Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. august 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318203959
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8318203959.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky 1. B. Y.,
M. XX.X.XXXX, a vo veci starostlivosti súdu o 2.mal. J. Y., M. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., U. P., deti rodičov: otca L. Y., M. XX.XX.XXXX,
Q. Č. XX, právne zastúpeného JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou, Daľkovská 470/14, Snina a matky
L. Y., M. XX.XX.XXXX, Q. U. XXX, v konaní o zmenu - zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 8P/343/2018-142 zo dňa 20.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je zmena rozsahu výživného zo strany otca pre B., ktorá v priebehu konania
nadobudla plnoletosť a mal. J.. Matka podala návrh na zvýšenie výživného dôvodiac to tým, že od
poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2007, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
oprávnených detí, ako aj na strane povinného. Otec s navrhovaným zvýšeným výživným nesúhlasí.

Uviedol, že s maloletými deťmi sa stretáva a prispieva im nad rámec stanoveného výživného. B. v
priebehu konania nadobudla plnoletosť a vyslovila súhlas s pokračovaním v konaní podľa návrhu matky.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom č.k. 8P/343/2018-142 zo dňa 20.11.2020 ako súd

prvej inštancie ( ďalej len súd) rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 9C/146/2006-59 zo dňa 23.09.2007 vo výroku
o výživnom tak, že z v y š u j e výživné na B. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 33,19 eur na sumu 90,--
eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci od 08.10.2018.
Z v y š u j e výživné na mal. J. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 33,19 eur na sumu 70,-- eur mesačne,
ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci od 08.10.2018.

II. Dlh na výživnom pre B. Y. za obdobie od 08.10.2018 do 15.11.2020 vo výške 839,31 eur povoľuje
otcovi zaplatiť do 31.12.2021.Dlh na výživnom pre mal. J. Y. za obdobie od 08.10.2018 do 15.11.2020 vo výške 409,78 eur povoľuje
otcovi zaplatiť do 31.12.2021.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal skutkovo za preukázané, že posledná
úprava výživného bola realizovaná v roku 2007. Rodičia sa dohodli na výške výživného v pôvodnom
konaní, v tom čase matka bola nezamestnaná, poberala rodičovský príspevok, otec pracoval v N..
Príjem otca súdu nebol známy (keďže z obsahu pripojeného spisu to nevyplynulo). V súčasnosti dospelá
B. navštevuje P.kolu v W., maloletý J. navštevuje S.kolu. V roku 2018 bol v D. ročníku. Pokiaľ ide o

pomery otca, súd zistil, že bol zárobkovo činnou osobou od 1.7.2015 do 31.8.2018 a od 11.9.2018 sa
stal zamestnancom spoločnosti J. s. r. o., kde jeho vymeriavacím príjmom boli sumy od 156,- až po
310,10 Eur. Otec pracoval 4 hodiny denne. Pribudla mu v roku XXXX vyživovacia povinnosť. Matka žije
s deťmi v trojizbovom byte. Platí náklady súvisiace s podnájmom vo výške 256,- Eur mesačne. Matka
má mesačný príjem vo výške 600,- Eur mesačne, poberá náhradné výživné a prídavky na deti.

4.Súdprijalzáver,žepreukázateľne,odposlednejúpravyvýživného,súzvýšenépotrebydetízaobdobie
od podania návrhu matkou. Deti majú bežné potreby súvisiace s ich výživou, návštevou školy. U B.
nastala podstatná zmena tým, že sa stala študentkou strednej školy. V priebehu konania nadobudla
plnoletosť. Na strane otca konštatuje súd, že nebolo preukázané, aby mal obmedzenia či zdravotné
problémy, ktoré by mu nedovoľovali pracovať viac ako 4 hodiny denne. Súd určil výživné na plnoletú B.

v rozsahu 90,- Eur a 70,- Eur na maloletého J., čo považuje za primerané schopnostiam a možnostiam
otca aj s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky. Súd určil dlžné výživné od 8.10.2018 do 5.11.2020
pre maloletého J., ako aj pre B..

5. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 75, ods. 1, § 78 ods. 1,3, § 62 ods. 1, 2 § 62

ods. 4, 5 Zákona o rodine.

6. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodoval.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti rozsudku podal odvolanie otec, ktorý navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať ho
prispievať sumou 50,- Eur mesačne na maloletého J., ako aj plnoletú B. od 8.10.2018. V odvolaní
poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne riadil uznesením odvolacieho súdu a

nedostatočne zistil skutočný stav veci a nesprávne právne vec posúdil. Má za to, že má vážne zdravotné
problémy, nemôže vykonávať žiadnu pracovnú činnosť, má prasknuté dve platničky, s čím sú spojené
výrazné bolesti chrbtice. Dňa 14.1.2021 mal absolvovať konzultácie na neurochirurgickom oddelení,
kvôli covidu sa však posúvajú. Jeho aktuálny príjem je nemocenská dávka vo výške 141,- alebo až
146,- Eur, čo nepokryje ani jeho náklady na lieky. Stále má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a zabezpečuje

starostlivosť o maloletú dcéru L.. Súdom určené výživné neodráža jeho možnosti a aktuálne majetkové
pomery. Predložil rozhodnutie sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že je poberateľom nemocenského
v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti od 11.2.2020.

8. Kolízny opatrovník maloletého J. navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Podľa jeho názoru

súd dostatočne zistil skutočný stav a správne právne vec posúdil.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolania majú
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody,

preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránkesúdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ, vyriešil už súd prvej
inštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiaprvoinštančnéhoaodvolaciehosúduniejemožné
posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

12.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne
správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i

argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre zmenu rozsahu výživného.

14. Odvolateľ nesúhlasí so stanovenou výškou výživného, považuje rozhodnutie vychádzajúce z
nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a závery súdu o stanovení výšky nemajú základ

vo vykonanom dokazovaní, poukazujúc na svoj zdravotný stav a mesačný príjem vo výške iba
nemocenského.

15.Vnadväznostinauplatnenéodvolacienámietkyodvolacísúduvádza,žezasituáciesúdomzisteného
skutočného stavu možno konštatovať, že zvýšenie výživného zodpovedá odôvodneným potrebám

mal. J. a plnoletej B.. Súd správne určil výšku primeraného výživného, ktorá zodpovedá možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča prihliadnuc na osobnú starostlivosť otca, ako aj
osobnú starostlivosť matky rozlíšil oprávnené potreby maloletého J., ako aj plnoletej B. a mieru osobnej
starostlivosti o ne a prihliadol na vyživovaciu povinnosť otca k maloletej L..

16. Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v
zmysleustanovení§111až§122CMP.Okruhúčastníkovtohtokonaniatrebaposúdiťpodľaustanovenia
§ 7 ods. 2 CSP, podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho
právach a povinnostiach sa má konať. Navrhovateľka v prvom rade (ďalej len „navrhovateľka“) bola
účastníčkou predmetného konania aj pred dovŕšením 18-teho roku svojho veku. V priebehu konania

navrhovateľka nadobudla procesnú spôsobilosť, kedy pred súdom môže konať samostatne v tom
rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 67
CSP). Od tohto obdobia teda navrhovateľka získala spôsobilosť konať samostatne napriek tomu, že
predmetom konania ostalo obdobie zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného otca v čase,
keď bola ešte maloletá. Na základe jej súhlasu s pokračovaním v konaní sa stala účastníkom konania

na strane navrhovateľa. Ak bol návrh na určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
pokračuje v konaní súd v starostlivosti o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté
dieťa má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie. Súd prvej inštancie správne v
konaní pokračoval s plnoletou navrhovateľkou vzhľadom na jej súhlas v konaní.

17. B. a J. sú stále osobami oprávnenými z výživného a sú odkázané na plnenie vyživovacej povinnosti
zo strany rodičov.

18. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

19. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je
miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.20. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 C.s.p. i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o

rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Civilný sporový poriadok
v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova
(prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné
túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 a § 154 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom,
ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku

a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

21. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým

spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa a pod.

22. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o výške
výživného v časti týkajúcej sa výživného pre mal. J. a B. v zmysle § 78 ods.1 a § 121, § 154 CMP a to z

hľadiska zmeny pomerov na strane detí, ako aj oboch rodičov. O výške výživného rozhodoval správne
v súlade s ust. § 62, § 75 Zákona o rodine.

23. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú nasledujúce závery. Manželstvo
rodičov je rozvedené právoplatne rozsudkom Okresného súdu v Humennom č.k. 9C/146/2006-59 zo

dňa 29.03.2007. V tom čase obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný prispievať na ich výživu mesačne po 1.000.- SK. Otec v čase poslednej úpravy pracoval
v N. ako živnostník. Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku. Pomery maloletých detí v tom
čase zodpovedali ich veku. V súčasnosti oprávnené potreby B. preukázateľne sa zvýšili v dôsledku
jej štúdia na P.. U maloletého J. sú náklady na jeho výživu rovnako zvýšené v dôsledku jeho štúdia

na X. P. školy. Vzhľadom na možnosti a schopnosti oboch rodičov potreby oprávnených boli zistené
ako nevyhnutné, viac-menej základné súvisiace s ošatením, stravou, obuvou, s nákupom drogérie,
kozmetiky a s uspokojovaním školských pomôcok a potrieb. Matka je zamestnaná, až do 31.10.2020
pracovala v spoločnosti W. s.r.o. so sídlom v P.. Jej vymeriavacie základy sa pohybovali od sumy
316,60 až do sumy 1.130,- Eur mesačne (č.l. 176 súdneho spisu). Na strane otca bolo zistené, že

bol samostatne zárobkovou osobou do 31.8.2018 následne jeho vymeriavacie základy v roku 2018
boli v sume 456,- Eur mesačne. Od 11.9.2018 do 30.4.2021 bol zamestnaný v spoločnosti J. s.r.o. s
vymeriavacím základom od 156,80 až po 310,65 Eur mesačne. Je práceneschopným od 11.2.2020
a je poberateľom nemocenského vo výške 146,- Eur mesačne. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k
maloletej L. od poslednej úpravy výživného. Matka s oboma deťmi žije v prenajatom trojizbovom byte.

24. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má
relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby
sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa
a podrobiť to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky

a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym
spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v
najlepšom jeho záujme. Výživné má slúžiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s
cieľom zabezpečiť rozvoj dieťaťa.

25. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,

nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité
jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súd
vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. V priebehu konania zo stranyotca neboli tvrdené a predložené relevantné dôkazy preukazujúce neschopnosť otca plniť výživné vo
výške určenej súdom. Je povinnosťou otca, aby objektívne súdu preukázal svoje príjmy a výdaje, svoje
majetkové pomery a okruh vyživovaných osôb.

26. Súd prvej inštancie zhodnotil potreby maloletého J. a plnoletej B. ako jej potreby v čase, dokiaľ
nenadobudla plnoletosť, ako potreby základné a potreby, ktoré súvisia s uspokojovaním ich základných
potrieb s potrebami vyššieho vzdelania. Matka predložila súdu špecifikáciu potrieb maloletých detí, ktoré
súd prvej inštancie posúdil správne v tom smere, že k výraznému zvýšeniu potrieb oboch maloletých detí

oproti pôvodnému stavu, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom, došlo k zmenám, ako už bolo
konštatované, je možné mať za osvedčené a preukázané, že potreby detí sú v súvislosti s ich štúdiom,
stravovaním, náklady na zakúpenie školských pomôcok, potrieb, náklady, ktoré súvisia s bývaním, na
ktoré deti majú povinnosť sa podieľať, náklady s nákupom drogérie, kozmetiky, zdravotného stavu. Súd
prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil potreby maloletých detí a pri stanovení
bežného výživného zdôraznil nárast príjmov otca.

