Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320201854
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2320201854.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v mimosporovej veci navrhovateľky ako osoby oprávnenej na
výživné: A. U., nar. XX.XX.XXXX, adresa Q., E. XXXX/X, v konaní zastúpenej advokátskou kanceláriou:
Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gogoľova 18, IČO: 36 663
051, proti rodičom navrhovateľky ako osobám povinným na vyživovaciu povinnosť: 1. Gabriela U., nar.

XX.X.XXXX, adresa Q., E. XXXX/X, 2. X. U., nar. XX.X.XXXX, adresa tamtiež, obaja v konaní zastúpení
advokátom: JUDr. Dušan Daňový, so sídlom Bratislava, nám. M. Benku 15, o návrhu navrhovateľky na
určenie výživného na plnoleté dieťa a na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie oboch osôb
výživou povinných proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 12Pc/18/2020-60 zo dňa 4.6.2020, v
spojení s jeho dopĺňacím uznesením č.k. 12Pc/18/2020-102 zo dňa 19.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením v napadnutom

vyhovujúcom rozsahu vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky, keď vo výroku
I. osobe povinnej platiť výživné - matke U. U. rod. P., nar. XX.X.XXXX, dočasne nariadil prispievať
na výživu navrhovateľky sumou vo výške 110,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám navrhovateľky až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a vo výroku II.

osobe povinnej platiť výživné - otcovi X. U., nar. XX.X.XXXX, dočasne nariadil prispievať na výživu
navrhovateľky sumou vo výške 110,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám navrhovateľky, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu ako ho mal osvedčený obsahom
spisu, pričom zistil, že navrhovateľka od decembra 2016 nežije v spoločnej domácnosti so svojimi

rodičmi, v akademickom roku 2018/2019 nastúpila na štúdium trojročného bakalárskeho programu
dennej formy na Ekonomickej univerzite v Bratislava, s tým, že od 1.9.2019 je študentkou trojročného
bakalárskeho programu na vysokej škole University of Southern Dennmark, pričom jej štúdium naďalej
trvá. V rámci konania na tamojjšom súde sp. zn. 26Pc/18/2017 sa navrhovateľka návrhom doručeným
súdu dňa 28.6.2017 domáhala určenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k matke vo výške 300,- Eur
mesačne. Uznesením č. k. 26Pc/18/2017-57 zo dňa 16.1.2018 bolo konanie z dôvodu späťvzatie návrhu

zastavené. V rámci konania tamojšieho súdu pod sp. zn. 15Pc/18/2017 sa navrhovateľa návrhom
doručeným dňa 28.6.2017 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil vyživovaciu povinnosť vo
vzťahu k otcovi vo výške 300,- EUR mesačne. Uznesením č. k. 15Pc/18/2017-29 zo dňa 22.3.2018 bolo
konanie z dôvodu späťvzatia návrhu zastavené.

3. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1,

2, § 330 ods. 1, 2, § 360 ods. 1 a § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
a § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zák. č. 36/2005 o rodine (ďalej len ZoR).4. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že je možné čiastočne vyhovieť návrhu navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia. Súd mal za osvedčené, že navrhovateľka je dcérou osôb povinných

na vyživovaciu povinnosť, naďalej je študentkou vysokoškolského štúdia, teda sústavne sa pripravuje
na budúce povolanie, má zníženú schopnosť samostatne sa živiť. Súd sa nestotožnil s návrhom čo
sa týka výšky navrhovaného výživného, keďže navrhovateľka neosvedčila svoje mesačné výdavky,
ktoré vyčíslila, keď ich nepodložila faktúrami, resp. zmluvami, takže súd nemal za osvedčené, či
žije sama, resp. s inou osobou, s ktorou si náklady na bývanie delia. V konaní vo veci samej o

určenie vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a navrhovateľkou súd skúma schopnosť navrhovateľky
samostatne sa živiť, ako aj možnosti, schopnosti, majetkové pomery a životnú úroveň osôb povinných
na výživného a po posúdení ich schopností a možností ako i odôvodnených potrieb navrhovateľky,
rozhodne o dôvodnosti a rozsahu vyživovacej povinnosti osôb povinných na výživného vo vzťahu
navrhovateľke. Nakoľko však takéto konanie a dokazovanie si vyžiada určitý čas a vzhľadom k tomu, že
osoby povinné platiť výživné toho času neprispievajú na výživu plnoletej dcéry žiadnym spôsobom, ktorú

