Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118214463
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118214463.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilina,vkonanípredsudkyňouJUDr.Mgr.MichaelouPriesolovou,vprávnejvecižalobkyne:

H. Z., J.. X.X.XXXX, Y. G. J. W. XXX/XX, H. Š. Q. N., K. L.: Z.. N. E.Ň., K.., M. M. H. BEDNÁŘOVÁ &
HODOŇOVÁ, so sídlom Mariánske námestie č. 31, Žilina, proti žalovanému: S.. S. G., J.. XX.X.XXXX,
Y. G. E. W. XXX/XXX, H., K.ávne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Mendel, s.r.o., IČO:
47 256 591, advokát so sídlom Sidónie Sakalovej 190, Bytča, adresa na doručovanie: J. Milca 6, Žilina,
o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.607,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 3.607,50 Eur od 9.10.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2018 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému
vydania bezdôvodného obohatenia v sume 3.607,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z uvedenej sumy od 9.8.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 23.6.2013 Úverovú
zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru veriteľom Prima banka Slovensko, a.s. vo výške

57.000,- Eur. Žalobkyňa a žalovaný sa zaviazali spoločne a nerozdielne splácať hypotekárny úver vo
výške 308,27 Eur mesačne k 20.dňu v mesiaci po dobu 22 rokov. Na zabezpečenie zaplatenia úveru
bol zriadené záložné právo na nehnuteľný majetok, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne, nachádzajúci
sa v katastrálnom území H.Á., D. J. X. Č.. XXXX. Následne opätovne žalobkyňa a žalovaný uzavreli
dňa 10.8.2016 Zmluvu o úvere na bývanie, na základe ktorej im bol poskytnutý úver veriteľom Prima
banka Slovensko, a.s. vo výške 10.000,- Eur. Žalobkyňa a žalovaný sa zaviazali spoločne a nerozdielne
splácať hypotekárny úver vo výške 50,50 Eur s lehotou splatnosti do 20.7.2035. V oboch úveroch

vystupuježalovanýakohlavnýdlžník.Žalobkyňaažalovanýžilivspoločnejdomácnostidooktóbra2016,
z ich vzťahu pochádzajú dve maloleté deti. Za poskytnuté finančné prostriedky bol zakúpený aj osobný
automobil, ktorý si po odchode zo spoločnej domácnosti žalovaný zobral a ktorý žalobkyňa naďalej
splácal. Žalovaný v konaní na Okresnom súde Žilina sp.zn. XXP/X/XXXX K., že automobil v januári 2018
predal a výťažok si ponechal. Nakoľko je istina oboch úverov čiastočne splatená, žalobkyňa mesačne
platí nižšiu splátku, a to v sume 268,58 Eur titulom hypotekárneho úveru sumu 50,03 Eur titulom úveru
na bývanie, okrem toho platí poplatok za vedenie účtu v sume 3,90 Eura. Žalobkyňa poukazuje na účet

žalovaného pre účely splácania hypotéky mesačne sumu 330,- Eur. Žalobkyňa za obdobie od novembra
2016 do septembra 2018 uhradila sumu 7.215,- Eur, pričom jej príjem je 530,- Eur. Z tohto príjmu si
nemôžedovoliťnaďalejuhrádzaťsplátkyobochúverov.Zároveňvšakpredmetnénehnuteľnostislúžiana
bývanie pre žalobkyňu a spoločné dve deti žalobkyne a žalovaného. Nakoľko sa žalobkyňa a žalovanýzaviazali uhrádzať dlh spoločne a nerozdielne, žiadala od žalovaného úhradu polovice splátku, t.j. sumy
3607,50 Eur. Okrem toho si uplatnila nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od
podania návrhu do zaplatenia.

3. Dňa 18.4.2019 doručil žalovaný vyjadrenie k žalobe (č.l. 100), v ktorom konštatoval, že si je vedomý
toho, že podpísal zmluvy, na základe ktorých je spoločne a nerozdielne so žalobkyňou povinný splácať
jednotlivé splátky úverov. Na druhej strane poukázal na širšie okolnosti prípadu, a to začiatok vzťahu
so žalobkyňou v roku 2002, narodenie dcéry v roku 2004 a následnú potrebu riešenia bývania. So

žalobkyňou sa spoločne rozhodli, že zrekonštruujú rodinný dom, ktorý darovali žalobkyni jej rodičia,
pričom jeho hodnota bola asi 3.000,- EUR. Zobrali si preto zo Slovenskej sporiteľni, a. s. úver v hodnote
60.000,- EUR, s tým, že rodinný dom prerobíme a po svadbe mi žalobkyňa prevedie časť domu do
môjho vlastníctva. Rekonštrukčné práce začali vykonávať v roku 2005 a vykonávala ich externá firma
a následne svojpomocne ja so svojimi kamarátmi. V roku 2009 sa nám J. O. O. D. G.. V roku 2013
si zobrali z Prima banky Slovensko, a. s. nový úver vo výške 57.000,- EUR za účelom refinancovania

