Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. august 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/213/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202899015
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1202899015.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobkyne: T.. I. M., narodená
dňa X.X.XXXX, bytom: K., M. X, proti žalovanému: T.. P. Š., R.., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom:
K., I. X, K., zastúpený JUDr. Dašou Šulejovou, advokátkou, so sídlom: Bratislava, Fedinova 16,
Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 21C/126/2002-321 zo dňa 10.3.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 21C/126/2002-321 zo dňa 10.3.2017 m e
n í takto :

Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného ikonu, dve
olejomaľby, dva obrazy, spálňu, sadu príborov pre 12 osôb, jedálenskú súpravu „Cibuliak“, platne a CD,
knihy, koberec s perzským motívom, sklenené poháre, elektrickú vŕtačku, drevenú skrinku s mramorom,
klávesový hudobný nástroj YAMAHA, japonský tranzistor, koženú sedaciu súpravu, kávový konferenčný
stolík, kryštálový luster, nábytok do detskej izby, dve ikony na objednávku, liatinový riad na varenie,
drevený luster, lyže, bežky, motor k plachetnici, nemeckú obedovú súpravu, plachetnicu, porcelánovú

vázu, dve misy na ovocie, vitrínu z masívu, všetky veci bez zostatkovej hodnoty.

Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne hodnotu
členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II, IČO: 00 169 382, viažuci sa k bytu č.
XX na M. ul. č. X, v K. vo výške 71.799,- eur.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť na vyrovnanie jej podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov
žalovanému 7.179,90,- eur do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

Štát - Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 % a voči
žalovanému v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 21C/126/2002-321 zo dňa 10.3.2017 (v poradí druhým)
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu po rozvode ich manželstva tak, že z hnuteľných

vecí, ktoré mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného ikonu, dve olejomaľby, dva obrazy, spálňu, sadu príborov pre 12 osôb, jedálenskú súpravu
Cibuliak, platne a CD, knihy, koberec s perzským motívom, sklenené poháre, elektrickú vŕtačku, drevenú
skrinkusmramorom,klávesovýhudobnýnástrojYAMAHA,japonskýtranzistor,koženúsedaciusúpravu,kávový konferenčný stolík, kryštálový luster, nábytok do detskej izby, dve ikony na objednávku, liatinový
riad na varenie, drevený luster, lyže, bežky, motor k plachetnici, nemeckú obedovú súpravu, plachetnicu,
porcelánovú vázu, dve misy na ovocie, vitrínu z masívu, všetky veci bez zostatkovej hodnoty. Do

výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal všeobecnú hodnotu členského podielu družstevného bytu vo
výške 71.799, - eur. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že manželstvo strán sporu, ktoré uzavreli dňa 5.11.1983
bolo rozsudkom Obvodného súdu Bratislava II, č. k. 20C/129/1996-154, dňom 1.7.1999 právoplatne

rozvedené. Na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj BSM) sa strany sporu
nedohodli. Počas trvania manželstva nadobudli do BSM hnuteľné veci, ktorých rozsah a hodnota boli
medzi nimi sporné, rovnako ako hodnota členského podielu k družstevnému bytu, pričom sporným
bolo aj to, či členský podiel v bytovom družstve má byť predmetom vyporiadania BSM. Okresný súd
Bratislava II rozsudkom č.k. 10C/183/1999-215, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č.k. 5Co/89/2005-257 právoplatným dňa 14.7.2005 zrušil spoločný nájom strán sporu k družstevnému

bytu a za výlučnú nájomníčku a členku Stavebného bytového družstva Bratislava II určil žalobkyňu.
Žalovaný bol povinný byt vypratať a vyprataný byt žalobkyni odovzdať do 15 dní odo dňa, zabezpečenia
náhradného ubytovania žalobkyňou. Prvostupňový a aj odvolací súd mali v konaní preukázané, že
žalovaný sa voči žalobkyni dopúšťal násilia, preukázaná bola jeho zvýšená agresivita i nadmerná
konzumácia alkoholických nápojov. Z Rozhodnutia Okresného úradu Bratislava II č. OVVS - PR - 407/96

- E. ž. z 18.10.1996 vyplynulo, že žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil
tým, že v dňoch 5.3.1996 a 24.4.1996 vo večerných hodinách v Bratislave na Medzilaboreckej ul. č.
5 v spoločnom byte po slovnej výmene názorov fyzicky napadol manželku tak, že ju udieral do tváre,
dusil ju paplónom, ktorý jej pridržiaval na tvári, zhodil ju z postele a vyhrážal sa jej, že ju rozseká, týmto

jej spôsobil hematómy pod očami, na stehnách, kolene a udretie nosa, ktoré si vyžiadali liečenie 7-10
dní bez PN.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v priebehu konania strany viackrát menili rozsah majetku, ktorý
patrí do BSM, pričom o väčšine majetku tvrdili, že neexistuje. Strany konania nepredložili žiaden doklad

o kúpe hnuteľného majetku a nepredložili ani iný dôkaz o jeho existencii. Rozchádzali sa v zásadných
skutočnostiach najmä pokiaľ ide o to, kde sa hnuteľný majetok nachádza, a či vôbec existuje, pričom
žiadnu z tvrdených skutočností nevedeli preukázať a ani nepreukázali. Neexistencia majetku vyplynula
aj z výpovedí svedkov vypočutých v tomto konaní, ktorí uvádzali, že väčšina vecí bola z bytu vyprataná
(nevedno kam a kým), časť bola vyhodená. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ strany sporu nevedia

preukázať existenciu veci, ktorej sa vyporiadanie týka, súd nemá inú možnosť ako vysloviť záver o
tom, že vec neexistuje a preto ustálil, že v konaní bola preukázaná iba existencia tých hnuteľných
vecí, ktoré vyporiadal tak, ako to uviedol vo výroku svojho rozsudku. Existencia týchto vecí bola v
konanípreukázanázhodnýmitvrdeniamistránsporuaajvýpoveďamisvedkov.Predmetnéhnuteľnéveci
prikázaldovýlučnéhovlastníctvažalovaného,ktorývkonaníotietoveciprejavilzáujemaaj zdôvodu,že

sa v podstatnej miere zaslúžil o ich nadobudnutie, majúc na mysli jeho zárobkovú činnosť v čase trvania
manželstva. Hoci sa žalobkyňa v čase ich nadobudnutia starala o spoločnú domácnosť a výchovu detí,
čím vyvážila obstarávanie spoločnej domácnosti, považoval súd prvej inštancie takého rozhodnutie za
spravodlivé a v súlade so zásadami vyporiadania a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobkyni zostal
v užívaní družstevný byt. Pokiaľ ide o hodnotu týchto vecí, súd prvej inštancie vlastnou úvahou (§ 136

O.s.p.)dospelkzáveru,žetietovecisúbezhodnoty,t.j.ichhodnotakudňuvyporiadaniabezpodielového
spoluvlastníctva manželov je nulová. Aj keď strany v spore uvádzali hodnoty hnuteľných vecí nie
zanedbateľnej sumy, súd prvej inštancie tieto sumy vyhodnotil ako nereálne a neprimerané, vyjadrujúce
skôr emocionálnu hodnotu vecí, pretože išlo o veci staré, zastarané, používané a opotrebené, ktoré nie
sú speňažiteľné a ich trhová hodnota je ku dňu vyporiadania podľa názoru súdu prvej inštancie nulová.

Preto nevykonal ani navrhované znalecké dokazovanie, keď výška znalečného by ďaleko presiahla
hodnotu samotných posudzovaných vecí, čo by bolo neúčelné a nehospodárne.

