Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. september 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120370352
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120370352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej
veci žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00
686 930, právne zastúpený RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto,
IČO: 36 855 561, proti žalovanému: N.. XX.X.XXXX,., nar. B. trvale bytomY. XX, XXX XX Z., právne
zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie
sumy 14.494,54 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného v II. rade proti rozsudku Okresného súdu Zvolen,
č.k. 17Cb/13/2020-102, zo dňa 20. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 17Cb/13/2020-102, zo dňa 20. mája 2021 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému v II. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaného v II. rade zaviazal
povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14.494,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 13.673,37 Eur od 19.1.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov, spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur v prospech účtu žalobcu č. N.: SK XX XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia žalovaného v
I. rade zaniká povinnosť žalovaného v II. rade a naopak ( výrok I.). O trovách konania rozhodol tak,
že žalovaného v II. rade zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania na účet právneho
zástupcu žalobcu s tým, že v rozsahu plnenia žalovaného v I. rade zaniká povinnosť žalovaného v II.
rade a naopak ( výrok II.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.8.2020 domáhal voči
žalovanému I. spoločnosti KINEMAT SK, s.r.o. Zvolen a žalovanému II/ N.. Y. V. zaplatenia sumy
14.494,54 Eur s príslušenstvom. Žalobca žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 7.2.2019 žalobca ako
veriteľ uzatvoril so žalovaným v I. rade ako dlžníkom a žalovaným v II. rade ako ručiteľom podľa
ustanovení Obchodného zákonníka Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a v nej inkorporovanú
dohodu o ručení. Žalovanému v I. rade bol poskytnutý úver na splatenie pohľadávky veriteľa zo Zmluvy
o kontokorentnom úvere BusinessÚverTB Express č. XXXXXXXXXX. Žalovaný v II. rade (ručiteľ) bol

v rozhodnom čase poskytnutia úveru až do 31.12.2019 v postavení jediného spoločníka a konateľa
žalovaného v I. rade. Žalovanému v I. rade bol poskytnutý úver vo výške 16.300,-Eur s tým, že bola
dohodnutá úroková sadzba Base rate + úroková marža 4,9 % p.a. Výška splátky bola dohodnutá na
453,-Eur mesačne, úrok z omeškania 25 % p.a. a splatnosť úrokov vždy k ultimutu mesiaca. Žalovaný vI. rade dohodnuté splátky neplnil riadne a včas. Žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade osobitnými
výzvami vyzvali na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 14.494,54 Eur pri poskytnutí dodatočnej
lehoty splatnosti 5 dní odo dňa doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Žalovaní dlh neuhradili

ani v poskytnutej dodatočnej lehote. V zmysle výpisu z bankovej knihy (aktuálny stav úveru) zo dňa
15.6.2020 ich pohľadávka voči žalovaným bola vyčíslená v okamžitom vyhotovení výpisu z bankovej
knihy, t.j. vo výške 14.494,54 Eur. Dlžná suma bola špecifikovaná ako dlžná istina 13.582,-Eur, dlžné
úroky 658,32 Eur, dlžné úroky z omeškania vo výške 162,85 Eur a dlžné poplatky 91,37 Eur. Zároveň
sa žalobca domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania podľa ustanovení § 369 ods. 2 Obchodného

zákonníka, v zákonnej výške 9 % ročne od prvého dňa omeškania, t.j. od 19.1.2020 až do zaplatenia
zo sumy 13.673,37 Eur. Zároveň si uplatnil náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,-Eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz pod č.k. 30Up/1696/2020-0 zo dňa 7.9.2020.
Platobný rozkaz sa stal právoplatným voči žalovanému v I. rade.

4. Právny zástupca žalovaného v II. rade podal voči platobnému rozkazu včas odpor v ktorom uviedol,
že nesúhlasí s nárokom uplatňovaným žalobcom tak, ako je uvedený a špecifikovaný v predmetnom
návrhu na vydanie platobného rozkazu. Návrh žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Tvrdil,
že žalobca nepreukázal samotné poskytnutie úveru, ktorý by následne žalovaný v I. rade mal vracať a

z opatrnosti tiež vzniesol námietku premlčania.

5. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie a z vykonaného dokazovania mal nesporne za preukázané
že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným I. spoločnosťou KINEMAT SK s.r.o., ako dlžníkom a
žalovaným II. ako ručiteľom dňa 7.2.2019 Zmluvu o splátkovom úvere BusinessÚverTB Expres č.

XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy poskytol žalobca žalovanému v I. rade úver vo výške 16.300,-Eur,
ktorý sa žalovaný v I. rade zaviazal splácať v sume 453,-Eur mesačne. Úroková sadzba bola stanovená
akoBaserate+úrokovámarža4,9%p.a.,úrokzomeškaniaboldohodnutývovýške25%p.a..Žalovaný
v II. rade vystupuje v rámci zmluvy ako ručiteľ, ktorý sa zaviazal, že ak dlžník nezaplatí zabezpečovanú
pohľadávku riadne a včas, zaplatí zabezpečovanú pohľadávku veriteľovi za dlžníka v súlade so zmluvou.

V čase uzatvorenia zmluvy bol žalovaný v II. rade jediným spoločníkom a konateľom žalovaného v
I. rade. Žalobca z dôvodu, že žalovaný v I. rade nezaplatil dohodnuté splátky riadne a včas vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru s tým, že celková výška pohľadávky veriteľa k 9.1.2020 bola vo výške
14.494,54 Eur s tým, že vyzvala žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade na úhradu dlžnej sumy
najneskôr do 5 kalendárnych dní. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie

odoslal žalobca žalovaným I/ a II/ dňa 10.1.2020. Následne Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný
rozkaz č.k. 30Up/1696/20-0 dňa 7.9.2020, ktorým zaviazal žalovaných I/ , II/ zaplatiť žalobcovi istinu
14.494,54 Eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 13.673,37 Eur od 19.1.2020 do zaplatenia a
náklady, spojené s uplatnením pohľadávky 40,-Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu
jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných. Voči platobnému rozkazu podal odpor iba žalovaný v II.

rade. Voči žalovanému v I. rade sa platobný rozkaz stal právoplatným. Súd prvej inštancie konal ďalej
len o nároku žalobcu voči žalovanému v II. rade. Pokiaľ žalovaný v II. rade vzniesol námietku premlčania
súd prvej inštancie poukázal na to, že sa jedná o obchodný spor, kde plynie 4-ročná premlčacia lehota,
s tým, že zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená 7.2.2019, mimoriadna splatnosť bola vyhlásená
10.1.2020 a žaloba bola uplatnená na Okresnom súde Banská Bystrica 28.8.2020. 4-ročná premlčacia

lehota teda neuplynula nielen od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ale ani od uzatvorenia zmluvy o
poskytnutí úveru, čím v žiadnom prípade nárok žalobcu nemôže byť premlčaný.

6. Súd prvej inštancie posúdil nárok podľa ustanovení § 497, § 499, § 303, § 306 ods. 1, § 369 ods. 1, §
369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Pokiaľ žalovaný v II. rade

uviedol, že nesúhlasí s uplatňovaným nárokom, ktorý považuje za nedôvodný, bližšie nešpecifikoval v
čom vidí túto nedôvodnosť, iba poukázal na to, že doteraz nebola predložená zmluva o úvere KINEMAT
SK a že žalobca nepreukázal, že by bol skutočne dlžníkovi úver poskytol. Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti poukázal jednak na výpis aktuálneho stavu úveru ku dňu 15.6.2020, kde je špecifikované, že
bol poskytnutý úver vo výške 16.300,-Eur a aj to, že aktuálna pohľadávka banky je k uvedenému dňu

14.494,54 Eur, istina 13.582,-Eur, dlžné úroky 658,32 Eur, dlžné úroky z omeškania ku dňu mimoriadnej
splatnosti 162,85 Eur a dlžné poplatky 91,37 Eur. Zároveň poukázal na špecifikáciu úveru, z ktorej
jednoznačne vyplýva, že boli poskytnuté finančné prostriedky spoločnosti žalovaného v I. rade, a to
vo výške 16.300,-Eur s tým, že bolo zaplatené aj 6 splátok po 453,-Eur zo strany žalovaného v I.rade, pričom žalovaný v I. rade nespochybnil, že by žalovaný úver mu nebol poskytnutý. Okresný súd
ďalej vyhodnotil, že pokiaľ žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 16.300,-Eur a žalovaný uhradil
celkovo 6 splátok po 453,-Eur, celkovo uhradil čiastku 2.718,-Eur. Rozdiel medzi výškou poskytnutého