úveru zo Slovenskej sporiteľne, a. s.. Aj na uvedenom úvere figuroval ako dlžník spolu so žalobkyňou,
pretože bez neho by nikdy žiaden úver nedostala, resp. nie v takej výške, aká bola na rekonštrukciu
domu potrebná. Od času, ako si zobrali prvý úver mali spoločný účet, na ktorý išla moja výplata a
neskôr aj výsluhový dôchodok. Všetky ušetrené peniaze investovali do rodinného domu žalobkyne. V
roku 2016 zistil, že ho žalobkyňa podvádza s iným mužom a nakoľko mal aj nezhody s jej rodičmi, ktorí

si postavili dom vedľa nás, som bol nútený z domu odísť a majetkový podiel na dome žalovaný nikdy
nezískal, pretože to žalobkyňa odmietala zrealizovať. Z rodinného domu a od žalobkyne odišiel len s
osobnými vecami, starším osobným motorovým vozidlom a notebookom. Na základe rozhodnutia súdu
bola staršia dcéra Lucia zverená mne aj žalobkyni do striedavej starostlivosti a mladšia O. D. G.L. O. Q.
N. Ž., pričom je povinný jej platiť výživné vo výške 130, - EUR mesačne. Za účelom bývania a možnosti

stretávania sa s deťmi si žalovaný zabezpečil bývanie v blízkosti detí, kde si prenajal dom. V roku 2015
prekonal infarkt a a nie je schopný vykonávať náročnejšiu fyzickú prácu. M. K. M. O. I. N. M., N.. V.. Q..,
Q. Y. N. I. M. Y. S. - Ž. F. M. H. K. I. P. J. L. I. V.U. Y., L. Č. O. X. N. Q. M. K. S. I. N. K. I., N.. V.. Q.. I. I. O. S.
S. K. U. X.XXX,- EUR. Podľa názoru žalovaného spoločnými úvermi a investíciami do rodinného domu
žalobkyne, uvedený dom zhodnotili na aktuálnych približne 100.000,- Eur. Trval na tom, že si žiadnym

spôsobom bezdôvodne neobohacuje, keď celý majetok ostal žalobkyni. Konanie žalobkyne považuje
za nemorálne a nespravodlivé. Žalobkyňa je vlastníčkou aj iného nehnuteľného majetku, ktorý môže
speňažiť a úvery splatiť. S ohľadom na rozpor s dobrými mravmi žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (replika č.l. 139) doručenom súdu dňa 30.5.2019 uviedla,

že hodnota rodinného domu bola znaleckým posudkom (v čase pred rekonštrukciou, pozn. súdu)
stanovená na sumu 150.000,- Sk, t.j. cca 5 000,- EUR a nie 3 000,- EUR ako uvádza žalovaný. Pritom
poprela, že sa so žalovaným dohodli na prepise časti nehnuteľnosti na žalovaného po svadbe. Všetky
rekonštrukčné práce boli vykonávané výlučne prostredníctvom externej firmy. Žalovanému kamaráti
pomohli iba zbúrať strechu na rodinnom dome, ostatné práce zabezpečila externá firma. Zároveň

zdôraznila, že výška úveru nepostačovala na pokrytie celej rekonštrukcie, a tak rodičia žalobkyne
darovali žalobkyni sumu 20 000,- Sk na vyhotovenie omietok v rodinnom dobe a kúpu krbu. Ďalších 10
000,- Sk im poskytli na kúpu vozidla, pretože ich staršie vozidlo sa pokazilo. Pokiaľ ide o spoločný účet,
žalobkyňa uviedla, že účet je vedený na meno žalovaného, pričom na účet chodili počas spoločného
bývania žalobkyne a žalovaného nielen jeho príjmy, ale aj peniaze, ktoré zarobila žalobkyňa, pretože

mali iba jeden účet. Z tohto účtu si žalovaný uhrádzal náklady spojené so štúdiom na vysokej škole ako
aj svoj masérsky kurz. Žalobkyňa bola po pôrode oboch detí na materskej/rodičovskej dovolenke iba
I rok, nakoľko potrebovala zarábať peniaze jednak pre potreby domácnosti a jednak na rekonštrukciu
rodinného domu. Pred odchodom žalovaného zo spoločnej domácnosti bolo na účte posledných 1 500,-
EUR a z toho si žalovaný pri odchode vybral 1 000,- EUR. Žalovaný zo spoločných peňazí uhrádzal

