Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. august 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119310934
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:6119310934.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Ivana Kubínyiho a JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobcu: M. J., trvale bytom Z. XXXX/XX, E.,
zast. L. Y., A. so sídlom Z. XX, K., T.: XX XXX XXX, proti žalovanému: K. O. O. Y. A., so sídlom K. I.
1, XXXXX O., Y., reg. č. XXX XXX XX, konajúcou prostredníctvom K. O. O. Y. A., O. so sídlom O. 7,
K., T.: XX XXX XXX, zast. Q. C. G. E., A.., so sídlom P. XX, K., T.: XX XXX XXX, o zaplatenie 2.276,06

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. júna
2020, č. k. 18Csp/105/2019-98, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v aproti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti úroku z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 2.276,06 eur od 28.6.2017 do 23.7.2017. Výrokom II. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.276,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 2.276,06 eur od 24.7.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III.
žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 2.276,06 eur spolu s príslušenstvom, nakoľko so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere,
na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 400 eur na kúpu tovaru, pričom na
základe tejto zmluvy mu bola doručená kreditná karta. Z tejto kreditnej karty čerpal celkom 13.669,56
eur a žalovanému uhradil sumu 15.945,62 eur, pričom mal za to, že zmluva o úvere neobsahuje všetky
obligatórne vyžadované náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej ako
„zákonospotrebiteľskýchúveroch“).Pretožiadalodžalovanéhorozdielmedzivyčerpanýmiasplatenými

finančnými prostriedkami. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil.

3. V priebehu konania žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 2.276,06 eur od 28.6.2018 do 23.7.2017 a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Súd
prvej inštancie preto podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.

4. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Podrobil ju tak prieskumu, či obsahuje
všetky povinne vyžadované údaje podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Dospel k záveru, že zmluva
o úvere neobsahuje konečnú splatnosť úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľskýchúveroch. Súd prvej inštancie mal tiež za to, že zmluva o úvere neobsahuje správne uvedenú RPMN,
nakoľko do jej výpočtu žalobca nezahrnul náklady na poistenie, hoci tak učiniť mal, lebo poistenie bolo
podmienkou poskytnutia úveru. Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že ani výška mesačnej splátky

nie je uvedená dostatočne určitým spôsobom podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd prvej inštancie zdôraznil, že priemerný spotrebiteľ nemôže náležite porozumieť slovnému
spojeniu vyjadrenia splátky, ktoré mali zmluvné strany dojednané v znení: „min. 5 % z dlžnej čiastky
zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur“. Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že žalovaný
poskytol žalobcovi úverový rámec 600 eur, pričom už vo výpise za 10/2012 figurovala suma aktuálneho

úverového rámca vo výške 1.500 eur; ak žalovaný navýšil z vlastnej vôle úverový rámec, bolo podľa
súdu prvej inštancie potrebné, aby informoval žalobcu o ďalších náležitostiach, a to konkrétne o výške
RPMN a priemernej RPMN, nakoľko pre takúto výšku úverového rámca žalovaný žalobcovi informácie
neposkytol.

5. Vzhľadom na absenciu povinne vyžadovaných náležitostí podľa zákona o spotrebiteľských úveroch

považoval súd prvej inštancie úver za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Žalovaný mohol podľa súdu prvej inštancie požadovať od žalobcu len plnenie,
ktoré žalobca reálne vyčerpal. Žalobca vyčerpal celkovo sumu 13.669,56 eur a vrátil sumu 15.945,62
eur. Rozdiel vo výške 2.276,06 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného,
ktoré musí žalobcovi vrátiť. Preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Žalobcovi priznal i uplatnené úroky

z omeškania z dlžnej sumy.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

7. V zákonom stanovenej lehote proti výrokom II. a III. tohto rozsudku podal odvolanie žalovaný

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že úver je
bezúročný a bezpoplatkový. Uviedol, že termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je vyjadrený
v ods. 4 bod 4.2 prvá veta úverovej zmluvy, podľa ktorého „Klient je oprávnený kedykoľvek splatiť celý
zostatok Revolvingového úveru alebo jeho časť“. Pri posudzovaní konečnej splatnosti revolvingového
úveru je podľa názoru žalovaného namieste prihliadnuť na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom

spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená na dobu neurčitú, ako aj na povahu revolvingového
spotrebiteľského úveru, kedy termín konečnej splatnosti revolvingového spotrebiteľského úveru závisí
od celkovej výšky dlžnej čiastky, od úhrady jednotlivých splátok revolvingového spotrebiteľského úveru
dlžníkom. S ohľadom na neurčitú dobu trvania zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere je rozhodnutie o splatení revolvingového spotrebiteľského úveru celkom na rozhodnutí dlžníka -

žalobcu. Neurčitosť trvania zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere spôsobuje, že aj po splatení
čerpanej čiastky s úrokmi môže dlžník (žalobca) opakovane tento úver čerpať.

