Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Donič
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/74/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313211941
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8313211941.28
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobkyne: B. Y., L.. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX A. č.XX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom
Kukorelliho 1505/50, P.O.BOX 104, 066 01 Humenné, proti žalovanému: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX A. č. XX, právne zastúpený JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou so sídlom Lipová 1,
066 01 Humenné, za účasti intervenienta Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského
rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 o náhradu škody s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 912,91 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalobu pre úrok z omeškania z a m i e t a.
III. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému a intervenientovi
spoločne a nerozdielne v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným
uznesením súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
IV. Súd p r i z n á v a štátu náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému a intervenientovi spoločne a
nerozdielne v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa podala dňa XX.X.XXXX na súde žalobu, ktorou navrhla, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 2000,-eur. V žalobe uviedla, že dňa XX.X.XXXX došlo v byte žalovaného k explózii
10 kg PB fľaše, ktorej výmenu vykonal krátko pred explóziou sám žalovaný. Následkom explózie okrem
iného došlo aj k poškodeniu bytu a zariadení žalobkyne, a to tak, že bola vyhorená miestnosť kuchyne,
došlo k zadymeniu celého bytu, k zhoreniu plastového a dreveného obkladu stropu, k obhoreniu dvoch
drevených parapetov okna a zhoreniu okraju roliet okien, kde výbuch jej spôsobil škodu najmenej
2000,-eur. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia, ktoré však bolo
zastavené, nakoľko skutok nenaplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia.
Žalobkyňa si uplatnila náhradu škody u žalobcu ako aj u vedľajšieho účastníka(intervenient), ktorý jej
listom zo dňa XX.X.XXXX oznámil, že odmieta plnenie škodovej udalosti s poukazom na výsledky
zastaveného trestného konania. Oznámenie vedľajšieho účastníka(intervenienta) je účelové, zastavenie
trestnéhokonaniapreprečinvšeobecnéhoohrozenianezbavujepovinnostiškodcunahradiťškodupodľa
ustanovení Občianskeho zákonníka (napr. § 415 a nasl. OZ).
2. V priebehu konania na základe vykonaného znaleckého dokazovania žalobkyňa upravila svoj žalobný
návrh a žiadala, aby sú zaviazal žalovaného zaplatiť jej škodu vo výške 912,91 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,75% ročne z tejto sumy od XX.X.XXXX do zaplatenia. Žalovaný ani vedľajšíúčastník(intervenient) na strane žalovaného proti tomuto čiastočnému späťvzatiu nenamietali, preto súd
konanie v časti o zaplatenie 1087,09 eur s príslušenstvom v súlade s ust. § 96 O.s.p. zastavil. Je
nesporné, že k poškodeniu bytu žalobkyne došlo následkom výbuchu plynu a plynového zariadenia
nachádzajúcehosavbytežalovanéhoaktoréužívalžalovaný.TedanejdeovismajoraajvuzneseníOO
PZ v D. Č.:M.-XXX-D.-Y.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX sa poukazuje na odborné stanovisko vypracované
technickým expertom, ktorý konštatoval, že na predloženej plynovej fľaši nie sú viditeľné žiadne
mechanické poškodenia ani netesnosti fľaše ako tlakovej nádoby. K úniku plynu z fľaše mohlo dôjsť
na základe viacerých faktorov, kde sa však presná príčina úniku plynu z predmetnej fľaše nedá určiť.
Ako najpravdepodobnejšia príčina úniku plynu sa javí presne nezistená technická závada na spojovacej
hadici, alebo spojoch hadice s plynovým sporákom alebo samotnou fľašou, alebo v dôsledku poškodenia
niektorého z tesnení spojov, ale s určitosťou sa to v dôsledku zhorenia spojovacej hadice tesnení
a regulačné ventilu určiť nedá. Plynový sporák sa nachádzal v byte žalovaného, ktorý ho používal.
Žalobkyni vznikla škoda následkom výbuchu plynu unikajúceho z plynového spotrebiča žalovaného.
Pre zodpovednosť žalovaného na náhradu škody nie je významné zistenie pre svoju nadbytočnosť, či
výbuch nastal z dôvodu úniku plynu následkom poškodenej hadice, či poškodeného tesnenia, spojov
alebo dokonca nedostatočným uzatvorením plynového zariadenia. Podľa § 415 OZ každý je povinný
správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí a
konanie žalovaného je teda v rozpore s cit. ustanovením a je daná jeho zodpovednosť v súlade s ust.
