Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/179/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318203959
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318203959.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci plnoletej B. Y., narodenej
XX.XX.XXXX a mal. J. Y., narodeného XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, dieťa rodičov matky L. Y., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom U. XXX a otca L. Y., narodeného XX.XX.XXXX, bytom N. XX, zastúpeného JUDr.

ValériouBrečkovou,advokátkou,Daľkovská470/14,Snina,vkonanízačatomnanávrhmatkyozvýšenie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8P/343/2018 - 48 zo dňa
17.07.2019 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch I., II. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i asúdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena rozsahu výživného zo strany otca pre B., ktorá v priebehu konania
nadobudla plnoletosť a mal. J.. Matka podala návrh na zvýšenie výživného dôvodiac to tým, že od
poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2007 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
oprávnených detí, ako aj na strane povinného. Otec s navrhovaným zvýšeným výživným nesúhlasí.

Uviedol, že s maloletými deťmi sa stretáva a prispieva im nad rámec stanoveného výživného.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ ) rozhodol tak, že:
„I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 9C/146/2006-59 zo dňa 29.03.2007 vo výroku

o výživnom tak, že z v y š u j e výživné na mal. B. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 33,19 eur na sumu
90,-- eur mesačne a na mal. J. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 33,19 eur na sumu 70,-- eur mesačne,
ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci od 08.10.2018.
II. D l ž n é výživné za obdobie od 08.10.2018 do 15.07.2019 vo výške 865,22 eur je otec povinný
zaplatiť matke do 30.06.2020.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a“.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného
uplynulo dlhých 12 rokov a k najvýraznejšej zmene pomerov došlo na strane maloletých detí, pretože
v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom boli obidvaja v predškolskom veku a B. sa stala
študentkou strednej školy a mal. J. navštevuje 8. ročník základnej školy. V súvislosti s pribúdajúcim
vekom maloletých detí nepochybne rastú aj náklady na ich vzdelávanie, výživu, oblečenie a vzhľadom

na ich vek aj na voľno-časové aktivity. Výživné, ktoré bolo stanovené pre mal. deti doteraz vo výške
33,19 Eur mesačne na jedno dieťa nemôže s ohľadom na vek detí a rast cien tovarov postačovať navýchovu a výživu mal. detí. Otec nemôže požadovať, aby väčšinu týchto nákladov niesla len matka,
ktorá má v súčasnosti čistý príjem vo výške cca 400,- Eur mesačne, má vysoké náklady na bývanie,
keďže žije s deťmi v prenajatom byte, pričom otec v súčasnosti náklady na bývanie nemá, pretože ich

uhrádza jeho matka. Otec si musí uvedomiť, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k mal. deťom, ktoré
zatiaľniesúschopnéživiťsasamy,žiadnezdravotnéproblémyčiobmedzeniapracovaťneuvádza,takže
je jeho povinnosťou plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k deťom v takej výške, ktorá bude
primeraná k ich odôvodneným potrebám. Na rozdiel od matky, ktorá má deti v osobnej starostlivosti,
môže pracovať aj v inom regióne na Slovensku alebo aj v zahraničí a dosahovať tak vyššiu mzdu. Keďže

má vyživovaciu povinnosť k trom mal. deťom (aj k mal. L.), nemôže bez vážnych zdravotných dôvodov
pracovať len 4 hodiny denne a deklarovať, že má príjem vo výške cca 250,- Eur mesačne. Je povinný
riadne sa zamestnať a aj v prípade, ak by pracoval len za minimálnu mesačnú mzdu, bol by schopný
uhrádzať výživné pre mal. deti stanovené súdom v celkovej výške 160,- Eur mesačne. Dlh na výživnom
za čas od 08.10.2018 do 15.07.2019 súd stanovil vo výške 865,22 Eur a otcovi umožnil zaplatiť tento
dlh do 30.06.2020. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

