Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205573
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8816205573.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému:
G. C.N., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. J. Č.. XX, XXX XX J., o zaplatenie sumy 1.195,00 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.195,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške5%ročnezosumy1.195,-eurod31.01.2009dozaplatenia,atovšetkodo15dníodprávoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré trovy je p
o v i n n ý zaplatiť žalovaný a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.07.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.195 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.195 eur od

31.01.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Tunajší súd rozsudkom, č. k. 5Csp/40/2016 - 39 zo dňa 17.05.2017, žalobu žalobcu zamietol a
účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a
navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j.
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na
to, že žalobcom predložená zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou podľa zákona č. 129/2010
Z.z.. Išlo o zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda o tzv. nepomenovanú zmluvu.
Ide o zmluvu, v ktorej je jednoznačne vyznačený účel, na ktorý poberá úver žalovaný, a to na účel
podnikania. Nemožno teda hovoriť o spotrebiteľskej zmluve. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že
druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.

Táto okolnosť vyplýva z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C-484/01. Takáto zmluva
o úvere nemusí obsahovať údaje o RPMN a ďalšie náležitosti požadované zákonom č. 129/2010
Z.z.. Skutočnosť, že zmluva má povahu formulárovej zmluvy ešte nevytvára predpoklad, že zmluvu je
potrebnéposudzovaťakospotrebiteľskú.Podpojmomformulárovázmluvajepotrebnérozumieťzmluvu,
ktorú používa dodávateľ, alebo podnikateľ v dvoch a viacerých prípadoch a zväčša je vopred pripravená.
Uvedený postup je súčasťou bežnej podnikateľskej praxe a má za účel zjednodušiť kontraktačný

proces. Z rozsudku Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko z 22.12.2004 sp.zn. VIII ZR 91/04
vyplýva, že ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, napríklad pre to, že inak by druhá strana
spotrebiteľskú zmluvu neuzatvorila, je potrebné takýto záväzok posudzovať ako obchod a nie akospotrebiteľskú zmluvu, nakoľko treba chrániť dobrú vieru dodávateľa a dobrá viera je všeobecným
princípom zmluvného práva. Uzavretiu predmetnej zmluvy predchádzalo vypísanie tzv. žiadosti o úver z
XX.XX.XXXX. V tejto žiadosti žalovaný dobrovoľne uvádzal skutočnosti týkajúce sa jeho podnikateľskej

činnosti, a to identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo, obchodné meno a miesto podnikania, v
dôsledku čoho poverený zástupca žalobcu usúdil, že žalovaný koná v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Uplatnený nárok nie je premlčaný, a to z dôvodu, že Okresný súd Vranov nad Topľou trestným
rozkazom sp.zn. 2T/57/2011 z 27.4.2011 odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 17.5.2011. Uplatnený nárok

nie je teda premlčaný. V zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za 3 roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla. Žalobca sa domáha zaplatenia predmetnej sumy s prísl. titulom náhrady
škody, a to z toho dôvodu, že Okresný súd Vranov nad Topľou uvedeným trestným rozkazom uznal
žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu odkázal na konanie vo veciach
občianskoprávnych.

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1
CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil,
že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť tohto
rozhodnutia dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom
prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX so žalobcom

prostredníctvom mandatárky uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXX na sumu 20.000,- Sk, zvýšenú o
poplatok v sume 15.000,- Sk a tento dlh sa zaviazal splácať v pravidelných 10-tich mesačných splátkach
po 3.600,- Sk, počnúc XX.XX.XXXX. Tieto finančné sumy súd prvej inštancie prepočítal v odôvodnení
svojho rozhodnutia aj na euro. Uvedenú zmluvu o úvere posúdil súd prvej inštancie ako zmluvu
spotrebiteľskú, avšak bez bližšieho odôvodnenia a vysvetlenia, z čoho takýto záver o spotrebiteľskom

charaktere vzťahu medzi sporovými stranami vyvodil. Tento záver súd prvej inštancie urobil napriek
tomu, že zo zmluvy, ktorá je v písomnej forme pripojená k spisu (č.l. 12) vyplýva, že predmetné finančné
prostriedky si žalovaný požičal na účely podnikania tak, ako je to zaškrtnuté vo formulári zmluvy. Súd
prvej inštancie žiadne bližšie dokazovanie na objasnenie charakteru tejto zmluvy a z toho vyplývajúceho
vzťahu sporových strán neurobil, vo veci rozhodol síce po nariadení pojednávania na deň 17.5.2017,

