Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. marec 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21C/126/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202899015
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1202899015.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobkyne: T.. I. M., K. K.,
M. X, proti žalovanému : T.. P. Š., R.., K. K., I. X, K., zast. JUDr. Dašou Šulejovou, advokátkou, so sídlom
Bratislava, Fedinova 16, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rozhodol dňa 10.
03. 2017

r o z h o d o l :

Z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v BSM súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne:

- všeobecnú hodnotu členského podielu družstevného bytu vo výške 71.799,- EUR.
Z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v BSM súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného:
- ikona 1 ks
- olejomaľby 2 ks
- obrazy 2 ks
- spálňa
- sada príborov pre 12 osôb

- jedálenská súprava Cibuliak
- platne a CD
- knihy
- koberec s perzským motívom 1 ks
- sklenené poháre
- elektrická vŕtačka

- drevená skrinka s mramorom
- YAMAHA klávesový hudobný nástroj
- japonský tranzistor
- kožená sedacia súprava
- kávový konferenčný stolík
- kryštálový luster
- nábytok do detskej izby

- ikony na objednávku 2 ks
- liatinový riad na varenie
- luster drevený
- lyže
- bežky
- motor k plachetnici

- obedová súprava nemecká
- plachetnica
- váza porcelánová
- misy na ovocie 2 ks
- vitrína z masívu
všetky veci bez hodnoty.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka ( teraz žalobkyňa ) sa návrhom ( teraz žalobou ) zo dňa 01. 07. 2002 domáhala
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, t. j. účastníkov konania. Manželstvo,

ktoré s odporcom ( teraz žalovaným ) uzavreli dňa 05. 11. 1983 bolo rozvedené rozsudkom Obvodného
súdu Bratislava II č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 07. 1999. Žiadala
vyporiadať hnuteľné vecí, ktoré manželia nadobudli v priebehu manželstva. K cene hnuteľných vecí
sa vyjadriť nevedela, lebo všetky finančné záležitosti viedol odporca. Väčšinu vecí si odviezol manžel.
Žiadala o finančné vysporiadanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že bývalí manželia hneď po uzavretí manželstva
odcestovali do zahraničia. Tam navrhovateľka pracovala len spočiatku, a to 2 roky na polovičný úväzok
a ďalších 5 rokov bola v domácnosti. Bola to práve navrhovateľka, ktorá začala vynášať z bytu veci.
Pokiaľ ide o hnuteľné veci, o niektoré má eminentný záujem a bude žiadať aby mu boli vrátené. Pokiaľ
ide o hodnotu vecí, celý šanón s dokladmi o zaplatení odniesla navrhovateľka. Žiadal, aby súd rozhodol

o finančnom vysporiadaní.

Navrhovateľka vzala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v priebehu konania späť
a konanie žiadala zastaviť. Súd konanie zastavil Uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX - XX, ktoré bolo
Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. XCo/XX/XXXX - XX zrušené a vec vrátená súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov konania a ich zástupcov, výsluchom svedkov,
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a oboznámením sa s obsahom
pripojených spisov sp. zn. XXC/XXX/XXXX Q. A.. J.. XXC/XXX/XXXX, pričom zistil tento skutkový stav:

Z vyjadrenia Staveného bytového družstva Bratislava II (ďalej aj len "družstvo") zo dňa 03. 03. 2008
vyplýva, že zostatková hodnota členského podielu 3-izbového bytu č. XX/prízemie na M. F.. Č.. X Z. K.
(ďalej len "družstevný byt") bola ku dňu 01. 07. 1999 vo výške 16.903,- Sk (561,08 Eur).

Zo Znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalkyňou T.. N. L. vyplýva, že všeobecná hodnota
členského podielu družstevného bytu je (ku dňu vypracovania znaleckého posudku) 104.907 Eur.

Zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou T.. N. L. vyplýva, že všeobecná hodnota
členského podielu družstevného bytu sa ku dňu 14. 07. 2005 pohybovala približne na úrovni 71.799 Eur.

Z čestného prehlásenia rodičov navrhovateľky T.. C. M. Q. I. M. zo dňa 07. 09. 2009 vyplýva, že v
roku 1963 nadobudli od Stavebného bytového družstva Bratislava II družstevný bytu. Všetky finančné
výdavky na kúpu tohto bytu hradili výlučne oni. V čase keď sa navrhovateľka (ich dcéra) vydávala za
odporcu,moholbyťrealizovanýprevodčlenskýchprávlennamanželov,nienadieťaktoréboloslobodné.

Po uzavretí manželstva preto urobili prevod členských práv k predmetnému bytu na dcéru a jej manžela,
pričom opakovane všetky výdavky spojené s prevodom platili sami. Ani pred ani po uzavretí manželstva
žiadne peniaze od dcéry ani jej bývalého manžela nedostali. Počas rozvodu a po rozvode platili úhrady
za byt navrhovateľka a oni jej prispievali.

Z lekárskej správy zo dňa 11. 04. 1996 vyplýva, že u odporcu sa nedokázala závislosť od alkoholu.