4. Právne zdôvodňuje svoje rozhodnutie ust.§ 62 ods.1, 2, 4,, 5, § 65, § 75, § 78 ods.1,3.

5. O trovách konania súd nerozhodoval.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti tomuto rozsudku podáva odvolanie otec maloletých detí, ktorý s rozhodnutím nesúhlasí. Navrhol,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a výživné zvýšil, ale na sumu 50,- Eur mesačne na každé
dieťa a stanovený dlh potom umožnil otcovi zaplatiť do 30.06.2020, alternatívne aby rozsudok zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní poukazuje na to, že
nesúhlasí s argumentáciou súdu o tom, že môže odísť za prácou v inom regióne a zabezpečovať tak
potreby maloletých detí, ktoré sú zvýšené, stará sa o tretie dieťa - mal. L. a ak by odišiel za prácou,
nevedel by ako má zabezpečiť starostlivosť o dcéru, ktorá je vo veku 5 rokov. S výživou maloletej
má mesačné náklady - cestovné do materskej škôlky, jeho súčasný príjem 250,- Eur nepokryje ani

nevyhnutné výdavky. Poukazuje na to, že trávi s deťmi čas nad rámec úpravy stanovenej súdom, podľa
svojich možností, berie ich na výlety, poskytuje osobnú starostlivosť, prispieva im na školské potreby,
oblečenie, avšak súd prvej inštancie tieto plnenia nevzal do úvahy. V roku 2019 bol na otca vyhlásený
konkurz a to z dôvodu zlej finančnej situácie ukončil 01.09.2018 svoju podnikateľskú činnosť. Poukazuje
na to, že súdna prax stanovuje 20 - 30 % z čistého príjmu vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu.

Nie je schopný platiť výživné v súdom prvej inštancie stanovenej sume. K odvolaniu pripojil uznesenie
Okresného súdu Prešov sp.zn. 2ODkK/232/2019.

7. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
Otec neplatil výživné, tak matka dostala náhradné výživné, zabudol na to, že má dve deti a o všetkých

sa musí starať rovnako. Každý má výdavky, avšak ide o spravodlivosť.

8. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny, pretože
od poslednej úpravy výživného ubehla pomerne dlhá doba.

IV.Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie

podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p.
a contrario a zistil, že rozsudok v jeho napadnutom rozsahu je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými

zisteniami súdu prvej inštancie považuje skutočný stav za nedostatočne zistený. Za daného stavu
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b)
C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje
rozhodnutie argumentuje nasledovne.11. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje odvolací súd za nesprávny procesný postup,
ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v
odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade
sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú
oprávnení podať riadny opravný prostriedok.

12. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci.

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

13. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č.36/2005
Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). C.s.p. v uvedenom
ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka
res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu

dodržať, konkrétne ustanovenie § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili
pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie
rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

14. Nevyhnutným pre prijatie záveru o zmene pomerov je zistenie a porovnanie pomerov na

strane oprávnenej strany, ako aj povinného rodiča v čase pôvodného rozhodnutia. To znamená, že
je povinnosťou súdu porovnať všetky dôležité okolnosti pre určenie výživného v čase pôvodného
rozhodovania a v čase nového rozhodnutia. Potom následne zo zistených skutočností zrealizuje súd
spoľahlivý a úplný záver o existencii zmeny pomerov vychádzajúc zo všetkých relatívnych okolností,
ktoré majú vplyv aj na výšku výživného. V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje porovnanie

pomerov na strane otca ako aj matky, ktoré boli v čase pôvodného rozhodovania v porovnaní so
súčasným stavom.

15. Skúmajúc okolností v čase predchádzajúceho rozhodnutia odvolací súd zisťuje, že posledná úprava
vyživovacej povinnosti otca bola učinená rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 9C/146/2006-59 zo

dňa 29.03.2007. Rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol otec zaviazaný prispievať na
výživu maloletých detí mesačne po 1.000,- Sk pre každé z nich (33,- Eur). Pomery v čase pôvodného
rozhodovania nie sú známe, teda aké boli príjmové a majetkové pomery oboch rodičov a aké boli
oprávnené potreby maloletých detí. Odôvodnenie rozsudku obsahuje konštatovanie, že ohľadom výšky
výživného sa rodičia dohodli. Súdny spis, v ktorom bolo rozhodované naposledy o výživnom, vedený

pod sp.zn. 9C/146/2006 súdom prvej inštancie nebol v konaní pripojený a súd sa neoboznámil s
obsahom skutkových zistení rozhodných pre porovnanie pomerov v čase pôvodného rozhodovania a
súčasného rozhodovania. Je možné konštatovať, že B. bola vo veku necelých 5 rokov a J. vo veku
necelých 4 rokov.

16. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že B. navštevuje už strednú školu v W.
a maloletý navštevuje základnú školu. V roku 2018 bol v 8.ročníku. Otec bol samostatne zárobkovou
činnou osobou od 01.07. 2015 do 31.08.2018, od 11.09.2018 sa stal zamestnancom spoločnosti Almiga
s.r.o., pričom jeho vymeriavacím základom sú sumy v roku 2018 od 156,80 Eur až po 310,10 Eur v roku
2020. Otec má pracovať 4 hodiny denne. Dôvody, pre ktoré vykonáva prácu iba 4 hodiny denne uviedol,

že „pracuje v lese a živnosť zrušil“. Ďalej je možné učiniť záver, že otec sa s deťmi stretáva, občas im
kúpi nejaké oblečenie, má dlh na výživnom vo výške 1.500,- Eur. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť,
v roku 2014 sa mu narodila dcéra L.. Matka je zamestnaná v spoločnosti Harmen, s.r.o. Jej hrubá mzdapredstavuje sumu 350,58 Eur, 370 až 393,- Eur (č.l.26 súdneho spisu). B. navštevuje Súkromnú strednú
odbornú školu pedagogickú so sídlom v W. a mal. J. sa pripravuje na štúdium na strednej škole.

17. Z obsahu doposiaľ vykonaného dokazovania aj odvolací súd konštatuje , že od poslednej úpravy
výživného nastala podstatná zmena na strane maloletých detí. Nepopierateľne sa od posledného
rozhodovania vo veci navýšili nevyhnutné a oprávnené potreby oboch detí. Obaja majú zvýšené náklady,
ktoré súvisia so štúdiom, u B. na strednej škole, u mal. J. na základnej škole. Navýšenie výdajov súvisí
aj s nákladmi, ktoré sú na obuv, ošatenie, náklady na voľnočasové aktivity, drogéria, kozmetika, výdaje,

ktoréniejepotrebnéaniexaktnepreukazovať, pretožesúdanévývojomdetí.Suma33,19Eurnepokryje
mesačne nevyhnutné výdaje oboch detí. Navýšenie výživného je potrebné. Ostáva len potreba správne
určiť jeho rozsah.

18. Súd prvej inštancie pri hodnotení možnosti a schopnosti otca konštatoval, že v jeho schopnostiach
a možnostiach je dosahovať iný príjem. Poukázal na to, že otec fajčí a je povinný sa riadne zamestnať,

aby dosahoval aspoň minimálnu mesačnú mzdu, tak by bol schopný stanovené výživné v celkovej
výške platiť na maloleté deti. Odvolacie námietky sa dotýkajú nedôvodnosti prijatého záveru súdu
prvej inštancie k otázke možnej potencionality príjmu otca. Súd vychádzal z potencionalného príjmu,
ktorý by mohol byť aspoň vo výške minimálnej mesačnej mzdy. Úvaha súdu o potencionalite príjmu je
správna, nepostačí však iba záver o možnosti otca dosahovať iný príjem. Je potrebné aby posúdenie

potencionality príjmov otca bolo komplexne a vychádzalo zo skutočného stavu veci.

19. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať

vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.

20. Podľa zákona o rodine sa uplatňuje pri rozhodovaní súdu o výživnom princíp potencionality príjmov,
ktorý výrazne ochraňuje záujmy oprávneného. Záujem zákonodarcu siaha až do tej miery, že umožňuje

hodnotiťnielenživotnéokolnostiapomery,ktorésúreálnedané,aleajtie,ktorébyzaurčitýchpodmienok
mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému
aby svojím konaním znižoval jeho rozsah (porovnaj B. Zákona o rodine E. Horvath - Erik Varga Wolters
Kluwer str. 409).

21. Pre správne zistenia o schopnostiach a možnostiach otca v danej veci je potrebné vychádzať z
toho,žeotecpracovalakosamostatnezárobkovočinnáosoba,naktorúbolvyhlásenýkonkurz,následne
sa zamestnal na dobu denného trvania pracovného času 4 hodiny denne. Súd musí starostlivo skúmať
pomery otca v čase pôvodného rozhodovania v čase, kedy mal príjem ako osoba samostatne zárobkovo
činná, vyhodnotiť dôvody, pre ktoré ukončil živnostenské oprávnenie . Na osobu otca bol vyhlásený

