Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. marec 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21C/126/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202899015
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1202899015.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľky: T.. I. M.,

bytom K., M. 5, zastúpenej JUDr. Z. A., bytom K., Ul. O. 9, proti odporcovi : T.. P. Z., R.., bytom K.,
I. 2, K., zast. JUDr. Dašou Šulejovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Fedinova 16, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rozhodol dňa 07. 03. 2012

r o z h o d o l :

Z vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v BSM súd prikazuje do výlučného vlastníctva odporcu:
- ikona 1 ks
- olejomaľby 2 ks
- obrazy 2 ks

- spálňa
- sada príborov pre 12 osôb
- jedálenská súprava Cibuliak
- platne a CD
- knihy
- koberec s perzským motívom 1 ks
- sklenené poháre

- elektrická vŕtačka
- drevená skrinka s mramorom
- YAMAHA klávesový hudobný nástroj
- japonský tranzistor
- kožená sedacia súprava
- kávový konferenčný stolík
- kryštálový luster
- nábytok do detskej izby

- ikony na objednávku 2 ks
- liatinový riad na varenie
- luster drevený
- lyže
21C/126/2002

- 1 -

- bežky
- motor k plachetnici
- obedová súprava nemecká
- plachetnica

- váza porcelánová
- misy na ovocie 2 ks- vitrína z masívu
bez hodnoty.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu 3.589,95 Eur
do 15-tich dní po právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania účastníkov, trovách konania štátu a súdnych poplatkoch bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkasanávrhomzodňa01.07.2002domáhalavyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctva
bývalých manželov, t. j. účastníkov konania. Manželstvo, ktoré s odporcom uzavreli dňa 05. 11. 1983
bolo rozvedené rozsudkom Obvodného súdu Bratislava II č. k. 20C/129/1996 - 154, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 01. 07. 1999. Žiada vyporiadať hnuteľné vecí, ktoré manželia nadobudli v priebehu
manželstva. K cene hnuteľných vecí sa vyjadriť nevie, lebo všetky finančné záležitosti viedol odporca.

Väčšinu vecí si odviezol manžel. Žiada o finančné vysporiadanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že bývalí manželia hneď po uzavretí manželstva
odcestovali do zahraničia. Tam navrhovateľka pracovala len spočiatku, a to 2 roky na polovičný úväzok
a ďalších 5 rokov bola v domácnosti. Bola to práve navrhovateľka, ktorá začala vynášať z bytu veci.

Pokiaľ ide o hnuteľné veci, o niektoré má eminentný záujem a bude žiadať aby mu boli vrátené. Pokiaľ
ide o hodnotu vecí, celý šanón s dokladmi o zaplatení odniesla navrhovateľka. Žiada aby súd rozhodol
o finančnom vysporiadaní.

Navrhovateľka vzala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v priebehu konania späť

a konanie žiadala zastaviť. Súd konanie zastavil Uznesením č. k. 21C/126/2002 - 57, ktoré bolo
Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5Co/97/2007 - 70 zrušené a vec vrátená súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov konania a ich zástupcov, výsluchom svedkov,

oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a oboznámením sa s obsahom
pripojených spisov sp. zn. 10C/183/1999 a sp. zn. 20C/129/1996, pričom zistil tento skutkový stav:

Z vyjadrenia Staveného bytového družstva Bratislava II (ďalej aj len "družstvo") zo dňa 03. 03. 2008
vyplýva, že zostatková hodnota členského podielu 3-izbového bytu č. 01/prízemie na M. ul. č. X v K.

(ďalej len "družstevný byt") bola ku dňu 01. 07. 1999 vo výške 16.903,- Sk (561,08 Eur).

Zo Znaleckého posudku č. 7/2009 vypracovaného znalkyňou Ing. Editou Lukáčikovou vyplýva, že
všeobecná hodnota členského podielu družstevného bytu je (ku dňu vypracovania znaleckého posudku)
104.907 Eur.

Zo Znaleckého posudku č. 15/2009 vypracovaného znalkyňou Ing. Editou Lukáčikovou vyplýva, že
všeobecná hodnota členského podielu družstevného bytu sa ku dňu 14. 07. 2005 pohybovala približne
na úrovni 71.799 Eur.