skutočnosť rodičia navrhovateľky nijakým spôsobom nevyvrátili, keďže k návrhu sa nevyjadrili, pričom
matka mala návrh spolu v výzvou na vyjadrenie doručený, mal súd za to, že sú splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd dodal, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
vychádzal aj zo skutočnosti, že predchádzajúce konania (26Pc/18/2017 a 15Pc/18/2017) boli zastavené
z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľky, pričom v oboch konaniach bola dôvodom späťvzatia návrhu

existencia mimosúdnej dohody medzi navrhovateľkou a jej rodičmi v zmysle ktorej sú rodičia povinní
prispievať navrhovateľke na jej výživu každý sumou 110,- Eur, čo zodpovedá aj návrhu. Nakoľko súd
pri neodkladnom opatrení nemá dostatok priestoru na vykonanie potrebného dokazovania, za účelom
preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam zodpovedajúca úprava výšky výživného na plnoleté dieťa
bude predmetom konania vo veci samej.

5. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podali prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
obaja rodičia výživou povinní, ktorým sa domáhali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v
celom rozsahu a v konaní o určenie vyživovacej povinnosti dokazovaním preveril oprávnenosť návrhu.
V úvode uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú vyjadrenia k návrhu navrhovateľky doručeného

súdu prvej inštancie 4.6.2020, teda v deň, kedy súd rozhodol o neodkladnom opatrení, teda zjavne
na toto vyjadrenie nemohol prihliadať. Poukázali na argumentáciu v tomto vyjadrení, z ktorej vyplýva,
že navrhovateľka v návrhu nehovorí úplnú pravdu týkajúcu sa jej štúdia na VŠ v Dánsku. Sú si
vedomí, že konanie o nariadení neodkladného opatrenia je konaním bez vykonávania dokazovania
a bude predmetom konania vo veci samej preukazovanie pravdivosti ohľadne štúdia dcéry. Majú za

to, že nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti platiť výživné je rozhodnutím vo
veci samej, ktoré nemá oporu v taxatívne vymenovaných dôvodoch § 325 ods. 2 CSP. Považujú za
nedostatočnépreukázaniepotrebyposkytnutiapredbežnejochranypriloženímpochybnéhopotvrdeniao
návšteveškolyvDánsku.Jepodľanichzarážajúce,ževmesačných nákladochnavrhovateľkaneuvádza
žiadne náklady spojené so štúdiom na VŠ.

6. Navrhovateľka odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu pripojila prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil a navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V prvej časti odvolania
s poukazom na znenie § 363 CSP namietala, že žalovaní v odvolaní neuviedli proti ktorému rozhodnutiu

odvolanie smeruje, keď neuvádzajú spisovú značku, ani číslo listu, v akom rozsahu napádajú uznesenie,
teda proti ktorému konkrétnemu výroku odvolanie smeruje, či v časti vyživovacej povinnosti matky alebo
v celom rozsahu vyživovacej povinnosti otca, ani z akých dôvodov považujú uznesenie za nesprávne
(odvolacie dôvody). Navrhli preto prioritne, aby odvolací súd v zmysle § 386 písm. d) CSP odvolanie
odmietol a navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. V druhej časti odvolania, pre prípad, ak odvolací súd odvolanie neodmietne, uviedli, že súd uznesením
vecne nesprávne rozhodol, keď uložil žalovaným povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky a svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil. Žalovaní v odvolaní nespochybňujú výšku navrhovateľkiných výdavkov,
ani výšku výživného. Pokiaľ namietajú neuplatnenie výdavkov na štúdium, navrhovateľka uvádza, že

štúdiumnavysokejškolevDánskujebezplatné,školnéneplatí.Odbornáliteratúrapreštudentovjevoľne
dostupná buď on-line alebo na vypožičanie v školskej knižnici. Navrhovateľka v čase tohto súdneho
konania sa sústavne pripravuje na svoje ďalšie povolanie na vysokej škole v zahraničí, nie je pretoschopná samostatne sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľke trvá aj naďalej, pričom
žalovaní si ju bez existencie súdneho rozhodnutia dobrovoľne neplnia.

8. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP v spojení
s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie súc pritom viazaný rozsahom odvolania, keďže dané konanie nebolo možné
začať bez návrhu (§ 65 CMP) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na

prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti
rozhodnutia dospel k záveru, že odvolaniu povinných rodičov nie je možné priznať úspech, keďže
napadnuté uznesenie v spojení s jeho dopĺňacím uznesením je vo výrokoch vecne správne, v dôsledku

čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

10. Premetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov
súdu prvej inštancie vedúcich k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre nariadenie

navrhovaného neodkladného opatrenia o dočasnom nariadení rodičom platiť výživné na plnoleté dieťa
v rozsahu určenom vo výroku. Zamietajúca časť rozhodnutia (v dopĺňacom uznesení) nebola odvolaním
napadnutá, preto nadobudla právoplatnosť a nepodliehala prieskumu odvolacieho súdu.

11. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu namietala, že odvolanie

nemá zákonom predpísané náležitosti, v dôsledku čoho navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 386 písm.
d) CSP odvolanie odmietol. Z obsahu odvolania založeného v spise (č.l. 74 - 75) vyplýva, že odvolanie
bolo podané k spisovej značke okresného súdu Galanta 12Pc/18/2020 a smeruje proti uzneseniu zo
dňa 4.6.2020. Odvolací súd je toho názoru, že tieto údaje postačujú na identifikáciu rozhodnutia proti
ktorému odvolanie smeruje, keďže v uvedený deň nebolo v danej veci vydané žiadne iné uznesenie. V

dôsledku toho absencia samotného čísla listu nie je takou vadou odvolania, pre ktorú by nebolo možné
v odvolacom konaní pokračovať (§ 386 písm. b) CSP). Z podaného odvolania, najmä zo záverečnej
vety, je tiež zrejmé, že predmetné uznesenie odvolatelia napádajú v celom rozsahu, teda v oboch
jeho výrokoch I. aj II., vo vzťahu k vyživovacej povinnosti tak povinnej matky, ako aj povinného otca.
Neobstojí preto námietka navrhovateľky, že nie je zrejmé v akom rozsahu je rozhodnutie napadnuté.

Je pravdou, že v odvolaní odvolatelia výslovne neuvádzajú aké dôvody odvolania s poukazom na §
365 ods. 1 CSP uplatňujú. Vychádzajúc ale z obsahu odvolania, opierajúc sa pritom o čl. 11 ods. 1 a 2
Základných zásad CSP, je zrejmé, že uplatnili odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e), že súd
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a písm. h), že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže namietajú ne/preukázanie vysokoškolského

štúdia navrhovateľkou. S poukazom na uvedené potom odvolací súd uzatvára, že ani jedna z náležitostí
odvolania tak, ako to namietala navrhovateľka, v podanom odvolaní povinných rodičov nechýba, a nebol
preto zákonný dôvod na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. d) CSP.

12. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v

zmysle § 387 ods. 2 CSP sa vo svojom odôvodnení obmedzuje už len na skonštatovanie správnosti jeho
dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s prihliadnutí na uplatnené odvolacie
dôvody, dopĺňa nasledovné:

13. Súd prvej inštancie podľa ods. 14 preskúmavaného uznesenia správne vychádzal z § 366 CMP,

podľa ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Možnosť
nariadiť platiť výživné neodkladným opatrením je priamo upravená v osobitnom cit. ust. § 366 CMP.
Neobstojí preto námietka odvolateľov, že rozhodnutie nemá oporu v taxatívne vymenovaných dôvodoch§ 325 ods. 2 CSP, keďže podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa CMP sa použijú ust. CSP len
subsidiárne, ak CMP neustanovuje inak.

14. Povinní rodičia v podanom odvolaní, aj v rámci predchádzajúceho vyjadrenia vo veci, namietajú ne/
preukázanie, že navrhovateľka študuje na vysokej škole v Dánsku, keď predložené potvrdenie označujú
za pochybné, pričom neuvádzajú z akých konkrétnych dôvodov.

15. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka spolu s návrhom doručeným súdu dňa 19.5.2020

predložila potvrdenie zo dňa 30.4.2020 vysokej školy SYDDANSK UNIVERSITED v anglickom jazyku,
z ktorého vyplýva, že v univerzitnom roku 2019/2020 študovala na predmetnej škole. Potvrdenie je
opatrené pečiatkou univerzity a nečitateľným podpisom. Vo vyjadrení k odvolaniu pritom navrhovateľka
tvrdí, že naďalej študuje na vysokej škole v zahraničí. Na námietku odvolateľov, že medzi svoje výdavky
nezahrnula výdavky spojené so štúdiom, hodnoverne dôvodila tým, že štúdium na vysokej škole v
Dánsku je bezplatné, školné neplatí a študijná literatúra je takisto dostupná bezplatne.

16. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo
ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne vo veci samej. Pred
nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytuje oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia, aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený a teda, že subjektívne právo, ani

jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou vo forme neodkladného
opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi
nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže
rozhodnúť inak.

17. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd v pomerne krátkej zákonnej lehote (§
328ods.2CSP),spravidlabezpojednávania,bezvýsluchuavyjadreniastrán(§321ods.1CSP),pričom
nevykonáva (a pre krátkosť času ani nemôže vykonať) plnohodnotné dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP)
a vychádza tak iba z obsahu návrhu a spisu (§ 326 ods. 1 CSP) na základe skutočností osvedčených
z predložených listín.

18. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným mal pre potreby nariadenia daného neodkladného opatrenia,
za dostatočným spôsobom osvedčené, že navrhovateľka v čase rozhodovania prvoinštančného súdu
(§ 329 ods. 2 CSP) postačujúcim spôsobom, predložením predmetného potvrdenia o návšteve vysokej
školy v Dánsku založeného v spise, o ktorého vierohodnosti nebol relevantný dôvod pochybovať,

osvedčila, že študuje na vysokej škole, teda že sa sústavne pripravuje na svoje ďalšie povolanie, v
dôsledku čoho nie je schopná v plnom rozsahu sama sa živiť a preto vyživovacia povinnosť povinných
rodičov k oprávnenej navrhovateľke v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaných ustanovení Zákona
o rodine, najmä § 62 ods. 1 ZoR, naďalej trvá. Bolo tiež osvedčeným a medzi účastníkmi nebolo ani
sporným, že povinní rodičia na výživu navrhovateľky od 23.2.2019 ničím neprispievajú, žiadne výživné

dcére ani jeden z rodičov neuhrádza, hoci je naň odkázaná. Bol preto naplnený jeden zo základných
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to danosť potreby bezodkladne upraviť pomery
účastníkov. Bola osvedčená danosť práva (nároku navrhovateľky na výživné od povinných rodičov) a
zároveň neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

19. Žiada sa dodať, že vzhľadom na to, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
súd nemôže vykonávať plnohodnotné dokazovanie a vychádza v podstate iba z obsahu návrhu a
spisu, zákonodarca do zákona zakomponoval osobitný druh zodpovednosti navrhovateľa za prípadné
následky, ktoré vzniknú v príčinnej súvislosti s účinkami nedôvodne nariadeného neodkladného
opatrenia, v ust. § 340 CSP.

20. Podľa § 340 ods. 1 CSP ak neodkladné opatrenie zaniklo, alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.21. Citované ustanovenie zakladá zákonnú zodpovednosť sui generis, navrhovateľ v konečnom
dôsledku tak zodpovedá za to, že súd jeho návrhu vyhovel. Na vznik zodpovednosti navrhovateľa

sa nevyžaduje porušenie konkrétnej povinnosti. Predmetom náhrady v rámci zodpovednosti podľa
citovaného ustanovenia je akákoľvek ujma, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nariadením
neodkladného opatrenia a trvaním jeho právnych účinkov. Primárne pôjde o majetkovú škodu
vyjadriteľnú v peniazoch a nároky z bezdôvodného obohatenia, pričom nemožno vylúčiť ani
zodpovednosť za ujmu nemajetkovú. Zodpovednosť navrhovateľa má objektívny charakter, je daná

bez ohľadu na zavinenie a na strane zodpovedného subjektu sa nevyžaduje ani porušenie právnej
povinnosti. Svojej zodpovednosti sa navrhovateľ nemôže zbaviť, keďže Civilný sporový poriadok
nepripúšťa žiadne liberačné dôvody, ani analogickú aplikáciu § 450 OZ o primeranom znížení náhrady
škody z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, aj v danom prípade navrhovateľka nesie uvedenú osobitnú

zodpovednosťzaprípadnývznikškody,čiinejujmynastranepovinnýchrodičovvprípade,žepredmetné
neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu, než že návrhu vo veci samej bode
vyhovené, alebo že právo navrhovateľky bude uspokojené. V prípade, že v základnom konaní v rámci
vykonaného dokazovania nebudú preukázané podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti povinných
rodičov voči navrhovateľke v rozhodnom období., dotknutí povinní rodičia si potom budú môcť uplatniť

voči dcére - navrhovateľke samostatnou žalobou nárok na náhradu škody (aj v podobe nedôvodne
uhradeného výživného), prípadne inej ujmy v zmysle cit. § 340 CSP.

23. S poukazom na vyššie uvedené, v spojení s odôvodnením preskúmavaného uznesenia súdom
prvej inštancie, odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že v danom prípade boli

splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. Bolo potom
dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom rozsahu vo
výrokoch I. a II. uznesenia zo dňa 19.10.2020, ako vo výrokoch vecne správne, s použitím ust. § 387
CSP potvrdil.

24. V zmysle § 58 CSP nároku na náhradu a výške trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia
včítane trov tohto odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým
sa predmetné konania bude končiť.

25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a
ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona
č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrhna nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS
SR č. 207/2016 Z.z.