avšak bez bližšieho dokazovania a bez vypočutia sporových strán. Takýto postup nemožno považovať
za správny, pokiaľ súd chce urobiť záver o charaktere vzťahu medzi sporovými stranami a o charaktere
zmluvy, ktorá tento právny vzťah založila. Nemožno vychádzať len z konštatovania súdu prvej inštancie,
že ide o spotrebiteľský vzťah medzi sporovými stranami bez bližšieho zdôvodnenia, pričom tento záver
je vlastne v rozpore s dôkazom, ktorý sa v spise nachádza - predmetnou úverovou zmluvou. Existujú aj

pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie v tom zmysle,
že súd považuje nároky uplatnené v tomto konaní bez ďalšieho za premlčané. V tejto súvislosti treba
pripomenúť, že námietku premlčania v prejednávanej veci nevzniesla žiadna zo sporových strán (teda
primárne žalovaný) a k aplikácii § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa by mohol súd prvej
inštancie aj bez návrhu prikročiť len vtedy, ak by bolo bezpečne preukázané, že ide o spotrebiteľský

vzťah, čo v prejednávanej veci vzhľadom na vyššie uvedené náležite preukázané nebolo. Naviac treba
pripomenúť, že žalobca si uplatňuje sumy, ktoré sú predmetom tohto konania titulom náhrady škody z
dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k úverovému podvodu, za ktorý bol aj právoplatne odsúdený
uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou. Trestná zodpovednosť žalovaného
bola teda ustálená, a týmto rozhodnutím je viazaný aj súd v občianskom sporovom konaní (§ 193 CSP).

S uvedenými okolnosťami sa súd prvej inštancie nevyporiadal, a preto jeho rozhodnutie je v zmysle
vyššie uvedeného nepreskúmateľné, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389
ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní bude
úlohou súdu prvej inštancie vypočuť sporové strany, teda predovšetkým žalovaného a bezpečne zistiť
charakter zmluvy, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá a posúdiť teda aj charakter vzťahu,

ktorý na základe tejto zmluvy medzi sporovými stranami vznikol. Súd prvej inštancie bude musieť sa
vyporiadať s tým, že v úverovej zmluve je uvedené, že túto pôžičku (úver) bral žalovaný od žalobcu
na účely podnikania. K aplikácii § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bude môcť súd prvej inštancie
prikročiťlenvtedy,akbudebezpečnezistené,žecharaktervzťahumedzisporovýmistranamijeskutočnespotrebiteľský. Až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne
rozhodnúť. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

4. Na základe týchto skutočností, súd prvej inštancie pristúpil k posúdeniu veci podľa právneho názoru
Krajského súdu v Prešove.

5. Na pojednávaní dňa 18.04.2018 bol na nasledujúce pojednávanie dňa 11.06.2018 písomne

predvolaný žalobca a žalovaný s tým, že účasť žalovaného je bezpodmienečne nutná, nakoľko ho súd
potreboval vypočuť v konaní na okolnosti, či úverovú zmluvu, ktorú uzavrel so žalobcom, keď bral úver,
uzavrel ako podnikateľ - živnostník s tým, že úver bral na účely podnikania alebo úverovú zmluvu -
úver, bral ako fyzická osoba, nie na podnikanie. V danom prípade Krajský súd v Prešove uznesením
zo dňa 21.11.2017 sp. zn. 1Co/36/2017-58 zrušil rozsudok Okresného súdu vo Vranove nad Topľou
zo dňa 17.05.2017 sp. zn. 5CSp/40/2016-39 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebné

zistiť a vypočuť sporové strany, predovšetkým žalovaného a bezpečne zistiť charakter zmluvy, ktorá bola
uzavretá medzi sporovými stranami a posúdiť, či ide o zmluvu - úver, ktorý bral žalovaný od žalobcu na
účely podnikania alebo nie. Preto je výsluch žalovaného potrebný. V prípade, že sa bez ospravedlnenia
nezúčastní, bude mu uložená poriadková pokuta. Ďalej sa uložilo žalovanému, aby súdu v lehote 10
dní zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom bude uvedené, aký rozsudok v tejto veci žiada vydať a aké

