Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. júl 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200354
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4418200354.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd X. B., sudkyňou H.. L. M., v právnej veci žalobkyne: P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul.

C. XX/A, XXX XX X. B., zast. splnomocnený zástupca K. F., bytom XXX XX X. B., S.H. Y. č. XX, proti
žalovanej: R. poisťovňa, Ul. XX. C. X a XX, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, o vylúčenie veci z exekúcie ,
takto

r o z h o d o l :

I. R. žalobu z a m i e t a .

II. B. súd nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobkyňa sa v tomto konaní pôvodne domáhala voči v žalobe označenému žalovanému v rade
1. E.. E. K., súdny exekútor a voči v žalobe pôvodne označenej žalovanej v rade 2. R. poisťovňa,

pobočka X. B., vylúčenia veci - jej spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/X z celku k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie X. B., a to parcela registra “C“ č. XXXX/X- zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcela registra “C“ č. XXXX/XX - záhrada o výmere 382 m2,
stavba- záhradná chatka so súpisným číslom XXXX postavená na parc. č. XXXX/X, z exekúcie vedenej
na Exekútorskom úrade v V. súdnym exekútorom E.. E. K., pod sp.zn. EX XXXX/XX / v tom čase
žalovaný v rade 1/, vykonávanej v prospech v žalobe uvedenej žalovanej v rade 2. ako oprávnenej. Ako
dôvod vylúčenia veci z prebiehajúcej exekúcie žalobkyňa uviedla skutočnosť, že ona nie je účastníkom

predmetného exekučného konania. Účastníkom predmetného exekučného konania je len jej bývalý
manžel ako povinný. A keďže ich manželstvo už zaniklo a medzičasom došlo aj k vyporiadaniu ich
bezpodielového spoluvlastníctva /ďalej len BSM/, mala preto zato, že na jej majetok je exekúcia
vedená neoprávnene. Obaja v tom čase žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Tvrdili , že nie sú pasívne
legitimovanívtomtokonaní.Súdvykonanýmdokazovanímatopredovšetkýmzpripojenéhoexekučného
spisu tunajšieho súdu číslo 6Er/1779/2011 zistil, že dňa 16.11.2011 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora vo veci oprávnenej - R. poisťovne, pobočka Nové B., X.. Gy. R. XX, X. B.

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie XXX,XX eur na základe exekučného titulu
- rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky, č.k. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa
XX.X.XXXX a to voči povinnému E. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v tom čase ešte manžel žalobkyne.
J. na vykonanie exekúcie bolo vydané Okresným súdom X. B. dňa XX.X.XXXX. Z pripojeného rozsudku
tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX, súd zistil
aj to, že manželstvo žalobkyne a jej manžela - E. L., ktorý je v pozícii povinného vo vyššie uvedenom
exekučnom konaní, zaniklo rozvodom ku dňu X.X.XXXX.

2. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že voči v žalobe uvedenému
žalovanému v rade 1, súdnemu exekútorovi, je potrebné žalobu zamietnuť, nakoľko s poukazom na
ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku nie je pasívne vecne, ani procesne legitimovaný v tomto konanío vylúčenie veci z exekúcie. Príslušné ustanovenie Exekučného poriadku taxatívne vymedzuje okruh
účastníkov takéhoto sporového konania a exekútor do tohto okruhu zo zákona nepatrí. Preto v poradí
prvým rozsudkom súdu prvej inštancie a to sp.zn. XC/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, tunajší súd

žalobu voči súdnemu exekútorovi zamietol. V tejto zamietajúcej časti predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa X.X.XXXX, voči v tom čase žalovanému v rade 1, je teda konanie už právoplatne
skončené.

3. Vo vzťahu k v tom čase žalovanej v rade 2 však súd prvej inštancie rozsudkom sp.zn. XC/X/XXXX-

XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol tak, že v tejto časti žalobe vyhovel. Mal totiž zato, že po tom čo
došlo k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, k čomu v danom prípade
došlo zo zákona podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, už nie je možné postihnúť exekúciou
celý majetok bývalých manželov, a to bez ohľadu na to, že tento majetok v čase začatia exekučného
konania patril ako celok do BSM. Tunajší súd mal zato, že po vyporiadaní BSM po ukončení manželstva
možno viesť exekúciu už len na majetok vo výlučnom vlastníctve povinného. Vzhľadom na to tunajší

súd v poradí prvým svojim rozsudkom žalobe voči žalovanej v rade 2 vyhovel a rozhodol o vylúčení
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 1-ici z celku na nehnuteľnostiach z prebiehajúcej exekúcie.

