Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoCsp/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318203166
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5318203166.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: H. G., nar. XX.
X. XXXX, . bytom E. XXX, XXX XX P., o zaplatenie 964,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 9Csp/72/2018-69 zo dňa 31. marca 2002, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu v časti výrokoch nenapadnutých odvolaním (výrok I.) ponecháva n e d o

t k n u t ý.

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom č.k. 9Csp/72/2018-69 zo dňa 31. marca 2002 v spojení s
opravným uznesením čk. 9Csp/72/2018-105 zo dňa 04. júna 2020 rozhodol, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 914,69 eur, úrok 36,82 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 914,69 eur od 1. 11. 2018 do zaplatenia a poplatky za poistenie vo výške 0,76 eur v lehote 30 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Ďalej rozhodol, že žalobca má

voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,38 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 20. 11. 2018, sa žalobca voči žalovanej
domáha zaplatenia istiny vo výške 964,69 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa
2. 2. 2018 uzatvoril žalobca so žalovanou úverovú zmluvu číslo 0000000000483914, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1 000,-- eur. Vykonaným dokazovaním
mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah z titulu uzatvorenej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 0000000000483914 zo dňa 2. 2. 2018. Uzatvorenie predmetnej
zmluvy žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala. Preto súd vzal za nesporné, že medzi žalobcom a
žalovanou vznikol právny vzťah z titulu predmetnej úverovej zmluvy. Okresný súd úverovú zmluvu číslo
0000000000483914 zo dňa 2. 2. 2018 vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu a právny vzťah založený
medzi žalobcom a žalovanou predmetnou zmluvou ako spotrebiteľský vzťah. Na základe predmetnej
zmluvy číslo 0000000000483914 zo dňa 2. 2. 2018 žalobcovi vznikla povinnosť žalovanej poskytnúť
dojednanú sumu úveru vo výške 1 000,-- eur a žalovanej vznikla povinnosť úver žalobcovi splatiť v

dojednaných 96 anuitných splátkach, každú splátku vo výške 15,71 eur. Žalovaná poskytnutie úveru
žalobcom vo výške 1 000,-- eur žiadnym spôsobom nespochybnila. Súd preto vzal za nesporné, že
žalobca svoju povinnosť poskytnúť žalovanej dojednanú sumu úveru splnil a žalovanej úver vo výške
1 000,-- eur poskytol. Žalovaná svoju povinnosť poskytnutý úver splácať riadne a včas v dojednanýchsplátkach porušila. Na poskytnutý úver uhradila celkom sumu vo výške 80,45 eur. Iné, ďalšie úhrady
na poskytnutý úver žalovaná v konaní netvrdila, ani nepreukázala. Žalobca preto odôvodnene ku dňu
31. 10. 2018 vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru, v dôsledku ktorej skutočnosti žalovanej vznikla

povinnosť žalobcovi vrátiť neuhradený zostatok poskytnutého úveru jednorazovo. Žalobca zo žalovanou
uhradenej sumy spolu vo výške 80,45 eur použil na úhradu úveru sumu vo výške 35,41 eur. Na
sumu poskytnutého úveru súd započítal aj žalovanou uhradenú sumu poplatku za poskytnutie úveru
vo výške 50,-- eur, ktorý poplatok súd považoval za nedôvodný, keďže v konaní vo vzťahu k tejto
žalobcom účtovanej sume nebolo preukázané žiadne primerané protiplnenie poskytnuté žalovanej. Pre

spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale tieto úkony sú vykonávané vo vlastnom záujme
dodávateľa. V tomto smere súd poukazuje i na závery rozhodnutia Vrchného krajinského súdu v
Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10). Neuhradený zostatok poskytnutého úveru je potom vo výške
914,69eur(poskytnutýúvervovýške1000,--eurmínusúhradanaúvervsume35,41eurmínus50,--eur
žalobcom žalovanej účtovaná suma ako poplatok za poskytnutie úveru, ktorého vyúčtovanie žalobcom

vyhodnotil súd ako nie dôvodné). Úhradu uvedenej sumy zostatku úveru vo výške 914,69 eur súd v
konaní nemal preukázanú ani čiastočne. Preto súd v uvedenej časti 914,69 eur žalobcom uplatnený
nároknazaplatenieistinyposkytnutéhoúveruvyhodnotilakodôvodnýavozvyškutentonárokvyhodnotil
ako nedôvodný. Súd ako dôvodný vyhodnotil aj nárok žalobcu na zaplatenie dojednaného zmluvného
úroku, avšak iba do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a