aj exekúcie z predošlého vzťahu a žalobkyňa 3-krát (dvakrát v aute a raz v dome) našla finančné
prostriedky, ktoré si žalovaný odkladal bez jejvedomia. Žalobkyňa poprela neveru z jej strany a tvrdila, že
vzťahy s rodičmi neboli nikdy narušené. Keď mal žalovaný infarkt, pomohla mu práve matka žalobkyne.
Žalovaný odišiel z rodinného domu len s osobnými vecami, starším motorovým vozidlom a notebookom.
M. X V. K. Q. Ž. L. N. O. N. N. N. H. J. M. N. J. X.. Krátko pred odchodom žalovaný presvedčil žalobkyňu,

aby si zobrali ešte jeden úver, z ktorého vyplatia nevýhodný leasing. Žalobkyňa tak urobila dňa 10.
augusta 2016, a Žalovaný ihneď po vyplatení leasingu prepísal auto na seba a s ním aj 23. októbra 2016
odišiel. Žalobkyni tak ostal ďalší úver na splácanie za kúpu vozidla od leasingovej spoločnosti, ktoré ani
nemala k dispozícii. Y. Ú. Z. V. L. L. K. H. J. I. I. Ž.. Ž. J.N. M. N. K. I. Z. XXXX L. X XXX,- EUR M. H.N. J. V. S. L. XX XXX,- EUR, H. Y. I. K. N. Ž. ( I. Y. K.ala na bod 5 rozsudku Okresného súdu Žilina
sp. zn. XXP X/XXXX L. O. XX. Z. XXXX). Vo vzťahu k príjmu žalovaného konštatovala, že v konaní
o úpravu práv a povinností k maloletým deťom bol zistený jeho príjem vo výške X XXX,- D. - G. X V.

Okresného N. Ž. N.. L.. XXX) X/XXXX L. O. XX. Z. XXXX. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na
nemorálne konanie žalobkyne, ktorá od neho žiada úhradu polovice zaplatených splátok za hypotéky.
Žalovaný tým, že odmieta uhrádzať splátky za hypotéky, ktoré si zobral spolu so žalobkyňou 'ohrozuje
nie len bývanie žalobkyne, ale aj ich dvoch maloletých detí. Hypotéky sú zabezpečené záložným právom
k rodinnému domu vo vlastníctve žalobkyne, v ktorom žalobkyňa býva s maloletými deťmi, a v ktorom

zabezpečuje a uspokojuje ich bytové potreby. Pokiaľ by žalobkyňa nesplácala hypotéky, prišla by ona
aj jej maloleté deti o strechu nad hlavou. Skutočnosť, že žalobkyňa sama spláca úvery, ktoré si zobrala
spolu so žalovaným, nebola pri určovaní výživného relevantná.

5. Dňa 20.6.2019 doručil žalovaný vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne (č.l. 157), v ktorom opätovne žiadal
žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný nepoprel, že hodnota rodinného domu

pred rekonštrukciou mohla byť cca. 5.000,- Eur, nakoľko nemá znalecké posudky, avšak uvedené je v
danej veci irelevantné. Zotrval na dohode o tom, že žalobkyňa prevedie po svadbe časť nehnuteľností na
žalovaného. K prácam vykonávaným na dome žalovaným a jeho kamarátmi uviedol, že išlo o demontáž
strechy, ale aj demontáž strešnej konštrukcie, krytiny a štítových múrov strechy N. N. H. H., I. F., N., H.,
I. K. K. K. K. L., výkopové práce odvodnenia a položenie drenáže zadnej časti budovy, podrezávanie

oporných stien a výmena hydroizolácie, osekávanie starých omietok zo stien budovy, obloženie garáže
kameninovým a plastovým obkladom, stavba strešnej konštrukcie kôlne - spolu s kolegom H., I. M.
I. N. H. K. + Q. M. K., I. U. L. '. Y., H. M. Q. V. H. Q., opravy oplotenia a obloženie kameninovým
obkladom, položenie dlažby vo vstupnej chodbe a H. - N. N. H. H., O. Q. I. I. U., stavba vstavanej
skrine vo vstupnej chodbe, výroba a montáž drevených zárubní na prízemí domu, renovácia vstupných

dverí,obloženiekrbukameninovýmobkladom,výrobaamontáždrevenéhozábradliaapodláhschodiska
na I . podlažie, inštalácia podláh na celom I. poschodí, stavba vstavanej skrine v spálni, montáž a
úprava drevených zárubní a dverí na I . poschodí, renovácia nábytku pre deti, realizácia maľovania a
náterov v celom dome, všetky zemné práce spoj ené s úpravou pozemku, všetky ďalšie práce spojené
s údržbou domu. Žalovaný tiež poukázal, že na rekonštrukciu domu použili aj príjmy žalovaného za celé