4. Voči tomuto vyhovujúcemu výroku rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 5C/6/2018-107 podala v tom
čase žalovaná v rade 2 včas odvolanie. V odvolaní uviedla, že žalovanou a zároveň oprávnenou v

predmetných exekučných konaniach bola od začiatku exekúcie EX XXXX/XXXX Sociálna poisťovňa,
pobočka X. B., X. Gy. R. XX, X. B., A.: XX XXX XXX J. pri tom na to, že dňa XX.X.XXXX došlo k
odovzdaniu a prevzatiu celej agendy (pohľadávok) a teda aj exekučného konania EX XXXX/XXXX
p. E. L., bytom P., nar. XX.XX.XXXX, bývalého manžela žalobkyne. Odvolateľka mala za to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľky nebol právny názor NS SR, na rozhodnutie ktorého
poukázal tunajší súd v napadnutom rozsudku, o nemožnosti pokračovať v exekúcii majetku pôvodne
patriaceho do BSM po jeho vyporiadaní, obsiahnutý v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu, pre
prebiehajúce exekučné konanie relevantný. Z hľadiska rozhodnutia o vylúčení veci z exekúcie nie je
totiž rozhodujúce výlučne len posúdenie otázky, či na exekúciou postihnutú vec, ktorá pôvodne patrila

do BSM možno, alebo nemožno ďalej vykonávať exekúciu jej predajom aj po okamihu vyporiadania
zaniknutého BSM za situácie, že výlučným vlastníkom dotknutej veci, príp. jej časti sa stane ten z
bývalých manželov, ktorý nie je povinným v prebiehajúcom exekučnom konaní. Keďže rozhodnutie o
vylúčení veci z exekúcie nezvratným spôsobom vylúči majetok z exekúcie, bez možnosti o navrátenie
do „exekučnej podstaty“, je nevyhnutné, aby súd pri rozhodovaní o vylúčení veci z exekúcie posúdil

aj to, či právo žalobcu je právom, ktoré vylučuje všetky prípustné dôvody pokračovania exekúcie
vedenej na takýto majetok. Odvolateľka tvrdila, že v prebiehajúcom exekučnom konaní jestvuje právny
dôvod pokračovania v exekúcii predajom nehnuteľností, ktorý nie je závermi citovaného rozhodnutia
najvyššieho súdu nijako dotknutý. Tento dôvod podľa nej vyplýva priamo z právneho predpisu a je
daný aplikáciou ust. § 169 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Ďalej uviedla, že

napriek tomu, že došlo k vyporiadaniu zaniknutého BSM povinného a žalobkyne, uvedené nie je v tomto
prípade vo vzťahu k vylúčeniu veci z exekúcie predajom nehnuteľností rozhodujúce a to s ohľadom
na existenciu exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré právo zabezpečuje v predmetnom
exekučnom konaní vymáhanú pohľadávku s tým, že exekútor môže pokračovať vo výkone exekúcie
predajom celej nehnuteľnosti (resp. oboch spoluvlastníckych podielov) podľa ust. § 169 Exekučného

poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 aj po vyporiadaní BSM a to priamo aj voči nadobúdateľovi
1-ice spoluvlastníckeho podielu, ktorým je žalobkyňa. Žalobkyňa v tomto prípade nemá vo vzťahu k
predmetu exekúcie právo, ktoré by nepripúšťalo exekúciu a ktoré by z tohto dôvodu odôvodňovalo
vylúčenie veci z exekúcie, keďže ani „výlučné“ vlastnícke právo žalobkyne ku spoluvlastníckemu
podielu na nehnuteľnosti nie je v tomto prípade právom, ktoré nepripúšťa exekúciu, nakoľko povinnosť