Zo súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXC/XXX/XXXX vyplýva, že odporca
navrhovateľku počas manželstva opakovane fyzicky napádal, nevpúšťal ju aj s deťmi do bytu a to najmä
v stave opitosti. Odporca mal problémy s alkoholom. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 31.

07. 1999.

Zo súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXC/XXX/XXXX vyplýva, že súd Rozsudkom č.
k. XXC/XXX/XXXX - XXX v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. XCo XX/XXXX - XXX
právoplatným dňa 14. 07. 2005 zrušil spoločný nájom k družstevnému bytu a za výlučnú nájomníčku a

členkuStavebnéhobytovéhodružstvaBratislavaIIurčilnavrhovateľku.Odporcabolpovinnýbytvyprataťa vyprataný ho navrhovateľke odovzdať do 15 dní odo dňa, kedy mu bude navrhovateľkou zabezpečené
náhradné ubytovanie. Tak prvostupňový ako aj odvolací súd mal v konaní za preukázané, že odporca sa
voči navrhovateľke dopúšťal násilia, preukázaná bola jeho zvýšená agresivita i nadmerná konzumácia

alkoholických nápojov. Z Rozhodnutia Okresného úradu Bratislava T. Č.. U. - O. - XXX/XX - N.. Ž.. J.
XX. XX. XXXX vyplýva, že odporca bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniupodľa§49ods.1písm.d)Zákonaopriestupkoch,ktoréhosadopustiltým,ževdňoch05.
03. 1996 a 24. 04. 1996 vo večerných hodinách v K. na M. F.. Č.. X v spoločnom byte po slovnej výmene
názorov fyzicky napadol manželku tak, že ju udieral do tváre, dusil ju paplónom, ktorý jej pridržiaval na

tvári, zhodil ju z postele a vyhrážal sa jej, že ju rozseká, týmto jej spôsobil hematómy pod očami, na
stehnách, kolene a udretie nosa, ktoré si vyžiadali liečenie 7-10 dní bez PN.

Z výpovede svedka T.. C. M., otca navrhovateľky vyplýva, že napísal čestné prehlásenie zo dňa 07.
09. 2009. K veci uviedol, že byt chceli prepísať na dcéru avšak bytové družstvo prevod odmietlo, lebo
slobodný mohol získať iba 1-izbový byt alebo garzonku. Dcéra a ani jej manžel sa žiadnym spôsobom

nepodieľali na úhrade poplatku za prevod bytu a toto od nich ani nepožadovali. Jediné čím prispel
odporca k prevodu bytu bolo to, že ho podpísal. V priebehu manželstva došlo aj k fyzickému napadnutiu
navrhovateľky. Stále častejšie chodila k nim do Lamača s modrinami, zakrvavená spolu s deťmi, bolo
to aj 3 krát za týždeň. Preto jej aj navrhli, že sa môže nasťahovať k nim do domu, bolo to v čase keď
deti boli v predškolskom veku. Odporca obmedzoval osobnú slobodu navrhovateľky tým, že ju zamkol

v byte. Navrhovateľka u nich bývala cca 3 roky, nechcela sa vrátiť do bytu z obavy pred odporcom.
Nakoniec sa do bytu vrátila. K násiliu už nedošlo. Byt bol vybrakovaný. Čo nemalo hodnotu, alebo čo
odporca nepotreboval dal do stredu izby. Dva roky tieto veci nechali zamknuté v jednej izbe a nakoniec
ich vyhodili.

Z výpovede svedkyne P.. V. A. vyplýva, že je priateľkou navrhovateľky. Sám odporca jej povedal, že v
stave opitosti navrhovateľku zbil. Následne jej to potvrdila aj navrhovateľka. Dospelo to až do štádia, že
navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a bývala 3 roky u svojich rodičov. Keď sa potom do bytu
vrátila, zistila, že je kompletne vyprataný. Predtým bol byt krásne zariadený, bol tam porcelán, obrazy,
starožitnosti, ikony. Nebola priamou svedkyňou konfliktov medzi manželmi, lebo sa odohrávali u nich

doma. Vie však, že navrhovateľka mala modriny.

Z výpovede svedkyne T.. B. Z. vyplýva, že asi dva roky (1997-1999) bola priateľkou odporcu. Keď sa
odporcom zoznámila, myslela si, že odporca nie je ženatý. Navrhovateľka vtedy v byte nebývala. Bol
jednoducho zariadený. Odporca žil s deťmi, prípadne si ich každý druhý víkend brával. Pamätá si, že raz

keď prichádzali k bytu, navrhovateľka odnášala veci do pristaveného auta. Nevie presne aké veci. Nikdy
nebola svedkom agresivity zo strany odporcu. Bol to kľudný muž, alkohol v zvýšenej miere nepožíval.

Z výpovede C. M., brata navrhovateľky vyplýva, že ich rodičia byt, v ktorom vyrastali, prepísali na
navrhovateľku potom, čo sa vydala. Vie, že u odporcu bol problém z alkoholom potom čo prišiel o prácu.