4. Pokiaľ ide o vyporiadanie členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II, ktorý
strany sporu nadobudli za trvania manželstva, bol súd prvej inštancie názoru, že hoci spoločné

členstvo rozvedených manželov zaniklo právoplatným rozhodnutím o zrušení práva spoločného nájmu
družstevného bytu rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 10C/183/1999-215 a stalo sa
majetkovým právom len jedného z manželov a to žalobkyne, nemení to nič na skutočnosti, že členský
podiel bol ku dňu zániku BSM spoločným majetkovým právom oboch manželov, ktoré rozhodnutímsúdu o zrušení spoločného nájmu a o zániku spoločného členstva v bytovom družstve nebolo medzi
bývalými manželmi vyporiadané. Preto je toto majetkové právo potrebné vyporiadať, v zmysle zásad
vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie ako právne irelevantné

vyhodnotil tvrdenia žalobkyne, že členský podiel je v zmysle stanov družstva majetkom družstva, a teda
nie majetkovým právom žalobkyne, ani bývalých manželov, z ktorého dôvodu nemôže byť predmetom
vyporiadania. Uviedol, že členské práva a povinnosti k družstvu sú majetkovým právom v danom prípade
bývalých manželov. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že žalovaný získal pri ukončení členstva v
družstve nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, súd prvej inštancie uviedol, že právo na vyplatenie

vyrovnacieho podielu sa týka vzájomného vzťahu medzi družstvom a jeho bývalým členom, pričom v
tomto konaní sa vyporiadavajú majetkové práva medzi manželmi z titulu zániku manželstva, t. j. z titulu
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní vykonal znalecké dokazovanie na zistenie
hodnoty členského podielu družstevného bytu ku dňu zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v
bytovom družstve a to ku dňu 14.7.2005. Ustanovená znalkyňa znaleckým posudkom č. 15/2009 určila
všeobecnú hodnotu členského podielu ku dňu 14.7.2005 vo výške 71.799,- eur. Žalovaný objektívnosť

znaleckého posudku spochybňoval, ale na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz, preto
sa súd prvej inštancie so závermi tohto znaleckého posudku stotožnil a hodnotu členského podielu mal
preukázanú vo výške 71.799,- eur.

5. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa

pri vyporiadaní majetku bývalých manželov vychádza z predpokladu, že podiely oboch manželov na
spoločnom majetku sú rovnaké. Prihliada sa však aj na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a
na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať
na zreteľ tiež starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie považoval za právne významnú skutočnosť, že žalovaný sa nijakým spôsobom nepričinil o

nadobudnutie členských práv v družstve. Zo svedeckých výpovedí a aj z tvrdení samotného žalovaného
vyplynulo, že členské práva a povinnosti k družstevnému bytu na M. ul. č. X v K. previedli na strany
sporu rodičia žalobkyne, pričom bývalí manželia rodičom žalobkyne žiadne peniaze nezaplatili, a tento
dostali bezodplatne. Rodičia žalobkyne chceli členský podiel v družstve previesť len na svoju dcéru,
t. j. žalobkyňu. Z dôvodu, že sa tak nedalo urobiť, previedli členský podiel na oboch manželov krátko

po uzavretí manželstva. Je teda zrejmé, že žalovaný sa nijakým spôsobom nepričinil o nadobudnutie
členských práv v družstve, ktorú skutočnosť potom súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o výške
vyrovnacieho podielu zohľadnil. Zohľadnil taktiež skutočnosť, že v tomto konaní a tiež v konaniach
vedených Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 20C/129/1996 a sp. zn. 10C/183/1999 bolo
preukázané, že žalovaný žalobkyňu počas manželstva opakovane fyzicky napádal a vo zvýšenej miere

požíval alkoholické nápoje, čím sa v podstatnej miere pričinil o rozvrat manželstva. Z dôvodu agresivity
žalovaného a požívania alkoholických nápojov vyhodnotil súd prvej inštancie jeho starostlivosť o rodinu
negatívne. Jeho správanie v manželstve malo nepriaznivý vplyv tak na manželské spolužitie, ako aj na
v tom čase ešte maloleté deti. Ak by nevznikli tieto zásadné okolnosti, majúce vplyv na vyporiadanie
BSM, súdu prvej inštancie by nič nebránilo vyporiadať členský podiel v zmysle zásady uvedenej v §

150, veta prvá OZ. Keďže ale z vykonaného dokazovania vyplynulo, že správanie žalovaného voči
žalobkyni v čase trvania manželstva malo závažné znaky domáceho násilia a to ako fyzického, tak aj
psychického prikázal celú hodnotu členského podielu do vlastníctva žalobkyne bez povinnosti žalobkyne
vyplatiť žalovanému vyrovnávací podiel na vyporiadanom BSM. Uviedol, že neuplatnenie zásady
vyjadrenej v ustanovení § 150 Občianského zákonníka má pôvod v celom vykonanom dokazovaní a

zodpovedá samotnej podstate Občianskeho zákonníka, vyjadrenej v § 3 ods. 1, teda, že výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ak
by súd nerešpektoval túto základnú zásadu (vyššieho princípu mravného) a rozhodol len na základe
formálnych dôkazov preukazujúcich, čo tvorí masu BSM, použijúc kritérium rovnosti podielov oboch
manželom, jeho rozhodnutie by bolo arbitrárne, ale hlavne by bolo nespravodlivé. Žalovaný napriek

objektívnym dôkazom svedčiacim o jeho nadmernom požívaní alkoholických nápojov, ktoré u neho
vyvolávalo zvýšenú agresivitu, je voči svojej osobe nekritický a všetky svoje negatívne vlastnosti
prisudzuje žalobkyni. Možno bez zveličovania konštatovať, že žalovaný robil žalovanej podstatný čas
manželstva zo života peklo, a v tomto pokračoval aj počas celého súdneho konania. O tom, že žalovaný
je citovo prázdnym človekom bez štipky empatie voči svojmu okoliu, človekom, ktorý je ochotný pre

splneniesvojichpožiadaviekpoužiťakékoľvekprostriedky,svedčíajskutočnosť,žeaj17rokovpozániku
manželstva je schopný podať na žalobkyňu žalobu o ochranu osobnosti a to len z dôvodu, že si dovolila
v súdnom konaní uviesť, že požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje. O trovách konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výnimočne súd nepriznánáhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody podľa názoru súdu
prvej inštancie napĺňa charakter konania, kde spôsob vyporiadania vyplýva priamo zo zákona, a teda
nemožno konštatovať úspech v konaní.

6. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že nevykonal navrhované
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je
nepreskúmateľné, odôvodnenie nedostatočne nezrozumiteľné, čím predstavuje porušenie základného

práva účastníka konania na spravodlivý proces. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nerešpektoval
závery a usmernenie Krajského súdu v Bratislave, podľa uznesenia č.k. 2Co/219/2012-22, zo dňa
22.5.2015, rozhodnutie je postihnuté vadou, nakoľko sudca pri vyhlásení predmetného rozsudku na
pojednávaní dňa 10.3.2017 tento nevedel odôvodniť a neodôvodnil ho, rozhodnutie je nesprávne aj z
dôvodu, že sudca pri rozhodovaní v predmetnej veci sa riadil už neplatnými a neúčinnými ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku a neprihliadol na námietky žalovaného, ktorý namietal, že v konaní

súd vykonáva a hodnotí dôkazy predložené žalobkyňou, a ktorých vykonávanie a hodnotenie prináleží
sudcovi v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, pod sp.zn. 58C 47/2016, pričom toto
konanie je právoplatne skončené. Žalovaný argumentoval, že súd prvej inštancie nemal pripojený
súdny spis Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 20C 121/1996. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava
II vo veci rozvodu manželstva sporových strán, ktorý súdu prvej inštancie predložil, bola ako príčina

rozvratu manželstva zistená neschopnosť účastníkov konania preklenúť manželskú krízu cestou
hľadania spoločných záujmov, vzájomného pochopenia a porozumenia, ako aj z dôvodu absencie úcty
a uvedomenia si pozitívnych vlastností na strane oboch manželov. Príčiny rozvratu manželstva ustálil
súd pri rozvode manželstva a tieto nie je možné meniť. Preto žalovaný považuje za rozporné a účelové
tvrdenia žalobkyne, ako aj svedkov k príčinám rozvodu, ktoré prezentovali v konaní o vyporiadanie