vlastníka veci strpieť exekučný predaj, v takomto prípade vyplýva priamo z právneho predpisu (§ 169
Exekučnéhoporiadku).Vtejtosúvislostipoukázalaodvolateľka ajnaskutočnosť,ženovelaExekučného
poriadku účinná od XX.XX.XXXX výslovne zakotvila v ust. § 35 ods. 3 nasledovné: ak exekútor určil
spôsob vykonania exekúcie postihnutím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, neskoršie
vyporiadanie BSM nemá právne účinky voči oprávnenému. Podľa odvolateľky uvedenú úpravu nebolo

možné vnímať ako zmenu právnej úpravy, ale bolo ju potrebné vnímať ako explicitné vyjadrenie riešenia
tejto problematiky, aby nedochádzalo k výkladovým nejasnostiam. Napokon odvolateľka poukázala aj
na tú skutočnosť, že o vylúčení vecí z exekúcie rozhodol tunajší súd za situácie, že v tom čase bolpovereným exekútorom E.. E. K. v ním vedenom exekučnom konaní na nehnuteľnosť udelený príklep,
pričom sa s touto skutočnosťou súd v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal.

X. Krajský súd v Nitre o vyššie uvedenom odvolaní rozhodol tak, že napadnutý rozsudok tunajšieho súdu
sp.zn. XC/X/XXXX-XXX v jeho vyhovujúcom I. výroku a súvisiacom II. výroku o náhrade trov konania
voči v tom čase žalovanej v 2. rade zrušiť a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. Odvolací súd poukázal na to, že predmetom konania je žaloba žalobkyne o vylúčenie jej
spoluvlastníckeho podielu v 1-ici k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. Nové B. z
exekúcie vedenej na U. úrade v V. súdnym exekútorom E.. E. K. pod sp. zn. EX XXXX/XX, vykonávanej v
prospech odvolateľky ako oprávnenej. Z príslušného exekučného spisu bolo teda zistené, že na základe
žiadosti súdneho exekútora vo veci oprávnenej R. poisťovňa, pobočka X. B., X. Gy. R. XX, X. B. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie sumy XXX,XX eura na základe exekučného

titulu - K. R. poisťovne, pobočka X. B. č. k. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a to
voči povinnému E. L., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol v tom čase manželom žalobkyne, tunajší súd vydal
poverenie na vykonanie exekúcie dňa XX.XX.XXXX. Z rozsudku S. súdu X. B. sp.zn. XXP/XXXXXX-XX,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že manželstvo žalobkyne a jej manžela
E. L., ktorý je v pozícii povinného v exekučnom konaní, zaniklo rozvodom ku dňu XX.XX.XXXX. V konaní

nebolo sporné, že v zákonnej X-ročnej lehote od zániku manželstva žalobkyne a povinného, t. j. do
XX.XX.XXXX podľa § 149 Občianskeho zákonníka k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
bývalých manželov nedošlo ani rozhodnutím súdu, ani dohodou, preto nastupuje zákonná domnienka,
žekvyporiadaniuBSMdošlopodľa§149ods.4Občianskehozákonníka. Toznamená,ženehnuteľnosť,
ktorá je predmetom exekučného konania sa pretransformovala do podielového spoluvlastníctva oboch

manželov, pričom podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Ďalej odvolací súd poukázal na to, že v
spise sa nachádza zápisnica o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností (č. l. 101) zo dňa 12.01.2018,
z ktorej vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť bola vydražená dražobníkom A.. B. Y., bytom X. B., V.
XXXX/XXX a súdny exekútor udelil príklep draženej nehnuteľnosti tomuto záujemcovi za sumu X.XXX,-
eur. Na túto skutočnosť / udelenie príklepu/ poukazovala aj odvolateľka. Odvolací súd poukázal tiež

na ustanovenie § 60 CSP, podľa ktorého sú stranami žalobca a žalovaný. Aj na ustanovenie § 61
CSP, podľa ktorého má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak ten,
komu ju zákon priznáva a v tejto súvislosti aj na ustanovenia §132 ods. 1 CSP a § 133 CSP. Ak je
teda účastníkom konania právnická osoba, musí byť v žalobe identifikovaná názvom, príp. obchodným
menom, sídlom a identifikačným číslom, ak je pridelené. Názov alebo obchodné meno právnickej osobe

musí zodpovedať údajom vyplývajúcim z príslušného registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná.
Odvolací súd poukázal nato, že ak v žalobe nebudú uvedené údaje, ktoré nebudú zodpovedať údajom
obsiahnutým v príslušnom registri, v ktorom je právnická osoba zapísaná, je namieste postup súdu podľa
§ 129 CSP. V tejto veci žalobkyňa označila v žalobe žalovaného v 2. rade ako R. poisťovňa - pobočka
X. B., X.. Gy. R. XX, XXX XX X. B.. V. označená žalovaná v konaní s poukazom na ust. § 120 ods.