obdobie spolužitia, vrátane odchodného z polície vo výške 14 000,- EUR Zároveň nepoprel, že na účet
žalovaného v priebehu spolužitia išiel aj príjem žalobkyne, ktorý bol nepomerne nižší. Taktiež potvrdil, že
z tohto účtu pri odchode z rodinného domu, resp. zo spoločnej domácnosti vybral 1 000 , - EUR, nakoľko
potreboval peniaze na zaplatenie nájmu a depozitu. K exekúciám za obdobie predošlého vzťahu uviedol,
že ide o sumu 500,- Eur a zatajené peniaze boli určené na darčeky pre žalobkyňu. V závere poprel, že by

odchod z domácnosti plánoval. Žalovaný zároveň uviedol, že súhlasí s predajom založeného pozemku,
v prípade, ak použije kúpnu cenu na zaplatenie časti úveru.

6. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 2.10.2019, na ktorom vec prejednal a rozhodol
za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a navyše

tvrdila, že konanie žalovaného, keď opustil spoločnú domácnosť a nechal ju s dvoma maloletými
deťmi a povinnosťou splácať dva úvery pri príjme 530,- Eur mesačne považuje ona za rozpor s
dobrými mravmi. Žalovaný v konaní argumentoval, že je nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi,
keď žalobkyňa od neho požaduje úhradu polovice splátok úveru, keď práve žalobkyňa je tá, ktorá
výlučne užíva nehnuteľnosť a iba jej predmetný rodinný dom s priľahlými pozemkami patrí a žalovaný

opustil spoločnú domácnosť iba s osobnými vecami. Finančné prostriedky z úverov boli použité práve
na účely zhodnotenia a rekonštruovania nehnuteľnosti žalobkyne, ktorú žalovaný nielenže neužíva
ale ani mu nepatrí. Súd na pojednávaní nariadil výsluch strán sporu, zamietol návrh na predloženie
znaleckých posudkov na účely preukázania hodnoty rodinného domu žalobkyne za účelom poukázania,
že prostriedky z úverov boli použité na zhodnotenie nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne

a tiež toho, že žalobný nárok je v rozpore s dobrými mravmi. Súd uvedený návrh považoval súd za
nehospodárny a neefektívny, pričom samotná skutočnosť, že nehnuteľnosť žalobkyne bola zhodnotená
aj prostriedkami z úverov bola medzi stranami nesporná. Súd z rovnakých dôvodov nepovažoval za
potrebné ani výsluch kolegov žalovaného, ktorý by preukázali, aké práce na rodinnom dome žalobkyne
vykonali spolu so žalovaným.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie
citovaných zákonných ustanovení:8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“), výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

9. Podľa § 451 ods. 1 a 2:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

11. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa § 458 ods. 1 až 3 OZ:
(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä

preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.
(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov,
ktoré na vec vynaložil.

13. Podľa § 511 ods. 1 až 3 OZ:
(1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak
tovyplývazpovahyplnenia,ževiacdlžníkovmátomuistémuveriteľovisplniťdlhspoločneanerozdielne,
je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť

ostatných zanikne.
(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol
uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť
o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od

nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu
inak zbavili.
(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od
ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento
podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

14. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ:
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Súd mal v konaní za nesporné, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 23.6.2013 Úverovú zmluvu,

ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru veriteľom Prima banka Slovensko, a.s. vo výške 57.000,-
Eur na dobu 22 rokov. Na zabezpečenie zaplatenia úveru bolo zriadené záložné právo na nehnuteľný
majetok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, nachádzajúci sa v katastrálnom území Konská,
evidovaný na LV č. 1394. Následne opätovne žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 10.8.2016 Zmluvu oúvere na bývanie, na základe ktorej im bol poskytnutý úver veriteľom Prima banka Slovensko, a.s. vo
výške 10.000,- Eur. Žalobkyňa a žalovaný sa zaviazali spoločne a nerozdielne splácať úver vo výške
50,50 Eur s lehotou splatnosti do 20.7.2035. V oboch úveroch vystupuje žalovaný ako hlavný dlžník a

žalobkyňa ako spoludlžník. Ďalej mal súd za nesporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného
domu, ktorý bol predmetom financovania prostredníctvom uvedených úverov. Zároveň je nesporné, že
dom užíva v súčasnosti výlučne žalobkyňa spolu s deťmi oboch účastníkov.

