Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412209494
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6412209494.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v exekučnej
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: G. Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom mesto K. nad B., XXX XX K. nad B., na vymoženie pohľadávky vo výške 1.205,01,- Eur

s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom
Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, pod spis. zn. EX 8865/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 10Er/689/2012-62 zo dňa 23. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 10Er/689/2012-62 zo dňa 23. augusta 2019, p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou zastavil exekúciu a
druhouvýrokovouvetoupovolilodkladexekúciedonadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiaozastavení
exekúcie.

2. Súd na odôvodnenie uviedol, že dňa 20.08.2014 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie na
základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská,

a.s., sp. zn. SR 07963/11 zo dňa 25.08.2011. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 21.12.2010 mal
súd za preukázané, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 500,- Eur a z priloženej kópie
zmenky zistil, že táto bola vystavená na sumu 1.205,01,- Eur. Keďže v zmenke nebola žiadna zmienka
o kauze, na základe ktorej bola vystavená, bol žalobca povinný na výzvu súdu na preukázanie svojho
nároku predložiť listinné dôkazy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré
je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia

zmenky. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
Súčasne, s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, okresný súd povolil odklad
exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie v celom rozsahu
s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený

posudzovanie povinného ako spotrebiteľa odmietol, pretože úver mu bol poskytnutý na účel povolania.
Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver využitý, povinný neskúma. V
prípade oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným
vstupoval. Z uvedeného dôvodu nemožno podľa názoru oprávneného aplikovať ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch a súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

4. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť

odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.

6. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 15.05.2012 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na
vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 24.07.2012 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie
žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Zospisuďalejodvolacísúdzistil,žezmluvaoúvere
XX.XX.XXXX. bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená dňa 21.12.2010. Súčasťou tejto zmluvy
sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 obsahujú dohodu o vyplnení zmeniek.
Dňa 21.12.2010 bola povinným zároveň vystavená neúplná zmenka. Exekučným titulom, na podklade

ktorého sa oprávnený domáha vykonania exekúcie, je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 07963/11 zo dňa 25.08.2011. Uznesením
č.k. 10Er/689/2012-26 zo dňa 23.04.2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Predmetné uznesenie bolo Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41CoE/145/2014-50 zo
dňa 19.06.2014 zrušené a vrátené okresnému súdu na ďalšie konanie. Následne dňa 20.08.2014 bol

súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Oprávnený podaním doručeným súdnemu exekútorovi
dňa 03.03.2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.

7. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať

od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať

a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

8. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na zabezpečenie nárokov
veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú

ustanovenia doterajších predpisov.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

11. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
(1) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(2) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,

ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa. (3)12. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v spojení s ustanovením § 25 ods. 5 zákona
č. 129/2010 Z.z. smie veriteľ prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenková suma vo výške 1.205,01,- Eur je v rozpore s
predmetným zákonným ustanovením, keďže suma na zmenke nemohla presiahnuť 650,- Eur (istina +
30 % príslušenstvo).

13. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo
zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo
zisťujú v súlade s novelizovaným ustanovením § 17 ods. 1 a 2 zákona zmenkového a šekového k tomu,
či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná

ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

14. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručenom súdnemu
exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a
preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný

urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom
23.12.2015, pretože aj v exekučných konaniach, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté
o žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015,
ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou
spotrebiteľom.

15. Odvolací súd zastáva názor, že zmluva o úvere uzavretá dňa 21.12.2010 medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné
znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 a § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady

vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil
právnemu režimu tohto zákona. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o úvere uzatváral
povinný ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej
obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom

spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom rozhodcovský súd naň pri
rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol.

16. Odvolací súd ďalej uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou
zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v dohode o vyplnení zmenky začlenenej v bode

13. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinným bola
vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj zmluva o úvere a bola začlenená do
všeobecných podmienok poskytnutia úveru drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré
sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky

povinným, pričom tento dôležitý údaj, že povinný vystavuje blankozmenku, výslovne v dohode o vyplnení
zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky,
z ktorých by povinný mohol zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä
súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a
jej splatnosť. Povinnému nebola dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako

ani všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

17. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné
predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o

neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

18. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný
titul, nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sauplatňoval nárok zo zmenky, zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho
vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo

prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere.

19. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil
len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o
úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto

právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.

20. V závere odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplniť návrh
na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote, t.j. do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z.
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v zmysle ktorého bol oprávnený povinný doplniť návrh

na vykonanie exekúcie do 22.01.2016. Keďže Exekučný poriadok výslovne neupravuje, či je potrebné
doplnený návrh na vykonanie exekúcie doručiť v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. súdu
alebo súdnemu exekútorovi, odvolací súd mal za to, že táto lehota je zachovaná, aj keď bolo doplnenie
návrhu doručené súdnemu exekútorovi. Túto povinnosť si však oprávnený nesplnil, čo preukazuje
pečiatka súdneho exekútora zo dňa 03.03.2016. Súd prvej inštancie túto skutočnosť neskúmal, avšak v

zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ide o ďalší dôvod na zastavenie exekúcie.

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že uznesenie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho
odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).