2 a 3 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov namietala, že právnu
subjektivitu má len R. poisťovňa so sídlom v L., Ul. XX. augusta X-XX, v ktorej mene v súdnom konaní
vystupuje pobočka. Namietala preto nesprávne označenie žalovanej v 2. rade. Zároveň súdu označená
žalovaná v 2. rade oznámila, že vzhľadom na zmenu trvalého pobytu povinného v predmetnej exekúcii
na adresu V. XXXX/XX, P., bola celá dokumentácia týkajúca sa povinného E. L., t.č. bytom P., odovzdaná

z dôvodu zmeny miestnej príslušnosti R. poisťovne, pobočka P..

X. Keďže sa súd prvej inštancie uvedeným námietkam v tom čase žalovanej v 2. rade nevenoval,
rozsudok vyhlásil proti žalovanej v 2. rade označenej ako Sociálna poisťovňa, pobočka Nové B., X.. Gy.
R. XX. N. skutočnosť opätovne v tom čase žalovaná v 2. rade namietala aj v podanom odvolaní, keď

opätovne uviedla, že dňa XX.XX.XXXX došlo k odovzdaniu a prevzatiu celej agendy (pohľadávok), a
teda exekučného konania EX XXXX/XXXX p. E. L., bývalého manžela žalobkyne, zo R. poisťovne, X. B.
na R. poisťovňu, pobočka P.. V tejto súvislosti preto odvolací súd uložil tunajšiemu súdu povinnosť, aby
sa opäť zaoberal označením žalovanej /v tom čase/ v 2. rade, ktorá je právnickou osobou, a posúdil, či
označenie žalovanej v 2. rade zodpovedá ust. § 133 ods. X M. a či je táto označená aj v súlade s ust.

§ 1X0 ods. 2 a X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o sociálnom poistení.

8. Ďalej odvolací súd poukázal na ustanovenie § 243b Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné
konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov určených do 31.10.2013,ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. A aj na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku platného
do XX.XX.XXXX, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.
Odvolací súd ďalej uviedol, že v exekučnom konaní účinnom do XX.XX.XXXX platila zásada zákazu

návratu do pôvodného stavu (restitutio in integrum). V prípade, že dôjde k vykonaniu exekúcie, hoci
sa neskôr ukáže, že exekúcia nemala byť vykonaná, nemožno už vykonaný exekučný úkon zrušiť. B.
návratu do pôvodného stavu je zdôraznený aj tým, že v exekučnom konaní nie je prípustná obnova
konania (§ 36 odsek X). J. podľa odvolacieho súdu ak prebehne exekučné konanie, t. j. ak exekučný
súd, ako aj exekučným súdom poverený súdny exekútor, pri nútenom výkone súdneho alebo iného

rozhodnutia predajom nehnuteľných vecí vychádza z aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávaných
nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností a osoba, ktorá má voči týmto nehnuteľnostiam právo
spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa nedomáha tohto jej práva včas
podanou vylučovacou žalobou, nič nebráni tomu, aby sa vydražiteľ, ktorý zaplatil najvyššie podanie
a ktorému bol súdnym exekútorom udelený príklep, stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti. Y.,
ktorému bol v exekučnom konaní udelený príklep a zaplatil najvyššie podanie, nadobudol vlastníctvo

k vydraženým veciam. Takto nadobudnuté vlastnícke právo nemôže byť dotknuté ani prípadnými
vadami exekučného konania. Správnosť postupu v exekučnom konaní môže byť na podnet účastníkov
s účinkami pre exekučné konanie skúmané len v rámci tohto konania v rozsahu a prostriedkami
stanovenými predpisom upravujúcim toto konanie. Uvedené vyplýva z požiadavky stability právnych
vzťahov založených v exekučnom procese, najmä práv, ktoré nadobudli tretie osoby. S., ktoré sa