17. Žalovaný v spore nespochybnil skutočnosť, že z oboch úverov sú žalovaní zaviazaní spoločne a

nerozdielne, namietal však, že žalobkyňou uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
finančné prostriedky boli použité výlučne na zveľadenie výlučného majetku žalobkyne - rodinného domu
v jej vlastníctve, pričom žalovaní po rozchode opustil spoločnú domácnosť iba s osobnými vecami.
Súd tiež považoval za nespornú výšku uplatneného nároku, nakoľko k samotnej výške sa žalovaný
nevyjadril a nespochybnil ako takú výšku splátok uhradených žalobkyňou. Rovnako tak nebolo sporné,
že uvedenú sumu žalobkyňa uhradila veriteľovi, t.j. Prima banke, a.s. Samotné úhrady žalobkyňa

vyčíslila (a preukázala výpismi z účtu) v celkovej sume 7.215,- Eur, pričom z tejto sumy si uplatnila nárok
na úhradu polovice nákladov na úhradu splátok za obdobie od novembra 2016 do septembra 2018,
t.j. sumu 3.607,50 Eur. Túto skutočnosť žalovaný nespochybnil, práve naopak, výslovne ju potvrdil vo
vyjadrení k žalobe (č.l. 102).

18. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila tým, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, že neuhrádzal
splátky úveru ako solidárny dlžník, čím došlo k prospechu v jeho majetkovej sfére. Bezdôvodné
obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny
dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené,
v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Bezdôvodné obohatenie teda nie je

každé obohatenie sa dlžníka, napríklad z dôvodu prevzatia dodaného tovaru a následného nevyplatenia
faktúry. Z dikcie ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, ktorá definuje bezdôvodné obohatenie jednoznačne
vyplýva, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Po preskúmaní žaloby súd dospel k záveru, že

v posudzovanom spore neexistuje žiaden z dôvodov, ktoré je možné subsumovať pod všeobecnú
skutkovúpodstatubezdôvodnéhoobohateniapodľa§451ods.1OZ,anikvalifikovanéskutkovépodstaty
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ. V posudzovanom prípade žalobkyňa plnila ako
solidárny dlžník, pričom na základe úverových zmlúv je povinná platiť spolu so žalovaným spoločne
a nerozdielne. Plnením jedného zanikne povinnosť druhého. Podľa názoru súdu tak nejde o nárok z

bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobkyňa plnila ako solidárny dlžník, pričom nejde o plnenie bez
právneho dôvodu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, či neplatného právneho úkonu alebo nepoctivých
zdrojov.

19. V zmysle zásady, iura novit curia (súd pozná právo), tak súd na základe skutkového opisu

okolností, dospel k názoru, že v konaní nejde o nárok z bezdôvodného obohatenia, ale o subrogačný
nárok solidárneho dlžníka v zmysle § 511 ods. 3 OZ. Podľa § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník splnil
viac, než zodpovedalo vzájomnému pomeru medzi dlžníkmi, má voči ostatným spoludlžníkom právo
následného postihu (subrogačný regres). Toto právo spočíva v tom, že dlžník, ktorý veriteľovi splnil celú
pohľadávku alebo viac, ako by naňho podľa vnútorného pomeru prislúchalo, môže od ostatných dlžníkov

žiadať, aby mu uhradili, čo podľa tohto pomeru na nich pripadá. Tento podiel môže byť u všetkých
rovnaký alebo môže byť stanovený osobitným predpisom alebo môže byť daný vzájomnými vzťahmi
solidárnych dlžníkov, ako je tomu v prípade podielového spoluvlastníctva. Právo postihu prislúcha
každému solidárnemu dlžníkovi. Toto právo nie je závislé od toho, či dlžník plnil dobrovoľne alebo na
základe núteného výkonu rozhodnutia alebo či dlh zanikol započítaním jeho pohľadávky vo vzťahu k

veriteľovi. Je oprávnený požadovať od ostatných náhradu za plnenie, ktoré za nich podľa práva poskytol
veriteľovi. Rozhodujúci je rozsah, v akom sám skutočne plnil, nie výška zaniknutej pohľadávky veriteľa.
Právo následného postihu dlžníkovi nevznikne, ak splnil najviac toľko, koľko zodpovedá jeho podielu.
Takisto mu toto právo nepatrí, ak splnil viac, než robil celý dlh (napr. z dôvodu omylu o výške dlhu alebo
neuplatnením námietky, ktorá prislúcha tomuto dlžníkovi osobne). Predmetom postihu je to, čo dlžník

splnil na základe svojho záväzku veriteľovi, t. j. istina s prípadnými úrokmi.