Z čestného prehlásenia rodičov navrhovateľky Ing. C. M. a I. M. zo dňa 07. 09. 2009 vyplýva, že v
roku 1963 nadobudli od Stavebného bytového družstva Bratislava II družstevný bytu. Všetky finančné
výdavky na kúpu tohto bytu hradili výlučne oni. V čase keď sa navrhovateľka (ich dcéra) vydávala za
odporcu,moholbyťrealizovanýprevodčlenskýchprávlennamanželov,nienadieťaktoréboloslobodné.
Po uzavretí manželstva preto urobili prevod členských práv k predmetnému bytu na dcéru a jej manžela,

pričom opakovane všetky výdavky spojené s prevodom platili sami. Ani pred ani po uzavretí manželstva
žiadne peniaze od dcéry ani jej bývalého manžela nedostali. Počas rozvodu a po rozvode platili úhrady
za byt navrhovateľka a oni jej prispievali.

Z lekárskej správy zo dňa 11. 04. 1996 vyplýva, že u odporcu sa nedokázala závislosť od alkoholu.ZosúdnehospisuOkresnéhosúduBratislavaIIsp.zn.20C/129/1996vyplýva,žeodporcanavrhovateľku
počas manželstva opakovane fyzicky napádal, nevpúšťal ju aj s deťmi do bytu a to najmä v stave opitosti.
Odporca mal problémy s alkoholom. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 31. 07. 1999.

Zo súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 10C/183/1999 vyplýva, že súd Rozsudkom č.
k. 10C/183/1999 - 215 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co 89/2005 - 257
právoplatným dňa 14. 07. 2005 zrušil spoločný nájom k družstevnému bytu a za výlučnú nájomníčku a
členkuStavebnéhobytovéhodružstvaBratislavaIIurčilnavrhovateľku.Odporcabolpovinnýbytvypratať

a vyprataný ho navrhovateľke odovzdať do 15 dní odo dňa, kedy mu bude navrhovateľkou zabezpečené
náhradné ubytovanie. Tak prvostupňový ako aj odvolací súd mal v konaní za preukázané, že odporca sa
voči navrhovateľke dopúšťal násilia, preukázaná bola jeho zvýšená agresivita i nadmerná konzumácia
alkoholických nápojov. Z Rozhodnutia Okresného úradu Bratislava II č. OVVS - PR - 407/96 - E. ž. z
18. 10. 1996 vyplýva, že odporca bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniupodľa§49ods.1písm.d)Zákonaopriestupkoch,ktoréhosadopustiltým,ževdňoch05.

03. 1996 a 24. 04. 1996 vo večerných hodinách v K. na M. ul. č. X v spoločnom byte po slovnej výmene
názorov fyzicky napadol manželku tak, že ju udieral do tváre, dusil ju paplónom, ktorý jej pridržiaval na
tvári, zhodil ju z postele a vyhrážal sa jej, že ju rozseká, týmto jej spôsobil hematómy pod očami, na
stehnách, kolene a udretie nosa, ktoré si vyžiadali liečenie 7-10 dní bez PN.

Z výpovede svedka Ing. C. M., otca navrhovateľky vyplýva, že napísal čestné prehlásenie zo dňa 07.
09. 2009. K veci uviedol, že byt chceli prepísať na dcéru avšak bytové družstvo prevod odmietlo, lebo
slobodný mohol získať iba 1-izbový byt alebo garzonku. Dcéra a ani jej manžel sa žiadnym spôsobom
nepodieľali na úhrade poplatku za prevod bytu a toto od nich ani nepožadovali. Jediné čím prispel
odporca k prevodu bytu bolo to, že ho podpísal. V priebehu manželstva došlo aj k fyzickému napadnutiu

navrhovateľky. Stále častejšie chodila k nim do Lamača s modrinami, zakrvavená spolu s deťmi, bolo
to aj 3 krát za týždeň. Preto jej aj navrhli, že sa môže nasťahovať k nim do domu, bolo to v čase keď
deti boli v predškolskom veku. Odporca obmedzoval osobnú slobodu navrhovateľky tým, že ju zamkol
v byte. Navrhovateľka u nich bývala cca 3 roky, nechcela sa vrátiť do bytu z obavy pred odporcom.
Nakoniec sa do bytu vrátila. K násiliu už nedošlo. Byt bol vybrakovaný. Čo nemalo hodnotu, alebo čo

odporca nepotreboval dal do stredu izby. Dva roky tieto veci nechali zamknuté v jednej izbe a nakoniec
ich vyhodili.