požadovaní jeho splatenia naraz už nárok na úrok z úveru podľa názoru súdu neprináleží, ale prináleží
nárok na úrok z omeškania. Ako dôvodný súd vyhodnotil i žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
poplatku za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,76 eur, k úhrade ktorého sa žalovaná zaviazala
v bode 1.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 0000000000483914 a ktorého úhradu žalovaná v
konaní netvrdila, ani nepreukázala. Žalobca si ďalej v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z

omeškania vo vyčíslenej výške 0,42 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny vo
výške 964,69 eur od 1. 11. 2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených
úrokov vo výške 36,82 eur od 1. 11. 2018 do zaplatenia. Žalobcovi v zmysle vyššie citovaného § 369 ods.
1, ods. 3 Obchodného zákonníka prináleží voči žalovanej nárok na úrok z omeškania, keďže žalovaná
ani po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru neuhradený zostatok úveru žalobcovi neuhradila. Zostatok

úveru, s ktorým sa žalovaná dostala do omeškania v nadväznosti na vyššie uvedené dôvody, je v sume
914,69 eur. Preto súd žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania zo sumy 914,69 eur počnúc od 1.
11. 2018, t. j. odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do zaplatenia vyhodnotil
ako dôvodný a v časti uplatneného úroku z omeškania presahujúceho základ pre jeho výpočet vo výške
914,69 eur, t. j. zo sumy 50,-- eur (žalobcom uplatnený základ pre výpočet úroku z omeškania v sume

964,69 eur mínus 914,69 eur, z ktorého základu súd žalobcovi nárok na úrok z omeškania priznal) od 1.
11. 2018 do zaplatenia ako nedôvodný. Ako nedôvodný súd vyhodnotil i žalobcom uplatnený nárok na
úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo zmluvného úroku vo výške 36,82 eur počnúc od 1. 11. 2018 do
zaplatenia, nakoľko z príslušenstva úveru, ktorým dojednané zmluvné úroky nepochybne sú, nárok na
úrok z omeškania neprináleží. Vo výroku o trovách konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným §

255 ods. 2 CSP. Za základ pre výpočet pomeru úspechu žalobcu a žalovanej v konaní súd vzal sumu vo
výške 1 222,55 eur predstavujúcu súčet sumy 964,69 eur z titulu uplatneného nároku na istinu úveru,
sumy 36,82 eur z titulu zmluvného úroku, sumy 0,42 eur z titulu vyčísleného úroku z omeškania, sumy
148,94 eur zodpovedajúcej zmluvnému úroku vo výške 10,90% ročne zo sumy 964,69 eur od 1. 11. 2018
do dňa vyhlásenia rozhodnutia, sumy 68,32 eur zodpovedajúcej úroku z omeškania o výške 5% ročne

zo sumy 964,69 eur od 1. 11. 2018 do dňa vyhlásenia rozhodnutia, sumy 2,60 eur zodpovedajúcej úroku
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 36,82 eur od 1. 11. 2018 do dňa vyhlásenia rozhodnutia a
sumy 0,76 eur z titulu nezaplatených poplatkov za poistenie. Žalobca bol v konaní úspešný čo do sumy
914,69 eur z titulu zostatku úveru, do sumy 36,82 eur z titulu zmluvných úrokov, do úrokov z omeškania
zo sumy 914,69 eur od 1. 11. 2018 do zaplatenia, ktoré do dňa vyhlásenia rozsudku predstavujú sumu vo

výške 64,78 eur a poplatkov za poistenie vo výške 0,76 eur, t. j. ku dňu rozhodovania súdu predstavoval
úspech žalobcu spolu sumu vo výške 1 017,05 eur a neúspešný bol do sumy 205,50 eur. Naopak
žalovanákudňurozhodovaniasúdubolaúspešnádosumy205,50euraneúspešnáčodosumy1017,05
eur. Percentuálne bol žalobca úspešný v rozsahu 83,19% a neúspešný v rozsahu 16,81 %. Žalovaná
bola úspešná v rozsahu 16,81% a neúspešná v rozsahu 83,19%. Žalobca bol v konaní úspešnejší.

Jeho čistý úspech predstavuje 66,38% (úspech žalobcu 83,19% mínus neúspech žalobcu 16,81%) a v
uvedenom rozsahu súd v súlade s citovaným § 255 ods. 2 CSP žalobcovi voči žalovanej priznal nárok
na náhradu trov konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výrokom
II. a III. rozsudku. Žalovanému bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver vo výške 1000,--