20. Pri čiastočnej platbe má dlžník právo regresu len čo do časti prevyšujúcej vo vzájomnom pomere
jeho podiel. Pri splácaní dlhu v splátkach vzniká regresný nárok čo do každej splátky samostatne. Vposudzovanom prípade tak ide o príklad pasívnej solidarity, kedy viac dlžníkov má splniť dlh tomu istému
veriteľovi tak, že veriteľ je oprávnený požadovať splnenie od ktoréhokoľvek z nich bez zreteľa na ich
vnútorný podiel na dlhu. Všetci dlžníci sú tu teda povinní poskytnúť jedno a to isté plnenie a veriteľ ho

môže vyžadovať od ktoréhokoľvek z nich až do prevzatia celého plnenia. Pasívna solidarita vychádza
zo zásady, že ak celý dlh splní jeden zo spoludlžníkov, povinnosť ostatných dlžníkov zanikne (platí tu
zásada „jeden za všetkých a všetci za jedného“). Pri pasívnej solidarite sa teda vychádza zo zásady, že
každý z dlžníkov je zaviazaný za celý dlh, pričom ak veriteľovi poskytne celé plnenie jeden zo solidárne
zaviazaných dlžníkov, solidárny záväzok zaniká. Dlžník, ktorý bol veriteľom vyzvaný na splnenie celého

dlhu, sa nemôže brániť námietkou, aby veriteľ vymáhal od každého dlžníka len pomernú časť dlhu
(exceptio beneficium de duobus vel pluribus resi debendi), a nemôže teda svoje plnenie obmedziť len
na svoj dlh. Preto aj povinnosť spoludlžníkov k celému dlhu nezaniká, ak len jeden z nich splnil svoj
podiel na dlhu (pro parte). K zániku dlhu môže dôjsť len vtedy, ak jeden zo spoludlžníkov splnil celý dlh.
Účelom pasívnej solidarity je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa tým, že sa jej môže domáhať z
majetkuviacerýchosôb(nemôžemubyťnaujmuplatobnáneschopnosťniektoréhozdlžníkov)azároveň

uľahčiť jej uplatnenie. Po uspokojení veriteľovej pohľadávky však spravidla môže dôjsť k vzájomnému
vysporiadaniu medzi jednotlivými solidárnymi dlžníkmi.

21. V prejednávanom prípade teda jednoznačne ide o právo postihu, ktoré prislúcha každému solidárne
zaviazanému dlžníkovi, ktorý splnil dlh (celkom alebo sčasti) veriteľovi. Toto právo nie je podmienené

tým, či dlžník plnil dobrovoľne alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia, alebo či dlh zanikol
započítaním jeho pohľadávky vo vzťahu k veriteľovi. Je oprávnený požadovať od ostatných náhradu
za plnenie, ktoré za nich podľa práva poskytol veriteľovi. Rozhodujúci je rozsah, v akom sám skutočne
plnil, nie výška zaniknutej pohľadávky veriteľa. Rozsah rozvrhového regresu dlžníka, ktorý splnil celý
dlh, je voči ostatným spoludlžníkom daný ich podielmi na celom dlhu. Súčasťou postihového práva sú

aj náklady, ktoré vznikli plniacemu dlžník v súvislosti so súdnym konaním, pravda, ak ide o náklady
oprávnené, nie o náklady súvisiace so svojvoľným odopretím práva splniť dlh. Ak výška týchto podielov
nevyplýva z právneho predpisu, súdneho rozhodnutia, dohody účastníkov ani z iného vzájomného
vzťahu medzi solidárnymi dlžníkmi (napr. ako je tomu v prípade podielového spoluvlastníctva), platí, že
i výška postihu je voči každému spoludlžníkovi rovnaká. V prípade žalobkyne a žalovaného tak platí, že

žalobkyňa správne požaduje polovicu nákladov, ktoré jej vznikli čiastočnom úhradou splátok za obdobie
od novembra 2016 do septembra 2018.

22. Súd tak na základe opisu skutkových okolností a preukázaných a nesporných tvrdení strán sporu
dospel k záveru, že žalobkyňa v rozhodnom čase plnila sama splátky úveru v sume 7.215,- Eur, a tak jej

vo vzťahu k žalovanému vznikol nárok na úhradu polovice z takto vzniknutých nákladov, t.j. na úhradu
sumy 3.607,50 Eur. Sporná ostala procesná obrana žalovaného, t.j. či žalobný nárok žalobkyne je v
rozpore s dobrými mravmi. Pri posudzovaní žalobného nároku v kontexte vznesenej procesnej obrany
žalovaný žiadal predložiť znalecké posudky a vypočuť svedkov, pričom na základe týchto dôkazov malo
byť preukázané, že žalovaný zhodnotil nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne nielen svojimi

vlastnými finančnými prostriedkami a prácou, ale najmä finančnými prostriedkami z čerpaných úverov.
Samotný žalovaný na otázku súdu uviedol, že tieto tvrdenia sú výslovne jeho procesnou obranou, nie
vzájomným návrhom. Súd však považoval za nesporné, že nehnuteľnosť žalobkyne bola zveľadená a
zhodnotená okrem iných zdrojov, výraznou časťou práve z prostriedkov úveru (prvého úveru z roku
2005, následne druhého úveru z roku 2013 určeného na refinancovanie prvého úveru), a preto mal

uvedené za nesporné a navrhované dôkazy považoval za nehospodárne a neúčelné. Okrem toho súd s
ohľadom na to, že nehnuteľnosť bola prioritne rekonštruovaná v roku 2005 z prvého úveru u Slovenskej
sporiteľne, pričom druhý úver z roku 2013 bol použitý na refinancovanie prvého úveru, považoval za
jednoznačné, že finančné prostriedky z týchto úverov boli prioritne určené a použité na rekonštrukciu
nehnuteľnosti žalobkyne, čo v konečnom dôsledku zhodne uviedli strany sporu.