zúčastnia dražby pri uskutočňovaní exekúcie predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí musia mať
istotu, že vydražením nadobudnú vlastníctvo k vydraženej veci. Nemajú možnosť a ani dôvod skúmať,
či exekútor pri príprave exekučnej veci postupoval v súlade s Exekučným poriadok. Exekučný poriadok
preto stanovuje, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené (uznesenie NS
SR XMCdo XX/XXXX z XX.XX.XXXX). V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že zo zápisnice

o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností spísanej súdnym exekútorom E.. E. K. dňa XX.XX.XXXX,
ktorá sa nachádza v spise a z ktorej vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat.
úz. X. B., obec X. B. a to parcely registra „C“ č. XXXX/X a č. XXXX/XX so stavbou pod súp. č. XXXX na
parc. č. XXXX/X boli vydražené a exekútor udelil príklep vydražiteľovi draženej nehnuteľnosti, ktorým bol
záujemca č. 1 A.. B. Y., V. XXXX/XXX, X. B. a to za sumu X.XXX,- eur. F. súd poukázal na to, že súd prvej

inštancie až následne, po udelení príklepu dňa XX. XX. XXXX vyhlásil rozhodnutie vo veci, ktorým vylúčil
spoluvlastnícky podiel žalobkyne vo veľkosti X-ica z celku k predmetným nehnuteľnostiam z exekúcie
vedenej súdnym exekútorom E.. E. K. pod sp. zn. EX XXXX/XX, vykonávanej v prospech žalovaného v
2. rade, pričom sa uvedenou skutočnosťou, ako aj zákonným ustanovením § 61 U. poriadku, platného
do XX.XX.XXXX nezaoberal a neprijal žiaden záver, aké účinky spôsobilo udelenie príklepu, ako aj k

nadobudnutiu vlastníctva k vydraženým nehnuteľnostiam vo vzťahu k podanej žalobe o vylúčenie veci
z exekúcie, pričom na tieto skutočnosti poukazoval v priebehu konania tak žalovaný v 1. rade, ako aj
žalovaný v 2. rade. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Po zrušení časti napadnutého rozsudku a vrátení veci tunajšiemu súdu, bolo konanie vo veci ďalej
vedené už len voči pôvodne v žalobe označenej žalovanej v rade 2, keďže voči pôvodne žalovanému
v rade 1 - súdnemu exekútorovi, bola žaloba právoplatne zamietnutá ku dňu 1.2.2019.

10. Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. R. poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na

výkon sociálneho poistenia.
Podľa § 120 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v L..
Podľa § 124 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú ústredie a pobočky.
Podľa § 178 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých
veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.

11. Ako bolo uvedené, pôvodne bola v žalobe žalovaná označená ako Sociálne poisťovňa, pobočka
Nové Zámky. Keďže podľa § 120 ods. 2,3 zákona č. 461/2003 Z.z. má právnu subjektivitu len Sociálna
poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia - právnická osoba, nie jej pobočky, táto musí byť v žalobe aj
riadne označená, všetkými identifikačnými údajmi týkajúcimi sa právnickej osoby. V žalobe však tatko

žalovaná označená nebola, preto tunajší súd po vrátení veci z KS uznesením sp.zn. 5C/6/2018 - 215
odstraňoval vady žaloby. Na uvedené žalobkyňa reagovala tak, že upresnila označenie žalovanej a to
podaním zodňa 3.8.2020.Žalobkyňaupresnilatedaoznačenie žalovanej,abybolototovsúlades§61,
62 CSP. Ako žalovanú označila R. poisťovňu, so sídlom Ul. XX, C. X a XX, XXX XX L., A.: XX XXX 484. Zúkonov samotnej Sociálnej poisťovne, ale aj z jej podaní vyplynulo, že v tejto veci v jej mene pred súdom
koná pobočka v P., nakoľko dňa XX.X.XXXX došlo k odovzdaniu a prevzatiu celej agendy (pohľadávok)
a teda aj exekučného konania EX XXXX/XXXX p. E. L., bytom P., nar. XX.XX.XXXX, bývalého manžela

žalobkyne. Právo vystupovať v mene Sociálnej poisťovne pobočke vyplýva priamo zo zákona /§ 124 a
178 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z../. Žalobkyňa teda vady označenia žalovanej odstránila.

