Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213866
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8715213866.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcov: 1/ N. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX, bytom V. XXX/XA, XXX XX C., 2/ N. P., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/
XXXX, bytom V. XXX/XA, XXX XX C., žalobcovia právne zastúpení Podtatranská advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom č. 44, 059 37 Štôla, adresa pre doručovanie: Nám. sv. Egídia č. 95, 058 01 Poprad,
IČO: 47 234 237, proti žalovanému: N. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom V. XXX/
X, XXX XX C., právne zastúpený Hudzík & Partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mnoheľova
830/15,05801Poprad,IČO:47251654,ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvasprísl.,

o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 17C/469/2015-310 z 24.10.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie nasledovne:

Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. C., zapísané
na W. úrade I., katastrálnom odbore, na LV č. X, ako parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXXmX, rodinný dom súp. č. XXX, nachádzajúci sa na pozemku parc. č. XXX/XX a prikazuje
ich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne titulom vyporiadania spoluvlastníctva zaplatiť
žalovanému sumu 40.000,-Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh žalovaného na vyporiadanie v širšom zmysle zamieta.

II. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Vzáhlavítohtorozhodnutiaidentifikovanýchstránsporusúdprvejinštanciesvojím,užvporadídruhým
rozsudok rozhodol nasledovne:

„I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam:
pozemku parcela registra "C" parcelné číslo XXX/XX o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria,
rodinnému domu s. č. XXX nachádzajúcemu sa na pozemku parc. č. XXX/XX, v k. ú. C., zapísané na

LV č. X na W. úrade odbor katastrálny I..

II. Nehnuteľnosti: pozemok parcela registra "C" parcelné číslo XXX/XX o výmere XXX mX - zastavané
plochy a nádvoria, rodinný dom s. č. XXX nachádzajúci sa na pozemku parc. č. XXX/XX, nachádzajúcesa v k. ú. C., zapísané na LV č. X na W. úrade odbor katastrálny I., p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva žalovaného.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1./ rade náhradu za vyporiadanie vo výške 21.033,33
eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1./ rade a žalobkyni v 2./ rade náhradu za vyporiadanie
vo výške 21.033,33 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením vo vzťahu k

jednému žalobcovi zaniká plnenie vo vzťahu k druhému žalobcovi.

V. Žalobca v 1./ rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 761,69 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

VI. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a“.

2. Svoje rozhodnutie v podstate postavil na závere, že predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva strán sporu ku vyššie označeným nehnuteľnostiam, kde reálne deľba
týchto nehnuteľností možná nie je, a tak pristúpil k druhému spôsobu ich vyporiadania, t.j. ich prikázanie
do výlučného vlastníctva žalovaného, za primeranú náhradu v prospech žalobcov podľa veľkosti ich

podielov, za súčasnej povinnosti žalobcu 1/ zaplatiť žalovanému investície vynaložené do týchto
nehnuteľností. Uprednostnil tak účelnosť využitia nehnuteľnosti žalovaným, ktorý ich spolu so svojou
rodinou užíva od uzavretia manželstva doposiaľ, pred veľkosťou podielov žalobcov 1/ a 2/, u ktorých
navyše účelnosť využitia nehnuteľnosti ( tí sa tam hodlajú nasťahovať, ak im budú prikázané s tým,
že do ich terajšej nehnuteľnosti by sa potom nasťahoval ich syn), musí ustúpiť účelnosti využitia

nehnuteľnosti žalovaným. Vzájomné správanie sa strán nevyhodnotil ako násilné správanie sa tej ktorej
strany ku druhej, ale iba ako vzájomne narušené vzťahy. Pri určení výšky primeranej náhrady vychádzal
zo všeobecnej ceny týchto nehnuteľností určenej znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalca Q.. P.
(63.100,-Eur) a pri výške investícii z tvrdení žalovaného. Takto ustálený skutkový stav potom právne
posúdil podľa ust. § 142 ods. 1 Obč. zák.; výrok o trovách konania podľa ust. § 257 CSP.

3. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadli žalobcovia, poukazujúc na odvolacie dôvody
uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP ( nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenieveci).Súduprvejinštancieodvolateliavpodstatevytýkajúže:(i)nezohľadnilich2/3väčšinový
spoluvlastníckypodielnanehnuteľnostiachzpredmetusporu;(ii)nesprávneposúdilvzájomnésprávanie

sa strán sporu nie ako násilné, ale iba ako vzájomné nezhody; (iii) nezohľadnil tú skutočnosť, že
žalovaný ma ku nehnuteľnostiam iba obmedzený prístup, a preto sa snažil docieliť i zriadenie vecného
bremena vo svoj prospech; (iv) nezohľadnil, že žalobcovia núkajú za primeranú náhradu omnoho viac,
ako je cena podielu žalovaného, kde naproti tomu žalovaný nepreukázal svoju bonitu na vyplatenie
ich podielu; (v) svoje rozhodnutie o vyporiadaní investícií v časti plastových okien založil iba na