Z výpovede svedkyne P.. V. A. vyplýva, že je priateľkou navrhovateľky. Sám odporca jej povedal, že v
stave opitosti navrhovateľku zbil. Následne jej to potvrdila aj navrhovateľka. Dospelo to až do štádia, že

navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a bývala 3 roky u svojich rodičov. Keď sa potom do bytu
vrátila, zistila, že je kompletne vyprataný. Predtým bol byt krásne zariadený, bol tam porcelán, obrazy,
starožitnosti, ikony. Nebola priamou svedkyňou konfliktov medzi manželmi, lebo sa odohrávali u nich
doma. Vie však, že navrhovateľka mala modriny.

Z výpovede svedkyne T.. B. Z. vyplýva, že asi dva roky (1997-1999) bola priateľkou odporcu. Keď sa
odporcom zoznámila, myslela si, že odporca nie je ženatý. Navrhovateľka vtedy v byte nebývala. Bol
jednoducho zariadený. Odporca žil s deťmi, prípadne si ich každý druhý víkend brával. Pamätá si, že raz
keď prichádzali k bytu, navrhovateľka odnášala veci do pristaveného auta. Nevie presne aké veci. Nikdy
nebola svedkom agresivity zo strany odporcu. Bol to kľudný muž, alkohol v zvýšenej miere nepožíval.

Z výpovede C. M., brata navrhovateľky vyplýva, že ich rodičia byt, v ktorom vyrastali, prepísali na
navrhovateľku potom, čo sa vydala. Vie, že u odporcu bol problém z alkoholom potom čo prišiel o prácu.
Sestra mu niekoľkokrát volala, sťažovala sa, že ju odporca ohrozuje preto ju zaviezol k rodičom. Asi tri
roky bývala sestra u rodičov aj s deťmi. S bytom bol problém, vznikol tam dlh okolo 60.000,- Sk (1.991,63

Eur). Predtým, ako z bytu sestra odišla, bol príliš zaprataný vecami. Keď sa do bytu vrátila, ostali tam len
veci ako stolík, skrinka či sedačka. Nevie o tom, že by existovala dohoda, že po prevode bytu odporca
jemu a bratovi zaplatí nejakú čiastku podielu a ani mu nikdy nič nevyplatili.

Z výpovede O.. N. M., sestry odporcu vyplýva, že pokiaľ ide o byt, vie, že ho manželia mali od rodičov

navrhovateľky s tým, že so súrodencami mali byť vysporiadaní. Byt bol pred rozvodom normálne
zariadený, v čase rozvodu tam niektoré veci chýbali. Keď bol brat v zahraničí zarábal cca 15.000,- Sk
(497,91 Eur), navrhovateľka nepracovala, starala sa o deti.Z výpovede svedka T.. L. P., bývalého spolupracovníka odporcu vyplýva, že odporcu nikdy nevidel pod
vplyvom alkoholu.

Z výpovede V. Z., syna účastníkov konania vyplýva, že medzi účastníkmi konania dochádzalo ku
konfliktom,ktorépodľajehonázoruvyplývalizalkoholizmuodporcu.Keďotecpil,bálisaho.Zospolužitia
rodičov si pamätá aj dobré veci, ale najmä zlé, pretože otec chodil domov nachlastaný. S otcom žili asi 5
mesiacov. Otec bol v tom čase často pod vplyvom alkoholu, niekedy aj týždeň a aj keď nebol agresívny,
jeho spomienky na toto obdobie sú veľmi pikantné. Je pravdou, že v čase rozvodu chcel zostať s otcom,

nakoľko mal na neho silný vplyv a bolo to tak dohodnuté. Vie, že rodičia nadobudli nejaký majetok,
nábytok, autá Favority, ale ako sa rozdelili nevie. Byt dlho nepoužívali. Potom jednu izbu užíval otec a
mal tam veci a dve izby oni. Pokiaľ ide o veci z izby tieto zlikvidovali alebo sú v pivnici.

V priebehu konania navrhovateľka k veci uviedla, že počas manželstva žila v podmienkach, kedy si často
musela zachraňovať vlastný život a životy svojich vtedy maloletých detí. Základný členský vklad vložili

do SBD rodičia navrhovateľky, ktorí v družstevnom byte v tom čase bývali. Zmluvou o prevode členských
práv a povinností sa stali užívateľmi bytu účastníci tohto konania, ktorí ho užívali v čase manželstva
i v čase rozvodu. Účastníci konania za prevod členských práv a povinností nikdy neplatili. Minulý
právny režim neumožňoval prevod členských práv a povinností na slobodného člena rodiny. Odporca
sa tak stal členom družstva a nájomcom bytu len tým, že s navrhovateľkou uzatvoril manželstvo bez