BSM. Tak v konaní o rozvod manželstva ako ani v konaní o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva
neboli preukázané skutočnosti o alkoholizme a agresivite žalovaného a ani skutočnosti, ktorými by
bolo preukázané, že sa nestaral o rodinu, deti, spoločnú domácnosť a nepričinil sa o nadobudnutie
a zachovanie vecí patriacich do BSM. Súd prvej inštancie v konaní o vyporiadanie BSM vykonával
dokazovanie o vzťahoch v rodine žalobkyne a žalovaného, pričom tieto boli podrobne posudzované a

skúmané už v konaní o rozvod manželstva, tvrdenia svedkov a žalobkyne boli účelové, nepravdivé,
rozporné a zavádzajúce a sledovali jediný cieľ, dosiahnuť aby pri vyporiadaní BSM žalovanému nebola
súdom priznaná žiadna finančná kompenzácia. V konaní o rozvode manželstva navrhoval žalovaný
zveriť maloleté deti do jeho výchovy a opatery, na tento účel bol vypracovaný znalecký posudok znalcom
z oblasti psychológie a doporučenie, aby maloletý V. bol zverený do výchovy a opatery otcovi. Napokon

žalovaný sa počas 2 rokov o deti staral sám, pričom mu pomáhali so zabezpečením chodu domácnosti
jeho rodičia. Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM po rozvode manželstva mal
v danom prípade vychádzať z toho, že podiely manželov sú rovnaké s tým, že v konaní o rozvod
manželstva, ako aj v konaní o vyporiadanie BSM bolo preukázané, že obaja sa starali o rodinu, spoločne
dbali o zabezpečenie jej potrieb, preto sa medzi nich mal rozdeliť ich spoločný majetok rovnakým

dielom. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie v časti zníženia jeho zákonného podielu a
nepriznanie finančnej kompenzácie za nepreskúmateľný, nezrozumiteľný a nedostatočne odôvodnený.
Žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade možno výšku nárokov
zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec. Má za to, že nie je možný postup
podľa ustanovenia § 136 Občianskeho súdneho poriadku a určiť výšku nárokov podľa úvahy súdu,

pričom poukázal aj na to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie /v poradí 2. rozsudkom/ toto
ustanovenie, ako aj celý Občiansky súdny poriadok neexistovali. Žalovaného zarazilo odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd hodnotil osobnosť žalovaného, jeho psychický stav,
správanie, jeho záverečnú reč a skutočnosť, že podal žalobu na ochranu osobnosti „z dôvodu, že
požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje“ a iné. Odhliadnuc od toho, že tieto skutočnosti nevyplynuli

z vykonaného dokazovania a podľa názoru žalovaného nemohli vyplynúť ani zo skúsenosti súdu so
žalovaným, uviedol, že žalobkyňa ho označila v konaní pred súdom ako alkoholika, ženatého, potom
rozvedeného, vlastniaceho neexistujúci majetok, tyrana a násilníka, ktorý sa nestaral o rodinu, ubližoval,
dokonca osobu závislú na liekoch a podobne. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nemal inú možnosť ako sa
domôcť spravodlivého a objektívneho posúdenia pravdivosti tvrdení žalobkyne prezentovaných v konaní

o vyporiadanie BSM, podal žalobu o ochranu svojej osobnosti, tak ako mu to umožňuje platný právny
poriadok Slovenskej republiky. Z tejto časti odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť akými úvahami
sa súd prvej inštancie riadil, resp. z akých dôkazov súd pri takomto hodnotení žalovaného vychádzal.
Hodnota členského podielu družstevného bytu patrí do aktív BSM a je prioritne vecou vyporiadaniaBSM a táto sa vyporiadava v rámci celého BSM. Žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie mal
preto pri stanovení hodnoty členského podielu vychádzať so znaleckého posudku č. 7/2009, alebo
pokiaľ tento znalecký posudok bol v čase rozhodovania súdu neaktuálny, mal nariadiť nové znalecké

dokazovanie, pričom hodnota členského podielu mala byť stanovená ku dňu rozhodovania súdu o
vyporiadaní BSM. Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 21C 126/2002-114 zo dňa 10.3.2009
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností a vykonaním úkonu poveril
Ing. Editu Lukáčikovú, Bratislava, znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo na určenie všeobecnej hodnoty členského podielu družstevného bytu na Medzilaboreckej

5 v Bratislave č. bytu 01. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 7/2009 ku dňu 23.3.2009. Znalec
postupoval pri vypracovaní predmetného znaleckého posudku z predpisu platného v čase vypracovania
posudku t.j. vyhl. MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a určil všeobecnú
hodnotu členského podielu bytu ku dňu vypracovania ZP na sumu 104.000,- eur. Následne Okresný súd
Bratislava II uznesením č. k. 21C 126/2002-139, zo dňa 29.9.2009 nariadil ďalšie znalecké dokazovanie
na určenie všeobecnej hodnoty členského podielu bytu ku dňu 14.7.2005. Znalec určil všeobecnú

hodnotu členského podielu bytu ku dňu 14.7.2005 na sumu 71.799,- eur. Žalovaný nesúhlasí so
záverom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal zo všeobecnej ceny členského podielu ku dňu zániku
členstva v družstve. Tvrdí, že súd prvej inštancie mal správne vychádzať so znaleckého posudku
č. 7/2009, ku dňu jeho vypracovania, pričom mal prihliadať na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo
29/200, ZPS 63/2000 (stanovenie všeobecnej hodnoty členského podielu v mieste a čase, t.j. ku dňu

rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM). Preto je podľa žalovaného potrebné do masy BSM zahrnúť
všeobecnú hodnotu členského podielu viažuceho sa k bytu vo výške 104.907,- eur. Podľa žalovaného,
s ohľadom na vykonané dokazovanie, výsluchom žalobkyne a žalovaného a najmä svedka C. M.,
mal byť predmetom vyporiadania aj spoločný dlh manželov, vzniknutý za trvania manželstva, ktorý
dodnes nebol vyporiadaný, súvisiaci s prevodom členských práv a povinností, hodnota členského

podielu v sume 20.964,- Sk t. j. 686,91,- eur. V zmysle platne uzatvorenej dohody postúpili C. M. a
manželka I. M. na manželov I. Š. a T.. P. Š. hodnotu členského podielu 20.694,- Sk, teda jednalo sa
o odplatný prevod. Do dnešného dňa tento dlh nebol uhradený, tento dlh nie je možné opomenúť a
nevyporiadať. Žalobkyňa nezískala členský podiel v bytovom družstve pred manželstvom, darom ani
dedením,získalahospoločneakospoločnýčlenskýpodielsmanželomzatrvaniamanželstvaaspoločne

boli manželia povinní zaplatiť ako nadobúdatelia hodnotu členského podielu. Skutočnosť že žalobkyňa
sa po rozvode manželstva stala výlučnou nájomkyňou družstevného bytu a členkou družstva a následne
si byt odkúpila do vlastníctva a ani skutočnosť, že dnes plnoleté deti tu majú evidenčný trvalý pobyt,
nemení nič na skutočnosti, že hodnota členského podielu, ktorý v čase zániku manželstva bol spoločným
členským podielom je potrebné zahrnúť do masy BSM a tento riadne vyporiadať. Žalovaný namieta,

že súd prvej inštancie sa nesprávne vyporiadal s otázkou tzv. vnesenia vecí a hodnôt do BSM, keď
nevyplatenie zostatkovej hodnoty členského podielu v čase nadobudnutia žalobkyňou a žalovaným
posúdil ako dar rodičov žalobkyne, ktorý poskytli výlučne jej, alebo ako jej pričinenie sa o nadobudnutie
družstevného bytu do nájmu. V odôvodnení rozhodnutia ale súd prvej inštancie argumentuje, že ani
jedna zo strán sporu sa o nadobudnutie družstevného bytu /nie členského podielu/, ničím nepričinili.

Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že rodičia žalobkyne sami uhradili zostatkovú
hodnotu členského podielu za žalobcu a žalovaného ani s názorom súdu „ak by ďalej nevznikli zásadné
okolnosti, majúce vplyv na vyporiaddanie BSM, súdu by nič nebránilo vyporiadať členský podiel v zmysle
zásady uvedenej v § 150 veta prvá OZ, ktorému odôvodneniu žalovaný nerozumie. Žalovaný zastáva
názor, že neuhradenie sumy 20.964,- Sk t.j. 686,91,- eur predstavujúcej zostatkovú hodnotu členského

podielu treba posúdiť ako spoločný dlh žalobkyne a žalovaného, ktorý existoval aj v čase rozhodovania
súdu o vyporiadaní BSM, vzniknutý za trvania manželstva, ktorý mal byť predmetom vyporiadania
BSM. Žalovaný navrhoval vyporiadanie BSM s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v zmysle
zásad upravených v § 150 Občianskeho zákonníka, na základe predložených dôkazov tak, že hnuteľné
veci prikáže súd do výlučného vlastníctva tej - ktorej strany sporu, ktorá ich má v držbe. Žalovaný

poukazuje na skutočnosť, že všetok hnuteľný majetok nadobudli strany sporu počas práce žalovaného v
zahraničí, z finančných prostriedkov ktoré ušetril žalovaný z diét, ktoré mu boli poskytované. Žalobkyňa
počas pobytu so žalovaným v zahraničí pracovala 7 mesiacov, následne bola 7 rokov v domácnosti,
po narodení prvého dieťaťa boli v P., kde jej v domácnosti vypomáhala ďalšia osoba 4 hodiny denne,
čo financoval žalovaný. Žalobkyňa od 1.1.1994 bola fakticky stále nezamestnaná a to až do roku

1991. Žalovaný bol vysielaný zamestnávateľom a pracoval v zahraničí v rokoch 1984-1990 ako expert,
poberal cestovné a diéty, ktoré boli používané aj pre rodinu teda žalobkyňu a ich deti. V máji roku
1990 mal žalovaný vážny úraz, zdržiaval sa na Slovensku bol v nemocnici 1 rok a 2 mesiace. V
rokoch 1993 - 1994 pracoval na SAV v Bratislave, v roku 1994 -1995 bol rok v U. bez rodiny už sám,v tom čase bol podaný návrh na rozvod manželstva. Byt zariadili až po návrate z P. v roku 1989,
veci kupovali z úspor z diét žalovaného. Žalobca tvrdí, že žalobkyňa odnášala z bytu počas pobytu
žalovaného v zahraničí, pred podaním návrhu na rozvod manželstva hnuteľné veci a po návrate

žalovaného z Z. K. v novembri 1995 zistil, že byt je poloprázdny a väčšina hodnotných vecí v byte
chýba. Žalobkyňa bola oboznámená so zdravotným stavom žalovaného, vedela o tom, že na svoju
žiadosť bol podrobený vyšetreniu a hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Tak, ako to
vyplýva so záverov prepúšťacej správy zo dňa 18.4.1996 vydanej popredným odborníkom z odboru
psychiatrie M.. G., u žalovaného sa nedokázala závislosť na alkohole, teda tak, ako to tvrdila žalobkyňa a

svedkovia, žalovaný nebol a nie je alkoholikom. Súdu žalovaný predložil, ako dôkaz prepúšťaciu správu
zo dňa 18.4.1996, že žalovaný netrpí alkoholizmom a následne aj ďalšie listinné dôkazy. Svedkovia
v konaní o vyporiadanie BSM mali vypovedať o existencii majetku patriaceho do BSM, prípadne k
tomu, kde sa tento majetok nachádza. Tieto skutočnosti svedkovia nedokázali súdu jednoznačne a
bez pochybností ozrejmiť, ich svedecké výpovede sú nejasne a rozporné. K tvrdeniam žalobkyne, že
žalovaný neprispieval na nájomné a platby spojené s užívaním bytu na M. poukazuje na rozsudok

Okresného súdu Bratislava II, č.k. 11C 272/98-122 zo dňa 14.3.2005, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
žalovaný, aj keď v byte nebýval a mal v byte k dispozícii len jednu miestnosť, platil pravidelne mesačne
platil časť nájomného a od 1.8.1999 do mája 2002 uhradil 31.902,- Sk. Žalobkyňa dňa 9.12.1999 podala
návrh na zrušenie práva spoločného nájmu bytu na M. X v K., v tom čase býval žalovaný v byte
sám, žalovaná bývala u rodičov v L., mal k dispozíciu jednu izbu, ostatné izby boli zamknuté. V izbe

žalovaného bola spálňa, knižnica s knihami, v kuchyni bola kuchynská linka, stôl, stoličky. Žalovaný
bol z bytu následne protiprávne deložovaný, bol mu zamedzený prístup do bytu, jeho osobné veci
boli odvezené do pivnice alebo vyhodené. Výška finančného vyrovnania ktorá prináleží žalovanému,
je podľa jeho názoru 55.300,- eur (vychádza z rovnosti podielov 1/2). Súdu prvej inštancie predložil
návrh na vykonanie dokazovania rozsudkom č. k. 20C 129/96-154 zo dňa 28.9.1998, ambulantnou

správou psychiatrickej kliniky LF UK a UNB zo dňa 25.1.2016, prehlásením O.. Š. M., O.., psychológa,
správou z prešetrenia pomerov v rodine z 18.11.1996 (č.l. 40 rozvodového súdneho spisu), úradný
záznam zo dňa 30.6.1997 (č.l. 52 rozvodového súdneho spisu), úradný záznam zo dňa 1.12.1997 č.l. 74
rozvodového súdneho spisu) a navrhol doplnenie dokazovania o potvrdenia od Sociálnej poisťovne, o
dobezamestnaniažalobkynevobdobíod5.11.1983do1.7.1999-Informáciaostaveindividuálnehoúčtu

poistenca I. M., navrhoval tiež počas celého súdneho konania pripojenie rozvodového spisu. Žalovaný
poukázal na to, že počas konania podal proti žalobkyni žalobu o ochranu osobnosti. Jeho návrhu na
prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania o ochranu osobnosti nebolo vyhovené, avšak
žalovaný tvrdí, že pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté v konaní o ochranu osobnosti, v ktorom sa rieši
otázkapravdivostitvrdenížalobkyne,nemôžekonanieovyporiadanieBSMpokračovať.Žalovanýžiadal,

aby odvolací súd vychádzal z aktív BSM vo výške 104.000,- eur, pasív BSM 686,91,- eur (20.964,-
Sk) ktoré predstavuje nesplatený dlh vzniknutý za trvania manželstva - zostatkovú hodnotu členského
podieluktorúboliasústrany konaniapovinnízaplatiťzaprevodčlenskýchprávaapovinnostínazáklade
dohody zo dňa 1.7.1984, C. M. a I. M.. Žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave, vzhľadom k tomu,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, rozhodol vo veci samej, tak že rozsudok súdu prvej inštancie zmení s tým,
že výška podielov žalobkyne a žalovaného pre účely vyporiadania BSM je rovnaká, nariadi vypracovanie
znaleckého posudku na stanovenie aktuálnej všeobecnej hodnoty členského podielu, družstevného bytu
na M. X v K. č. bytu XX ku dňu rozhodnutia súdu a v prípade, že od takéhoto dôkazu súd upustí, aby
vychádzal z výšky určenej znaleckým posudkom č. 7/ 2009 zo dňa 23.3.2009, ktorou bola stanovená

všeobecná hodnota členského podielu družstevného bytu na M. X v K. č. bytu XX ku dňu vypracovania
ZP na sumu 104.000,- eur, pripojí si súdny spis Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 20C 121/96, 11C
272/98, 58C 47/2016, hnuteľné veci patriace do BSM navrhuje prikázať žalobkyni, s výnimkou vecí, ktoré
má v držbe žalovaný a určí výšku finančného vyrovnania žalovanému vo výške 55.300,- eur (vychádza
z rovnosti podielov).