Sestra mu niekoľkokrát volala, sťažovala sa, že ju odporca ohrozuje preto ju zaviezol k rodičom. Asi tri
roky bývala sestra u rodičov aj s deťmi. S bytom bol problém, vznikol tam dlh okolo 60.000,- Sk (1.991,63
Eur). Predtým, ako z bytu sestra odišla, bol príliš zaprataný vecami. Keď sa do bytu vrátila, ostali tam len
veci ako stolík, skrinka či sedačka. Nevie o tom, že by existovala dohoda, že po prevode bytu odporca
jemu a bratovi zaplatí nejakú čiastku podielu a ani mu nikdy nič nevyplatili.

Z výpovede O.. N. M., sestry odporcu vyplýva, že pokiaľ ide o byt, vie, že ho manželia mali od rodičov
navrhovateľky s tým, že so súrodencami mali byť vysporiadaní. Byt bol pred rozvodom normálne
zariadený, v čase rozvodu tam niektoré veci chýbali. Keď bol brat v zahraničí zarábal cca 15.000,- Sk
(497,91 Eur), navrhovateľka nepracovala, starala sa o deti.

Z výpovede svedka T.. L. P., bývalého spolupracovníka odporcu vyplýva, že odporcu nikdy nevidel pod
vplyvom alkoholu.

Z výpovede V. Š., syna účastníkov konania vyplýva, že medzi účastníkmi konania dochádzalo ku

konfliktom,ktorépodľajehonázoruvyplývalizalkoholizmuodporcu.Keďotecpil,bálisaho.Zospolužitia
rodičov si pamätá aj dobré veci, ale najmä zlé, pretože otec chodil domov nachlastaný. S otcom žili asi 5
mesiacov. Otec bol v tom čase často pod vplyvom alkoholu, niekedy aj týždeň a aj keď nebol agresívny,
jeho spomienky na toto obdobie sú veľmi pikantné. Je pravdou, že v čase rozvodu chcel zostať s otcom,nakoľko mal na neho silný vplyv a bolo to tak dohodnuté. Vie, že rodičia nadobudli nejaký majetok,
nábytok, autá Favority, ale ako sa rozdelili nevie. Byt dlho nepoužívali. Potom jednu izbu užíval otec a
mal tam veci a dve izby oni. Pokiaľ ide o veci z izby tieto zlikvidovali alebo sú v pivnici.

V priebehu konania navrhovateľka k veci uviedla, že počas manželstva žila v podmienkach, kedy
si často musela zachraňovať vlastný život a životy svojich vtedy maloletých detí. Základný členský
vklad vložili do SBD rodičia navrhovateľky, ktorí v družstevnom byte v tom čase bývali. Zmluvou o
prevode členských práv a povinností sa stali užívateľmi bytu účastníci tohto konania, ktorí ho užívali

v čase manželstva i v čase rozvodu. Účastníci konania za prevod členských práv a povinností nikdy
neplatili. Minulý právny režim neumožňoval prevod členských práv a povinností na slobodného člena
rodiny. Odporca sa tak stal členom družstva a nájomcom bytu len tým, že s navrhovateľkou uzatvoril
manželstvo bez akéhokoľvek finančného prispenia. Právoplatným Rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX
- XXX súd rozhodol, že navrhovateľka je výlučnou nájomníčkou predmetného bytu a členkou SBD.
Odporcu zaviazal k povinnosti vypratať byt a odovzdať ho navrhovateľke do 15 dní odo dňa, kedy

mu navrhovateľka zabezpečí náhradné ubytovanie. Navrhovateľka si povinnosť splnila zabezpečením
dvochmožnostínáhradnéhoubytovania,ktoréaleodporcaneakceptoval.Zároveňmalodporcavzmysle
stanov družstva nárok na vyrovnávací podiel. Odporcov návrh na vyporiadanie členského podielu je
preto nemorálny, neetický a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka si byt za zostatkovú hodnotu od
SBD odkúpila. Členský podiel nie je a nikdy nebol majetkom navrhovateľky, nakoľko nie je obchodným

podielom ale majetkom družstva. Preto žiada návrh odporcu na jeho finančné vysporiadanie zamietnuť.
Súhlasí, aby boli hnuteľné veci prikázané odporcovi v rozsahu akom to požaduje. Odporca deťom
zbabral detstvo. Navrhovateľka sa zaslúžila o nadobudnutie bytu, vo väčšej miere sa starala o obe
maloleté deti a vo väčšej miere zabezpečovala domácnosť.