akéhokoľvek finančného prispenia. Právoplatným Rozsudkom č. k. 10C/183/1999 - 215 súd rozhodol,
že navrhovateľka je výlučnou nájomníčkou predmetného bytu a členkou SBD. Odporcu zaviazal k
povinnosti vypratať byt a odovzdať ho navrhovateľke do 15 dní odo dňa, kedy mu navrhovateľka
zabezpečí náhradné ubytovanie. Navrhovateľka si povinnosť splnila zabezpečením dvoch možností
náhradnéhoubytovania,ktoréaleodporcaneakceptoval.Zároveňmalodporcavzmyslestanovdružstva

nárok na vyrovnávací podiel. Odporcov návrh na vyporiadanie členského podielu je preto nemorálny,
neetický a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka si byt za zostatkovú hodnotu od SBD odkúpila.
Členský podiel nie je a nikdy nebol majetkom navrhovateľky, nakoľko nie je obchodným podielom ale
majetkom družstva. Preto žiada návrh odporcu na jeho finančné vysporiadanie zamietnuť. Súhlasí, aby
boli hnuteľné veci prikázané odporcovi v rozsahu akom to požaduje. Odporca deťom zbabral detstvo.

Navrhovateľka sa zaslúžila o nadobudnutie bytu, vo väčšej miere sa starala o obe maloleté deti a vo
väčšej miere zabezpečovala domácnosť.

V priebehu konania odporca k veci ďalej uviedol, že počas manželstva v roku 1984 manželia nadobudli
členský podiel v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II a stali sa užívateľmi bytu na M. ul. č. X v

K.. Žiada, aby súd navrhovateľke uložil povinnosť vyplatiť mu ? všeobecnej hodnoty členského podielu.
Samotná skutočnosť, že navrhovateľka požiadala o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného
bytu nič nemení na skutočnosti, že je predmetom majetkového vysporiadania. Všeobecnú hodnotu
členského podielu je potrebné určiť ku dňu 14. 07. 2005, tak ako to správne nariadil súd. Namieta
hodnotu členského podielu určenú znalkyňou ku dňu 14. 07. 2005, ktorá je nižšia o 1,2 mil. Sk oproti

hodnote stanovenej Znaleckým posudkom č. 7/2009 ku dňu jeho spracovania. Ku dňu 14. 07. 2005
sa pohybovali ceny bytov v danej lokalite v ďaleko vyšších hodnotách. Znalecký posudok č. 15/209
dal posúdiť inému znalcovi, ktorý uviedol, že je neobjektívny. Do masy BSM žiada zahrnúť všeobecnú
hodnotu členského podielu vo výške stanovenej znaleckým posudkom č. 7/2009 vo výške 104.907
Eur. Byt zariaďovali účastníci tohto konania po návrate z Ruska z ušetrených diét odporcu. Nie je

alkoholikom, čo vyplýva aj z lekárskej správy. Pokiaľ ide o úhradu za prevod členského podielu v sume
30.000,- Sk (995,82 Eur), bolo dohodnuté, že ho s navrhovateľkou uhradia nie rodičom ale súrodencom
navrhovateľky. Ale po smrti jedného z bratov navrhovateľky, keď chcel peniaze odovzdať, svokor mu
povedal, že to už nie je treba, lebo svokrovci prispeli synovi nejakou čiastkou na stavbu domu.

Pokiaľ ide o hnuteľné veci patriace do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, účastníci
konania na pojednávaní uviedli súdu nasledujúce skutočnosti:

1. Auto Lada a Favorit - obaja účastníci uviedli, že boli predané za trvania manželstva
2. Jedálenský nábytok - nepatrí do BSM

3. Ikony - podľa navrhovateľky ich bolo 4 až 5 a sú u odporcu. Odporca uviedol, že boli 4, ale má len
1 ikonu ostatné sú u navrhovateľky
4. Olejomaľby - podľa navrhovateľky ich bolo 6 a všetky sú u odporcu. Odporca vie o 4 olejomaľbách,
2 sú u neho a 2 u navrhovateľky5. Obrazy - podľa navrhovateľky ich bolo 6 a všetky sú u odporcu. Odporca uviedol, že má len 2 a 4
sú u navrhovateľky.
6. Spáleň - podľa navrhovateľky sa nachádza u odporcu, čo odporca potvrdil