úveru 16.300,- Eur a zaplatenými splátkami vo výške 2.718,-Eur predstavuje čiastku 13.580,-Eur, ktorá
predstavuje dlžnú istinu vo výške tak, ako je špecifikovaná v aktuálnom stave úveru. Okresný súd
teda zaviazal žalovaného v II. rade, aby ako ručiteľ uhradil dlžnú istinu 13.582 Eur, súčasne zaviazal
žalovaného v II. rade ako ručiteľa zaplatiť žalobcovi aj dlžné úroky ku dňu mimoriadnej splatnosti vo
výške 658,39 Eur, dlžné úroky z omeškania ku dňu mimoriadnej splatnosti vo výške 162,85 Eur a dlžné

poplatky ku dňu mimoriadnej splatnosti vo výške 91,37 Eur tak, ako to vyplýva z aktuálneho stavu úveru
ku dňu 15.6.2020. Keďže žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením dlžnej istiny 13.582,-Eur
a dlžných poplatkov 91,37 Eur, čo predstavuje spolu sumu 13.673,37 Eur, súd zaviazal žalovaného
v II. rade aj k úhrade zákonného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.673,37 Eur.
Hoci zmluvne bol dohodnutý úrok z omeškania 25 % ročne, avšak nemohol ísť nad rámec podanej
žaloby. Žalovaného v II. rade zaviazal okresný súd zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od 19.1.2020

do zaplatenia, nakoľko v rozhodnom čase boli už žalovaní v omeškaní s úhradou dlžnej čiastky, nakoľko
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo odoslané dňa 10.1.2020 a do sféry dispozície sa
dostalo najskôr dňa 13.1.2020 a prvý deň omeškania nastal po márnom uplynutí dodatočnej 5 dňovej
lehoty na zaplatenie dlhu, čo bolo 18.1.2020, t.j. od 19.1.2020 sú žalovaní v omeškaní s úhradou dlžnej
istiny 13.582,-Eur a poplatkov vo výške 91,37 Eur. Z dôvodu, že pôvodne boli žalovaní dve strany sporu

žalovaný v I. rade voči ktorému sa stal právoplatným platobný rozkaz a aj voči žalovanému v II. rade,
ktorého zaväzoval na plnenie rozsudkom okresný súd, určil súd prvej inštancie, že v rozsahu plnenia
žalovaného v I. rade zaniká povinnosť žalovaného v II. rade a naopak.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nakoľko v konaní mal

plný úspech žalobca súd mu priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému v II.
rade. Pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP. Súčasne určil, že keďže pôvodní žalovaní boli 2 strany sporu, tak v
rozsahu plnenia žalovaného v I. rade zaniká povinnosť žalovaného v II. rade a naopak.

8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v II.rade, ktorý uviedol, že
rozsudok napáda z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie, z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že
konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Navrhol,abyodvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie, alebo aby postupom podľa ustanovenia § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.

9. Žalovaný v II. rade uviedol, že nesúhlasí s nárokom uplatňovaným žalobcom voči jeho osobe a
teda s úhradou istiny vo výške 14.494,54 Eur spolu s príslušenstvom a následne aj s úhradou trov

konania v rozsahu 100 %. Namietal, že ani žalobca a ani vo veci konajúci súd sa počas doterajšieho
konania vo veci samej nevysporiadal s argumentami prezentovanými z jeho strany, keď námietky
ohľadom neexistencie jeho pohľadávky nevyvrátil riadnym a verifikovateľným dôkazom - odkaz na akúsi
neprehľadnú a nedôveryhodnú tabuľku, resp. kompilát zrejme manuálne vytvorený pre účely konania
nepovažuje za dôkazný prostriedok, ktorý by dokázal preukázať žalobcom uplatnený nárok. Opätovne

uviedol, že zo strany žalobcu nebola doložená zmluva o úvere, resp. akákoľvek iná listina nesúca jeho
vlastnoručný podpis, ktorá by vznik a existenciu takéhoto vzťahu medzi ním a žalobcom predpokladala a
potvrdzovala. Zdôvodnenie súdu prvej inštancie vychádza výlučne z premisy zakladajúcej previazanosť
jeho osoby zo spoločnosťou KINEMAT SK s.r.o., pričom nie je zrejmé, ako k takému záveru, či už
žalobca, ale aj vo veci konajúci súd prišli. A teda nie je preukázaná spojitosť jeho osoby a úveru