V priebehu konania odporca k veci ďalej uviedol, že počas manželstva v roku 1984 manželia nadobudli
členský podiel v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II a stali sa užívateľmi bytu na M. F.. Č.. X Z.
K.. Žiada, aby súd navrhovateľke uložil povinnosť vyplatiť mu všeobecnej hodnoty členského podielu.
Samotná skutočnosť, že navrhovateľka požiadala o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného
bytu nič nemení na skutočnosti, že je predmetom majetkového vysporiadania. Všeobecnú hodnotu

členského podielu je potrebné určiť ku dňu 14. 07. 2005, tak ako to správne nariadil súd. Namieta
hodnotu členského podielu určenú znalkyňou ku dňu 14. 07. 2005, ktorá je nižšia o 1,2 mil. Sk oproti
hodnote stanovenej Znaleckým posudkom č. 7/2009 ku dňu jeho spracovania. Ku dňu 14. 07. 2005
sa pohybovali ceny bytov v danej lokalite v ďaleko vyšších hodnotách. Znalecký posudok č. XX/XXX
dal posúdiť inému znalcovi, ktorý uviedol, že je neobjektívny. Do masy BSM žiada zahrnúť všeobecnú

hodnotu členského podielu vo výške stanovenej znaleckým posudkom č. X/XXXX vo výške 104.907
Eur. Byt zariaďovali účastníci tohto konania po návrate z Ruska z ušetrených diét odporcu. Nie je
alkoholikom, čo vyplýva aj z lekárskej správy. Pokiaľ ide o úhradu za prevod členského podielu v sume
30.000,- Sk (995,82 Eur), bolo dohodnuté, že ho s navrhovateľkou uhradia nie rodičom ale súrodencom
navrhovateľky. Ale po smrti jedného z bratov navrhovateľky, keď chcel peniaze odovzdať, svokor mu

povedal, že to už nie je treba, lebo svokrovci prispeli synovi nejakou čiastkou na stavbu domu.

Pokiaľ ide o hnuteľné veci patriace do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, účastníci
konania na pojednávaní uviedli súdu nasledujúce skutočnosti:
1. Auto Lada a Favorit - obaja účastníci uviedli, že boli predané za trvania manželstva

2. Jedálenský nábytok - nepatrí do BSM
3. Ikony - podľa navrhovateľky ich bolo 4 až 5 a sú u odporcu. Odporca uviedol, že boli 4, ale má len
1 ikonu ostatné sú u navrhovateľky
4. Olejomaľby - podľa navrhovateľky ich bolo 6 a všetky sú u odporcu. Odporca vie o 4 olejomaľbách,
2 sú u neho a 2 u navrhovateľky

5. Obrazy - podľa navrhovateľky ich bolo 6 a všetky sú u odporcu. Odporca uviedol, že má len 2 a 4
sú u navrhovateľky.
6. Spáleň - podľa navrhovateľky sa nachádza u odporcu, čo odporca potvrdil
7. Sada príborov - podľa navrhovateľky sa nachádzajú u odporcu. Odporca uviedol, že boli rozdelené
na polovicu

8. Súprava CIBULIAK - podľa navrhovateľky sa nachádza u odporcu. Odporca uviedol, že má len
polovicu súpravy
9. Ruský porcelán (čajový) - podľa navrhovateľky sa nachádza u odporcu, podľa odporcu u
navrhovateľky10. HIFI veža - podľa navrhovateľky sa nachádza u odporcu, podľa odporcu neexistuje
11. Platne a CD - podľa navrhovateľky sú všetky u odporcu, podľa odporcu má cca 50 platní a CD
12. Knihy - podľa navrhovateľky sú u odporcu, podľa odporcu má len ich časť

13. Kuchynské potreby - podľa navrhovateľky sú u odporcu, podľa odporcu u navrhovateľky
14. Počítač - podľa navrhovateľky je u odporcu, podľa odporcu u navrhovateľky
15. Knižnica - podľa navrhovateľky je u odporcu, podľa odporcu neexistuje
16. Ruský porcelán (svietniky + misy) - podľa navrhovateľky sú u odporcu, odporca nevie o čo ide
17. Koberce s perzským motívom 2 ks - podľa navrhovateľky sú u odporcu, podľa odporcu má len jeden

a druhý je u navrhovateľky
18. Závesy - podľa navrhovateľky sú u odporcu, podľa odporcu ich nevzal
19. Písací stôl + kožená stolička - podľa odporcu bol stôl zlikvidovaný a stoličku má syn; navrhovateľka
uviedla, že je to pravda
20. Šijací stroj - podľa navrhovateľky je u odporcu, podľa odporcu u navrhovateľky
21. Sklenené poháre - podľa oboch sú u odporcu

22. Fotoaparát - nepatrí do BSM
23. Príves k autu - podľa navrhovateľky je u odporcu, podľa odporcu bol predaný
24. Elektrická vŕtačka - podľa oboch je u odporcu
25. Drevená skrinka s mramorom - podľa oboch je u odporcu
26. YAMAHA - klávesový hudobný nástroj - podľa oboch je u odporcu

27. Televízor farebný - podľa navrhovateľky neexistuje, podľa odporcu je u navrhovateľky
28. Mraznička (120 l) - vec je zlikvidovaná
29. Naparovacia žehlička - vec je zlikvidovaná
30. Japonský tranzistor - podľa oboch je u odporcu
31. Kuchynská linka - neexistuje

32. Kožená sedacia súprava - podľa oboch je u navrhovateľky
33. Kávový konferenčný stolík - podľa oboch je u navrhovateľky
34. Kryštálový luster - podľa oboch je u navrhovateľky
35. Pračka a chladnička - už neexistuje
36. Nábytok do detskej izby - podľa oboch je u navrhovateľky