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na čestné prehlásenie jej rodičov T.. C. M.
a I. M. zo dňa 7.9.2009 z ktorého vyplýva, že v roku 1973 nadobudli od Stavebného bytového družstva
Bratislava II predmetný družstevný byt a všetky finančné výdavky na kúpu tohto bytu hradili výlučne oni.
C. M. v konaní vypovedal, že rodičia chceli prepísať byt na žalobkyňu, keď bola ešte slobodná, ale

slobodný človek na základe vtedy platných predpisov mohol získať len jednoizbový byt alebo garzónku.
To bol jediný dôvod, prečo rodičia urobili prevod členských práv vzťahujúcich sa k predmetnému bytu
až po uzavretí manželstva so žalovaným. Výdavky spojené s prevodom bytu platili rodičia žalobkyne.
Ani pred ani po uzavretí manželstva žiadne peniaze odo žalobkyne a ani od žalovanej nedostali. Počasrozvodu a po rozvode úhrady za byt platila ona sama, pričom jej rodičia na tieto úhrady prispievali.
Žalobkyňa uviedla, že v konaní bolo preukázané, že počas manželstva a v čase rozvodu mal žalovaný
problém s alkoholom a tým, ju prinútil aj s deťmi presťahovať sa k rodičom do L.. Ešte predtým chodila

k rodičom s modrinami, zakrvavená spolu s deťmi, čo sa stávalo aj trikrát do týždňa. U rodičov bývala tri
roky aj s deťmi, ktoré museli prestúpiť do školy v L. na M. G.. Počas jej neprítomnosti v byte na M. ulici č.
X, kde stále býval odporca, vznikol na nájomnom dlh asi 60.000,- Sk, čo je 1.991,63,- eur, ktorý neskôr
uhradila spolu s jej rodičmi. Žalovaný užíval byt tri roky bezplatne a po jej návrate do bytu tam zostalo
len zopár vecí, nábytok a cenné veci žalovaný odniesol. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa

31.7.1999. Právoplatným rozsudkom č. k. 10C/183/1999-215 súd rozhodol, že je výlučnou nájomníčkou
predmetného bytu a členkou SBD. Byt neskôr odkúpila. Žalobkyňa argumentuje, že len ona sa zaslúžila
o nadobudnutie bytu, sama sa starala o obe, v tom čase maloleté deti, a preto žiada, aby odvolací
predmetný rozsudok potvrdil.

8. Žalovaný v replike uviedol, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli tvrdenia žalobkyne /

a to či už výsluchom svedkov, alebo listinnými dôkazmi, ktoré sú založené do súdneho spisu/
vyvrátené, respektíve niektoré jej tvrdenia neboli preukázané. Trvá na podanom odvolaní. Poukázal
na to, že rodičia žalobkyne ponúkli prevod členských práv odplatne ako mladej rodine za podmienok
finančného vyrovnania so súrodencami žalobkyne. Byt nadobudli legálnou cestou počas manželstva.
Zopakoval, že zastáva názor, že predmetom vyporiadania má byť aj spoločný dlh manželov, vzniknutý

za trvania manželstva, ktorý dodnes nebol vyporiadaný, súvisiaci s prevodom členských práv. Aj počas
rozvodového konania ako aj po rozvode platil nájomné za byt, prispieval tiež na udržiavanie a nemal
žiadne nedoplatky čo sa týka nájomného. Nie je pravdou, že by mal problém s alkoholom. Naopak
problémsalkoholomastýkaniesasneznámymipriateľmivovečernýchhodinách,spávaniemimorodinu
a domov počas manželstva, to robila žalobkyňa. Došlo to tak ďaleko, že opustila svoje deti a o tie sa

staral takmer 2 roky sám s pomocou svojich rodičov. Tak v konaní o rozvod manželstva, ako ani v
konaní o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva neboli preukázané skutočnosti o jeho alkoholizme
a agresivite a ani skutočnosti, ktorými by bolo preukázané, že sa nestaral o rodinu, deti, spoločnú
domácnosť a nepričinil sa o nadobudnutie a zachovanie vecí patriacich do BSM. Žalobkyňu nikdy nebil
a tiež ju nikdy nevidel zakrvavenú a s modrinami. To musela nadobudnúť počas svojich dobrodružných

večerov a potuliek mimo rodiny, keď sa on staral o deti. Do rozvodu nájomné a služby vo výške 440,- Sk
boli hradené prevodom z jeho účtu v SLSP, neskôr hradil cca 700,- Sk. Ak by mal existovať nedoplatok
60.000,-Sk,tenbymuselbyťccazaobdobie9rokov.OdnášanímvecíanábytkuzbytunaM.začalaešte
v roku 1995 žalobkyňa. To, čo tam zostalo vyhodila v období roku 2000-2001 po rozvode manželstva,
keď často chodieval na služobné cesty a pracoval v zahraničí. O deti sa staral príkladne a ďalej sa o

ne stará, má s nimi nadštandardný vzťah, ktorý môže byť závideniahodný. Deti sú dospelé, samostatné
a s matkou už dlhodobo nežijú.

9. Žalobkyňa v duplike uviedla, že žalovaný mal počas manželstva veľké problémy s alkoholom. Mával
niekoľkodňové obdobia, keď z tohto dôvodu nevychádzal z domu, pričom za jeho správaním nebol len

alkohol, ale aj nadmerné používanie lieku efedrín, k čomu sa žalovaný sám priznal. Mnohokrát sa týmto
liekom nadrogoval, prípadne to kombinoval s alkoholom. V týchto situáciách bol nebezpečný. Udieral ju
do tváre, vyhodil ich z bytu, alebo do bytu nevpúšťal. V jednom prípade sa ju pokúsil udusiť vankúšom,
keď bol v takomto stave v pyžame musela utiecť k susedom, ktorý jej ponúkli, že môže u nich prespať.
Tento sused B.. A. túto skutočnosť uviedol na súde v rozvodovom konaní a potvrdil, že žalovaného

viackrát videl v opitom stave. Po jeho agresívnom správaní, ktoré trvalo veľa rokov počas manželstva,
sa s deťmi presťahovala do L. k rodičom na tri roky, kde deti navštevovali základnú školu na M. G..
Žalovaný nesprávne uvádza, že to bolo po rozvode. Táto skutočnosť sa stala počas manželstva, v čase
keď si do bytu, z ktorého ich vyhodil, vodil milenku B. Z.. Po 18 rokoch po rozvode si žalovaný vymyslel
nové a nepravdivé tvrdenia. Uviedol, že sa staral sám o deti dva roky, že ona deti opúšťala, a že sa

túlala po večeroch mimo domu. Tieto tvrdenia doteraz neuviedol ani raz počas rozvodového konania a
ani počas konania o vyporiadanie BSM. Túto vymyslenú lož uviedol až vo svojom záverečnom prejave
na prvoinštančnom súde. Žalovaný chce odviesť pozornosť od toho, že jeho zdravotný stav v dôsledku
nadmerného užívania alkoholu bol taký zlý, že by sa nemohol postarať o deti ani krátku dobu. V jednom
prípade ich zobral na dovolenku na jeden týždeň. Deti uviedli, že bol opitý celý čas, nedával im jesť a

nevstával z postele cez celú dovolenku. V rozvodovom konaní, ako aj v konaní o vyporiadanie BSM boli
preukázané skutočnosti o agresivite a nadmernom pití žalovaného počas manželstva svedkami B.. A.,
O.. V. A. R.., T.. O. W., T.. C.. M. a ďalšími. Zo svedeckej výpovede suseda T.. O. W. vyplýva, že chodil
so žalovaným pravidelne po večeroch do hostinca, kde spolu konzumovali alkohol a vracali sa domovv neskorých večerných hodinách. Žalovaný si dal na súd predviesť taktiež druhého svedka suseda p.
L., ktorý mu mal dosvedčiť, že sa stará o svoje deti. Žiaľ tento svedok už prišiel na súd ráno opitý, takže
ho sudkyňa ani nemohla vypočúvať. Počas jej neprítomnosti v byte na M. ulici č. X, kde stále býval

žalovaný, vznikol na nájomnom dlh asi 60.000,- Sk, čo je 1.991,63,- eur, ktorý neskôr uhradila. Žalovaný
nielen, že si do bytu vodil milenku, ale aj užíval byt bezplatne a po jej návrate do bytu tam zostalo len
zopár veci, ktoré tam žalovaný nechal. Cenné veci a nábytok odporca odniesol. Táto skutočnosť bola
potvrdená svedeckou výpoveďou jej otca T.. C.. M.. Žalobou o ochranu osobnosti žalovaný od nej žiadal
ospravedlnenie za to, že ho označila za človeka, ktorý pri nadmernom užívaní alkoholu jej fyzicky a

duševne ubližoval.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu uplatnených odvolacích
dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
je potrebné čiastočne zmeniť.