má návrhy na dokazovanie, ktoré by mal vykonať súd na odročenom pojednávaní. Zástupca žalobcu
bol takisto vyzvaný, aby súdu zaslal prípadné návrhy na dokazovanie v lehote 10 dní a takisto zaujal
stanovisko, či v danom prípade uzatvoril úverovú zmluvu a poskytol úver žalovanému ako podnikateľovi
na podnikanie alebo ako fyzickej osobe. Od Okresného úradu, živnostenské oddelenie J. P. X. bola
vyžiadaná správa či žalovaný, G. C., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. XX, A. J. P. X., má vydané živnostenské

oprávnenie a v prípade, že áno, súd požiadal o zaslanie tohto výpisu zo živnostenského registra -
úplný výpis zo živnostenského registra od začiatku vykonávania živnosti až po dnešnú dobu. V prípade,
že žalovaný G. C. nemá vydané živnostenské oprávnenie, žiadal súd zaslať aj negatívnu odpoveď.
Uvedenú správu si súd vyžiadal zaslať v lehote 15 dní k č. k. 5Csp/40/2016.

6. Z Výpisu zo Živnostenského registra súd zistil, že predmet(y) podnikania u žalovaného sú už zrušené
alebo zaniknuté. Stolárstvo, ako predmet podnikania, so vznikom živnostenského oprávnenia dňa
XX.XX.XXXX a zánik živnostenského oprávnenia dňa XX.XX.XXXX. Demolácie, predmet podnikania,
so vznikom živnostenského oprávnenia dňa XX.XX.XXXX a zánikom živnostenského oprávnenia dňa
XX.XX.XXXX.

7. Žalobca doručil svoje vyjadrenie súdu dňa 22.05.2018, k účelu poskytnutia úveru žalovanému.
Žalobca uviedol, že Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX bol Žalovanému poskytnutý úver na
účely výkonu podnikania. Žalovaný v Zmluve uviedol svoje obchodné meno, identifikačné číslo, miesto
podnikania a účel podnikania zaškrtol priamo v strede zmluvy a uvedené prehlásenie potvrdil svojim

vlastnoručným podpisom. V prípade postavenia Žalobcu je treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou
do právneho vzťahu s Žalovaným vstupoval. Argumentácia Žalobcu v tomto smere je napokon v plnom
súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade
pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že
druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa

(ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG publikovaný o.i. v Švestka, J., Spáčil, J.,
Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck,
2009, s. 468 - 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere
uvedie dodávateľa do omylu; per analogiam zamestnancom), je treba takúto obligáciu charakterizovať
ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože

dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR
91/04 publikovaný o.i. v Eliáš, K. a kol.: Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 1. svazek. §
1 - 487. Praha, Linde 2008, s. 324; Selucká, M. Ochrana spotřebitele v soukromém právu. 1. vydání.
Praha : C. H. Beck 2008, s. 54). Na podporu svojich tvrdení Žalobca uvádza rozhodnutie Okresného
súdu Bratislava IV, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/22/2011 uvádza nasledovné :V prejednávanej

veci pritom súd dospel k záveru, že v prípade žalobkyne v tomto prípade nejde o spotrebiteľku,
predmetný právny vzťah nemožno hodnotiť ako vzťah spotrebiteľský. Išlo tu síce o zmluvu o úvere,
avšak nie o úver spotrebiteľský. Ďalej súd uvádza nasledovné „K tomuto záveru súd dospel na základe
vykonaného dokazovania, keď žalobkyňa celkom jednoznačne vstupovala do úverového vzťahu sožalovaným ako podnikateľka - živnostníčka, čo je zrejmé už len z obsahu samotnej zmluvy o úvere.
Informácia o žalobkyni ako podnikateľke totiž nevychádza z jedného zaškrtnutého políčka, ako sa to
snaží žalobkyňa zavádzajúco podsunúť, ale z viacerých celkom jednoznačne vyplnených údajoch o

žalobkyni ako podnikateľke, vrátane jej IČO, označenie OÚ Trnava, kde je v živnostenskom registri
zapísaná a obsah zmluvy o úvere nepripúšťa o tom, že žalobkyňa si úver zobrala ako podnikateľka
absolútne žiadne pochybnosti. Preto je nenáležitá aj argumentácia žalobkyne, že v prípade pochybnosti
treba daný vzťah považovať za spotrebiteľský. Nakoľko predmetný právny vzťah, ktorý vznikol medzi
účastníkmi na základe zmluvy o úvere, nie je spotrebiteľským vzťahom, nemožno naň aplikovať žiadne z