7. Sada príborov - podľa navrhovateľky sa nachádzajú u odporcu. Odporca uviedol, že boli rozdelené
na polovicu
8. Súprava CIBULIAK - podľa navrhovateľky sa nachádza u odporcu. Odporca uviedol, že má len
polovicu súpravy
9. Ruský porcelán (čajový) - podľa navrhovateľky sa nachádza u odporcu, podľa odporcu u

navrhovateľky
10. HIFI veža - podľa navrhovateľky sa nachádza u odporcu, podľa odporcu neexistuje
11. Platne a CD - podľa navrhovateľky sú všetky u odporcu, podľa odporcu má cca 50 platní a CD
12. Knihy - podľa navrhovateľky sú u odporcu, podľa odporcu má len ich časť
13. Kuchynské potreby - podľa navrhovateľky sú u odporcu, podľa odporcu u navrhovateľky
14. Počítač - podľa navrhovateľky je u odporcu, podľa odporcu u navrhovateľky

15. Knižnica - podľa navrhovateľky je u odporcu, podľa odporcu neexistuje
16. Ruský porcelán (svietniky + misy) - podľa navrhovateľky sú u odporcu, odporca nevie o čo ide
17. Koberce s perzským motívom 2 ks - podľa navrhovateľky sú u odporcu, podľa odporcu má len jeden
a druhý je u navrhovateľky
18. Závesy - podľa navrhovateľky sú u odporcu, podľa odporcu ich nevzal

19. Písací stôl + kožená stolička - podľa odporcu bol stôl zlikvidovaný a stoličku má syn; navrhovateľka
uviedla, že je to pravda
20. Šijací stroj - podľa navrhovateľky je u odporcu, podľa odporcu u navrhovateľky
21. Sklenené poháre - podľa oboch sú u odporcu
22. Fotoaparát - nepatrí do BSM

23. Príves k autu - podľa navrhovateľky je u odporcu, podľa odporcu bol predaný
24. Elektrická vŕtačka - podľa oboch je u odporcu
25. Drevená skrinka s mramorom - podľa oboch je u odporcu
26. YAMAHA - klávesový hudobný nástroj - podľa oboch je u odporcu
27. Televízor farebný - podľa navrhovateľky neexistuje, podľa odporcu je u navrhovateľky

28. Mraznička (120 l) - vec je zlikvidovaná
29. Naparovacia žehlička - vec je zlikvidovaná
30. Japonský tranzistor - podľa oboch je u odporcu
31. Kuchynská linka - neexistuje
32. Kožená sedacia súprava - podľa oboch je u navrhovateľky

33. Kávový konferenčný stolík - podľa oboch je u navrhovateľky
34. Kryštálový luster - podľa oboch je u navrhovateľky
35. Pračka a chladnička - už neexistuje
36. Nábytok do detskej izby - podľa oboch je u navrhovateľky
37. Rybársky gumový čln - podľa navrhovateľky neexistuje a odporca uviedol, že ho nemá

38. Dielenské náradie - podľa navrhovateľky u nej zostali len šroubováky, podľa odporcu ide o brúsku,
leštičku, pílu elektrickú, zariadenie dielne, ktoré zostali u navrhovateľky
39. Ikony na objednávku 23 ks - navrhovateľka má 2 kusy
40. Liatinový riad na varenie - podľa navrhovateľky nepatrí do BSM, lebo to bol dar pre ňu, podľa odporcu
to bol dar pre oboch

41. Luster drevený - podľa oboch je u navrhovateľky
42. Bežky a lyže - podľa oboch má bežky navrhovateľka a lyže odporca
43. Magnetofón a mikrovlnná rúra - už neexistujú
44. Mosadzný svietnik - ani jeden z manželov ich nemá
45. Motor k plachetnici - podľa oboch je u navrhovateľky

46. Obedová súprava nemecká - podľa oboch je u navrhovateľky
47. Obedová súprava francúzska - vec nepatrí do BSM
48. Obrusy - už neexistujú
49. Plachetnica - vec je u navrhovateľky
50. Poháre z brúseného skla - nepatria do BSM

51. Porcelánové vázy 2 ks - podľa oboch sa jedna rozbila a druhá je u navrhovateľky
52. Misy na ovocie 2 ks - podľa oboch sú u narhovateľky
53. Plechy - podľa navrhovateľky boli predané
54. Spacie vaky 2 ks - nepatria do BSM55. Magnetofón - podľa navrhovateľky je zlikvidovaný
56. Vitrína z masívu - podľa oboch je u navrhovateľky
57. Váza z brúseného skla malá - podľa navrhovateľky nepatrí do BSM a ani ju nemá. Bol to dar. Podľa

odporcu to bol dar pre neho.
58. Váza z brúseného skla vysoká - podľa navrhovateľky je rozbitá, podľa odporcu zostala v byte
59. Videorekordér - podľa navrhovateľky je u nej ale nefunkčný
60. Zlatý náhrdelník - podľa navrhovateľky nepatrí do BSM, dostala ho ako dar pri príležitosti narodenia
syna, podľa odporcu to dar nebol

