcelné
číslo 1001/31 (evidovanom ako parcela registra "C"), o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, stavba - krb s posedením bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcelné číslo

1001/32 (evidovanom ako parcela registra "C"), o výmere 18 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobca má
voči žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené
osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 123, § 126 ods. 1, §

680 ods. 3, § 719 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 255 ods.
1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že v konaní bolo z kúpnej zmluvy a z listu vlastníctva
preukázané, že strana žalobcu je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú bližšie špecifikované vo výrokovej

časti tohto rozsudku a taktiež bolo preukázané výsluchom strany žalobcu, že vlastníkmi je znemožnené
užívať tieto nehnuteľnosti. Žalovaná strana nehnuteľnosti užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu,resp. v spore nebolo preukázané, že by existoval právny dôvod na to, aby žalovanú nehnuteľnosť mohli
užívať. Žiadny záznam o nájomnej zmluve sa v liste vlastníctva, ktorý sa týka sporných nehnuteľností
nenachádza. To potvrdzujú aj písomné tvrdenia JUDr. P. W. o tom, že k nehnuteľnosti sa neviažu žiadne

nájomné práva. Súd prvej inštancie na základe toho, že žalovaná strana bez akéhokoľvek právneho
dôvodu užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, rozhodol o vyprataní žalovaných z nehnuteľnosti.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b), f), g), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie konal vo veci v

rozpore zo zákonom č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákon, a to § 3 ods. 1, písm. a).
Súd prvej inštancie vytýčil pojednávania na 21.4.2020 o 10.45 hod. v rozpore s ochranou verejného
zdravia a zamedzovaniu šírenia ochorenia vírusovej infekcie (COVID -19) a v rozpore s § 3 ods. 1
písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z.. V čase vrcholenia najväčšej vírusovej infekcie bolo súdom prvej

inštancie vytýčené pojednávanie vo veci žaloby o vypratanie, kde sa vo veci nerozhodovalo o väzbe,
trestnej veci, maloletého alebo inak závažne hroziacej škody, ktorá by mala byť spôsobená žalobkyni.
Uvedeným konaním súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovaným, aby
bez ohrozenia ich zdravia a vlastných životov, ktorým dali prednosť pred nariadeným pojednávaním,
uskutočnili všetky im patriace procesné práva. Žalobkyňa nepriznala neodkladné opatrenie vydané

Okresným súdom Galanta spis. zn. 28C/51/2019 z 22.10.2019, žalobkyňa klamala, že neprijala nájomné
na základe zmluvy, žalobkyňa nepriznala, že podvodným spôsobom vylákala od rodiny žalovaných
10.000 eur pod vyhrážkami a zastrašovaním prostredníctvom svojho manžela X. W., žalobkyňa
nepriznala, že dôvod, na základe ktorého žiada o vypratanie žalovaných je ten, že okrem uvedených
10.000 eur žiadala ďalších 100.000 euro a nakoľko jej neboli vyplatené, odhlásila žalovaných z trvalého

pobytu. Nájomnú zmluva, ktorá mala byť na základe výkladu súdu prvej inštancie zapísaná na ťarchu
na LV č. XXXX, nie je možné zapísať v znení zákona, na ktorý sa odvoláva súd prvej inštancie,
nakoľko ide o nehnuteľnosť ubytovanie v súkromí, garáž, krb a nie o nájomný vzťahuje k pozemku
(pôde). Žalobkyňa nebola schopná popísať rodinný dom, za ktorého vlastníčku sa prezentuje. Žalobkyňa
má vedené exekučné konania na svoju nehnuteľnosť, preto je evidentné, že na kúpu nehnuteľnosti

nepoužila vlastné finančné prostriedky. Nehnuteľnosť na základe žalobného návrhu neužívajú žalovaní,
ale je v užívaní do roku 2023 na základe nájomnej zmluvy. Taktiež vlastníctvo žalobkyne je napadnuté
žalobou o neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalobkyňa žalobou na vypratanie zastrašuje a šikanuje žalovaných
(dôchodcov v pokročilom veku), nakoľko sama jednoznačne vie, že žalovaná nehnuteľnosť je užívaná
v súlade s nájomnou zmluvou. Žalovaní navrhujú, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že považuje za neprípustné,
aby žalovaní uvádzali akékoľvek nové skutočnosti, dôkazy, prípadne iné prostriedky procesnej

obrany v odvolacom konaní. V čase núdzového stavu nemali súdy zakázané viesť pojednávania.
Žalovaní nenamietali termín pojednávania, nežiadali o jeho odročenie, ani iným spôsobom nereagovali.
Skutočnosti uvádzané žalovanými žalobkyňa popiera, tieto mali byť žalovanými vznesené pred
skončením dokazovania na súde prvej inštancie. Súd preto na tieto námietky nemôže prihliadať.
Odvolanie žalovaných považuje žalobkyňa za účelové, v snahe predĺžiť ich neoprávnené užívanie

vypratávaných nehnuteľností. Žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

6. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalovaní. Vo vyjadrení uviedli, že žalovaní v
odvolacom konaní nepredniesli nové dôkazné prostriedky, ale dôkaz, ktorý žalobkyňa úmyselne zatajila

a mala v čase pojednávania k dispozícii, rovnako ako sú prvej inštancie, a to návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vedený pod číslom konania 28C/51/2019 zo dňa 22.10.2019, potvrdený
Krajským súdom Trnava dňa 30.10.2020, spisová značka 11Co/68/2020 - 157. Ku COVID-19 situácii
uviedli, že aj keď nebolo zakázané striktne viesť pojednávanie v tejto nepriaznivej ťažkej virologickej
situácii, už zo samotného postupu súdu prvej inštancie, keď nemal problém kriviť právo v odôvodnení

svojho rozhodnutia, aby vyhovel žalobkyni, uvedený spôsob vytýčenia pojednávania v tejto dobe, a to
najmä voči občanom starším ako 70 rokov, je nedôstojný a v rozpore s etickým správaním súdu.7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,

proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a odvolacími dôvodmi (§
379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je nevyhnutné rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaných je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či
súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobkyni priznal

právo na plnú náhradu trov konania.

9. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil strane
realizáciu jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva a v dôsledku takéhoto
nesprávneho postupu súdu bola strana vylúčená z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred

súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným
rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil starne vykonať v priebehu konania práva priznané
jej procesným predpisom, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť
svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom,
právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom

zvolenéhozástupcu,právonapresvedčivéodôvodnenierozhodnutiaapod..Vtejtosúvislostijepotrebné
poznamenať, že súdy musia poskytovať v civilnom sporovom konaní materiálnu ochranu zákonnosti
tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov všetkých subjektov
zúčastnených na konaní.

10. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaných primárne bolo namietanie nesprávneho procesného
postupu súdu prvej inštancie, ktorým procesným postupom znemožnil žalovaným bez ohrozenia ich
zdravia a života uskutočniť všetky im patriace procesné práva, keďže súd prvej inštancie nariadil
pojednávanie v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a

v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dňa 21.2.2020
nariadil pojednávanie na deň 26.3.2020 o 10.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. P-1, pričom
predvolanie na uvedené pojednávanie bolo žalovaným doručené dňa 9.3.2020. Dňa 16.3.2020 zákonný

sudca dal pokyn na odročenie pojednávania nariadeného na deň 26.3.2020 na deň 21.4.2020 o
10.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. P-1 z dôvodu súvisiaceho s ochranou verejného zdravia a
zamedzovania šírenia ochorenia vírusovej respiračnej infekcie (COVID-19) vychádzajúc z usmernení
Krízového štábu MS SR zo dňa 10.3.2020, ktoré upovedomenie o odročení pojednávania spolu s
predvolaním na pojednávanie nariadeným na deň 21.4.2020 bolo doručené žalovanému 1. dňa 1.4.2020

a žalovanej 2. dňa 17.3.2020. Na pojednávanie nariadené na deň 21.4.2020 sa dostavili žalobkyňa a
advokát žalobkyne, žalovaní sa nedostavili, neúčasť na pojednávani neospravedlnili. Súd prvej inštancie
rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom na pojednávaní nariadenom na deň 21.4.2020.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti

so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony (ďalej aj „COVID zákon“) v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy
vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu.

13. Podľa Čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 27/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového

stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že
došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti
so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledkuživelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav
možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.

14. V zmysle dôvodovej správy ku COVID zákonu ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) neznamená, že
súdy nesmú uskutočňovať pojednávania, ale pojednávania majú byť obmedzené len na nevyhnutné
minimum. Medzi to "nevyhnutné minimum" možno zaradiť najmä hlavné pojednávania vo väzobných
veciach v trestných konaniach, pojednávania úkonov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých a v
iných konaniach úkonov, bez ktorých uskutočnenia hrozí nenávratná škoda alebo iný vážny neodvratný

následok. Minimalizuje sa tak potreba presúvania účastníkov konania a ich právnych zástupcov na
súdy, resp. koncentrácie viacerých osôb v pojednávacích miestnostiach súdov. Právna úprava je v tomto
prípade naviazaná na stav mimoriadnej situácie a núdzový stav, pričom sa bude aplikovať v takom
rozsahu z hľadiska územnej pôsobnosti, v akom je vyhlásená mimoriadna situácia alebo núdzový stav.

15. Vláda SR schválila vyhlásenie núdzového stavu podľa Čl. 5 ústavného zákona č. 27/2002 Z. z. o

bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu od 16.3.2020
od 6.00 hod. a tento núdzový stav bol ukončený uznesením vlády SR č. 366 z 10. júna 2020 uplynutím
13. júna 2020.

16. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie nariadil a uskutočnil pojednávanie, na ktorom

rozhodol napadnutým rozsudkom vo veci samej, na deň 21.4.2020, teda v čase trvania núdzového
stavu vyhláseného na území Slovenskej republiky. Z obsahu napadnutého rozsudku nie je zrejmá
úvaha zákonného sudcu, prečo pojednávanie v preskúmavanom prípade považoval za tzv. nevyhnutné
minimum,ktorébolopotrebnévykonať,resp.včomhrozilanenávratnáškodyaleboinývážnyneodvratný
následok pre prípad, že by sa pojednávanie neuskutočnilo, resp. ani odvolací súd nezistil žiaden takýto

dôvod pre uskutočnenie pojednávania vo veci. Žalovaní sa tak mali dôvod domnievať, že pojednávanie
nariadené na deň 21.4.2020 (rovnako ako predtým pojednávanie nariadené na deň 26.3.2020) sa
neuskutoční z dôvodu pretrvávania núdzového stavu vyhláseného na území Slovenskej republiky a ich
neúčasť na nariadenom pojednávaní tak bola ospravedlniteľná. Na základe uvedeného odvolací súd
konštatuje, že obsah spisu nedáva žiaden podklad, ktorý by umožňoval prijať záver, že uskutočnenie

pojednávania v konaní pred súdom prvej inštancie dňa 21.4.2020 bez účasti žalovaných by bolo
vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti opodstatnené. Odvolacia námietka žalovaných o pochybení v
procesnom postupe súdu prvej inštancie je tak náležitá.

17. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že dňa 31.10.2019 JUDr. P. W. založila do spisu

splnomocnenie na zastupovanie v konaní jej udelené dňa 30.10.2019 žalovanou 2. na celé konanie.
Hoci žalovaná 2. udelila v prejednávanej veci splnomocnenie na zastupovanie v konaní zvolenej
zástupkyni podľa ustanovenia § 89 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prvej inštancie so zvolenou
zástupkyňou žalovanej 2. nekonal.

18. Podľa § 89 ods. 1 Civilného sporového poriadku strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom,
ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 92 Civilného sporového poriadku zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne
splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony (odsek 1). Splnomocnenie udelené na

celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také
splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (odsek 2).

20.Podľa§178ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akjestranazastúpenázástupcomnacelékonanie,
súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať

jej výsluch.

21. Strana konania nemusí svoje práva a povinnosti v konaní vykonávať sama, má právo sa dať v konaní
zastupovať zástupcom. Ak si strana zvolí zástupcu, udelí mu splnomocnenie, ktoré splnomocnenie musí
byť udelené v písomnej forme a predkladá sa súdu. Môže byť udelené buď pre celé konanie, alebo

len pre určité úkony (napr. pre účasť na konkrétnom pojednávaní súdu alebo pre spísanie podania a
pod.). Ak strana udelila zástupcovi splnomocnenie na celé konanie, takéto splnomocnenie nemožno
obmedziť. Ak bolo zástupcovi udelené splnomocnenie na celé konanie, zvolený zástupca je oprávnený
na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (napr. podať žalobu, odvolanie, vzdať sa odvolaniaproti rozsudku a iné). Ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, doručuje sa predvolanie
len splnomocnenému zástupcovi strany. Samozrejme nie je vylúčené, aby sa strana pojednávania
zúčastnila aj v prípade, ak ju súd osobitne nepredvolá. Ak je ale toho názoru, že je nevyhnutné vykonať

výsluch zastúpenej strany, doručí osobitné predvolanie aj zastúpenej strane.

22. Súd prvej inštancie preto nemal splnené podmienky pre uskutočnenie pojednávania dňa 21.4.2020 v
neprítomnosti žalovanej 2. ani z dôvodu, že zvolená zástupkyňa žalovanej 2. nebola riadne predvolaná
na nariadené pojednávanie (nebolo jej ani zaslané predvolanie). Súd prvej inštancie mal totiž od

momentu, keď mu bolo predložené splnomocnenie udelené zvolenej zástupkyni, konať s touto zvolenou
zástupkyňou žalovanej 2.. Ak tak súd prvej inštancie neurobil a predvolanie na pojednávanie nariadené
na deň 21.4.2020 zaslal žalovanej 2. a nie aj jej zvolenej zástupkyni, znemožnil tým žalovanej 2. riadne
uskutočňovať jej právo zúčastniť sa pojednávania. Inými slovami v priebehu celého konania súd prvej
inštancie so zvolenou zástupkyňou žalovanej 2. nekonal, čo nemožno považovať za správny procesný
postup.

23. V preskúmavanom prípade neboli splnené procesné podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti
žalovaných, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces a tento nedostatok nebolo
možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

24. V ďalšom konaní súd prvej inštancie najskôr rozhodne o námietke žalobkyne o neprípustnosti
zastúpenia zvolenej zástupkyne žalovaných urobenej vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 17.8.2020. Podľa
výsledkov tohto rozhodnutia bude v ďalšom súd prvej inštancie konať buď so zvolenou zástupkyňou

žalovaných alebo priamo so žalovanými za dodržania zákonného procesného postupu v konaní a
podmienok na prejednanie a rozhodnutie veci v ne/prítomnosti strán. Následne súd prvej inštancie
vo veci opätovne rozhodne, pričom sa vysporiada so všetkými právnymi a skutkovými tvrdeniami a
relevantnou argumentáciou strán sporu.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

26. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).