poskytnutého žalovanému I.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v II. rade uviedol, že nakoľko odvolanie neobsahuje
žiadnu opodstatnenú námietku, a to či už po skutkovej alebo právnej stránke, nebude sa k odvolaniu
osobitne vyjadrovať. Rozhodnutie súdu je správne, riadne odôvodnené a v procese nedošlo k žiadnej

vade konania. Odvolanie považuje za podané účelovo s cieľom umelo odďaľovať exekúciu, pričom
žalovaný sa vyjadril, že má záujem uchádzať sa o oddlženie/konkurz, a to práve kvôli vymáhanej
pohľadávke.11. Súd prvej inštancie vyjadrenie žalobcu zaslal na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného v II.
rade, ktorý sa už k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 Zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP,
rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania,
pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej
inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( § 385 ods. 1 CSP a

contrario ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Odvolací súd s poukazom na § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným
súdom, kde súd prvej inštancie konštatoval existenciu Zmluvy o splátkovom úvere BusinessÚverTB
Express č. XXXXXXXXXX a Dohody o ručení zo dňa 7.2.2019, ktorú uzatvoril žalobca ako veriteľ
so žalovaným v I. rade spoločnosťou KINEMAT SK, s.r.o. ako dlžníkom a žalovaným v II. rade ako

ručiteľom. Žalobca poskytol žalovanému v I. rade na základe predmetnej zmluvy úver vo výške 16.300,-
Eur a ako vyplýva z dokazovania žalovaný v I. rade uhradil celkovo 6 splátok po 453,-Eur, t.j. uhradil
čiastku2.718,-Eur.ŽalovanývII.rade(ručiteľ)bolvrozhodnomčaseposkytnutiaúveruaždo31.12.2019
v postavení jediného spoločníka a konateľa žalovaného v I. rade. Žalobca z dôvodu, že žalovaný v I.
rade nezaplatil dohodnuté splátky riadne a včas, a to ani po osobitnej výzve adresovanej žalovanému v

I. rade a žalovanému v II. rade, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru s tým, že celková výška pohľadávky
veriteľa k 9.1.2020 bola vo výške 14.494,54 Eur. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní
č.k. 30Up/1696/20-0 zo dňa 7.9.2020-0 vydal platobný rozkaz, ktorý sa voči žalovanému v I. rade stal
právoplatným.

14. Základnou odvolacou námietkou žalovaného v II. rade bolo tvrdenie, že nesúhlasí s nárokom
uplatňovaným žalobcom voči jeho osobe, a teda s úhradou istiny vo výške 14.494,54 Eur spolu s
príslušenstvomkeďnamietal,žežalovaný(poznámkaodvolaciehosúduzkontextuvyplýva,žežalovaný
v II. rade nesprávne pomenoval v odvolaní subjekt „žalovaný“ namiesto „žalobca“ č.l. spisu 117 rub ) ani
vo veci konajúci súd sa nevysporiadal ohľadom námietky neexistencie jeho pohľadávky, ktorú nevyvrátil

riadnym a verifikovateľným dôkazom s tým, že nebola doložená zmluva o úvere, resp. akákoľvek iná
listina nesúca jeho vlastnoručný podpis, ktorá by vznik a existenciu vzťahu medzi ním a žalobcom
predpokladala a potvrdzovala. A teda podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení.

15. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom
na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil. Náležite vysvetlil prečo po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
žalovaný v II. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.494,54 Eur spolu s príslušenstvom a
podrobne opísal, akými úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu riadil.