61. Zlatý snubný prsteň - podľa navrhovateľky jej ho ukradli, podľa odporcu ho kúpil pred uzavretím
manželstva
62. Turistický varič - podľa navrhovateľky sa vec u nej nenachádza, podľa odporcu zostala v byte
63. Válendy - sú podľa oboch vyradené

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len "OZ") v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo

ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 § 148 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad

uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

Podľa § 150 OZ sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 136 O.s.p. ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že právoplatnosťou rozsudku tunajšieho súdu
č. k. 20C/129/1996 - 154, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, t. j. dňom 31.
07. 1999, ex lege zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. Nakoľko medzi nimi
nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe dohody podľa § 149
ods. 3 OZ, navrhovateľka podala v zákonom stanovenej trojročnej lehote od zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, návrh na jeho vyporadanie rozhodnutím súdu.

Z písomných vyjadrení účastníkov konania, ako aj z ich výpovedí bolo zrejmé, že za trvania manželstva
títo nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva hnuteľné veci, ktorých rozsah a hodnota boli
medzi účastníkmi konania sporné, a tiež členský podiel k družstevnému bytu, ktorého hodnota bola

sporná. Spornou bola tiež skutočnosť či členský podiel v družstve má byť predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V priebehu konania jeho účastníci viac krát menili rozsah majetku, ktorého vyporiadanie bolo predmetom
tohto konania, a to najmä pokiaľ ide o hnuteľný majetok nadobudnutý v priebehu manželstva.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že väčšina tohto hnuteľného majetku neexistuje.
Navrhovateľka a ani odporca v konaní nepredložili jediný dôkaz o kúpe hnuteľného majetku ako ani iný
dôkaz preukazujúci jeho existenciu (záručný list a pod.). Účastníci konania sa rozchádzali v zásadných
skutočnostiach najmä pokiaľ ide o to, kde sa hnuteľný majetok nachádza a či vôbec existuje pričomžiadnu z tvrdených skutočností nevedeli preukázať a ani nepreukázali. Neexistencia majetku vyplynula
aj z výpovedí viacerých svedkov vypočutých v tomto konaní, ktorý uvádzali, že väčšina vecí bola z bytu
vyprataná (nevedno kam a kým), časť bola vyhodená a pod. Súd má preto z vykonaného dokazovania

za preukázanú jedine existenciu tých hnuteľných vecí, na ktorých existencii a mieste umiestnenia
sa účastníci zhodli a tieto vysporiadal. Žiadny z účastníkov relevantným spôsobom existenciu a ani
umiestnenie ďalších označených vecí nepreukázal, z ktorého dôvodu ani nebolo možné tieto veci
zahrnúť do masy BSM. Pokiaľ účastníci nevedia preukázať existenciu veci, ktorej sa vyporiadanie
týka, súd nemá inú možnosť ako priať záver o tom, že vec neexistuje. S poukazom na uvedené

súd ustálil okruh hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Existencia týchto vecí bola v konaní
preukázaná zo zhodných tvrdení účastníkov tohto konania i výpovedí svedkov a preto je tieto veci
potrebné medzi bývalými manželmi vysporiadať. Súd rozhodol tak, že tieto veci prikázal do výlučného
vlastníctva odporcu, ktorý jednak v konaní o tieto veci prejavil eminentný záujem a jednak z dôvodu, že
sa v podstatnej miere zaslúžil o ich nadobudnutie, majúc na mysli jeho zárobkovú činnosť v čase trvania

manželstva. Hoci sa navrhovateľka v čase ich nadobudnutia starala o spoločnú domácnosť a výchovu
detí a tým vyvážila obstarávanie spoločnej domácnosti touto starostlivosťou, súd považuje takého
rozhodnutie za spravodlivé a v súlade so zásadami vyporiadania a to aj s poukazom na skutočnosť, že
navrhovateľke zostal v užívaní (aj vlastníctve) družstevný byt. Navrhovateľka v konaní taktiež uviedla,
že súhlasí s tým, aby boli hnuteľné veci prikázané odporcovi v rozsahu akom to požaduje.