§ 420 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na uznesenie Č.: M.-XXX/SV-Y.-XXXX
X. K. XX.X.XXXX, ktorým OO PZ v D. zastavil trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia. V
tomto konaní bolo vyšetrovateľom PZ zabezpečené odborné stanovisko, technická správa vypracovaná
technickým expertom, z ktorého vyplýva, že k predmetnej udalosti došlo bez zavinenia akejkoľvek osoby.
Žalovaný trvá na tom, že on nespôsobil žalobkyni škodu, nie sú splnené podmienky na vyvodenie
ani objektívnej ani všeobecnej zodpovednosti na strane žalovaného vo vzťahu k žalobkyni tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka žalobkyňou uplatnených úrokov
z omeškania voči týmto žalovaný vznáša námietku premlčania, pretože nárok na ne si žalobkyňa
uplatnila až na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, pričom dátum vzniku škodovej udalosti je
XX.X.XXXX, teda márne uplynula lehota na uplatnenie si úroku z omeškania. Žalovaný tiež namieta
pasívnu legitimáciu v tomto spore, pretože žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, teda nepreukázala,
že by on bol zodpovedný za vznik škody, ktorej náhradu si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje.
4. Vedľajší účastník(intervenient) na strane žalovaného žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť
zdôvodupasívnejlegitimáciežalovaného.Totosvojestanoviskoopieraloodbornýposudokvypracovaný
zisťovateľom príčin požiarov HaZZ Y. pod č.j. M.-Y.-XXX/XXX, evidenčné číslo požiaru XXX XX XXX
X. K. XX.X.XXXX, ako aj odborné stanovisko, technickú správu vypracovanú technickým expertom na
vyhradené technické zariadenia tlakové, plynové, evidenčné číslo osvedčenia XXX/X/XXXX, evidenčné
číslo oprávnenia XXX/X/XXXX zo dňa XX.X S. XX.X.XXXX, ktorým je preukázané, že k predmetnej
udalosti došlo bez zavinenia akejkoľvek osoby, najpravdepodobnejšie z príčin hraničiacich s určitosťou,
v dôsledku presne nezistenej technickej závady na spojovacom zariadení medzi plynovou 10kg PB
fľašou a plynovým sporákom, čím teda nie je preukázaná zodpovednosť žalovaného za vznik škody,
nakoľko podľa všeobecnej zodpovednosti za škodu musia byť kumulatívne splnené všetky zákonom
stanovené zodpovednostné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a škodou a zavinenie, ktoré
v tomto prípade absentujú. Argumentáciu žalobkyne, že zavinenie žalovaného považuje za preukázané
závermi znaleckého posudku W.. P.. C. považuje za absurdnú. Znalkyňa bola súdom ustanovená na
zodpovedanie otázky týkajúcej sa výlučne výšky škody, ktorá vznikla na nehnuteľnosti žalobkyne, na
ktorú aj znalkyňa odpovedala. V žiadnom prípade sa znalkyňa nevyjadrovala ani k základu nároku, ani
k zavineniu žalovaného. Žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala zavinenie žalovaného
na vzniku škody, ani že by bol žalovaný porušil prevenčnú povinnosť a ani to, aby porušil žalobkyňou
tvrdenú zásadu „nikomu neškodiť“, ktorú nemožno zamieňať s prevenčnou povinnosťou. Poukázal
tiež na absenciu konkrétneho návrhu výroku rozhodnutia, obsahujúci rozsah uplatneného nároku.
Podanie žalobkyne nemalo potrebné náležitosti a až na pojednávaní konanom dňa 14.01.2016 si
žalobkyňa uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5,75% od vzniku škody, t.j. od XX.X.XXXX do
zaplatenia. Žalobkyňa stanovila počiatok omeškania žalovaného od XX.X.XXXX, .t.j. odo dňa, kedy
v byte žalovaného došlo v dôsledku presne nezistenej technickej závady k detonácii a následnému
požiaru a poškodeniu bytu žalovaného a žalobkyne. O výške škody sa tak samotná žalobkyňa ako aj
žalovaný dozvedeli až zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou v tomto konaní Ing. P.. C.,
ktorý bol vypracovaný a doručený v mesiaci S. XXXX, pričom až jeho doručením prípadne až vyjadrenímúčastníkov k jeho obsahu sa títo dozvedeli o výške škody, a teda až od tejto doby by eventuálne žalovaný
mohol byť v omeškaní s náhradou škody, avšak len za predpokladu, že za škodu žalobkyni zodpovedá.