EUR, z ktorého žalovaný časť finančných prostriedkov vo výške 50,-- EUR použil na úhradu poplatku
za poskytnutie úveru. Použitie časti poskytnutej sumy žalovaným na úhradu poplatku dohodnutého
priamo v úverovej zmluve v ods. 1.2 Základné podmienky nijako nespochybňuje výšku sumy úveru
poskytnutej žalovanému ani neznižuje istinu dlhu žalovaného. Zo znenia § 499 ObZ vyplýva, že poplatok
za poskytnutie úveru možno dojednať ako jeden z dvoch nárokov na protiplnenie za poskytnutie

hlavného predmetu plnenia - úveru. Žalobca má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia
peňažných prostriedkov až do ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Keďže zmluvné
úroky ku dňu zosplatnenia celého dlhu boli vyčíslené pevnou sumou, ktorá pripadá na časť anuitných
splátok neuhradených dlžníkom, pripadajúca na zmluvný úrok, naakumulovanú ku dňu zosplatnenia
a táto sa ďalej (t.j. po zosplatnení celého dlhu) nenavyšuje, nejde ohľadom nároku na tento úrok z
omeškaniaorozporsozásadouanatocizmu,ktorámázamedziťneodôvodnenémunavyšovaniunárokov

veriteľov ohľadom príslušenstva. Súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi 66,38%, keď pri
posudzovaní úspechu a neúspechu v konaní prihliadal nielen na úspech v konaní v časti istiny ale aj v
časti príslušenstva. Súd pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty
sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu, ktorá bola uplatnená vo výške 964,69 eur. Žalobca navrhuje,
aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v

napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalovaného zaviaže uhradiť dlh
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného
konania aj odvolacieho konania v rozsahu 100% - vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1

a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V ostatných častiach ponechal napadnutý rozsudok
nedotknutý.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie

náležitým spôsobom odôvodnil.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rozsudku nevysporiadal a

ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej
inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré
poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za
dôvodné, neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody,
a preto napadnutý rozsudok okresného súdu odvolací súd potvrdil ako vecne správny.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

11. Odvolateľ v podanom odvolaní tvrdil, že žalovanej bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver vo
výške 1000 Eur, z ktorého časť finančných prostriedkov vo výške 50 Eur sa použila na úhradu poplatku
za poskytnutie úveru. Túto sumu však okresný súd započítal na sumu poskytnutého úveru (poplatok

za poskytnutie úveru vo výške 50 Eur). Odvolací súd tento poplatok za poskytnutie úveru považuje za
nedôvodný. Aj podľa názoru odvolacieho súdu za tento poplatok (služby) nebolo preukázané žiadne
primerané protiplnenie poskytnuté žalovanej. Veriteľ nemôže spoplatňovať akékoľvek úkony a služby, za
ktoré dlžníkovi neposkytuje reálne protiplnenie, čo v danom prípade preukázané nebolo. Poskytovanie
úverov je predmetom obchodnej činnosti žalobcu.

12. Dlžník sa dostane do omeškania so splatením dlhu, ten sa stane splatným a následne nastupuje
právo veriteľa požadovať úrok z omeškania a prípadne aj zmluvnú pokutu. Základná myšlienka pri
aplikácii § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádza z kogentnosti tohto ustanovenia. Pri omeškaní
dlžníka so splácaním pohľadávky veriteľa tento má nárok iba na plnenia, ktoré mu § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka priznáva. Má teda nárok požadovať vrátenie úveru alebo jeho časti, ktorú ešte
dlžník nesplatil a zároveň môže požadovať od dlžníka úroky z omeškania. Už Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí (sp. zn.: 4 Obo 143/1998) jasne definuje, že úroky z poskytnutých
finančných prostriedkov (zmluvné úroky) patria veriteľovi iba do splatnosti dlhu, prípadne splatnosti jeho
jednotlivých splátok. Tieto úroky z poskytnutého úveru predstavujú odmenu pre veriteľa za to, že umožnil

dlžníkovi užívať istinu, teda užívať požičané finančné prostriedky (tento názor vyslovil napr. NS ČR 33
Odo 657/2005).

13. Samotné užívanie finančných prostriedkov veriteľa však môže byť odmeňované iba počas platnosti
doby úveru, teda počas doby, ktorá je zmluvnými stranami dohodnutá ako doba, v ktorej sa dlžník

zaväzuje samotný dlh splatiť (zvyčajne v pravidelných splátkach). Týmto spôsobom sú aj koncipované
úverové zmluvy, kedy na začiatku celého zmluvného vzťahu sa práve určuje obdobie a k nemu sa
viažuca úverová sadzba, ktorá sa uplatňuje počas tohto obdobia.

14. Vyhlásením predčasnej splatnosti zmluva zaniká práve týmto okamihom a práve týmto okamihom

nastupuje nová povinnosť spotrebiteľa (dlžníka), práve k tomu okamihu sa zastavuje (zmluvne
dohodnutá) povinnosť spotrebiteľa platiť (riadne, zmluvne dohodnuté) úroky a spotrebiteľ je povinný
vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine len tie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky, ktoré boli
splatné k predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

15. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa zmluva o
spotrebiteľskom úvere zaniká. Zánikom zmluvy zanikajú práva a povinnosti zmluvných strán v nej
uvedené. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa
ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania
spotrebiteľasvrátenímtýchtoprostriedkovjespotrebiteľpovinnýplatiťvýlučneúrokyzomeškania,avšak

nie riadne úroky.