Pokiaľ ide o hodnotu týchto vecí, súd vlastnou úvahou (§ 136 O.s.p.) dospel k záveru, že tieto veci sú
bez hodnoty, t. j. ich hodnota ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nulová.
Hoci účastníci konania uvádzali v konaní pokiaľ ide o hodnotu hnuteľných vecí nie zanedbateľné sumy,
súd považuje tieto sumy za nereálne a neprimerané, vyjadrujúce skôr emocionálnu hodnotu týchto vecí.

Jednásaovecistaré,zastarané,používanéaopotrebené,ktoréniesúspeňažiteľnéaichtrhováhodnota
je ku dňu vyporiadania podľa názoru súdu nulová. Pokiaľ ide o navrhované znalecké dokazovanie
hodnoty vyporiadavaných vecí, súd v tejto súvislosti uvádza, že výška znalečného by ďaleko presiahla
hodnotu samotných posudzovaných vecí, preto by jeho nariadenie bolo neúčelné a nehospodárne, z
ktorého dôvodu tento dôkaz nevykonal.

Pokiaľ ide o vyporiadanie členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II (ďalej aj
len "členský podiel"), ktorý účastníci konania nadobudli za trvania manželstva, súd má za to, že
hoci spoločné členstvo rozvedených manželov zaniklo právoplatným rozhodnutím o zrušení práva
spoločného nájmu družstevného bytu (Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 10C/183/1999 - 215)

a stalo majetkovým právom len jedného z manželov, t. j. navrhovateľky, nič to nemení na skutočnosti,
že členský podiel bol ku dňu zániku BSM spoločným majetkovým právom oboch manželov, ktoré
rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu a o zániku spoločného členstva v bytovom družstve
nebolo medzi bývalými manželmi vyporiadané. Toto majetkové právo je preto potrebné vyporiadať
v zmysle zásad vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 150 OZ). Pokiaľ ide o

tvrdenie navrhovateľky, že členský podiel je v zmysle Stanov družstva majetkom družstva a teda
nie je majetkovým právom navrhovateľky ani bývalých manželov, z ktorého dôvodu nemôže byť
predmetom vyporiadania, súd považuje toho tvrdenie navrhovateľky za právne irelevantné a skutočnosť,
že členské práva a povinnosti k družstvu sú majetkovým právom (v tomto prípade bývalých manželov)
za nespochybniteľnú. Pokiaľ ide o navrhovateľkou tvrdenú skutočnosť, že odporca získal pri ukončení

členstva v družstve nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, súd v súvislosti s týmto tvrdením
navrhovateľky uvádza, že právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu sa týka vzájomného vzťahu medzi
družstvom a jeho bývalým členom, pričom v tomto konaní sa vyporiadavajú majetkové práva medzi
manželmi z titulu zániku manželstva, t. j. z titulu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Z uvedeného dôvodu nárok odporcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu družstvom nemá súvis s

prejednávanou vecou. Pokiaľ ďalej navrhovateľka v konaní tvrdila, že vyporiadanie členských práv k
družstvu je v rozpore s dobrými mravmi, čo dôvodila najmä fyzickým násilím a požívaním alkoholu
odporcom, súd v tejto súvislosti uvádza, že táto jej argumentácia má význam z hľadiska uplatnenia §
150 OZ a súd v zmysle tohto ustanovenia jej tvrdenia, tak ako je uvedené nižšie, zohľadnil.

Súd v konaní vykonal znalecké dokazovanie, na základe ktorého mal za preukázanú hodnotu členského
podielu družstevného bytu ku dňu zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v bytovom družstve,
t. j. ku dňu 14. 07. 2005. S určením všeobecnej hodnoty členského podielu k tomuto dňu súhlasil aj
samotný odporca, ktorý na podporu svojich tvrdení predložil aj príslušnú judikatúru. Odporca po zistenívýšky hodnoty členského podielu ku dňu zániku spoločného členstva v družstve svoju argumentáciu
špekulatívne zmenil, a žiadal aby súd hodnotu členského podielu určil podľa znaleckého posudku č.
7/2009 vypracovaného taktiež v tomto konaní. Súd má aj s poukazom na konštantnú judikatúru za to, že

pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého predmetom je vyporiadanie hodnoty
predtým spoločných práv a povinností spojených s užívaním družstevného bytu sa vychádza z obvyklej
ceny týchto práv ku dňu zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, t. j. v tomto
prípade ku dňu 14. 07. 2005. Ustanovená znalkyňa znaleckým posudkom č. 15/2009 určila všeobecnú
hodnotu členského podielu ku dňu 14. 07. 2005 vo výške 71.799 Eur. Hoci odporca objektívnosť

znaleckého posudku spochybňoval, na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložil žiadny dôkaz
(odborné vyjadrenie, vyjadrenie realitnej kancelárie). Súd sa preto so závermi znaleckého posudku
stotožnil, a hodnotu členského podielu mal za preukázanú vo výške 71.799 Eur.