ustanovení Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľa, Zákona o spotrebiteľských úveroch
aniustanovenie§153O.s.p.“SúdposudzovalrovnakoakovprípadeŽalobcuzmluvuoúvereuzatvorenú
za účelom podnikania, pri ktorej sa domáhal navrhovateľ jej spotrebiteľského charakteru. Žalobca
dáva do pozornosti aj rozhodnutie Okresného súdu v Bratislave IV, sp. zn. 4C/26/2011, ktoré obdobne
rozhodovalo vo veci zmluvy o úvere s vyznačeným účelom podnikania. Návrh na začatie konania bol
zamietnutý, a to s odôvodnením „Zmluva o úvere bola uzatvorená na základe Obchodného zákonníka,

je absolútnym obchodnoprávnym vzťahom, a strany si medzi sebou dohodli, že všetky ich právneho
vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na uvedené nie je možné považovať
navrhovateľa za spotrebiteľa a uzatvorenú zmluvu za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v tomto prípade nie sú
vôbec aplikovateľné.“ „Niet sporu o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou

osobou nepodnikateľom spĺňajú požiadavku spotrebiteľského vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto
vzťahu účelovo poskytnutý úver (v prejednávanej veci úver na účel povolania) a túto účelovosť žiadny z
účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na § 2 písm. a) ZoSÚ, nejde o spotrebiteľský úver, a
na tieto zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny predpis aplikovať. Úvery poskytnuté
na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru upraveného zák. č.

258/2001 Z. z. (neskôr zák. č. 129/2010 Z. z. ) a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom
vylúčení zabezpečenia zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje (obdobne NS SR 5Cdo
415/2012). Aplikácia ZoSÚ preto v prejednávanej veci nie je možná. (Uznesenie Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn.: 18CoE/313/2016-47 zo dňa 31.05.2017). Žalobca si dovoľuje dať do pozornosti
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.2.2017, sp. zn. 14Co/975/2015, ktorý rozsudok

okresného súdu potvrdil. Vo svojom odôvodnení konštatoval, že „ Odvolací súd poukazuje na to, že
neobstojí tvrdenie žalobkyne uvádzané v odvolaní , kde poukazuje na prenesenie dôkaznej povinnosti
na žalovaného s tým, že práve žalovaný mal preukázať, že poskytnutý úvere bol poskytnutý na výkon
zamestnania. Súd prvej inštancie správne v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dôkazné bremeno
zaťažovalo žalobkyňu v situácií, ak predložená kópia zmluvy o úvere obsahovala v písomnej forme

zachytené prehlásenie ňou osobitne podpísané, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon
zamestnania.“ŽalobcavtejtosúvislostipoukazujeajnaRozsudokNajvyššiehosúduSpolkovejrepubliky
Nemecko zo dňa 22.12.2004, sp. zn.: VIII ZR 91/04 podľa ktorého: „Ak spotrebiteľ predstiera, že je
podnikateľom, napr. preto, ža inak by druhá strana spotrebiteľskú zmluvu neuzatvorila je potrebné takýto
záväzok posudzovať jako obchod a nie jako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko je treba chrániť dobrú

vieru dodávateľa a dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva.“ Žalovaný priložil k žiadosti
o poskytnutie úveru, za účelom preukázania svojej bonity Žalobcovi potvrdenie o príjme, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že mu patrí postavenie podnikateľa. Uvedené potvrdenie priložil žalobca v prílohe
svojho podania.

8. Z priložených faktúr, ktoré slúžia ako daňový doklad zistil, že žalovaný si za prevedenie pomocných
stavebných prác za mesiac N. XXXX na stavbe vyúčtoval faktúru vo výške 19.200,- Sk, faktúru vo výške
40.198,- Sk, faktúru vo výške 47.800,- Sk.

9. Keďže žalovaný na výzvu súdu nereagoval, súd na pojednávaní dňa 11.06.2018, opätovne odročil

pojednávanie za účelom výsluchu žalovaného na deň 15.08.2018 s tým, že účasť žalovaného je nutná,
pretože ho súd potrebuje vypočuť ohľadom uzavretia zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzavrel
so žalobcom s tým, že je potrebné zistiť, či táto zmluva bola uzavretá za účelom podnikania a či finančné
prostriedky získané z tejto zmluvy o úvere boli použité na podnikanie alebo zmluva bola uzavretá na
fyzickú osobu.