16. K zmluvnému úroku po predčasnom zosplatnení odvolací súd uvádza, že v zmysle uznesenia
Najvyššieho súdu SR 5 Cdo/42/2020 zo dňa 16. júna 2020 dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ
zviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti

úveru spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri
riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.17. Rešpektovaním názoru najvyššieho súdu SR ako vyššej súdnej autority odvolací súd konštatuje, že
okresný súd rozhodol správne, keď ako dôvodný vyhodnotil aj nárok žalobcu na zaplatenie dojednaného

zmluvného úroku, avšak iba do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru a požadovaní jeho splatenia naraz už nárok na úrok z úveru neprináleží, ale prináleží
nárok na úrok z omeškania. Žalobca do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. do dňa 31.
10. 2018, zmluvné úroky vyčíslil vo výške 80,06 eur. Na uvedenú sumu úrokov žalobca započítal zo
žalovanou vykonaných úhrad sumu vo výške 43,24 eur. Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru

neuhradené zmluvné úroky predstavujú sumu vo výške 36,82 eur (80,06 eur mínus 43,24 eur). Úhradu
uvedenej sumy zmluvných úrokov vo výške 36,82 eur žalovaná v konaní netvrdila, ani nepreukázala.
Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd rozhodol správne, keď nárok na zaplatenie sumy vo výške
36,82 eur z titulu neuhradeného zmluvného úroku do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vyhodnotil
ako dôvodný a v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 10,90% ročne z
nezaplatenej istiny vo výške 964,69 eur od 1. 11. 2018 do zaplatenia ako nedôvodný.

18. Podľa vyššie uvedeného je odvolací súd názoru, že žalobcom uplatnený nárok v časti uplatneného
úroku z omeškania presahujúceho základ pre jeho výpočet vo výške 914,69 eur, t. j. zo sumy 50 eur
(žalobcom uplatnený základ pre výpočet úroku z omeškania v sume 964,69 eur mínus 914,69 eur,
z ktorého základu súd žalobcovi nárok na úrok z omeškania priznal) od 1. 11. 2018 do zaplatenia

nedôvodný. Ako nedôvodný tiež považuje aj žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške
5% ročne zo zmluvného úroku vo výške 36,82 eur počnúc od 1. 11. 2018 do zaplatenia, nakoľko z
príslušenstva úveru, ktorým dojednané zmluvné úroky nepochybne sú, nárok na úrok z omeškania
neprináleží. Ako nedôvodný odvolací súd vyhodnotil tiež žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
vyčísleného úroku z omeškania vo výške 0,42 eur, nakoľko tento úrok bol žalobcom vyčísľovaný zo

sumy jednotlivých splátok, v ktorými sa žalovaná dostala do omeškania a v ktorých splátkach je zahrnutá
nielen suma úveru, ale aj suma dojednaného zmluvného úroku, z ktorého, ako už bolo uvedené, nárok
na úrok z omeškania neprináleží.

19. Odvolací súd tiež považuje za správne, keď sa okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania riadil

ustanovením § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný čo do sumy 914,69 eur z titulu zostatku
úveru, do sumy 36,82 eur z titulu zmluvných úrokov, do úrokov z omeškania zo sumy 914,69 eur od 1. 11.
2018 do zaplatenia, ktoré do dňa vyhlásenia rozsudku predstavujú sumu vo výške 64,78 eur a poplatkov
za poistenie vo výške 0,76 eur, t. j. ku dňu rozhodovania súdu predstavoval úspech žalobcu spolu sumu
vo výške 1 017,05 eur a neúspešný bol do sumy 205,50 eur. Naopak žalovaná ku dňu rozhodovania

súdu bola úspešná do sumy 205,50 eur a neúspešná čo do sumy 1 017,05 eur. Percentuálne bol žalobca
úspešný v rozsahu 83,19% a neúspešný v rozsahu 16,81 %. Žalovaná bola úspešná v rozsahu 16,81% a
neúspešná v rozsahu 83,19%. Žalobca bol v konaní úspešnejší. Jeho čistý úspech predstavuje 66,38%
(úspech žalobcu 8,19% mínus neúspech žalobcu 16,81%) a v uvedenom rozsahu okresný súd v súlade
s citovaným § 255 ods. 2 CSP žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania, s čím

sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.

20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V ostatných častiach ponechal
napadnutý rozsudok nedotknutý.

21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej strane však
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej

časti jeho rozsudku.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)