konkurz, potrebné je posúdiť, dôvody vyhlásenia konkurzu na majetok otca. Posúdiť či k tomu došlo
pre jeho nezodpovedné správanie alebo existovali iné relevantné dôvody. Musí sa posúdiť zistená
zmena jeho príjmu pred vyhlásením konkurzu a v súčasnosti. V prípade, ak súd vyhodnotí, že zmenil
doterajšie zamestnanie za menej výhodné, tak že neboli relevantné dôvody pre takúto zmenu alebo
spôsobil si ju sám povinný rodič nezodpovedným správaním, konaním, bude sa vychádzať z príjmu

pred zmenou zamestnania. Vyhodnotenie potencionality príjmu nastane aj v prípade súčasného príjmu,
ktoré je výsledkom pracovného času iba 4 hodiny denne. Z registra Sociálnej poisťovne vyplýva, že
otec má mať príjem z pracovnoprávneho vzťahu v tejto spoločnosti. Súd náležite zistí, aké dôvody
existujú na strane otca a zamestnávateľa, pre ktoré vykonáva prácu iba v tomto rozsahu teda 4 hodiny
týždenne. Následne vyhodnotí dôvody pre ktoré nevykonáva inú prácu a to na plný pracovný úväzok

s iným príjmom.

22. Absentuje v rozhodnutí súdu aj zistenie o majetkových pomeroch rodičov. Porovnávajúc pomery v
čase pôvodného rozhodnutia.

23. Potrebné je venovať pozornosť ja prípadným spolu žijúcim a spolubývajúcim osobám povinného
rodiča, aj matky, čo má vplyv na posudzovanie znižovania oprávnených výdajov povinného rodiča, ako
aj matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť. Potrebné je zistiť nevyhnutné oprávnené výdajematky, ako aj povinného rodiča a zohľadniť ich pri vyhodnocovaní všetkých kritérií dôležitých pre určenie
výživného.

24. Pri vyhodnocovaní kritérií pre určenie rozsahu sa prihliada aj na osobnú starostlivosť o dieťa. Miera
osobnej starostlivosti u B. je znížená vzhľadom na jej vek ale aj napriek tomu matka platí náklady na
bývanie a určite poskytuje jej okrem stravy a inú starostlivosť v podobe prania a žehlenia a podobne.
U maloletého J. je výraznejšia miera starostlivosti matky. Vyrovná sa súd aj s tvrdeniami otca o
poskytovaní plnenia v podobe nákupu vecí pre deti o aký rozsah ide.

25. K zisteným odôvodneným potrebám detí odvolací súd dopĺňa, že pri zmene pomerov je potrebné
prihliadať aj objektívny nárast životných nákladov, ktorý predpokladá ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona
o rodine. Tzv. valorizačná klauzula obsiahnutú v ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ukladá súdu,
aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov.
Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných

ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Je biologicky podmienené, že dieťa
sa so stúpajúcim vekom prirodzene vyvíja, kladie zvýšené požiadavky na stravné, ošatenie, obuv či
hygienické potreby.

26. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolacím súdom nedostatočne zistil

skutočný stav veci a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil, čo je dôvodom pre zrušenie
rozsudku (§ 389 ods.1 písm.b/, c/ C.s.p. a pre jeho vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie (§ 391 ods.1 C.s.p.).

27. V záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania, odvolací súd nepovažoval za efektívne

doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom, uskutočneným za účelom odstránenia nedostatkov,
vyčítaných súdu prvej inštancie. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie,
úlohou ktorého je náležite zistiť skutočný stav veci a na základe zistení vo veci opätovne rozhodnúť.

28. Úlohou súdu prvej inštancie bude v prvom rade vzhľadom k tomu, že maloletá B. v priebehu

konania nadobudla plnoletosť vyzvať ju, či po dosiahnutí svojej plnoletosti trvá na podanom návrhu
matky o zvýšenie výživného na jej osobu, prípadne nech uvedie aj výšku požadovaného mesačného
výživného, ak je odlišná od podaného návrhu matky. V naznačených vyššie opísaných intenciách zistí a
porovnápomeryúčastníkovkonaniavčasepôvodnéhorozhodovaniaavčasesúčasnéhorozhodovania.
Oboznámi sa s obsahom spisu sp.zn. 9C/146/2006. Vyrovná sa s otázkou reálneho príjmu otca a jeho

schopností a možností. Zameria sa na otázku aplikácie potencionality príjmov otca. Pri vyhodnocovaní
prihliadne na osobnú starostlivosť matky a nevyhnutnosť jej pomoci zo strany príbuzných.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).