10. Dňa 15.08.2018 súd za účelom opätovného predvolania žalovaného odročil pojednávanie na
07.11.2018 s tým, že bol predvolaný žalobca. Písomne bol predvolaný aj žalovaný, a to jednak
prostredníctvom úradnej tabule a web Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, s tým, že tento bolpoučený, že súd ho potrebuje vypočuť, a to či v zmluve o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzavrel so
žalobcom, POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatváral ako fyzická osoba alebo úver bral za účelom podnikania,
ďalej či tieto finančné prostriedky boli použité na podnikanie. Žalovaný G. C. bude poučený, že ak sa

nedostaví, súd rozhodne podľa vykonaného dokazovania. Ďalej uložil žalovanému, aby súdu v lehote 15
dní zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom bude uvedené jeho stanovisko, pokiaľ sa týka uzavretia zmluvy
o úvere zo dňa XX.XX.XXXX v tom smere, či táto zmluva o úvere bola uzavretá za účelom podnikania
a či finančné prostriedky získané z tejto zmluvy o úvere boli použité na podnikanie, alebo zmluva bola
uzavretá na fyzickú osobu, prípadne nech uvedie všetky okolnosti, ktoré považuje za potrebné uviesť v

súvislosti so zmluvou o úvere zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný bol predvolaný aj prostredníctvom pošty
z adresy trvalého bydliska podľa Registra obyvateľov SR. Dňa 07.11.2018 sa situácia zopakovala,
žalovaný sa pojednávania nezúčastnil. Opätovne bolo pojednávanie odročené na deň 21.01.2019 a
opätovne súd smeroval tie isté úkony k žalovanému ako na pojednávaní dňa 15.08.2018.

11. Dňa 21.01.2019 sa na pojednávanie dostavil žalovaný. Ten uviedol, že si to nepamätá, to je

už viac ako 10 rokov dozadu. Má uzavreté dve zmluvy o úvere s firmou POHOTOVOSŤ. Jedna
zmluva zo dňa XX.XX.XXXX a ešte predtým uzavrel tiež jednu zmluvu z XX.XX.XXXX. Podľa zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX mu firma POHOTOVOSŤ požičala sumu 20.000,- Sk. Následne má zmluvu z
XX.XX.XXXX, kde mu mala firma POHOTOVOSŤ poskytnúť ďalší úver, pôžičku 20.000,- Sk. Pokiaľ
sa týka zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, tak k tomu uviedol, že podpis na tejto zmluve sa mu nezdá, že

pochádza z jeho ruky. Predložil súdu zmluvu z XX.XX.XXXX, na ktorej je jeho podpis pochádzajúci
z jeho ruky a túto skutočnosť nespochybňuje. Zmluva z XX.XX.XXXX je jeho, jeho rukou podpísaná.
Pokiaľ sa týka zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, tak na tejto zmluve spochybňuje svoj podpis, takto sa on
nepodpisuje. Dňa XX.XX.XXXX potreboval súrne peniaze na vyplatenie bytu, pretože vtedy ešte bývali
v Y.. Potreboval sumu 20.000,- Sk, ktorú si od firmy POHOTOVOSŤ požičal. Zaplatiť všetko, tzn., že

celú sumu, ktorú si požičal 20.000,- Sk, vrátil. Firme POHOTOVOSŤ nič nedlží. Uviedol, že predloží
súdu vyjadrenie. Potrebuje však lehotu na to, aby spísal a zabezpečil všetky potrebné dôkazy. Súd
preto uznesením odročil pojednávanie na neurčito s tým, že žalovanému uložil, aby súdu v lehote 60
dní predložil písomné vyjadrenie, v ktorom bude uvedené jeho stanovisko ku skutočnostiam, ktoré sú
predmetom tohto konania a ktoré uvádza žalobca, t.j. žalovaný sa vyjadrí hlavne za akým účelom si

požičal peniaze od žalobcu podľa zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX a o ktorej tvrdí, že na tejto zmluve
je jeho podpis, ďalej uvedie, či namieta podpis na zmluve zo dňa XX.XX.XXXX. Predloží kópie dokladov,
ktoré preukazujú jeho tvrdenia, t.j. zmluvy o úvere, ďalej predloží doklady o tom, že zaplatil celú pôžičku
20.000,- Sk, ktorú dostal od žalobcu dňa XX.XX.XXXX. Za týmto účelom žalovaný G. C. bol poučený,
že má právo na svoje zastupovanie si zvoliť advokáta a v prípade, že nemá na to finančné prostriedky,