11. V danom prípade odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré uvádza podstatné dôkazy, ktoré súd
prvej inštancie vo veci vykonal, skutkový stav, ktorý považoval za rozhodujúci, podstatu stanovísk
procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, právne predpisy, z ktorých
vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je
tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti

prijatých záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný skutkovo a právne
argumentovať,apretovtejtosúvislostibolozachovanéjehoprávonaspravodlivýsúdnyproces,anebola
mu odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jeho
predstavám, požiadavkám a očakávaniam. Odôvodnenie rozhodnutia a z neho vyplývajúce skutkové
a právne závery súdu prvej inštancie svedčia o tom, že konajúci súd poznal skutkový základ veci na

základe obsahu spisu tak, aby mohol vo veci rozhodnúť. To, že sa konajúci súd stotožnil so skutkovou
argumentáciou žalobkyne neznamená, že nezohľadnil podania žalovaného, jeho prednesy a obsah
spisu. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd nezistil také procesné vady, pre ktoré by bol žalovaný
vylúčený z možnosti uplatňovania jeho procesných práv priznaných mu Civilným sporovým poriadkom.
Žalovaný mohol reagovať na právne posúdenie relevantných otázok súdom prvej inštancie v odvolaní

podanom proti jeho rozsudku a mal tak dostatočnú možnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok konania,
čo aj urobil.

12. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a z obsahu
súdneho spisu, podľa ktorého strany sporu uzavreli manželstvo dňa 5.11.1983 a ich manželstvo bolo

právoplatne rozvedené dňom 1.7.1999. Na vyporiadaní BSM sa strany sporu nedohodli. Žaloba o
vyporiadanie BSM bola podaná do troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Počas
trvania manželstva nadobudli na základe dohody o prevode zo dňa 12.6.1984 od rodičov žalobkyne
členský podiel v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II, s ktorým bol spojený nájomný vzťah
(pôvodne užívací) k družstevnému bytu č. X na M. ul. č. X v K.. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava

II, č.k. 10C/183/1999-215 zo dňa 11.11.2004, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
5Co/89/2005-257 zo dňa 21.6.2005 bolo zrušené právo spoločného nájmu strán sporu k tomuto bytu
a žalobkyňa bola určená za nájomníčku družstevného bytu a členku bytového družstva. Žalovaný
mal právo byt užívať do času zabezpečenia náhradného bytu žalobkyňou. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.7.2005. Z obsahu predmetného rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný sa voči

žalobkyni dopúšťal násilia, bol agresívny a nadmerne konzumoval alkoholické nápoje. Rozhodnutím
Okresného úradu Bratislava II č. OVVS - PR - 407/96 - E. ž. z 18.10.1996 bol žalovaný uznaný za
vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona
o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že v dňoch 5.3.1996 a 24.4.1996 vo večerných hodinách v
K. na M. ul. č. X v spoločnom byte po slovnej výmene názorov fyzicky napadol manželku tak, že ju

udieral do tváre, dusil ju paplónom, ktorý jej pridržiaval na tvári, zhodil ju z postele a vyhrážal sa jej,
že ju rozseká, týmto jej spôsobil hematómy pod očami, na stehnách, kolene a udretie nosa, ktoré si
vyžiadali liečenie 7-10 dní bez PN. Všeobecná hodnota (cena) členského podielu vo výške 71.799,-
eur bola zistená a vyčíslená ku dňu 14.7.2005 znaleckým posudkom č. 15/2009 zo dňa 29.9.2009
vyhotoveným súdnou znalkyňou Ing. Editou Lukáčikovou. Strany sporu určili predmetom vyporiadania

ich BSM hodnotu členského podielu v Bytovom družstve Bratislava II a hnuteľné veci, pričom podľa
žalovaného malo byť predmetom vyporiadania aj pasívum - dlh voči rodičom žalobkyne vo výške istiny
20.964,- Sk t.j. 686,91,- eur, ktorý zodpovedá majetkovo-právnemu vysporiadaniu zostatkovej hodnoty
členského podielu ku dňu jeho prevodu 12.6.1984, ktorú istinu im doposiaľ nezaplatili.13. Súd prvej inštancie sa poukázaním na fyzické a psychické domáce násilie žalovaného voči žalobkyni
v danej veci odchýlil od zásady rovnosti podielov žalobkyne a žalovaného na majetku patriacom do

BSM a vyporiadal spoločný majetok tak, že žalobkyni ktorá nadobudla hodnotovo väčší podiel neuložil
povinnosť zaplatiť žalovanému vyrovnávací podiel.

14. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vyporiada tie veci
(majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré strany sporu urobili predmetom konania. Z povahy

bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že ide o spoluvlastníctvo, v ktorom miera práv a
povinností obidvoch spoluvlastníkov nie je vyjadrená podielom, ale obidvaja manželia sú vlastníkmi celej
veci, pričom práva a povinnosti jedného z nich sú obmedzené len právami a povinnosťami druhého.
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je v zmysle § 143 OZ všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydanáakoprávnemunástupcovipôvodnéhovlastníka.Majetkomsarozumiesúhrnmajetkovýchhodnôt
(vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt, oceniteľných peniazmi) patriacich určitému subjektu.

15. Podľa § 149 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

16. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

17. Na to, aby sa dosiahol účel konania, sú strany sporu povinné najmä tvrdiť všetky pre rozhodnutie
veci významné skutočnosti a vo vzťahu k nim plniť dôkaznú povinnosť.
Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno o určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie
tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (spravidla ide o tú stranu sporu,
ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí). Žalobkyňu a žalovaného zaťažovalo v konaní bremeno

preukázania tvrdenia o veciach, ktoré podľa nich patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Z obsahu
súdneho spisu je zrejmé, že strany sporu zostali pasívne a neposkytli súdu prvej inštancie dostatok
informácii o ich tvrdeniach a dôkazy, aby bolo možné vo veci urobiť spoľahlivý záver, že všetky
hnuteľné veci, ktoré urobili predmetom vyporiadania nadobudli počas manželstva do BSM, a že tieto
veci aj ku dňu zániku BSM existovali. Preto vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré strany sporu urobili

predmetom vyporiadania musel súd prvej inštancie vychádzať zo skutkového stavu, aký bol v konaní
zistený na základe procesnej aktivity žalobkyne a žalovaného a postupoval správne, keď vyporiadal
len veci konkretizované vo výroku napadnutého rozsudku, vo vzťahu ku ktorým boli tvrdenia strán
sporu spoľahlivo preukázané. Navyše podľa obsahu odvolania sa žalovaný voči tomuto záveru ani,
konkrétnymi námietkami nebránil.