Mal za to, že nárok na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnený žalobkyňou na súde dňa XX.XX.XXXX
bol uplatnený v dobe márneho uplynutia premlčacej lehoty stanovenej zákonom na jeho uplatnenie,
pretože pre povinnosť platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy
došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkového vzťahu.
5. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 4Co/11/2017-254 zrušil rozsudok v zamietavej časti a teda
potvrdil rozsudok o zastavení konania pre sumu 1087,09 eur s prísl., preto súd konal ďalej so sumou
istiny 912,91 eur s prísl.
6.Súdvovecivykonaldokazovanievypočutímúčastníkovkonania,nariadenímznaleckéhodokazovania
a znaleckým posudkom Č..XX/XXXX vypracovaným Ing. P. C. dňa XX.X.XXXX a oboznámením sa s
listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania najmä Uznesením OO PZ E. D. Č.:M.-XXX/SV-Y.-
XXXX X. K. XX.X.XXXX , oznámením vedľajšieho účastníka(intervenient) zo dňa 07.5.2013, správou
OR HaZZ v Y. Č..I..M.-Y.-XXX-X/XXXX X. K. XX.X.XXXX k požiaru v bytovom dome č.65b v obci Ulič
dňa 06.3.2013 obsahujúcou odborný posudok a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil
nasledujúci skutkový stav.
7. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že je vlastníčkou bytu v bytovom dome v A. a žalovaný je jej
susedom. V jej byte sa dňa XX.X.XXXX stala poistná udalosť a došlo k škode na jej byte, ktorá bola
vyčíslená Obvodným oddelením PZ E. D. vo výške 4000,-eur, ona si však pôvodne uplatnila iba 2000,-
eur. Ona v tom čase nebola v predmetnom byte ani na Slovensku, pretože pracuje vo V. S. a celú
škodovú záležitosť za ňu vybavovala jej sestra, ktorú na tento účel splnomocnila. Byt bol v pôvodnom
stave, nebol zrekonštruovaný, bol iba vymaľovaný a bola v ňom kuchynská linka. Iné zariadenie v ňom
nebolo. Nevedela presne vyšpecifikovať z čoho pozostáva konkrétne suma 2000,-eur, ale škoda tak,
ako ju vyčíslil vedľajší účastník(intervenient), t.j. 1800,-eur sa jej zdá nedostatočná. Ináč jej bolo čudné,
prečo v byte žalovaného vybuchla plynová bomba, keď podľa jej vedomostí on v byte takéto zariadenie
nemal. V jej byte boli zničené vchodové dvere, múry boli zadymené, kúpeľňa, toaleta, kuchyňa takisto.
Pôvodnéoknobolozničené,terazjetamplastovéokno,ktorénamontovalžalovaný.Čosatýkabytového
jadra, prívodu vody a odpadu všetko bolo poškodené ale toto opravil žalovaný. Vchodové dvere sú tiež
začadené, čierne ani manželka žalovaného ich nemohla vymeniť a je na dverách potrebné vymeniť aj
zámok.
8. Žalovaný vypovedal, že v byte mal 10 kg PB bombu aj plynový sporák. Jeho manželka však vtedy
zakúrila v klasickej peci na tuhé palivo a od toho sa potom chytil plyn z tej bomby. Samotná bomba
nevybuchla, chytil sa len plyn, ktorý unikal z fľaše, nastal výbuch a začalo horieť. Vyhorel jeho byt,
sociálne zariadenie, kúpeľňa, všetko bolo potrebné vymeniť. Aj u žalobkyne bola zničená voda a odpad
a toto opravili.