8. RPMN je podľa žalovaného v časti 2. úverovej zmluvy vypočítaná správne a v súlade s ustanoveniami
zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný má za to, že listinným dôkazom preukázal, že poistenie

nebolo podmienkou získania spotrebiteľského úveru žalobcom. Táto skutočnosť vyplýva z úverovej
zmluvy, v ktorej v čl. 2., ods. 1, bod 1.1. je výslovne uvedené, že „Pre výpočet RPMN nebola zohľadnená
suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie je podmienkou poskytnutia Revolvingového
úveru. Dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením Revolvingového úveru, a
to aj pred poskytnutím Revolvingového úveru“. Úverová zmluva obsahuje súbor poistenia, ktorý si

žalobca zvolil na základe vlastnej slobodnej vôle. Žalobca sa samostatne rozhodol pre základný súbor
poistenia, vo výške čiastky určenej na úhradu poistného vo výške 3,33 %. Poistenie nebolo podmienkou
poskytnutia revolvingového spotrebiteľského úveru, z tohto dôvodu nie je možné poistenie (poistné)
započítať do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré sú relevantné
pre výpočet RPMN.

9. Z časti 2., ods. 1 bod 1.1 úverovej zmluvy podľa žalovaného jasne a zrozumiteľne vyplýva, že výška
mesačnej splátky revolvingového spotrebiteľského úveru je vo výške minimálne 5 % z dlžnej čiastky,
zaokrúhlenejnanajbližšívyššínásobok300eur.Prirevolvingovomspotrebiteľskomúvereplatí,žedlžník
čerpá z kreditnej karty ľubovoľnú sumu do výšky poskytnutého úverového rámca, t.j. v čase uzatvorenia

zmluvy nie je známa výška čerpania ani výška dlžnej sumy istiny a táto sa napokon pravidelne mení v
závislosti od čerpania dlžníkom a úhradami zo strany dlžníka. Zákon o spotrebiteľských
úveroch ani iný všeobecne záväzný právny predpis neuvádza, akým spôsobom môže byť vyjadrený údaj
o mesačnej splátke. Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 konštatoval, že „zákon môže stanoviť, že v prípade,ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť

rozsah svojho záväzku.“ Za použitia eurokonformného výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch je
nutné vykladať zákonnú požiadavku uviesť v zmluve výšku mesačnej splátky tak, že z úverovej
zmluvy musí byť spotrebiteľovi jasné a zrozumiteľné, aká je výška mesačnej splátky, pričom je
potrebné prihliadať aj na povahu revolvingového spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie neposúdil
potom vec správne, keď uviedol, že splátka „nie je uvedená dostatočne určitým spôsobom“.

10. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je podľa mienky žalovaného zrejmé aj zo
záveru súdu, že „ak teda žalovaný navýšil z vlastnej vôle aktuálny úverový rámec, bolo potrebné, aby
informoval žalobcu o ďalších náležitostiach, a to konkrétne o RPMN a priemernej RPMN,
nakoľko pre takúto výšku úverového rámca tieto informácie žalobcovi neposkytol“. V tomto prípade sú
v časti 2., ods. 1, bod 1.1 úverovej zmluvy uvedené aj dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN,

výška čerpania 600 eur, výška mesačnej splátky 58,10 eur, poplatok za správu úveru 2,90 eur, splatenie
úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach, celková čiastka k zaplateniu (732 eur), RPMN 45,94 %,
priemerná hodnota RPMN 23,63 %. Tieto údaje presne zodpovedajú dikcii zákona o
spotrebiteľských úveroch.

11. Žalovaný napadol aj výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vzhľadom na
dôvody odvolania považoval za nesprávny.

12. Na tomto základe žalovaný žiadal odvolací súd, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu
zamietne v celom rozsahu, prizná mu nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia,

prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. K podanému odvolaniu sa písomne žalobca vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, preto žiadal odvolací súd o jeho potvrdenie.

14. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch II. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním nebol napadnutý, preto je v tejto časti

právoplatný a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 CSP).

16. Súd prvej inštancie založil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru okrem iného i na závere, že výška
mesačnej splátky nebola uvedená v zmluve dostatočne určitým spôsobom [náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch]. Žalovaný mal za to, že výška mesačnej splátky je uvedená

v súlade so zákonom.

17. V zmluve o úvere si zmluvné strany dojednali výšku mesačnej splátky v znení: „min. 5 % z dlžnej
čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur“.