tvrdení žalovaného a jeho manželky a v časti investícii za balkón nezohľadnil, že tá nemala vplyv na
hodnotu spoločných nehnuteľností, pričom ju žalovaný urobil bez ich súhlasu. Odvolací návrh žalobcovia
neurobili, no trovy konania uplatnili.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalobcov poukázal na to, že v zmysle judikatúry NS SR

veľkosť podielu nie je rozhodujúci a že súd v tomto smere posúdil aj všetky ostatné okolnosti potrebné
pre rozhodnutie. Taktiež v tomto poukázal, že žalobcovia sa stali väčšinoví spoluvlastníci až v priebehu
sporu, čo súd taktiež zohľadnil, pričom majú zabezpečené stabilné bývanie. Úvaha súdu o tom, že
medzi stranami nejde o násilné správanie, ale iba o vzájomné nezhody je podľa jeho názoru v súlade
s vykonaným dokazovaním s tým, že žalovaný sa od podania žaloby nedopustil žiadneho negatívneho

konania voči žalobcom. Navrhol teda rozsudok potvrdiť a uplatnil i trovy odvolacieho konania.

5. Žalobcovia následne zopakovali svoju odvolaciu argumentáciu. Ďalšie podania strán dané neboli.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( § 379 CSP)a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne nesprávny
s použitím § 388 CSP zmeniť.

7. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie

bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je len
právne posúdenie otázky spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorú posudzoval už súd
prvej inštancie a obidve sporové strany sa k tejto otázke vyjadrili, odvolací súd nepovažoval za potrebné
a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

8. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý
zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu prikázaním nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalovaného, tu prihliadajúc na účelnosť využitia nehnuteľností, pričom pri výške primeranej
náhrady vychádzal zo všeobecnej ceny nehnuteľností určenej znaleckým posudkom a súčasne vykonal
i vyporiadanie v širšom zmysle, keď žalobcu 1/ zaviazal na zaplatenie investícii.

9. Na úvod je potrebné uviesť zásadnú skutočnosť, a to, že súd prvej inštancie v tejto veci rozhodoval
po druhý krát po tom, čo mu bolo prvé rozhodnutie odvolacím súdom zrušené, pričom odvolací súd
uviedol v tejto veci svoj právny názor. Napriek právnemu názoru prezentovanému v predchádzajúcom
rozhodnutí odvolacieho súdu, súd prvej inštancie z neho, ako aj z právnej úpravy a judikatúry viažucej

sa k súdenej veci dôsledne nevychádzal.

10. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu vyplynulo, že žalobca 1/, žalovaný a ich
brat K. sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. X, k.ú. C., pozemok
parcela registra C, č. XXX/XX o výmere XXXmX - zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súp.

č. XXX, nachádzajúceho sa na uvedenej parcele, každý v podiele X/X z celku, a to na základe dedenia
po svojich rodičoch (matke A., sp. zn. XXD/XXX/XXXX, D not/XX/XXXX a otcovi K., sp. zn. XD/XX/
XXXX, D not/XX/XXXX). E. K. v priebehu sporu previedol svoj spoluvlastnícky podiel kúpnou zmluvou
na žalobcu 1/. Ten je teraz zapísaný na LV, ako 2/3 vlastník týchto nehnuteľností. K uvedenému prevodu
došlo za trvania manželstva žalobcov 1/ a 2/, preto 1/3 podielu je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/

a 1/3 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Žalovanému naďalej svedči 1/3 podiel na
týchtonehnuteľnostiach.Obestranymalizáujemnadobudnúťspornénehnuteľnostidosvojhovýlučného
vlastníctva, preto spornou zostala otázka komu prikázať nehnuteľnosti do vlastníctva.

11. Zo súdom prvej inštancie citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. zák. upravujúceho zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je zrejmé, že z povahy podielového spoluvlastníctva
ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k
dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho
vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie

v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení
spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového
spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto
veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným

parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Súdne konanie začína len
na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel.
Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom
ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ
ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum

partium“, avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže
proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške
jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom
pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktorémožno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo
ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie.

12. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení
spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny
vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku),

súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej
úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych
vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia
tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že
jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci,
ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému

poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli
samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra
nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok,
pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba
vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho

všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou
správou katastra (§ 67 zákona č. 162/1995 Z.z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa
pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení. V danom prípade
bolo preukázané, že reálna deľba sporných nehnuteľností nie je technicky možná.

13. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta od účinnosti

novely zákonom č. 526/2002 Z.z. stanovuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno
vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré
zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú

uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych
podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet
spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto
smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a
jeho porovnania s iným. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá

vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým)
zo spoluvlastníkov. Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo
spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. Zároveň je vždy potrebné skúmať schopnosť vyplatenia
finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel.