môže požiadať o právnu pomoc Centrum právnej pomoci v L., O. X, ktoré mu zabezpečí zastupovanie
advokátom bezplatne. Opis zápisnice z dnešného pojednávania bude doručený žalobcovi a zástupcovi
žalobcu, aby súdu v lehote 30 dní zaslali písomné vyjadrenie, koľko zmlúv o úvere uzavrel žalobca so
žalovaným, nakoľko žalovaný tvrdí, že má k dispozícii zmluvu o úvere zo dňa XX.XX.XXXX na sumu
20.000,- Sk a zo dňa XX.XX.XXXX na takisto sumu 20.000,- Sk, avšak v skutočnosti bolo mu vyplatené

len 20.000,- Sk, ktorú sumu vrátil žalobcovi v plnom rozsahu. Preto v tejto súvislosti bude potrebné,
aby žalobca spolu s vyjadrením predložil prehľad splátok, ktoré vykonal žalovaný G. C. v súvislosti so
splácaním pôžičky - úveru, resp. pôžičiek - úverov, ktoré mu žalobca poskytol. Bude uvedený dátum
splátky, výška splátky a bude uvedené, koľko z toho bolo započítané na istinu, úroky a prípadne iné
poplatky.

12. Dňa 20.03.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného v ktorom uviedol, že sa
odvoláva na rozsudok zo dňa 17.05.2017, kde sa uvádza, že: trestný rozkaz bol žalobcovi doručený
06.05.2011. Žalobca získal nepochybne vedomosť o osobe škodcu a rozsahu škody najneskôr v
priebehu trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený s uplatneným nárokom. Po doručení

rozsudku dňa 06.05.2011 mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku na náhradu škody. Dobu,
po ktorú bol žalobca činný rozhodne nemožno považovať za primeraný, preto nemožno to považovať za
riadne pokračovanie v konaní. Po skončení trestného konania, odkázaním poškodeného ma občiansko
- právne konanie, pokračovalo plynutie premlčacej doby. Dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa
§ 112 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci začala plynúť najneskôr dňa 07.05.2011 a uplynula

dňa 07.05.2013. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody na tunajšom súde až dňa 25.07.2016,
urobil tak až po plynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanému tak súd
považuje za premlčaný, preto ho v celom rozsahu ruší.13. Na ďalšom pojednávaní dňa 23.10.2019, súd opätovne odročil pojednávanie na deň 18.12.2019, a
to za účelom opätovného predvolania žalovaného, ako aj vyžiadania vyjadrenia od žalobcu. Písomne
bol upovedomený žalobca a zástupca žalobcu s tým, že sa im uložilo, aby súdu v lehote 15 dní zaslali

písomné vyjadrenie, v ktorom bude uvedené jeho stanovisko k tomu, čo vypovedal a uviedol žalovaný
na pojednávaní dňa 21.01.2019 s tým, že opis zápisnice z tohto pojednávania sa doručuje zástupcovi
žalobcu a žalobcovi spolu s predvolaním na pojednávanie, ďalej sa uložilo žalobcovi a zástupcovi
žalobcu,abysavyjadrilkuskutočnostiam,ktoréuviedolžalovanývosvojomvyjadrenízodňa20.03.2019
na čl. 145, ktoré im bolo doručené a pre istotou sa opätovne doručuje žalobcovi a zástupcovi žalobcu,

hlavne pokiaľ sa týka námietky premlčania zo strany žalovaného, ako aj ku ďalším skutočnostiam,
ktoré žalovaný uvádza v tomto písomnom vyjadrení. Žalobca a zástupca žalobcu sú povinní zaslať
písomné vyjadrenie v dvoch vyhotoveniach s tým, že okamžite po dôjdení tohto písomného vyjadrenia
bude doručované žalovanému na adresu G. C., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. Č.. XX, prípadne na adresu
aktuálneho trvalého bydliska podľa Registra obyvateľov SR s tým, že žalovaný bude zároveň predvolaný
aj prostredníctvom úradnej tabule a web Okresného súdu vo Vranove nad Topľou s poučením, že súd ho

potrebuje vypočuť k určitým skutočnostiam, potrebným na rozhodnutie a s tým, že ak sa nedostaví bez
ospravedlnenia, súd vykoná dokazovanie a rozhodne podľa dôkazov, ktoré budú v spise. Pojednávanie
dňa 18.12.2019 bolo opätovne odročené, a to za účelom vykonania úkonov, ako na pojednávaní dňa
23.10.2019.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 30.01.2020 uviedol, že má za to, že
sadostatočnevyjadrilkuvšetkýmrelevantnýmskutočnostiamprostredníctvomsvojichpredchádzajúcich
podaní v danom konaní, na ktorých trvá v celom rozsahu. Žalobca k vyjadreniu žalovaného z
pojednávania konaného dňa 21.01.2019 uvádza nasledovné: Žalobca eviduje dve uzavreté zmluvy
so žalovaným a to zmluvu o úvere č. XXXXXXX uzavretú dňa XX.XX.XXXX, ktorá je zo strany