18.Účelomvyjadreniavýškymesačnejsplátkyvúverovejzmluveje,abymalspotrebiteľužpriuzatváraní
úverovej zmluvy jasnú predstavu o výške splátky, ktorá musí byť určená zrozumiteľne a jasne. Uvedenie
výšky splátky zrozumiteľným a jasným spôsobom nezbavuje dodávateľa ani to, že predmetom úverovej
zmluvy bol revolvingový úver - teda úver, ktorý je dlžníkom čerpaný podľa jeho uváženia až do výšky
úverového rámca. Neurčitým vyjadrením výšky mesačnej splátky spotrebiteľ stráca možnosť voľby

medzi pre neho najvhodnejšími produktami, ev. dodávateľmi.

19. Podstatné pritom tiež je, že od výšky splátok sa odvíja i riadne plnenie úverovej zmluvy. Pokiaľ dlžník
výšku mesačnej splátky nedokáže rozpoznať v správnej výške z dôvodu jej neurčitosti, dostáva sa do
nevýhodného postavenia, keďže zo zmluvy (i zo zákona) plynú nepriaznivé následky v prípade, ak dlžník

neuhradí (resp. neuhrádza) mesačné splátky riadne a včas.

20. Ani podľa odvolacieho súdu takto uvedená výška mesačnej splátky nezodpovedá určitosti a jasnosti
jej vyjadrenia tak, ako je to potrebné podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.Stanovuje iba minimálnu výšku mesačnej splátky, a teda nie je zrejmé, aká mohla byť jej maximálna
výška. Pre spotrebiteľa je rozhodujúca práve maximálna výška splátky. Spotrebiteľ tak nemohol zistiť
skutočnú výšku mesačnej splátky už pri uzatváraní úverovej zmluvy. Minimálna výška mesačnej splátky

pri uzatváraní zmluvy neposkytovala spotrebiteľovi jasnú vedomosť o tom, aká bude výška mesačnej
splátky.

21. Naviac, podľa odvolacieho súdu nie je akceptovateľné, aby bola výška mesačnej splátky nahradená
aktivitou dlžníka smerujúcou k matematickej operácii o jej výške, a to hoci i z údajov v zmluve

dostupných. V tomto prípade zo zmluvy tiež neplynie, že sa veriteľ zaviazal oznamovať dlžníkovi
aktuálnu výšku mesačnej splátky (veriteľ sa zaviazal iba k tomu, že bude dlžníka informovať o všetkých
pohyboch na úverovom účte). Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobca bol pre výpočet splátky odkázaný
na svoje schopnosti a možnosti.

22. Nie je podľa odvolacieho súdu z formulácie výšky splátky zrejmé ani to, čo predstavuje pojem „z

dlžnej čiastky“. Nevedno či ide len o dlžnú istinu - vyčerpanú sumu, alebo zároveň aj o dlžné úroky,
poplatky, prípadne dlžné poistné.

23. Odvolaciemu súdu napokon neuniklo pozornosti, že výšku mesačnej splátky mohol žalovaný meniť
dohodou i telefonicky (bod 4.1. zmluvy o úvere). I toto zmluvné dojednanie spadá pod vyjadrenie

výšky mesačnej splátky. Takáto telefonická zmena výšky mesačnej splátky by nezodpovedala písomne
vyjadrenejvýškemesačnejsplátkyvzmluve.Uvedenépretotiežnezodpovedá§9ods.2písm.k)zákona
o spotrebiteľských úveroch.

24. Vzhľadom na tieto závery bol správny záver súdu prvej inštancie, že vyjadrenie výšky mesačnej

splátky nezodpovedá § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento fakt spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru [§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch].Odvolacísúdsatakzdôvoduhospodárnostikonanianevenovalďalšímdôvodombezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, nakoľko už vyššie uvedený záver o nesprávnom vyjadrení výšky mesačnej
splátky spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

25. Súd prvej inštancie potom posúdil vec vecne správne. Keďže úver je bezúročný a bezpoplatkový,
žalovaný mal nárok len na vrátenie istiny, ktorú žalobca skutočne vyčerpal. Žalobca z účtu vyčerpal
celkovo sumu 13.669,56 eur a vrátil žalovanému sumu 15.945,62 eur, teda istinu úveru preplatil o
2.276,06 eur. Na plnenie tejto sumy žalovaný nemal právny dôvod, preto predstavuje bezdôvodné

obohatenie, ktoré musí žalobcovi vrátiť.

26. Vzhľadom na tieto závery bolo vecne správne rozhodnuté súdom prvej inštancie i o náhrade trov
konania podľa zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP.

27. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. potvrdil
ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).