14. Ak § 142 ods. 1 Obč. zák. stanovuje, že súd prihliadne na účelné využitie veci, ide o právnu normu
s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. právnu normu, ktorej hypotéza nie je stanovená priamo právnym
predpisom, ale ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade
vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. V rámci
posudzovania účelného využitia veci tak možno podľa veľkosti podielov zohľadniť celý rad skutočností

rozhodujúcich pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva.
Pre rozhodnutie komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani
účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Súd však musí
riadne zdôvodniť prečo kritériá výšky podielov a účelného využitia veci nie sú v konkrétnom prípade
rozhodujúce.

15. Medzi ďalšie, v ustanovení § 142 ods. 1 Obč. zák. priamo neuvedené okolnosti významné
pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného vlastníctva jedného zospoluvlastníkov, treba zaradiť aj schopnosť jednotlivých, navzájom si konkurujúcich, spoluvlastníkov
zaplatiť ostatným spoluvlastníkom primeranú náhradu.

16. V prejednávanej veci bolo potom podstatnou spornou skutočnosťou komu prikázať nehnuteľnosti
do vlastníctva, nakoľko obe strany prejavili takýto záujem. Ako vyplýva z citovanej právnej úpravy
zákon stanovuje, že prikázanie veci jednému spoluvlastníkovi je možné za primeranú náhradu, potom
to znamená, že súd môže prikázať vec len tomu spoluvlastníkovi, resp. spoluvlastníkom, ktorý
preukážu schopnosť primeranú náhradu zaplatiť. Nie je sporné, že obe strany navrhovali podielové

spoluvlastníctvo zrušiť a rovnako sa domáhali, aby im nehnuteľnosti boli prikázané. Kritérium veľkosti
spoluvlastníckych podielov je pre výsledok konania významné, keďže podiely nie sú rovnaké. Kritérium
účelného využitia veci svedčí viac žalovanému, ktorý v nehnuteľnosti dlhodobo býva so svojou
manželkou a má záujem ju aj naďalej užívať, hoc má k nej obmedzený prístup, ktorého elimináciu
sa snaží docieliť v inom konaní. Žalobcovia účelnosť využitia veci odvodzujú z možnosti prenechania
ich terajšieho domu svojmu synovi za odplatu a následného nasťahovania sa do nehnuteľnosti z

predmetu sporu. Nemožno však súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o tom, že nebolo preukázané
násilné správanie sa niektorej zo strán, pretože násilné správanie sa žalovaného voči žalobcom
plynie zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, ak ten poukázal na trestné konanie
vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 4T/33/2016, v ktorom bol žalovaný právoplatne uznaný
za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania sa voči obom žalobcom, ako i na priestupkové

konania vedené pod č. PR XXXX/XXX, PR XXXX/XXX, v ktorých bol žalovaný právoplatne uznaný
za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu opäť voči žalobcom, a nič na
tom nemôže zmeniť ani skutočnosť, že uvedených protiprávnych konaní sa dopustil pred podaní
žaloby, lebo rozhodujúcim v tomto smere je, že sa ich dopustil počas trvania spoluvlastníctva, a to
voči spoluvlastníkom. Žalobcovia sa naproti tomu judikovaného protiprávneho konania voči žalovanému

nedopustili. Žalobcovia sú schopní na vyplatenie podielu žalovanému zaplatiť sumu 40.000,-Eur, ktorá
skoro dvojnásobne prevyšuje cenu podielu žalovaného určenú znaleckým posudkom (21.033,33Eur).
Žalovanýnaprotitomuibadeklarujenavyrovnaniezaplatiťcenupodieluplynúcuzoznaleckéhoposudku.
To hovorí v prospech žalobcov. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že pre prikázanie
nehnuteľnosti žalobcom potom svedčí viac hľadísk.

17. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a právnych argumentov dospel odvolací
súd k jednoznačnému záveru, že najrozumnejšiemu a najspravodlivejšiemu spôsobu usporiadania
vzťahov medzi žalobcami a žalovaným ako podielovými spoluvlastníkmi zodpovedá riešenie, a to
zrušenie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, prikázanie ich do bezpodielového

spoluvlastníctva žalobcom za primeranú náhradu.

18. Premetom odvolacieho prieskumu bol aj výrok V. o povinnosti žalobcu 1/ zaplatiť žalovanému sumu
761,69Eur za investície, ktorý je od ostatných výrokov nezávislý, pretože vyporiadanie spoluvlastníctva v
širšomzmyslenemávýslovnúoporuvObč.zák.,ktorábypodriaďovalarozhodnutieoňomvšeobecnému

režimu výrokov o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. V tomto smere však žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno, či, ak áno, potom v akom konkrétnom druhu a výške ním uplatnené investície aj
skutočne vykonal a či mal na ich vykonanie súhlas ostatných spoluvlastníkov.

19. Preto odvolací súd postupujúc podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil

tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam z predmetu sporu, tie prikázal do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov za primeranú náhradu vo výške 40.000,- Eur a návrh
žalovaného na vyporiadanie v širšom zmysle zamietol.

20. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396

ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom bol priznaný nárok na náhradu
trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).