27. Na strane maloletého J. a B. nejde o nadpriemerné potreby, príjmy rodičov sú schopné pokryť
náklady, ktoré maloleté deti potrebujú. Pri nákladoch detí je treba zahrnúť aj pomer nákladov, ktoré
súvisia s bývaním, s chodom domácnosti, s poplatkami za komunálny odpad, s daňovými povinnosťami,
na ktorých by sa maloleté dieťa malo podieľať rovnako. Náklady na bývanie uspokojuje matka

deťom. Výživné v sebe zahŕňa aj potreby na vzdelanie, potreby na prípravu na budúce povolanie,
kultúrne, športové, rekreačné potreby, náklady zdravotnej starostlivosti, tieto náklady sú považované
za primerané, ak sa hodnotí aj fyzická, duševná vyspelosť maloletého dieťaťa. Ak sú reálne možnosti
oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,
ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z

charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať,
keďže budú vznikať až v budúcnosti.

28. Odvolací súd po vyhodnotení zisteného skutočného stavu a vyhodnocujúc námietky otca v podanom
odvolaní prijíma právny záver, a má za to, že je v danom prípade dôvodné uplatnenie princípu

potencialitypríjmovotca.OtecbolzamestnanývspoločnostiJ.s.r.o.do30.4.2021.Zobsahuvykonaných
dôkazov vyplýva, že v období rozhodnom pre posúdenie návrhu na zvýšenie výživného bol zaradený
do pracovného výkonu, avšak pracoval v tejto spoločnosti iba 4 hodiny denne. Následne je zrejmé,
že 30.4.2021 pracovný pomer ukončil. Rozhodným aj pre odvolací súd bolo posúdenie jeho reálnych
možností a schopností v prípade, ak by bol zamestnaný v danom pracovnom vzťahu a pracoval viac

ako 4 hodiny denne. Je zrejmé, že pri určení výšky potencionálneho príjmu súd primárne nevychádza z
príjmu, ktorý dosahoval skôr, ale z príjmu, ktorý by s ohľadom na svoje skutočné schopnosti a možnosti
dané jeho fyzickým stavom, pracovnými skúsenosťami a ponukou a dopytom na rozumne regionálnom
určenom trhu mohol dosahovať. V priebehu konania otec neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili
závery súdu o jeho možnej potencialite pracovať u daného zamestnávateľa viac ako 4 hodiny denne.

Rovnako z dôkazov, ktoré ním boli predlžené v priebehu dokazovania, nie sú zrejmé dôvody, prečo aj
u tohto zamestnávateľa skončil otec pracovný pomer. Je zrejmé, že od 1.2.2020 je práceneschopným
dočasne. Otec v čase vyhlásenia rozhodnutia bol dočasne pracovne neschopným. Rozhodným pre
posúdenie nároku na zvýšenie výživného je obdobie od kalendárneho roka 2018. Je možné uzavrieť,
že otec mal objektívnu možnosť plniť svoju vyživovaciu povinnosť viac než v rozsahu 33,19,- Eur voči

svojim deťom a to v dôsledku jeho možnosti pracovať viac ako 4 hodiny denne a dosahovať iný príjem
než deklaruje. Skutočnosť, že otec nepracoval viac ako 4 hodiny denne a nedosahoval iný príjem, nie
je možné pričítať k ťarche maloletých detí, neskôr aj plnoletej B.. Keďže otec nepreukázal v priebehu
konania žiadne dôkazy, ktoré by smerovali k záveru k tomu, že nie je v jeho schopnostiach dosahovať
iný príjem a teda, že sa nezbavil príjmov bez vážneho dôvodu v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine

možno tak v prejednávanej veci vychádzať z otázky možného potencionálneho príjmu povinného rodiča.

29. Odvolací súd vychádza z toho, že jeho schopnosti a možnosti boli dané u jeho posledného
zamestnávateľa, boli dané jeho vekom, fyzickým stavom. Pokiaľ otec bol schopný dosahovať príjem
minimálne vo výške 456,- Eur mesačne, ak by sa tento príjem zdvojnásobil, predstavuje to sumu cca

900,- Eur mesačne v hrubom vyjadrení.

30. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím

konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady
na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v

dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s
vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods.
1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej
činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody,privýkonektoréhodošlokpoklesualeboažstratejehopríjmov.(porovnajrozsudokNajvyššieho
súdu SR z 20.2.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk;).

31. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože
použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný
príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk).

32. Pokiaľ ide o otázku súčasného príjmu, kedy naozaj reálne príjem otca predstavuje nemocenské
dávkyvminimálnejvýške,jepotrebauviesť,žeideonáhradumzdy,ktorúotecdosahujeatedavprípade,
ak by jeho príjem bol vyšší, dosahoval by aj vyššie nemocenské dávky. Napriek jeho zdravotnému
stavu možno zatiaľ predpokladať, že obnoví svoje pracovné aktivity aj vzhľadom k trvaniu vyživovacích

povinností. V prípade, ak by však jeho zdravotný stav mu nedovoľoval prácu vykonávať a došlo by k
zníženiu miery schopností vykonávať práce v dôsledku jeho zdravotného stavu, táto zmena by mohla
byť považovaná za podstatnú zmenu na jeho strane. Zatiaľ nie je možné konštatovať, že tento zdravotný
stav znamená zníženie miery schopností otca pracovať.

33. Rozhodnutie o výživnom rieši otázku výživy maloletých detí na dlhšie obdobie, pričom rodič si musí
byť vedomý toho, že okrem iného je jednou z najdôležitejších povinností zabezpečiť si príjem nielen pre
seba, ale aj svojim deťom. Nárok na výživné vyplýva priamo zo zákona a zákon ukladá rodičom podieľať
sa na výžive svojho dieťaťa. Odvolací súd stanovené bežné mesačné výživné považuje za výživné
zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám, rozsah takto stanoveného výživného,

ktoré je otec povinný platiť, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej
veci. Na strane plnoletej B. je potrebné uviesť, že je vo veku plnoletého človeka, teda ide o dospelého
človeka, kedy jej náklady naozaj narástli v súvislosti s jej spoločenským vývinom, a teda percentuálne
rozpätievýživnéhobymohlopredstavovať19až25%zčistéhopríjmupovinnéhorodiča.MaloletýJ.jevo
vekuXXrokov,kedybypercentuálnerozpätievýživnéhomohlopredstavovať16až22%.Sprihliadnutím

na to, že sa výživné určuje od 8.10.2018, takto percentuálne rozmedzie je u detí od 15 do 19 %.

34. Súd v zmysle § 35 CMP zistil skutočný stav veci a zistil relevantné skutočnosti, ktoré boli nevyhnutné
prezistenieschopnostiamožnostiotca.Otecnenavrhovalžiadnevykonaniedôkazovzvlastnejiniciatívy
na preukázanie zníženej miery jeho schopnosti a možnosti, neuviedol pred súdom relevantné dôvody,

pre ktoré nemôže vykonávať prácu nad 4 hodiny denne od roku 2018 do roku 2020 a dôvody pre
ukončenie pracovného pomeru. To, že súd je povinný zisťovať skutočný stav a môže vykonávať aj
iné dôkazy neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na preukázaní rozhodných a
dôležitých skutočností majúce pre neho význam. Z dikcie zákona vyplýva povinnosť súdu vykonať aj
také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ale dôkazné bremeno má teda síce súd, ale dôležité je zdôrazniť,

že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania a nemôže
byť vnímaná absolútne. Súd teda aktivitu supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie
skutočného stavu veci. Súd pre zistenie skutočného stavu veci mal za rozhodné tvrdenie otca o výške
jeho príjmu a o možnostiach a schopnostiach tento príjem dosiahnuť.

35. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné
aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané,
pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí maťna zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil,
a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti
s jeho vekom, rastom a štúdiom.

36. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust.
§ 387 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Odvolací návrh odvolateľa na zmenu vyživovacej
povinnosti na sumu 50,- Eur považoval za rozporný s najlepším záujmom maloletého J. a B., ohrozujúci
riadne uspokojovanie ich odôvodnených potrieb, nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k

deťom zo strany oboch rodičov.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).