23. L. I. N. J. K. Y. L. I., Ž. K. L. O. Ú., Y..Z.. L. L. Q. Ú. J. G. L. M. XXXX, Č.D. I. N. XX.XXX,- Eur G.
P. K. K. J. J. S. I. (V.. W. N. X.), H. N. J. Ž. L. K. Q. L. N. O. I. Q.G. XXXX. Y. Ž. Q. Y., Ž. K. I. J. M. N.,
Ž. J.. J., L. Ž. K. V. Okresného N. Ž. N..L.. XXP X/XXXX L. O. XX. Z.V. XXXX I., Ž. K. S. I. (N.) K. I.
Z. XXXX L. X XXX,- EUR M. H. N. J. V. S. L. XX XXX,- EUR. L. I. Ž. J. K. V. I., Ž. Ž. Q. N. O. N. Q. I.,

M. M. K. S. I. W. L. Ú. L. M. XXXX.

24. Pri posudzovaní samotného nároku súd zohľadnil viaceré skutočnosti. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný boli solidárni dlžníci u oboch vyššie uvedených úverov, pričomsplátky spoločne uhrádzali do októbra 2016, kedy došlo v ich vzťahu k takým rozporom, ktoré viedli
k rozpadu partnerského vzťahu a odchodu žalovaného zo spoločnej domácnosti. Žalovaný v rámci
výpovede uviedol, že spoločnú domácnosť opúšťal s tým, že to nie je trvalé riešenie a dôjde k obnoveniu

spolužitia, čo sa však nestalo. Zároveň však potvrdil, že splátky úveru od opustenia domácnosti
neuhrádzal, pretože potreboval vyriešiť svoju bytovú otázku (našiel si nájomné bývanie) a preto, že
rodinný dom bol vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a on iný nehnuteľný majetok nemal. Napriek tomu
zo zhodnej výpovede oboch strán sporu vyplynulo, že žalovaný iniciatívne od času opustenia spoločnej
domácnosti v októbri 2016 nielenže neuhrádzal splátky úveru, ale ani nevyvinul žiadnu snahu o riešenie

a usporiadanie vzájomných vzťahov so žalobkyňou, pričom obaja boli solidárni dlžníci z titulu oboch
úverov. Samotný žalovaný uviedol, že pokrytie splátok úveru neriešil. Súd mal ďalej z vykonaného
dokazovania (zo zhodného vyjadrenia strán sporu) za preukázané, že žalobkyňa po rozchode chcela
riešiť situáciu refinancovaním úveru, na čo jej žalovaný neposkytol súčinnosť. V rámci procesnej obrany
ako aj vo vlastnej výpovedi na pojednávaní žalovaný tvrdil, že žalobkyni navrhol niekoľkokrát, aby
speňažila pozemok v jej výlučnom vlastníctve a znížila si tak minimálne splátky úveru, a to predajom

jedného z pozemkom v blízkosti rodinného domu. K uvedenému poznamenal, že jej to navrhoval aj
v minulosti počas spolužitia, s čím ale nesúhlasila. Práve speňaženie tohto pozemku podľa názoru
žalovaného by pomohlo žalobkyni vyriešiť nielen zníženie splátok úveru, ale aj nepriaznivú finančnú
situáciu. Následne však z výpovede žalobkyne vyplynulo, že sa pokúsila o refinancovanie úveru, v rámci
ktorého chcela predať uvedený pozemok. Predmetný pozemok bol zaťažený záložným právom titulom

prvého úveru o Prima banky, a.s., a tak žalovaného žiadala o súčinnosť. Zo zhodných vyjadrení strán
sporu vyplynulo, že žalovaný jej súčinnosť neposkytol, čo odôvodnil tým, že neveril tomu, že by pozemok
po „odťažení“ (zrušení záložného práva) reálne predala, ale by jej ostal pozemok bez ťarchy. Žalovaný
preto nechcel poskytnúť súčinnosť žalobkyni bez nejakých záruk. V tomto smere súd poznamenáva, že
žalovaný na jednej strane tvrdil, že riešenie veci je v rukách žalobkyne, ktorá môže pozemok predať

a speňažiť, čím vyrieši aspoň čiastočne situáciu s úverom. Na druhej strane ide o pozemok zaťažený
záložným právom banky, kde bez súčinnosti spoludlžníka nie je možné reálne pozemok predať, pričom
žalovaný sám potvrdil, že keď o to žalobkyňa žiadala, súčinnosť jej neposkytol, lebo jej nedôveroval.
Procesná obrana žalovaného je tak v tomto ohľade nedôvodná.