žalovaného uhradená v celom rozsahu a zmluvu o úvere č. XXXXXXX uzavretú dňa XX.XX.XXXX. Na
základe zmluvy č. XXXXXXX bola žalovanému poskytnutá a vyplatená suma 663,88 EUR. Žalovaný do
dnešného dňa uhradil sumu 215 EUR v nasledovných splátkach: dňa XX.XX.XXXX sumu 200,- EUR,
dňa XX.XX.XXXX sumu 15,- EUR. Doposiaľ uhradené sumy sa započítavajú prednostne na istinu a
až následne na príslušenstvo. Nakoľko žalovaný neuhradil ani sumu vo výške poskytnutého úveru,

uhradená suma bola započítaná len na istinu. K vyjadreniu žalovaného ohľadom podpisu na zmluve
o úvere č. XXXXXXX uvádza žalobca nasledovné: Žalovaný sa vyjadril : „Pokiaľ sa týka zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX tak k tomu chcem uviesť, že podpis na tejto zmluve sa mi nezdá, že pochádza z
mojej ruky.“ Žalobca má za to, že žalovaný ako osoba plne spôsobilá na právne úkony má dostatočnú
schopnosť pamätať si skutočnosti ako sú uzatvorenie zmluvy, teda aj zmluvy o úvere č. XXXXXXX,

nakoľko žalovaný nespochybnil existenciu zmluvy č. XXXXXXX uzavretú dňa XX.XX.XXXX. Na základe
uvedenéhovyjadrenie,žesiniejeistý,čiosoboupodpisujúcouzmluvuoúvereč.XXXXXXXbolskutočne
on, berie žalobca ako vykonštruovanú snahu o zneplatnenie zmluvy o úvere, na základe ktorej vystupuje
žalovaný ako dlžník voči žalobcovi. Rovnako žalobca poukazuje na skutočnosť, že na počiatku výsluchu
žalovaný nespochybnil, že uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a

to vyjadrením: „ Ja mám uzavreté dve zmluvy o úvere s firmou POHOTOVOSŤ. Jedna zmluva zo dňa
XX.XX.XXXX a ešte predtým som uzavrel tiež jednu zmluvu z XX.XX.XXXX.“ K premlčaniu záväzku
žalovaného voči žalobcovi uvádza žalobca nasledovné: „Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na
súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto
uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré

bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.“ Žalobca má za to, že
nakoľko sa vo veci od počiatku konalo a v konaní sa riadne pokračovalo, neprišlo k premlčaniu záväzku
žalovaného.

15. Žalovaný sa aj napriek ďalším predvolaniam na deň 17.02.2020, na deň 03.06.2020, pojednávaní

nezúčastnil.

16. Podľa § 132 Civilného sporového poriadku, v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh.

17. Podľa § 136 Civilného sporového poriadku, ak je to možné, žalobca v žalobe uvedie svoje telefónne
číslo, elektronickú adresu, prípadne telefónne číslo a elektronickú adresu svojho právneho zástupcu.Rovnako uvedenie telefónne číslo a elektronickú adresu žalovaného a osôb, ktorých výsluch ako
dôkazný prostriedok označil, ak sú mu známe.

18. Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným
postupom podľa tohto zákona. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi strany vyplýva z osobitného predpisu (§ 215 ods. 1, 2; § 216 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku).