16. V zmysle článku 8 CSP, sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu. Tým je vymedzená základná povinnosť sporovej strany predkladať na skutkové tvrdenia aj dôkazy.
Žalobca splnil túto povinnosť, keď k jednotlivým skutkovým tvrdeniam priložil listinné dôkazy z ktorých

vyplynulo, že Zmluva o splátkovom úvere BusinessÚverTB Express č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou
je Dohoda o ručení uzatvorená v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka zo dňa 7.2.2019 bola
uzatvorená v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka zo dňa 7.2.2019 medzi žalobcom v
právnompostaveníveriteľa,žalovanýmvI.radeKINEMATSK,s.r.o.Zvolenvprávnompostavenídlžníka
a žalovaným v II. rade v právnom postavení ručiteľa ( č.l. spisu 7-9 ), ktoré sú opatrené podpisom

žalobcu, žalovaným I. a žalovaným II. Žalobca preukázal riadne čerpanie úveru vo výške 16.300,-
Eur, ako vyplýva z predložených listinných dôkazov aktuálneho stavu úveru (č.l. spisu 13), ako aj zo
špecifikácie úveru ( č.l. spisu 38 ), ako aj samotné splácanie úveru žalovaným v I. rade ( 6 splátok po
453,-Eur č.l. spisu 38). Žalobca tak ku svojím skutkovým tvrdeniam predložil aj dôkazy. Žalovaný naproti
tomu iba všeobecným spôsobom namietol pravosť a pravdivosť predložených listinných dôkazov, pričom

neuviedol z čoho jednoznačne podľa jeho názoru vyplýva, že tieto doklady predložené žalobcom nie sú
pravé ( dôveryhodné ) a ani neuviedol vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, ktoré tieto doklady
preukazovali.17. Nie je teda relevantná námietka žalovaného, že pokiaľ dôkaz predložený žalobcom nie je priamo
potvrdený žalovaným a s ktorým sa žalovaný nestotožňuje, tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Sporové strany majú v zmysle ustanovenia § 150 CSP povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sporu. Tieto tvrdenia strán môže protistrana poprieť, avšak na
to, aby popretie skutkových tvrdení protistrany bolo účinné, v zmysle ustanovenia § 151 ods. 2 CSP je
nevyhnutné, aby popierajúca strana uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach,
inak je popretie neúčinné. Len samotné tvrdenie, že tvrdenia protistrany sú nepravdivé, nepostačuje.
Žalovaný v prejednávanej veci neposkytol súdu žiadne vlastné skutkové tvrdenia a nevysvetlil,

prečo je aktuálny stav úveru zo dňa 15.6.2020 a špecifikácia úveru (č.l. 38) sú nedôveryhodné a
účelové. Zároveň nevysvetlil, prečo predloženú Zmluvu o splátkovom úvere BusinessÚverTB Expres
č. XXXXXXXXXX a Dohodu o ručení zo dňa 7.2.2019, ktoré boli podpísané žalobcom, žalovaným v I.
rade a žalovaným v II. rade ( č.l. spisu 7-9) nemožno považovať za riadny a verifikovateľný dôkaz. Súd
prvej inštancie preto postupoval správne, keď prihliadol na dôkazy predložené žalobcom, vyvodil z nich
skutkový stav tvrdený žalobcom a neakceptoval neúčinnú obranu žalovaného.

18. Žalovaný namietol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, s poukazom na otázku dôkazného bremena, ktorá spočíva na žalobcovi ohľadom
preukázania tvrdení žalobcu ( nedoloženie zmluvy o úvere, resp. akejkoľvek inej listiny nesúcej
vlastnoručný podpis žalovaného v II. rade ). Súd prvej inštancie však naopak vychádzal z dôkazov

predložených žalobcom a k tvrdeniam žalobcu, teda vychádzal z toho, že žalobca uniesol dôkazné
bremeno. Vzhľadom na to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, následne mal
žalovaný možnosť tieto vyvrátiť ( preukázať, že Zmluva o splátkovom úvere BusinessÚverTB Express č.
XXXXXXXXXX a Dohoda o ručení zo dňa 7.2.2019, nie je vlastnoručne podpísaná žalovaným v II. rade )
a v takomto prípade znášal dôkazné bremeno vyvrátenia tvrdení žalobcu žalovaný v II. rade. Žalovaný

však toto bremeno neuniesol.

19. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil
správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny

záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe vyhovel a žalobcovi priznal právo na
náhradu trov konania proti žalovanému. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo
odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( § 387 ods. 2 CSP ).

20. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, nie je žiadúce aby odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu
prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len
zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského
súdu, ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 350/09 zo

dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok ( II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08 ). Tento právny názor zahŕňa aj
požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného
súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného

súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
2Cdo/170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej
inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

21. Žalovaným v II. rade uplatnené odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v

právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému v II. rade

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa §
262 ods. 2 CSP.23. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).