37. Rybársky gumový čln - podľa navrhovateľky neexistuje a odporca uviedol, že ho nemá
38. Dielenské náradie - podľa navrhovateľky u nej zostali len šroubováky, podľa odporcu ide o brúsku,
leštičku, pílu elektrickú, zariadenie dielne, ktoré zostali u navrhovateľky
39. Ikony na objednávku 23 ks - navrhovateľka má 2 kusy
40. Liatinový riad na varenie - podľa navrhovateľky nepatrí do BSM, lebo to bol dar pre ňu, podľa odporcu

to bol dar pre oboch
41. Luster drevený - podľa oboch je u navrhovateľky
42. Bežky a lyže - podľa oboch má bežky navrhovateľka a lyže odporca
43. Magnetofón a mikrovlnná rúra - už neexistujú
44. Mosadzný svietnik - ani jeden z manželov ich nemá

45. Motor k plachetnici - podľa oboch je u navrhovateľky
46. Obedová súprava nemecká - podľa oboch je u navrhovateľky
47. Obedová súprava francúzska - vec nepatrí do BSM
48. Obrusy - už neexistujú
49. Plachetnica - vec je u navrhovateľky

50. Poháre z brúseného skla - nepatria do BSM
51. Porcelánové vázy 2 ks - podľa oboch sa jedna rozbila a druhá je u navrhovateľky
52. Misy na ovocie 2 ks - podľa oboch sú u narhovateľky
53. Plechy - podľa navrhovateľky boli predané
54. Spacie vaky 2 ks - nepatria do BSM

55. Magnetofón - podľa navrhovateľky je zlikvidovaný
56. Vitrína z masívu - podľa oboch je u navrhovateľky
57. Váza z brúseného skla malá - podľa navrhovateľky nepatrí do BSM a ani ju nemá. Bol to dar. Podľa
odporcu to bol dar pre neho.
58. Váza z brúseného skla vysoká - podľa navrhovateľky je rozbitá, podľa odporcu zostala v byte

59. Videorekordér - podľa navrhovateľky je u nej ale nefunkčný
60. Zlatý náhrdelník - podľa navrhovateľky nepatrí do BSM, dostala ho ako dar pri príležitosti narodenia
syna, podľa odporcu to dar nebol61. Zlatý snubný prsteň - podľa navrhovateľky jej ho ukradli, podľa odporcu ho kúpil pred uzavretím
manželstva
62. Turistický varič - podľa navrhovateľky sa vec u nej nenachádza, podľa odporcu zostala v byte

63. Válendy - sú podľa oboch vyradené

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len "OZ") v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej

potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 § 148 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

Podľa § 150 OZ sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 136 O.s.p. ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právoplatnosťou rozsudku tunajšieho súdu
č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, t. j. dňom 31.
07. 1999, ex lege zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. Nakoľko medzi nimi
nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe dohody podľa § 149

ods. 3 OZ, navrhovateľka podala v zákonom stanovenej trojročnej lehote od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, návrh na jeho vyporiadanie rozhodnutím súdu.

Z písomných vyjadrení účastníkov konania, ako aj z ich výpovedí bolo zrejmé, že za trvania manželstva
títo nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva hnuteľné veci, ktorých rozsah a hodnota boli

medzi účastníkmi konania sporné, a tiež členský podiel k družstevnému bytu, ktorého hodnota bola
sporná. Spornou bola tiež skutočnosť či členský podiel v družstve má byť predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V priebehu konania jeho účastníci viac krát menili rozsah majetku, ktorého vyporiadanie bolo predmetom

tohto konania, a to najmä pokiaľ ide o hnuteľný majetok nadobudnutý v priebehu manželstva.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že väčšina tohto hnuteľného majetku neexistuje.
Navrhovateľka a ani odporca v konaní nepredložili jediný dôkaz o kúpe hnuteľného majetku ako ani iný
dôkaz preukazujúci jeho existenciu (záručný list a pod.). Účastníci konania sa rozchádzali v zásadných
skutočnostiach najmä pokiaľ ide o to, kde sa hnuteľný majetok nachádza a či vôbec existuje pričom

žiadnu z tvrdených skutočností nevedeli preukázať a ani nepreukázali. Neexistencia majetku vyplynula
aj z výpovedí viacerých svedkov vypočutých v tomto konaní, ktorý uvádzali, že väčšina vecí bola z bytu
vyprataná (nevedno kam a kým), časť bola vyhodená a pod. Súd má preto z vykonaného dokazovania
za preukázanú jedine existenciu tých hnuteľných vecí, na ktorých existencii a mieste umiestnenia
sa účastníci zhodli a tieto vysporiadal. Žiadny z účastníkov relevantným spôsobom existenciu a ani

umiestnenie ďalších označených vecí nepreukázal, z ktorého dôvodu ani nebolo možné tieto veci
zahrnúť do masy BSM. Pokiaľ účastníci nevedia preukázať existenciu veci, ktorej sa vyporiadanie
týka, súd nemá inú možnosť ako priať záver o tom, že vec neexistuje. S poukazom na uvedené
súd ustálil okruh hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctvamanželov v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Existencia týchto vecí bola v konaní
preukázaná zo zhodných tvrdení účastníkov tohto konania i výpovedí svedkov a preto je tieto veci
potrebné medzi bývalými manželmi vysporiadať. Súd rozhodol tak, že tieto veci prikázal do výlučného