19. Z citovaných ustanovení vyplýva, že sú to práve účastníci konania (strany sporu), ktorí majú nielen
povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. V sporom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci
platí dispozičná zásada a prejednávacia zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa
dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia
dôkazné prostriedky a sú povinní predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré

z navrhnutých a predložených dôkazov vykoná. Účastník, ktorý nepredloží dôkazy, ktoré má k dispozícii,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavuzistenéhonazákladepredloženýchavykonanýchdôkazov.Dôsledkomtoho,žetvrdenieúčastníka
nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností si súd vyžiadal od žalovaného na viacerých
pojednávaniach, aby súdu v lehotách určených na pojednávaniach písomné vyjadrenie, v ktorom bude
uvedené jeho stanovisko, pokiaľ sa týka uzavretia zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX v tom smere,
či táto zmluva o úvere bola uzavretá za účelom podnikania a či finančné prostriedky získané z tejto
zmluvy o úvere boli použité na podnikanie, alebo zmluva bola uzavretá na fyzickú osobu, prípadne

nech uvedie všetky okolnosti, ktoré považuje za potrebné uviesť v súvislosti so zmluvou o úvere zo
dňa XX.XX.XXXX. Aj keď sa k niektorým skutočnostiam vyjadril písomne a ústne na pojednávaní, v
jeho vyjadreniach bolo viacero nezrovnalostí, ktoré žiadal súd ozrejmiť, avšak nereagoval na ďalšie
predvolania na pojednávania. Išlo o tie skutočnosti, že na začiatku sám žalovaný nespochybnil tú
skutočnosť, že uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a to vyjadrením:

„Ja mám uzavreté dve zmluvy o úvere s firmou POHOTOVOSŤ. Jedna je zmluva zo dňa XX.XX.XXXX a
ešte predtým som uzavrel tiež jednu zmluvu z XX.XX.XXXX.“ V ďalšom vyjadrení však popieral podpis
na zmluve, vraj nepochádza z jeho ruky. Na základe týchto skutočností súd ukladal viackrát žalovanému
povinnosť, aby sa vyjadril, aby bola preskúmaná dôvodnosť jeho tvrdení. Súd skonštatoval, že žalovaný
aj súdu žiadne písomné vyjadrenia napriek opakovaným výzvam súdu a poučeniu nezaslal.

21. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že zmluvu naozaj nepodpísal. Navyše, sám uviedol, že
so žalobcom uzatvoril dve zmluvy. Sám uviedol, že zmluva, o ktorej tvrdí, že ju nepodpísal, uzatvoril
dňa XX.XX.XXXX. Na viaceré výzvy súdu žiadnym spôsobom nereagoval, pojednávaní sa zúčastňoval
len sporadicky, inak sa nezúčastňoval, a to bez ospravedlnenia. Svoje tvrdenia voči žalobcovi žiadnym

spôsobom nepreukázal. Neuviedol to, na čo bol vyzvaný. Neuviedol nič, čím by preukázal svoje tvrdenia,
a preto má súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.

22. Súd na základe vyššie uvedeného bol toho názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení o tom, že podpis na zmluve zo dňa XX.XX.XXXX nepochádza z jeho

ruky, nepreukázal, že peniaze, ktoré mu boli poskytnuté, mu boli poskytnuté ako FO. Nepreukázal,
že medzi ním a žalobcom neexistuje taký právny vzťah, z ktorého pre žalovaného vyplýva povinnosť
žalobcovi zaplatiť uplatnenú pohľadávku. Samotná zmluva bez ďalšieho dôkazu nepreukazuje tvrdenie
žalovaného. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd rozhodol v zmysle podanej žaloby a žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

23. S poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde
alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto
uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol
na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

24. V tomto konaní, vzhľadom na vyššie uvedeného skutočnosti nebolo preukázané, že ide o
spotrebiteľský vzťah. Súd sa pridržiava aj názoru Krajského súdu v Prešove, ktorý v uznesení, č. k.
1Co/36/2017 - 58 zo dňa 21.11.2017, uviedol, že žalobca si uplatňuje sumu, ktorá je predmetom tohtokonania titulom náhrady škody z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k úverovému podvodu, za ktorý
bol aj právoplatne odsúdený uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou. Trestná
zodpovednosť žalovaného bola teda ustálená.

25. Na záver súd uvádza, že z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v súdnom konaní, sporové
konanie, kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednávacou
zásadou. Podstatou tejto zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci samej / t. j. povinnosť tvrdenia /, ako aj procesná povinnosť navrhovať

dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t. j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou účastníkov
konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia,
vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena, t. j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý
postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazní bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze,
t. j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre

výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v
sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť.

26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

29. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. Nakoľko bola žalobcom podaná žaloba v plnom rozsahu dôvodná, žalobca bol voči žalovanému
úspešný v celom rozsahu, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému

žalovanému v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.