18. Medzi stranami konania bolo sporné či do BSM patrí, z ekonomického pohľadu najvýznamnejšia
položka, členský podiel v Bytovom Družstve Bratislava II spojený s bytom č. X na M. ul. č. X, v K.
a jeho hodnota. Otázka, či členský podiel patrí do BSM bola pre účely tohto konania s poukazom aj
na nález ÚS SR III. ÚS 343/2014-26 vyriešená v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava

II, sp.zn. 10C/183/1999, kde bolo právoplatne rozhodnuté o zrušení spoločného nájmu strán sporu
k predmetnému družstevnému bytu a určené, že ďalším nájomcom a členom v bytovom družstve
bude žalobkyňa. Preto, ak rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 10C/183/1999-215 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 5Co/89/2005-257, právoplatný dňom 14.7.2005 bolo
rozhodnutéozrušeníprávanájmustránsporuadošlotýmkvyporiadaniuspoločnéhočlenstvavbytovom

družstve, stal sa členský podiel predmetom vyporiadania BSM. Z ustanovenia § 175 ods. OZ v znení k
času prevodu členského podielu rodičmi žalobkyne na strany sporu vyplýva, že ak za trvania manželstva
vznikne právo na pridelenie bytu jednému z manželov, vznikne s právom spoločného užívania (neskôr
pretransformované na spoločný nájom) aj spoločné členstvo manželov v družstve. Právoplatnýmrozhodnutím, ktorým bolo okrem iného určené, ktorá zo strán sporu sa stáva výlučným členom družstva
(a teda aj tým, kto nadobudol členské práva a povinnosti - členský podiel) sú viazané nielen strany
sporu, ale aj súd, ktorý rozhoduje o vyporiadaní hodnoty sporného členského podielu. Predmetným

rozhodnutím sa členský podiel v družstve ako pôvodne spoločné majetkové právo manželov stal vo
vzťahu k družstvu majetkovým právom len jedného z manželov, v danej veci žalobkyne. Žalobkyňa
získala momentom zrušenia spoločného členstva v družstve právo výlučnej dispozície s členským
podielom. Týmto okamihom je potom zrejmá hodnota toho, čo v dôsledku zrušenia spoločného členstva
žalobkyňa dostala, rovnako ako je zrejmé, o čo sa majetok druhého-pôvodného spoločného člena v

družstve zmenšil. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri ocenení členského podielu v
bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM strán sporu - bývalých spoločných nájomcov družstevného
bytu a spoločných členov bytového družstva - vychádzal zo stavu všeobecnej ceny tohto podielu k času
zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve,
v podmienkach danej veci ku dňu 14.7.2005, určenej znaleckým posudkom vo výške 71.799,- eur, keďže
strany sporu sa na výške všeobecnej ceny nezhodli (uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/202/2017). Uvedené

znamená, že rozsudok súdu prvej inštancie pokiaľ ide o námietku žalovaného vo vzťahu k určeniu
času pre ocenenie členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM nespočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Vo veci prejednanej na NS SR pod sp.zn. 5Cdo 29/2000, na ktoré
poukazuje žalovaný, súdy riešili iný právny problém, a síce, či pri určení hodnoty členského podielu má
konajúci súd vychádzať zo zostatkovej hodnoty členského podielu, alebo zo všeobecnej ceny členského

podielu, teda nie taký, ako v prejednávanej veci.

19. Súd prvej inštancie však správne nepristúpil k modifikácii vyporiadavacieho podielu žalovaného,
keď okrem dôvodov negatívnych okolností v manželstve, ktoré mali byť výlučne na strane žalovaného,
na ťarchu žalovaného vyhodnotil aj skutočnosť, že žalobkyni aj po rozvode manželstva, slovami súdu

prvej inštancie „robil zo života peklo“, pretože pri úvahe o možnej disparite je možné zohľadniť
výlučne okolnosti, ktoré nastali za trvania manželstva. Pri absencii tohto dôvodu (okolnosti medzi
bývalými manželmi po rozvode manželstva) potom zostala nezodpovedaná otázka, či pri rovnakých
dôvodoch, pre ktoré súd prvej inštancie v prvom rozhodnutí v tejto veci znížil vyrovnávací podiel na
1/10 obstojí zníženie vyrovnávacieho podielu žalovaného na nulovú hodnotu podľa preskúmavaného

rozhodnutia. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka upravuje spôsob vyporiadania bezpodielového
spoločenstva manželov, tak, že stanovuje zásady pre toto vyporiadanie, ktoré súdu umožňujú
modifikáciu zákonného predpokladu, že podiely obidvoch manželov sú rovnaké. Občiansky zákonník
teda pre vysporiadanie BSM nestanovuje presné pravidlá, ale smernicu, ktorá má súd viesť k tomu,
aby vysporiadanie majetkového spoločenstva manželov bolo spravodlivé. Otvára tak priestor pre to,

aby súčasťou úvahy o vysporiadaní BSM boli individuálne pomery konkrétneho prípadu. Zákon však
stanovuje jednoznačnú požiadavku a to, aby súd, ktorý rozhoduje o vyporiadaní BSM prihliadol na
starostlivosť o rodinu. Z konania o zrušenie práva spoločného nájmu bytu strán sporu, bez ohľadu na to,
ako v rozvodovej veci konajúci súd vyhodnotil príčinu rozvratu ich manželstva vyplynulo, že žalovaný
sa voči žalobkyni dopúšťal fyzického a psychického násilia pre nadmernú konzumáciu alkoholu, ktorá

u neho podnecovala zvýšenú agresivitu. Pre násilie voči manželke bol uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch,
ktorého sa dopustil tým, že v dňoch 5.3.1996 a 24.4.1996 vo večerných hodinách v K. na M. ul. č. X
v spoločnom byte po slovnej výmene názorov fyzicky napadol manželku tak, že ju udieral do tváre,
dusil ju paplónom, ktorý jej pridržiaval na tvári, zhodil ju z postele a vyhrážal sa jej, že ju rozseká,

týmto jej spôsobil hematómy pod očami, na stehnách, kolene a udretie nosa, ktoré si vyžiadali liečenie
7-10 dní bez PN. V tomto smere zostáva osamotenou argumentácia žalovaného, že podľa prepúšťacej
správy z jeho lekárskeho vyšetrenia zo dňa 18.4.1996 (č.l. spisu - 182) sa u neho nedokázala závislosť
od alkoholu, pretože násilné správanie konzumenta alkoholických nápojov nevyvoláva výlučne len až
stupeňzávislostinaalkoholeanavyšeztejtosprávy jezrejméto,žeošetrujúcemulekárovisámžalovaný

predniesol,žepoautohaváriizačalpiťamanželkasasnímchceprejehoalkoholizmusrozviesť.Domáce
násilie je protiprávne a neospravedlniteľné. Je protikladom starostlivosti o rodinu, ktorú zákon výslovne
uvádza ako jednu z okolností, ktoré sú pri vyporiadaní BSM významné. Ak má byť pri vyporiadaní
spoločného majetku zohľadnená starostlivosť o rodinu, musí to isté platiť rovnako aj pre jej nedostatok
a taktiež pre jej protiklad, keďže ide o dve strany toho istého. Nie je rozhodujúce či násilie malo

priamy dopad na spoločný majetok, takúto požiadavku nestanovuje ani zákon, keď vedľa seba stavia
starostlivosť o rodinu na jednej strane a zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí na druhej
strane. Možno preto uzavrieť, že pri vysporiadaní BSM v danej veci je potrebné pri úvahe o stanovení
výšky podielov zohľadniť skutočnosť, že sa žalovaný voči žalobkyni a tým nepriamo aj voči členomrodiny dopúšťal násilného konania (domáceho násilia), ktoré v pomeroch danej veci dokumentuje aj
skutočnosť priestupkového konania žalovaného, a ktorá okolnosť má vplyv na posúdenie veci aj v súlade
s princípom dobrých mravov, na ktorý princíp pri úvahe o disparite podielov BSM v danej veci poukázal aj