vlastníctva odporcu, ktorý jednak v konaní o tieto veci prejavil eminentný záujem a jednak z dôvodu, že
sa v podstatnej miere zaslúžil o ich nadobudnutie, majúc na mysli jeho zárobkovú činnosť v čase trvania
manželstva. Hoci sa navrhovateľka v čase ich nadobudnutia starala o spoločnú domácnosť a výchovu
detí a tým vyvážila obstarávanie spoločnej domácnosti touto starostlivosťou, súd považuje takého
rozhodnutie za spravodlivé a v súlade so zásadami vyporiadania a to aj s poukazom na skutočnosť, že

navrhovateľke zostal v užívaní (aj vlastníctve) družstevný byt. Navrhovateľka v konaní taktiež uviedla,
že súhlasí s tým, aby boli hnuteľné veci prikázané odporcovi v rozsahu akom to požaduje.

Pokiaľ ide o hodnotu týchto vecí, súd vlastnou úvahou (§ 136 O.s.p.) dospel k záveru, že tieto veci sú
bez hodnoty, t. j. ich hodnota ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nulová.
Hoci účastníci konania uvádzali v konaní pokiaľ ide o hodnotu hnuteľných vecí nie zanedbateľné sumy,

súd považuje tieto sumy za nereálne a neprimerané, vyjadrujúce skôr emocionálnu hodnotu týchto vecí.
Jednásaovecistaré,zastarané,používanéaopotrebené,ktoréniesúspeňažiteľnéaichtrhováhodnota
je ku dňu vyporiadania podľa názoru súdu nulová. Pokiaľ ide o navrhované znalecké dokazovanie
hodnoty vyporiadavaných vecí, súd v tejto súvislosti uvádza, že výška znalečného by ďaleko presiahla
hodnotu samotných posudzovaných vecí, preto by jeho nariadenie bolo neúčelné a nehospodárne, z

ktorého dôvodu tento dôkaz nevykonal.

Pokiaľ ide o vyporiadanie členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II (ďalej aj
len "členský podiel"), ktorý účastníci konania nadobudli za trvania manželstva, súd má za to, že
hoci spoločné členstvo rozvedených manželov zaniklo právoplatným rozhodnutím o zrušení práva

spoločného nájmu družstevného bytu (Rozsudok Okresného súdu Bratislava T. č. k. XXC/XXX/XXXX
- XXX) a stalo majetkovým právom len jedného z manželov, t. j. navrhovateľky, nič to nemení na
skutočnosti, že členský podiel bol ku dňu zániku BSM spoločným majetkovým právom oboch manželov,
ktoré rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu a o zániku spoločného členstva v bytovom družstve
nebolo medzi bývalými manželmi vyporiadané. Toto majetkové právo je preto potrebné vyporiadať

v zmysle zásad vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 150 OZ). Pokiaľ ide o
tvrdenie navrhovateľky, že členský podiel je v zmysle Stanov družstva majetkom družstva a teda
nie je majetkovým právom navrhovateľky ani bývalých manželov, z ktorého dôvodu nemôže byť
predmetom vyporiadania, súd považuje toho tvrdenie navrhovateľky za právne irelevantné a skutočnosť,
že členské práva a povinnosti k družstvu sú majetkovým právom (v tomto prípade bývalých manželov)

za nespochybniteľnú. Pokiaľ ide o navrhovateľkou tvrdenú skutočnosť, že odporca získal pri ukončení
členstva v družstve nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, súd v súvislosti s týmto tvrdením
navrhovateľky uvádza, že právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu sa týka vzájomného vzťahu medzi
družstvom a jeho bývalým členom, pričom v tomto konaní sa vyporiadavajú majetkové práva medzi
manželmi z titulu zániku manželstva, t. j. z titulu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z uvedeného dôvodu nárok odporcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu družstvom nemá súvis s
prejednávanou vecou. Pokiaľ ďalej navrhovateľka v konaní tvrdila, že vyporiadanie členských práv k
družstvu je v rozpore s dobrými mravmi, čo dôvodila najmä fyzickým násilím a požívaním alkoholu
odporcom, súd v tejto súvislosti uvádza, že táto jej argumentácia má význam z hľadiska uplatnenia §
150 OZ a súd v zmysle tohto ustanovenia jej tvrdenia, tak ako je uvedené nižšie, zohľadnil.