25. Súd sa zaoberal aj procesnou obranou žalovaného, že ide jednoznačne o nárok v rozpore s
dobrými mravmi. Uvedené súd vyhodnocoval s ohľadom na všetky aspekty prípadu. V prvom rade
ide o nárok za obdobie od novembra 2016 do septembra 2018. Pred otvorením pojednávania súd
poskytol stranám sporu priestor na mimosúdne riešenie sporu, nakoľko samotný základ sporu presahuje
žalované obdobie a nerieši celú situáciu medzi stranami. Žalovaný bol mimosúdnym rokovaniam o

predmete sporu naklonený. Žalobkyňa pred otvorením pojednávania uviedla, že chce situáciu so
žalovaným komplexne riešiť, ale na tomto konkrétnom nároku trvá najmä z finančných dôvodov, pretože
situácia je aktuálne pre ňu finančne neúnosná. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že práve žalovaný je v
nevýhodnejšom postavení, nakoľko je solidárnym dlžníkom v dvoch úverových vzťahoch, pričom jeden
z týchto úverov sa použil na financovanie rekonštrukcie domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.

Druhý úver bol použitý na kúpu (resp. úhradu splátok leasingu) motorového vozidla, ktorý si žalovaný
ponechal. Samotná žalovaná suma za uvedené obdobie predstavuje 3.607,50 Eur. Pri prvotnom
posúdení nároku je zrejmé, že žalobný nárok žalobkyne môže byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak
v kontexte celého sporu a vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že aj konanie žalovaného
voči žalobkyni má znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný opustil spoločnú domácnosť

so žalobkyňou, ktorej pri príjme 530,- Eur ponechal úhrady dvoch úverov v celkovej sume takmer
320,- Eur a starostlivosti o dve maloleté deti (jedno z nich je v striedavej starostlivosti rodičov). Okrem
toho žalovaný si „výnos“ (zakúpené motorové vozidlo) z druhého úveru ponechal pre seba, takže jeho
tvrdenie o tom, že všetky finančné prostriedky z oboch úverov boli určené iba na zhodnotenie majetku
žalobkyne, neobstojí. Navyše je nevyhnutné zohľadniť aj skutočnosť, že žalovaný pred podaním žaloby

nemal žiadnu snahu riešiť vzniknutú situáciu a svoje postavenie solidárneho dlžníka v oboch úverových
vzťahoch. Takúto snahu mal až v štádiu konania pred súdom. Okrem toho súd poznamenáva, že je síce
pravdou, že väčšina finančných prostriedkov z prvého úveru (z roku 2013) bola použitá na rekonštrukciu
domu žalobkyne a žalovaný spolufinancoval rekonštrukciu domu aj z vlastných príjmov, avšak je nutné
poznamenať, že nesporne žalovaný dom spolu so žalobkyňou v čase trvania vzťahu užíval (približne

od roku 2005 až do októbra 2016).

26. Na základe uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel, nakoľko žalobný nárok považoval súd za
preukázaný a nesporný v zmysle § 511 ods. 3 OZ. V tomto smere súd poznamenáva, že toto právonie je závislé od toho, či dlžník plnil dobrovoľne alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia alebo či
dlh zanikol započítaním jeho pohľadávky vo vzťahu k veriteľovi. Je oprávnený požadovať od ostatných
náhradu za plnenie, ktoré za nich podľa práva poskytol veriteľovi. Rozhodujúci je rozsah, v akom sám

skutočne plnil, nie výška zaniknutej pohľadávky veriteľa. V závere súd konštatuje, že sa dôsledne
zaoberal tým, či žalobný nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi, avšak po zhodnotení všetkých
okolností vo vzájomných súvislostiach súd nevzhliadol taký rozpor s dobrými mravmi, aby žalobu v
zmysle § 3 ods. 1 OZ zamietol.

27. Žalobkyňa si v konaní uplatnila aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy
od podania žaloby, t.j. od 9.10.2018 do zaplatenia. Súd uvedený nárok vyhodnotil podľa § 517 OZ v
spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ako dôvodný a nárok na úrok z omeškania
zo súdom priznaného plnenia žalobkyni priznal. Žalovaného tak zaviazal, aby žalobkyni zaplatil sumu
3.607,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne (výška úrokovej sadzby je súdu známa
z jeho činnosti) z dlžnej sumy od 9.10.2018 do zaplatenia.

28. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP o trovách konania rozhodol v zmysle zásady

úspechu v konaní. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a tak jej súd priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.