9. Zo Správy k požiaru v bytovom dome Č..XXb v obci A. K. XX.X.XXXX vypracovanej Okresným
riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Y. Č..I..:M.-Y.-XXX/XXX, R..Č.. G.:XXX XX XXX zo
dňa XX.X.XXXX vyplýva, že dňa XX.X.XXXX bol nahlásený požiar (výbuch) bytu v bytovom dome č.XX
E. M. A.. Požiarom poškodený objekt bytového domu je stavba s dvomi nadzemnými podlažiami a
jedným podpivničeným podlažím. Pri zisťovaní príčiny požiarov sa vychádzalo z výsledkov obhliadky
požiariska, z miesta vzniku požiaru, výpovedí svedkov a informácií zistených v priebehu obhliadky
požiariska. Príčinou vzniku požiaru je výbuch propán butánového plynu v kuchyni bytovej jednotky, kde
následne došlo k zapáleniu horľavého zariadenia interiéru. Možno predpokladať, že k vznieteniu propán
butánového plynu došlo v dôsledku jeho úniku a nasýtenia sa v miestnosti na nevýbušnú hornú hranicu
výbušnosti. Po zmiešaní s kyslíkom (po otvorení okna majiteľkou) došlo k vytvoreniu optimálnej výbušnej
zápalnej zmesi a jej iniciácii od sporáka na tuhé palivo.
10. V Uznesení Obvodného oddelenia PZ E. D. Č.:M.-XXX/SV-Y.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým
bol zastavené trestné stíhanie začaté pre prečin všeobecné ohrozenie podľa § 285 ods.1 Trestného
zákona sa uvádza, že k prípadu bol zabezpečený Odborný posudok vypracovaný zisťovateľom príčin
požiarov HaZZ Y. G. Č..I.. M.-Y.-XXX/XXX, ev.č. požiaru XXX XX XXX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom
sa konštatuje, že príčinou vzniku požiaru je presne nezistená závada, kde do úvahy prichádza závada
alebo poškodenie na prívodovej hadici, kde však toto nie je možné presne zistiť, nakoľko prívodová
hadica bezo zvyšku zhorela, respektíve možná závada na šrubeniu, tesneniu a podobne s následným
únikom plynu, nakoľko ovládače na plynovom sporáku boli po požiari všetky roztavené, boli vo vypnutej
polohe. K veci bolo zabezpečené Odborné stanovisko, technická správa, vypracovaná technickým
expertom na vyhradené technické zariadenia tlakové a plynové evidenčné číslo osvedčenia XXX/X/
XXXX, evidenčné číslo oprávnenia XXX/X/XXXX zo dňa XX.X. S. XX.X.XXXX, ktorý konštatoval, že
ako najpravdepodobnejšia príčina úniku plynu z predmetnej fľaše sa javí presne nezistená technickázávada na spojovacej hadici, alebo spojoch hadice s plynovým sporákom alebo samotnou fľašou, alebo
vdôsledkupoškodenianiektoréhoztesneníspojov,alesurčitosťousatovdôsledkuzhoreniaspojovacej
hadice, tesnení a regulačného ventila určiť nedá.
11. V predmetnom Uznesení sa konštatuje, že z vykonaného skráteného vyšetrovania prípadu
vyplýva, že k požiaru vzhľadom k tomu, že v danej veci zákonodarca vyžaduje ako povinný znak
skutkovej podstaty trestného činu zavinenie, ktoré v danej konkrétnej veci zjavne absentuje v zákonom
požadovanej miere, z toho dôvodu neboli naplnené všetky povinné znaky skutkovej podstaty prečinu,
pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, k predmetnej udalosti došlo bez zavinenia akejkoľvek osoby,
najpravdepodobnejšie,zpríčinhraničiacichsurčitosťou,vdôsledkupresnenezistenejtechnickejzávady
na spojovacom zariadení medzi plynovou 10 kg PB fľašou a plynovým sporákom, žiadna z osôb
zúčastnených sa na tomto skutku svojím konaním nenaplnila povinné znaky skutkovej podstaty prečinu
uvedeného vo výrokovej časti tohto uznesenia a teda skutok uvedený v skutkovej vete tohto uznesenia
nie je trestným činom, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, a preto bolo trestné stíhanie zastavené.
12. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vo svojom oznámení žalobkyni zo dňa XX.X.XXXX uviedla,
že v zmysle čl.5 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu fyzických
osôb, kde z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby poisťovňa za neho nahradila
poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, ktoré vznikli poškodenému v súvislosti
s činnosťou poisteného alebo so vzťahom k poistenému, bližšie označenými v zmluve, pokiaľ poistený
za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vo vzťahu za dobu trvania poistenia. Vzhľadom
na skutočnosti zistené v uznesení OO PZ E. D. vedenom pod Č.: M.-XXX/SV-Y.-XXXX sa konštatuje, že
k predmetnej udalosti došlo bez zavinenia akejkoľvek osoby, najpravdepodobnejšie, z príčin hraničiacich
s určitosťou, v dôsledku presne nezistenej technickej závady na spojovacom zariadení medzi plynovou
10 kg PB fľašou a plynovým sporákom a preto jej nárok ako poškodenej z tejto udalosti nie je možné
uspokojiť.
13. Ing. P. C. znalkyňa v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností,
odhad hodnoty stavebných prác v znaleckom posudku Č..XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX stanovila výšku
škody, ktorá vznikla v byte žalobkyne a na jeho zariadení na adrese A. XX následkom škodovej udalosti
- detonáciou plynu a následným požiarom dňa XX.X.XXXX v byte žalovaného je v stave zistenom pri
obhliadke 912,91 eur.
14. Na pojednávaní dňa 9.11.2018 právny zástupca intervenienta uviedol, že uznáva zodpovednosť a
pasívnu legitimáciu ako žalovaného z dôvodu uzavretej poistnej zmluvy a touto zmluvou bol poistený
nie len majetok žalovaného. Keďže žalobkyňa nemala uzatvorené vlastné poistenie, môže sa domáhať
iba náhrady škody. Nesplnenie prevenčnej povinnosti vlastníka je považované za protiprávne konanie
na naplnenie zodpovednosti za spôsobenú škodu a nie je potrebné úmyselné konanie. Intervenient v
prípade, ak by bol žalovaný zaviazaný na náhradu škody, prijíma zodpovednosť vyplývajúcu z poistnej
zmluvy.
15. Právny zástupca žalobcu uviedol v podaní zo dňa 10.12.2018, že žalovaný podľa odborného
stanoviska Ing. S. K.- odborného pracovníka plynových zariadení nepredložil dokumentáciu a
nepreukázalnamontovanieaspusteniedoprevádzkytlakovejstaniceodbornespôsobilýmpracovníkom,
teda nesplnil základnú podmienku určenú právnou normou pre užívanie plynového spotrebiča. Z
ohliadky fľaše nie je prakticky možné vylúčiť žiadnu z možností okolností úniku plynu. Žalovaný
dostatočne nevenoval pozornosť preventívnej povinnosti a aj do zápisnice z výsluchu pred políciou
uviedol, že nijako neskúšal či plyn z fľaše uniká a hadička bola stará 3-4 roky.
16.Právnyzástupcažalovanéhovpodanízodňa30.11.2018uviedol,žeskúškouplynovéhoventilufľaše
neboli zistené závady v jeho ovládateľnosti. Na predmetnej plynovej fľaši nie je nainštalovaný regulátor,
keď v prípade požiaru a následného zásahu hasičov bolo toto zariadenie spolu s hadicou poškodené a
demontované. Na predmetnej plynovej fľaši nie sú viditeľné žiadne mechanické poškodenia z hľadiska
možnej netesnosti fľaše ako tlakovej nádoby.
17. V doloženej zápisnici z výsluchu svedka - poškodeného - žalovaného pred políciou súd zistil, že
žalovaný nijako neskúšal či plyn z fľaše uniká, ale on nič čuchom necítil.
18.Napojednávanídňa11.12.2018právnyzástupcažalobkyneuviedol,ženaplynovejfľašibolahadička
stará tak 3-4 roky, no na webovej stránke autorizovaného servisu sa doporučuje aspoň raz za dva roky
vymeniť hadicu medzi propán-butánovou fľašou a sporákom. V odbornom stanovisku je uvedené, že
užívateľ je povinný dodržiavať návod od dodávateľa a vykonať na zariadení najneskôr do 3 mesiacov
kontrolu tesnosti spojov.