12. Žalobkyňa naďalej trvala na tom, aby bolo jej žalobe vyhovené v celom rozsahu. Na poslednom
pojednávaní okrem už z jej strany uvedeného poukázala na to, že predmetom tohto konania je jej

spoluvlastnícky podiel na malej záhradke, ktorú ona vyplácala zo svojho príjmu vo forme splátok. V
tom čase pracovala v elektrárňach Mochovce a od rodinnej známej kúpili túto záhradku tak, že časť
tej kúpnej ceny bola uhradená z peňazí, ktoré si zarobila ona za slobodna v H. a zvyšok kúpnej ceny
splácala z jej vlastného príjmu. Čo sa týka vyjadrenia Krajského súdu v X., že exekúcia je nezvratná s
poukazom na ustanovenie § 61 EP, k tomuto uviedla, že samotná právna prax má s aplikáciou tohto
ustanovenia problém a rôzne ho interpretuje.

13. Vychádzajúc z obsahu spisu a aj z pripojeného vyššie uvedeného exekučného spisu je nesporné,
že nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastnícky 1 podiel je predmetom tohto konania, bola v rámci predmetnej
exekúcie vydražená dražobníkom Ing. B. Y., bytom X. B., V. XXXX/XXX a súdny exekútor udelil príklep
draženej nehnuteľnosti tomuto záujemcovi za sumu X.XXX,- eur. O uvedenom svedčí, zápisnica zo

dňa XX.XX.XXXX o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností (č. l. XXX v spise) zo dňa XX.XX.XXXX.
J. § 243b Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia
podľa predpisov platných a účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 61
Exekučného poriadku platného do 31.03.2017, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní
vylúčené. Podľa uvedenej právnej úpravy platnej do 31.03.2017, vo všetkých exekučných konaniach ,

na ktoré sa táto vzťahovala, platila zásada zákazu návratu do pôvodného stavu (restitutio in integrum).
Preto aj v prípade, ak by došlo k vykonaniu exekúcie, hoci sa neskôr ukáže, že exekúcia nemala byť
vykonaná, nemožno už vykonaný exekučný úkon zrušiť. Ako bolo uvedené, tento zákaz návratu do
pôvodného stavu sa zdôvodňuje aj tým, že obnova konania v exekučnom konaní prípustná nie je
(§ 36 odsek 5). Vzhľadom na uvedené, za stavu, kedy už bola nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastnícky

podiel žiadala žalobkyňa z exekúcie vylúčiť, vydražená dražobníkom Ing. B. Y. za sumu X.XXX,- eur
a to v rámci exekúcie zrealizovanej súdnym exekútorom JUDr. E. K., pričom už aj samotný príklep
udelený na dražbe bol súdom schválený uznesením sp.zn. XEr/XXXX/XXXX-XXX zo dňa 29.3.2021,
ktoré nadobudlo právoplatnosť, žalobe teda nie je možné vyhovieť. Súd opätovne uvádza, že vydražiteľ,
ktorému bol v exekučnom konaní udelený príklep a zaplatil najvyššie podanie, nadobudol vlastníctvo k

vydraženým veciam. A takto nadobudnuté vlastnícke právo nemôže byť dotknuté ani prípadnými vadami
exekučnéhokonania.Pretosúdžalobužalobkynevočižalovanej ovylúčenievecizexekúciezamietol.V
čase rozhodovania exekúcia predajom nehnuteľnosti už prebehla, vylúčenie veci z exekúcie, vlastníctvo
ku ktorej už nadobudla ďalšia osoba, je teda už neprípustné.

14. Čo sa týka na ostatnom pojednávaní prezentovaného názoru žalovanej , že samotná súdna prax
má výkladové problémy s ustanovením § 61 Exekučného poriadku, k tejto námietke súd uvádzam, že
výklad tohto ustanovenia bol v tejto konkrétnej veci daný odvolacím súdom. Tunajší súd, ako súd prvej
inštancie je v tejto veci podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný názorom odvolacieho súdu, nie iného súdu.

15. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná bola plne
úspešná v konaní voči žalobkyni, preto by mala nárok na náhradu trov. Tieto si však neuplatnila, preto
jej súd nárok voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručeniarozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.