Súd v konaní vykonal znalecké dokazovanie, na základe ktorého mal za preukázanú hodnotu členského
podielu družstevného bytu ku dňu zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v bytovom družstve,
t. j. ku dňu 14. 07. 2005. S určením všeobecnej hodnoty členského podielu k tomuto dňu súhlasil aj
samotný odporca, ktorý na podporu svojich tvrdení predložil aj príslušnú judikatúru. Odporca po zistení

výšky hodnoty členského podielu ku dňu zániku spoločného členstva v družstve svoju argumentáciu
špekulatívne zmenil, a žiadal aby súd hodnotu členského podielu určil podľa znaleckého posudku č. X/
XXXX vypracovaného taktiež v tomto konaní. Súd má aj s poukazom na konštantnú judikatúru za to, že
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého predmetom je vyporiadanie hodnoty
predtým spoločných práv a povinností spojených s užívaním družstevného bytu sa vychádza z obvyklej

ceny týchto práv ku dňu zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, t. j. v tomto
prípade ku dňu 14. 07. 2005. Ustanovená znalkyňa znaleckým posudkom č. XX/XXXX určila všeobecnú
hodnotu členského podielu ku dňu 14. 07. 2005 vo výške 71.799 Eur. Hoci odporca objektívnosť
znaleckého posudku spochybňoval, na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložil žiadny dôkaz(odborné vyjadrenie, vyjadrenie realitnej kancelárie). Súd sa preto so závermi znaleckého posudku
stotožnil, a hodnotu členského podielu mal za preukázanú vo výške 71.799 Eur.

V zmysle § 150 OZ pri vyporiadaní majetku bývalých manželov sa vychádza z predpokladu, že
podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Prihliada sa však aj na to, ako sa každý
z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Pri určení miery pričinenia treba vziať na zreteľ tiež starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti. V tejto súvislosti súd považuje za právne významnú najmä skutočnosť, že odporca sa

nijakým spôsobom nepričinil o nadobudnutie členských práv v družstve. Ako to vyplynulo zo svedeckých
výpovedí a nakoniec aj z tvrdení samotného odporcu, za prevod členských práv bývalí manželia
nezaplatili rodičom navrhovateľky žiadne peniaze, a tento dostali bezodplatne. Rodičia navrhovateľky
chceli členský podiel v družstve previesť len na svoju dcéru, t. j. navrhovateľku. Z dôvodu, že sa
tak nedalo urobiť, previedli členský podiel na oboch manželov krátko po uzavretí manželstva. Je teda
zrejmé, že odporca sa nijakým spôsobom nepričinil o nadobudnutie členských práv v družstve, ktorú

skutočnosť súd pri svojom rozhodovaní o výške vyrovnacieho podielu zohľadnil. Súd pri určení výšky
vyrovnacieho podielu zohľadnil taktiež skutočnosť, že v tomto konaní a tiež v konaniach vedených
Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX a sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo preukázané,
že odporca navrhovateľku počas manželstva opakovane fyzicky napádal a v zvýšenej miere požíval
alkoholické nápoje, čím sa v podstatnej miere pričinil o rozvrat manželstva. Z dôvodu agresivity odporcu

a požívania alkoholických nápojov hodnotí súd jeho starostlivosť o rodinu negatívne. Jeho správanie v
manželstve malo nepriaznivý vplyv tak manželské spolužitie účastníkov tohto konania ako aj na v tom
čase ešte maloleté deti.

Na podklade vyššie zisteného skutkového stavu súd rozhodol tak, že odporca má voči navrhovateľke

(toho času vlastníčke bytu) nárok na vyrovnací podiel vo výške 3.589,95 Eur. K uvedenej sume súd
dospel tak, že znaleckým skúmaním zistenú všeobecnú hodnotu členského podielu vo výške 71.799
Eur rozdelil na dva podiely, t. j. podiel navrhovateľky vo výške 35.899,50 Eur a podiel odporcu vo
výške 35.899,50 Eur. Súd však podiel odporcu znížil na 1/10 jeho hodnoty, ktoré zníženie považuje za
spravodlivé a primerané vyššie zisteným skutočnostiam. V konaní bolo preukázané, že odporca sa o

nadobudnutie členského podielu v družstve nijako nepričinil, voči navrhovateľke sa dopúšťal fyzického
násilia a v zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje. Týmto svojim konaním zapríčinil rozvrat rodiny i
manželstva, čo malo negatívny vplyv aj na v tom čase maloleté deti. Z uvedeného dôvodu by priznanie
rovnakého majetkového podielu obom manželom bolo v rozpore s dobrými mravmi i ustanovením §
150 OZ. Hoci by vyššie uvedené skutkové zistenia odôvodňovali aj úplné zníženie majetkového podielu

odporcu, súd prihliadol na skutočnosť, že odporca sa počas trvania manželstva podieľal na udržiavaní
bytu a finančne zaopatroval spoločnú domácnosť. Jeho majetkový podiel na členských právach k
družstvu je preto síce v zníženej výške (1/10), ale daný.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne závery súdu bola navrhovateľka odporcovi

povinná uhradiť na vyrovnanie jeho majetkového podielu sumu vo výške 3.589,95 Eur, pričom táto
suma je podľa názoru súdu dostatočnou a primeranou majetkovou náhradou jeho podielu na spoločnom
majetku.

1/ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a výškou

vyčísleného podielu v sume 3.589,95 Eur.