V zmysle § 150 OZ pri vyporiadaní majetku bývalých manželov sa vychádza z predpokladu, že
podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Prihliada sa však aj na to, ako sa každý

z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Pri určení miery pričinenia treba vziať na zreteľ tiež starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti. V tejto súvislosti súd považuje za právne významnú najmä skutočnosť, že odporca sa
nijakým spôsobom nepričinil o nadobudnutie členských práv v družstve. Ako to vyplynulo zo svedeckých
výpovedí a nakoniec aj z tvrdení samotného odporcu, za prevod členských práv bývalí manželia

nezaplatili rodičom navrhovateľky žiadne peniaze, a tento dostali bezodplatne. Rodičia navrhovateľky
chceli členský podiel v družstve previesť len na svoju dcéru, t. j. navrhovateľku. Z dôvodu, že sa
tak nedalo urobiť, previedli členský podiel na oboch manželov krátko po uzavretí manželstva. Je teda
zrejmé, že odporca sa nijakým spôsobom nepričinil o nadobudnutie členských práv v družstve, ktorú
skutočnosť súd pri svojom rozhodovaní o výške vyrovnacieho podielu zohľadnil. Súd pri určení výšky

vyrovnacieho podielu zohľadnil taktiež skutočnosť, že v tomto konaní a tiež v konaniach vedených
Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 20C/129/1996 a sp. zn. 10C/183/1999 bolo preukázané,
že odporca navrhovateľku počas manželstva opakovane fyzicky napádal a v zvýšenej miere požíval
alkoholické nápoje, čím sa v podstatnej miere pričinil o rozvrat manželstva. Z dôvodu agresivity odporcu
a požívania alkoholických nápojov hodnotí súd jeho starostlivosť o rodinu negatívne. Jeho správanie v

manželstve malo nepriaznivý vplyv tak manželské spolužitie účastníkov tohto konania ako aj na v tom
čase ešte maloleté deti.

Na podklade vyššie zisteného skutkového stavu súd rozhodol tak, že odporca má voči navrhovateľke
(toho času vlastníčke bytu) nárok na vyrovnací podiel vo výške 3.589,95 Eur. K uvedenej sume súd

dospel tak, že znaleckým skúmaním zistenú všeobecnú hodnotu členského podielu vo výške 71.799
Eur rozdelil na dva podiely, t. j. podiel navrhovateľky vo výške 35.899,50 Eur a podiel odporcu vo
výške 35.899,50 Eur. Súd však podiel odporcu znížil na 1/10 jeho hodnoty, ktoré zníženie považuje za
spravodlivé a primerané vyššie zisteným skutočnostiam. V konaní bolo preukázané, že odporca sa o
nadobudnutie členského podielu v družstve nijako nepričinil, voči navrhovateľke sa dopúšťal fyzického

násilia a v zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje. Týmto svojim konaním zapríčinil rozvrat rodiny i
manželstva, čo malo negatívny vplyv aj na v tom čase maloleté deti. Z uvedeného dôvodu by priznanie
rovnakého majetkového podielu obom manželom bolo v rozpore s dobrými mravmi i ustanovením §
150 OZ. Hoci by vyššie uvedené skutkové zistenia odôvodňovali aj úplné zníženie majetkového podielu
odporcu, súd prihliadol na skutočnosť, že odporca sa počas trvania manželstva podieľal na udržiavaní

bytu a finančne zaopatroval spoločnú domácnosť. Jeho majetkový podiel na členských právach k
družstvu je preto síce v zníženej výške (1/10), ale daný.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne závery súdu je navrhovateľka odporcovi
povinná uhradiť na vyrovnanie jeho majetkového podielu sumu vo výške 3.589,95 Eur, pričom táto

suma je podľa názoru súdu dostatočnou a primeranou majetkovou náhradou jeho podielu na spoločnom
majetku.

O náhrade trov konania účastníkov a štátu ako aj o povinnosti zaplatiť súdne poplatky súd rozhodne
samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.