19. Na pojednávaní dňa 11.12.2018 právny zástupca žalovaného, skúškou plynového ventilu neboli
zistené závady v jeho ovládateľnosti. Skúšku tesnosti vzhľadom na chýbajúcu náplň vo fľaši nebolomožné vykonať. Trval na tom, že žalovaný dodržal všetky prevenčné opatrenia, konal s odbornou
starostlivosťou a bol poistený proti nepriaznivým stavom.
20. Na pojednávaní dňa 11.12.2018 právny zástupca intervenienta uviedol, že žalovaný mal poistený
vlastný byt a bolo v tomto poistení zahrnuté aj poistenie prípadnej zodpovednosti za škodu. Byt
žalobkyne touto zmluvou nie je poistený. Príslušník domácnosti môže spôsobiť rôznu škodu a ak
je táto zodpovednosť preukázaná, vzniká v takom prípade povinnosť mu plniť v súlade s poistnými
podmienkami. Má zato, že uvedenie do prevádzky a spustenie nepodlieha pracovníkovi oprávnenej
organizácie. Z poistnej zmluvy má žalovaný právo, aby poisťovňa zaňho plnila v prípade preukázania
zodpovednosti ako príslušníka domácnosti spôsobenej inému. Zodpovednosť nebola preukázaná
orgánmi činnými v trestnom konaní ani v tomto konaní.
21. Na pojednávaní dňa 11.12.2018 žalovaný uviedol, že projektová a sprievodná technická
dokumentácia na revidované zariadenie preložená nebola. Žalovaný má skúšky ako zvárač a mal
skúsenosti, aby si bombu namontoval sám bez odborníka. Dal aj purovú vodu, či neuniká plyn. Šporák
bol namontovaný pred 15-20 rokmi, keď vymenili starý šporák za nový a prišli ho vtedy namontovať
odborníci z plynoslužby.
22. Právny zástupca intervenienta doložil do spisu rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach ohľadom
príslušenstva pohľadávky zo dňa 21.11.2018 pod sp. zn. 11Co/308/2017.
23. Na pojednávaní dňa 19.3.2019 bol vypočutý odborník ako svedok S. K., ktorý okrem iného uviedol,
že ak laik montuje fľašu, má prekontrolovať stav fľaše po namontovaní, lebo takúto kontrolu musí
urobiť. Neurobil znalecký posudok, ale len odborné posúdenie bez záveru, lebo mu priniesli fľašu bez
príslušenstva z polície. Uviedol, že fľaša môže byť umiestnená v kuchyni. Prekontrolovanie sa má
vykonaťmydlovýmroztokom,resp.penou.Bombamôžebyťvskrinkeuzatvorená,alemusíbyťtáskrinka
vetrateľná. Hadička by sa mala meniť v závislosti od návodu, ale aspoň raz dva roky.
24. Podľa § 420 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa odseku 2 škoda je spôsobená právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa odseku 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto
preukáže, že škodu nezavinil.
25. Súd má zato, že je preukázaný protiprávny úkon žalovaného a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a škodou. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie
škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva
v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom
uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným.
Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa
zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Pokiaľ je ten, kto zodpovedá za škodu, poistený pre
prípad vzniku jeho zodpovednosti za škodu, či už na základe zákona (zákonné poistenie zodpovednosti)
alebo na základe poistnej zmluvy (zmluvné poistenie zodpovednosti), poisťovňa síce nahradí v rozsahu
vymedzenom v poistnej zmluve alebo v právnom predpise za poisteného škodu poškodenému, v
dôsledku toho sa však nestane dlžníkom namiesto škodcu, a poškodený nemá voči nej priame právo
na náhradu škody. Takéto právo na náhradu škody môže poškodený uplatniť priamo voči poisťovni iba
výnimočne, pokiaľ to pripúšťa zákon.
26. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je,
že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba
konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie
škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.
27. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať
z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou trebarozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením
právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na
dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie,
t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt
vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou
sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak
vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka.
28. Občiansky zákonník nevymedzuje ani formy zavinenia, hoci viaceré jeho ustanovenia s jednotlivými
formami zavinenia rátajú. Pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z
vymedzenia týchto foriem v § 15 a 16 TZ. Trestný zákon rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné
zavinenie. Obidve formy sa vnútorne členia na stupne zavinenia.