2/ Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.5. 2015 bol napadnutý
rozsudok zrušený v vec vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Ako dôvod zrušenia veci uviedol
odvolací súd v odôvodnení uznesenia nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

3/ Okresný súd Bratislava II, riadiac sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu vec opätovne
prejednal.Vzhľadomkdôvodomzrušeniapôvodnéhorozhodnutianevykonaltunajšísúdvnovomkonaní
žiadne ďalšie dokazovanie.

4/ Rozsudkom vyhláseným dňa 10.3. 2017 vyporiadal súd BSM bývalých manželov tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ako je zrejmé, líši sa oproti pôvodnému rozhodnutiu v časti
vyporiadania majetkového (členského ) podielu v bytovom družstve. Spôsob vyporiadania hnuteľných
vecí tvoriacich masu BSM je rovnaký ako v pôvodnom rozhodnutí. Je to jednak z dôvodu, že takýtospôsob vyporiadania odvolateľ vo svojom odvolaní ani nenamietal, pričom súd ma za to, že v pôvodnom
rozhodnutí podrobne uviedol, akými úvahami sa riadil pri vyporiadaní tejto časti BSM.

K dôvodom, ktoré viedli súd k vyporiadaniu všeobecnej hodnoty členského podielu v bytovom družstve.
Už v pôvodnom konaní súd v odôvodnení rozsudku jasne a zreteľne uviedol, že pri vyporiadaní tejto
časti BSM neuplatnil základnú zásadu vyporiadania BSM, vyplývajúcu z ustanovenia § 150, veta prvá
OZ, teda, že pri vyporiadaní majetku bývalých manželov sa vychádza z predpokladu, že podiely oboch
manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Neuplatnenie tejto zásady má pôvod v celom vykonanom

dokazovaní a zodpovedá samotnej podstate Občianskeho zákonníka, vyjadrenej v § 3 ods. 1, teda že
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Ak by súd nerešpektoval túto základnú zásadu (vyššieho princípu mravného) a rozhodol len na
základe formálnych dôkazov preukazujúcich, čo tvorí masu BSM, použijúc kritérium rovnosti podielov
oboch manželom, jeho rozhodnutie by bolo arbitrárne, ale hlavne by bolo nespravodlivé.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, a v pôvodnom rozhodnutí to súd aj uviedol, akým spôsobom
sa bývalí manželia pričinili o nadobudnutie družstevného bytu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa
o jeho nadobudnutie, rovnako tak žalobkyňa, nepričinili ničím. Boli to rodičia žalobkyne, ktorí previedli
na oboch manželov, keďže v tom čase iný postup nebol možný, členské práva k družstevnému bytu a
sami uhradili aj zostatkovú hodnotu členského podielu družstevného bytu (anuitu). Obaja manželia sa

tak žiadnym spôsobom nepričinili o nadobudnutie bytu. Ak by ďalej nevznikli zásadné okolnosti, majúce
vplyv na vyporiadanie BSM, súdu by nič nebránilo vyporiadať členský podiel v zmysle zásady uvedenej
v § 150, veta prvá OZ.

Súd už v pôvodnom rozhodnutí podrobne uvádzal, ako prebiehalo manželstvo účastníkov, aké boli ich

vzájomné vzťahy a čo bolo dôvodom rozvodu manželstva. A práve tieto okolnosti sú dôvodom, prečo
súd rozhodol tak, že celú hodnotu členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne.

Z vykonaného dokazovania, ale aj z vlastnej skúsenosti súdu je zrejmé, že u žalovaného ide o človeka

s poruchou osobnosti, ktorého správanie sa voči žalobkyni v čase trvania manželstva malo závažné
znaky domáceho násilia a to ako fyzického, tak i psychického. Žalovaný napriek objektívnym dôkazom
svedčiacim o jeho nadmernom požívaní alkoholických nápojov, ktoré u neho vyvolávalo zvýšenú
agresivitu, je voči svojej osobe absolútne nekritický a všetky svoje negatívne vlastnosti prisudzuje
žalobkyni. Možno bez zveličovania konštatovať, že žalovaný robil žalovanej podstatný čas manželstva

zo života peklo, a bohužiaľ v tomto pokračoval aj počas celého súdneho konania. O tom, že žalovaný
je citovo prázdnym človekom bez štipky empatie voči svojmu okoliu, človekom, ktorý je ochotný pre
splneniesvojichpožiadaviekpoužiťakékoľvekprostriedky,svedčíajskutočnosť,žeaj17rokovpozániku
manželstva je schopný podať na žalobkyňu žalobu o ochranu osobnosti a to len z dôvodu, že si dovolila
v súdnom konaní uviesť, že požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje. Absolútnou degradáciou

žalovaného je však záverečná reč predložená tunajšiemu súdu, v ktorej bez akéhokoľvek objektívneho
dôkazu doslova vylial na žalobkyňu " vedro špiny ". Je to však jeho vizitka, ale najmä potvrdenie pre
súd, že jeho rozhodnutie je správne.

5/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výnimočne

súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa je v tomto prípade charakter konania, kde spôsob vyporiadania vyplýva priamo zo
zákona a teda nemožno konštatovať úspech v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh ). Odvolanie musí byť podpísané.1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a/ neboli splnené procesné podmienky
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.