súd prvej inštancie. Odvolací súd v súvislosti s úvahou o disparite vyrovnávacích podielov na rozdiel od
súdu prvej inštancie poukazuje aj na individuálne okolnosti nadobudnutia členského podielu k bytovému
družstvu, podľa ktorých rodičia žalobkyne pred uzavretím manželstva žalobkyne so žalovaným boli
členmi bytového družstva a s nimi bola uzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu (uvedené podľa
dnešného právneho stavu znamená nájomnú zmluvu). Spoločné členstvo manželov v bytovom družstve

je inštitút, ktorý vzniká bez ohľadu na vôľu manželov. Strany sporu tento členský podiel a s ním spojené
právo užívať byt (nájomný vzťah) získali prevodom od rodičov žalobkyne, ktorí takýmto spôsobom
udržali byt v rodinnej dispozícii cez ich dcéru, pričom rodičia žalobkyne finančnú čiastku zodpovedajúcu
zostatkovej hodnote členského podielu pri prevode a ani v budúcnosti od nadobúdateľov nežiadali.
Pomoc rodičov pri získaní predmetného bytu (a členského podielu) bola odvodená od statusu žalobkyne
ich dcéry, a nesporne to potom bola osoba žalobkyňa, ktorá sa výrazne, teda vo väčšej miere za pomoci

rodičov pričinila o získanie členského podielu k družstevnému bytu. Po nadobudnutí spoločného práva
užívania bytu stranami sporu nie je možné ale z pomerov v danej veci ustáliť, že by to bola výlučne
žalobkyňa, kto sa zaslúžil o udržanie tohto práva, rovnako ani manželské spolužitie nebolo po celú
dobu jeho trvania poznamenané násilím zo strany žalovaného vyvolané konzumáciou alkoholu, takýto
stav nastal po roku 1990. Uvedené potom znamená, že v preskúmavanej veci sú dané také okolnosti,

ktoré odôvodňujú priznanie vyššieho podielu žalobkyne na spoločnom majetku oproti nižšiemu podielu
žalovaného, respektíve aby bol žalobkyni prikázaný podiel na spoločnom majetku zvýšený na 90 % a
podiel žalovaného znížený na 10 % (Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a
disparita môže byť tak vyjadrená rôzne, napr. percentom či zlomkom).

20. Námietka žalovaného, že v rámci vyporiadania BSM mal byť zohľadnený spoločný dlh strán sporu
voči rodičom žalobkyne vo výške 686,91 eur (20.694,- Sk), ktorý zodpovedá majetkovo-právnemu
vysporiadaniu hodnoty členského podielu, nie je dôvodná. Členský podiel v bytovom družstve pred jeho
prevodom patril rodičom žalobkyne, ktorý tento investovali do majetku žalobkyne. Otec žalobkyne C. M.
svedecky potvrdil, že zaplatenie členského podielu od strán sporu nežiadali (č.l. spisu - 137-138). Čo v

skutočnosti znamená, že strany sporu tento členský podiel z rozhodnutia prevodcov práve pre okolnosť,
že žalobkyňa je ich dcéra nadobudli bezodplatne.

21. Vzhľadom na závery vyššie uvedené potom do masy BSM patria hnuteľné veci - ikona, dve
olejomaľby, dva obrazy, spálňu, sadu príborov pre 12 osôb, jedálenskú súpravu Cibuliak, platne a CD,

knihy, koberec s perzským motívom, sklenené poháre, elektrickú vŕtačku, drevenú skrinka s mramorom,
klávesový hudobný nástroj YAMAHA, japonský tranzistor, koženú sedaciu súpravu, kávový konferenčný
stolík, kryštálový luster, nábytok do detskej izby, dve ikony na objednávku, liatinový riad na varenie,
drevený luster, lyže, bežky, motor k plachetnici, nemeckú obedovú súpravu, plachetnicu, porcelánovú
vázu, dve misy na ovocie, vitrínu z masívu, všetky veci bez zostatkovej hodnoty a členský podiel v

Bytovom družstve Bratislava II v hodnote 71.799,- eur. Hodnota masy BSM predstavuje 71.799,- eur.
Podiel každého z manželov na hodnote BSM pri pomere 90 % v prospech žalobkyne a 10 % v prospech
žalovaného je potom 64.619,91,- eur (90 % z 71.799,- eur ) a 7.179,90,- eur pre žalovaného (10 %
z 71.799,- eur). Žalobkyňa nadobudla hodnotu členského podielu 71.799,- eur, čím má o 7.179,90,-
eur viac ako predstavuje na ňu pripadajúci podiel 64.619,10,- eur (71.799,- eur mínus 64.619,10,- eur)

a žalovaný o 7.179,90,- eur menej ako na neho pripadajúci podiel. Žalobkyňa je preto povinná na
vyrovnanie podielov žalovanému zaplatiť 7.179,90,- eur.

22. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa 388 CSP napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Odvolací súd uložil žalobkyni

splniť povinnosť voči žalovanému s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3CSP v lehote do 90 dní, keď
trojdňová lehota je vzhľadom na výšku vyporiadavajúceho podielu krátka.

23. Pokiaľ žalovaný argumentoval potrebou prerušenia konania o vyporiadania BSM do času skončenia
konania o ochranu osobnosti vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 58C/47/2016

odvolací súd poukazuje na to, že toto konanie bolo ukončené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave,
č.k. 15Co/18/2017-14 zo dňa 25. apríla 2018 potvrdením rozsudku Okresného súdu Bratislava II,
č.k. 58C/47/2016-81 zo dňa 1.2.2017, ktorý žalobu žalovaného proti žalobkyni zamietol a navyše
o predmetný procesný návrh žalovaného bol zamietnutý uznesením č.k. 21C/126/2002-291 zo dňa28.4.2016, ktoré Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní uznesením č.k. 3Co/236/2016-301 zo
dňa 29.9.2016 potvrdil.

24. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255
ods. 2 CSP. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom
majú obidve sporové strany tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex).
Táto skutočnosť sa prejavuje tým, že podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, preto žalobcom v konaní o vyporiadanie

BSM je potrebné rozumieť nielen žalobcu, ale aj žalovaného. Spôsob rozhodnutia o náhrade trov
konania upravuje § 255 CSP, podľa ktorého sa strane prizná náhrada trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V zásade v danom
konaní o vyporiadanie BSM boli obe strany sporu úspešné len čiastočne. Strany sporu sa nezhodli
na zaradení členského podielu k bytovému družstvu do masy BSM (neúspech žalobkyne) a výške

vyplateniavyrovnaciehopodieluprežalovaného(neúspechžalovaného).Odvolacísúdpretokonštatoval
len čiastočný úspech strán sporu, z ktorého dôvodu rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo.

25. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku vznikli v tomto spore trovy konania aj štátu (Slovenskej republike). Občiansky súdny poriadok
od 1.7.2016 nahradil zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Preto je potrebné o náhrade
takýchtotrovkonaniaštáturozhodnúťspoukazomnaustanovenie§255CSPvspojení§470ods.2CSP
podľa výsledku konania, keďže v prípade rozhodovania o náhrade trov konania štátu, má štát v takomto
prípade postavenie strany sporu. Rovnaký podiel žalobkyne a žalovaného na trovách štátu odôvodňuje

ich porovnateľný (čiastočný) úspech v tomto konaní. O výške týchto trov v zmysle § 262 ods. 2 CSP
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu

doplnenia prípadne zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu (t.j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci. Podľa § 384 CSP
odvolací súd zopakuje dokazovanie v potrebnom rozsahu sám iba vtedy, ak má za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V danej veci
však odvolací súd nebol názoru, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí tak vychádzal iba zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie.

27. Na záver odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie, že v predmetnom spore je potrebné ešte
vyriešiť poplatkovú povinnosť strán sporu za konanie o vyporiadanie BSM, o ktorej v zmysle ustanovenia

§ 14 odsek 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch koná a rozhoduje vyšší súdny úradník súdu
prvej inštancie.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).