29. Úmyselné zavinenie sa člení na priamy úmysel (dolus directus), pri ktorom konajúci chcel spôsobiť
škodu, a na nepriamy úmysel (dolus eventualis), pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu,
a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci
síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal
na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu,
hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.
30. Z Uznesenia OO PZ v D. Č.:M.-XXX/SV-Y.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo zastavené trestné
stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia vyplýva, že v danom konkrétnom prípade išlo o nedbalostný,
respektíve omisívny trestný čin, ktorý predpokladá zvýšenie všeobecného nebezpečenstva, alebo
sťaženie jeho odvrátenia alebo zmiernenia, čo aj z nedbanlivosti. Pri skrátenom vyšetrovaní prípadu
sa vyšetrovateľ zaoberal aj možnosťou spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Tr.
zákona, kde však povinný znak skutkovej podstaty tohto trestného činu, a to zavinenie, kde zákonodarca
vyžaduje úmysel, úplne absentuje a teda k spáchaniu tohto trestného činu dôjsť, v danom konkrétnom
prípade, v žiadnom prípade nemohlo.
31. Príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou vyplýva však zo záverov z Odborného
stanoviska Ha ZZ vypracovaného zisťovateľom príčin požiarov HaZZ Y. pod č.j. M.-Y.-XXX/XXX, ev.č.
požiaru XXX XX XXX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom sa konštatuje, že príčinou vzniku požiaru je presne
nezistená závada, kde do úvahy prichádza závada alebo poškodenie na prívodovej hadici ako aj z
Odborného stanoviska, technickej správy, vypracovanej technickým expertom na vyhradené technické
zariadenia tlakové a plynové evidenčné číslo osvedčenia XXX/X/XXXX, evidenčné číslo oprávnenia
XXX/X/XXXX zo dňa XX.X. S. XX.X.XXXX, ktorý konštatoval, že ako najpravdepodobnejšia príčina úniku
plynu z predmetnej fľaše sa javí presne nezistená technická závada na spojovacej hadici, alebo spojoch
hadice s plynovým sporákom alebo samotnou fľašou, alebo v dôsledku poškodenia niektorého z tesnení
spojov, ale s určitosťou sa to v dôsledku zhorenia spojovacej hadice, tesnení a regulačného ventila
určiť nedá. Nie je teda preukázaná zodpovednosť žalovaného za vzniku škodu, ba je preukázané, že k
predmetnej udalosti došlo bez akejkoľvek osoby, najpravdepodobnejšie z príčin hraničiacich s určitosťou
v dôsledku nezistenej technickej závady.
32. Pokiaľ ide o otázku pasívnej legitimácie žalovaného a intervenienta, v tomto smere pasívna
legitimácia žalovaného v tomto prípade je bezpochyby daná, ako to vyplýva z vyššie uvedeného výkladu
ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Intervenient sa ani spoluzodpovednosti nebráni a bol ochotný v
prípade vyhovenia žalobe spoluplniť žalobkyni.
33. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že ku škode žalobkyne došlo dňa 6.3.2013 pri výmene
propanbutanovej fľaše žalovaným. Ku škode by nedošlo, ak by túto skutočnosť nerealizoval. Žalovaný
síce nebol uznaný vinným orgánmi činnými v trestnom konaní, ani nebola zistená príčina hasičským a
záchranným zborom ani nebola potreba prítomnosti odborníka pri výmene podľa tvrdenia S. K.. Teda
súd má zato, že môže výmenu realizovať aj laik s potrebou prekontrolovania, či uniká plyn. V zápisnici o
výsluchu pred políciou žalovaný uviedol, že „nijako neskúšal či plyn z fľaše uniká“, hoci na pojednávaní
už uviedol, že skúšal či uniká plyn a to spôsobom použitia peny. To či ho bolo cítiť súd považoval
za irelevantné, keďže tento plyn je bez zápachu. Za zváženie stojí otázka výmeny hadičky, o ktorej
odborník tvrdil, že treba ju vymeniť podľa návodu k danej fľaši, resp. minimálne raz za dva roky a tu
uviedol žalovaný, že ju mal 3-4 roky. To znamená, že zavinenie žalovaného úplne neabsentuje aj pre
posúdenie občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Žalobkyňa nijakým spôsobom nezavinila, že k
tejto nebezpečnej udalosti došlo. Žalovaný síce nezanedbal výmenu, no došlo k príčinnej súvislosti
medzi jeho realizáciou výmeny fľaše a škodou na byte žalovaného a žalobkyne po výbuchu, preto má
súd zato, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla poškodenej žalobkyni a intervenient je povinný
sa na náhrade škody podieľať spolu so žalovaným na základe platnej poistnej zmluvy. Keďže konaniebolo právoplatne zastavené pre sumu 1087,09 eur, súd priznal žalobkyni náhradu škody vo zvyšnej časti
pre sumu 912,91 eur od žalovaného a intervenienta.
34. Podaním zo dňa 19.2.2016 intervenient podal námietku premlčania príslušenstva - úrokov z
omeškania, ktoré boli v žalobe uvedené nepresne a nezrozumiteľne a až návrhom dňa 14.1.2016 uviedol
právny zástupca ich výšku.
35. Podľa § 106 ods. 1 a 2, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
36. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že „úrokový'' právny vzťah môže vzniknúť len
vtedy, ak bol medzi účastníkmi (platne) založený hlavný peňažný záväzkový právny vzťah. V dôsledku
omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový (ďalší) záväzkový právny vzťah. Ak teda vznikne
dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza tým k zmene v obsahu práv veriteľa
a povinností dlžníka, inak povedané k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej
v tom, že okrem povinnosti splniť záväzok hlavný je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší
(akcesorický). Povinnosť platiť úroky z omeškania nemôže trvať dlhšie, než trvá záväzok hlavný.
Splnením dlhu (záväzku) alebo jeho zánikom z iného dôvodu zaniká (končí) tiež povinnosť platiť úroky
z omeškania ako vedľajší záväzkový právny vzťah. Ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového
právneho vzťahu, nemôže sa takýto právny následok nevzťahovať na záväzok vedľajší (akcesorický).
37. Účelom inštitútu premlčania je stimulácia veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv, snaha
predchádzať dôkaznej núdzi na strane veriteľa, ktorá vzniká v dôsledku plynutia času, prispieť k právnej
istote v súkromnoprávnych vzťahoch. Účelom právnej úpravy úrokov z omeškania je zabezpečenie
plnenia včas, čiastočná náhrada škody vzniknutá omeškaním plnenia, sankčná funkcia potrestania
dlžníka za porušenie povinnosti. Preto aj výklad premlčania úrokov z omeškania vychádza zo
zachovania rovnováhy splnenia účelu týchto právnych inštitúcií.
38. Súd dal za pravdu intervenientovi, že žalobný návrh bol určený nepresne nezrozumiteľne, ak
žalobkyňa uviedla v žalobe, že žalovaný má zaplatiť žalobkyni istinu s príslušenstvom a príslušenstvo
nešpecifikoval. Ku špecifikácii došlo až dňa 14.1.2016, kedy určil že ide o úrok z omeškania vo výške
5,75% ročne zo sumy 912,91 eur od 6.3.2013 do zaplatenia. Premlčacia doba na uplatnenie úroku
z omeškania zaniká rovnako ako premlčacia doba samotného nároku teda v dvojročnej premlčacej
dobe. K udalosti i k tomu, že sa žalobkyňa dozvedela o škode došlo dňa 6.3.2013. Žalobkyňa podala
žalobu včas dňa 19.8.2013. Žalovaný sa dozvedel o škode žalobkyne, keď mu bola doručená žaloba
dňa 26.9.3013. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania až dňa 14.1.2016 na pojednávaní, teda po
uplynutí dvojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 6.3.2015, preto súd zamietol žalobu pre úrok z
omeškania uplatnený žalobkyňou oneskorene.
39. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. V danom prípade mala úspech vo veci žalobkyňa, lebo jej neúspech bol len v nepatrnej časti pre úrok
z omeškania, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania a preto zaviazal žalovaného a intervenienta
ako neúspešnú stranu sporu.
41. Súd zároveň priznal trovy štátu, ktoré mu vznikli na základe úhrady znalečného znalkyni nie len z
preddavku, ale aj z učtárne súdu, ktoré má nahradiť štátu neúspešná strana, ktorou je žalovaný spolu
s intervenientom.
42. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.