Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. august 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/106/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321201156
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1321201156.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v konaní o starostlivosti o maloleté deti R.:
U., narodená dňa XX.XX.XXXX a L., narodená dňa XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Krátka 1,
Senec, deti rodičov: matka - Y. R., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: S. XXb, R. C. a otec - L. R.,

narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: S. XXb, R. C., toho času: G. XX, R. C., o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 12. marca 2021, č. k. 37P/34/2021-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12. marca 2021, č. k. 37P/34/2021-24 v
napadnutej časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 12.03.2021, č. k. 37P/34/2021-24 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí R.: U., nar. XX.XX.XXXX
sumou 100,- € mesačne a L., nar. XX.XX.XXXX sumou 80,- € mesačne, ktoré sumy je otec povinný
zasielať k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 12.03.2021.
Súd prvej inštancie súčasne určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa končí konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn.
38P/160/2019.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa
01.03.2021 sa matka maloletých detí U. a L. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by bola určená vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom. Svoj návrh odôvodnila odkazom na

doterajší priebeh konania vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode. Zdôraznila, že s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej
domácnosti od októbra 2018, od ktorého obdobia hradil otec k rukám matky čiastku 125,- € mesačne
na každé dieťa. Počnúc mesiacom apríl 2020 túto čiastku svojvoľne znížil na čiastku 30,- € mesačne,
na každé dieťa a od januára 2021 nehradí k rukám matky žiadne výživné na deti. Keďže otec prestal
uhrádzať výživné na maloleté deti, matka je nútená, okrem poskytovania osobnej starostlivosti deťom,

znášať všetky náklady na maloleté deti sama. Matka pritom pravidelne vypracováva rozpis nákladov na
maloleté deti a otec tak má skutočný prehľad o všetkých nákladoch, ktoré matka vynakladá na výchovu
a výživu detí. Napriek tomu nielenže neprehodnotil svoj postoj ohľadom výšky výživného na deti, ale toto
dokonca prestal uhrádzať úplne. Otec pritom má možnosti a schopnosti prispievať na výživu svojich detí
v riadnom a dostatočnom rozsahu, nielen v nevyhnutnom. Na základe uvedeného mala matka za to, že
jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a žiadala súd, aby mu v celosti vyhovel.3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1,
§ 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku a § 2 ods. 1, § 366 Civilného mimosporového poriadku, a vecne tým, že po zvážení všetkých

vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
je dôvodný a naliehavý právny záujem na jeho nariadenie je daný. Rodičia maloletých detí U. a L. nežijú
v spoločnej domácnosti a sú medzi nimi prítomné nezhody ohľadom plnenia si vyživovacej povinnosti zo
strany otca voči maloletým deťom. Plnenie si vyživovacej povinnosti k dieťaťu je pritom najzákladnejším
atribútom rodičovských povinností a v prípade, že si niektorý rodič túto svoju povinnosť neplní, dochádza

k porušeniu jeho rodičovských povinností a v takom prípade je potrebné rozsah tejto povinnosti takémuto
rodičovi upraviť súdnym rozhodnutím tak, aby sa zabezpečilo uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletých detí a nedošlo k ohrozeniu ich zdravého vývinu. Matkou navrhovaná výška výživného zo
strany otca voči deťom bola súdom vyhodnotená ako zodpovedajúca pomernej časti nákladov na
základné a odôvodnené potreby detí tak, ako sú súdu známe z doposiaľ vykonaného dokazovania vo
veci samej, z rozhodovacej činnosti a tiež je súladná s právnou úpravou, podľa ktorej sa neodkladným

opatrením určuje výživné v nevyhnutnej miere, slúžiacej k ochrane práv detí do doby, keď o výchove
a výžive nebude rozhodnuté v konaní vo veci samej, v ktorom súd uskutoční aj potrebné dokazovanie,
v rámci ktorého bude zisťovať jednotlivé potreby a záujmy oboch detí a ich odôvodnenosť, spolu s ich
finančným zabezpečením.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Otec maloletých detí podal voči nariadenému neodkladnému opatreniu v zákonnej lehote odvolanie
a uviedol, že svoje odvolanie po právnej stráne odôvodňuje podľa § 365 ods. 1) CSP tým, že podľa

§ 365 ods. 1) písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (otcovi), aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; podľa § 365 ods. 1) písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam; podľa § 365 ods. 1) písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že nevie čím

matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila, a taktiež nevie, čím matka odôvodnila
bezprostredne hroziacu ujmu a nevie, aké matka k návrhu priložila dôkazy. V rámci jedného z odvolacích
dôvodov otec považuje za potrebné poukázať na procesné pochybenia (nesprávny procesný postup), ku
ktorému podľa jeho názoru došlo počas konania na súde prvej inštancie, resp. ktoré sa týka uznesenia,
pričomvjehodôsledkudošlokneprehliadnuteľnémuporušeniuprocesnýchprávotca,najmäkporušeniu

jeho práva na spravodlivý proces. Otec považuje postup súdu prvej inštancie za kardinálne porušenie
jeho práv garantovaných Ústavov SR. V konaní o vydanie neodkladného opatrenia došlo k viacerým
porušeniam procesných práv žalovaného, najmä k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd
podľa otca porušil procesné práva otca tým, že mu nezaslal návrh matky, ktorý matka doručila súdu
dňa 01.03.2021, a na ktoré sa súd prvej inštancie v uznesení odvoláva, a ktorým matka žiadala súd

o nariadenie vyživovacej povinnosti. Podľa otca súd porušil procesné práva otca tým, že mu nedoručil
prílohy k návrhu matky, ktorý matka doručila súdu dňa 01.03.2021, a na ktoré sa súd prvej inštancie
v uznesení odvoláva, a ktorým matka žiadala súd o nariadenie vyživovacej povinnosti. Na druhej
strane súd v uznesení na návrh matky a na prílohy odkazuje, čo je neakceptovateľné. Otec v tejto
veci poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 141/2010, podľa

ktorého: „Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba
považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému
účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom
kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďže v danej veci
vyjadrenie žalobcu nebolo doručené žalovanej, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné

odvolacie konanie považovať za spravodlivé. Preto dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu
základného práva dovolateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola dovolateľke odňatá možnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Vzhľadom na vyššie uvedené sa otec nevie kvalifikovane vyjadriť

v odvolaní nielen k tomu, či súd prvej inštancie vo veci výroku neodkladného opatrenia o výživnom na
čas do rozhodnutia vo veci samej je vecne správne a právne odôvodnené, respektíve, či súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k správnym alebo nesprávnym skutkovým zisteniam. Otec nevie, čo
matka vo svojom návrhu doručenom súdu prvej inštancie dňa 01.03.2021 tvrdí, môže sa len domnievaťz vecného odôvodnenia súdu prvej inštancie uvedeného v ods. 2 uznesenia. Otec považuje konanie
súdu prvej inštancie a nedoručenie mu vyjadrenia, ktoré matka doručila súdu dňa 01.03.2021, a na
ktoré sa súd prvej inštancie v uznesení odvoláva, a ktoré považuje súd za kľúčové ako za porušenie

práva otca na spravodlivý proces (,,right to fair trial“) a na jeho právo na riadne podanie a odôvodnenie
odvolania. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1) písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam otec uvádza, že matka v návrhu
neosvedčila splnenie hmotnoprávnych podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a to potrebu
bezodkladnej naliehavej úpravy, bezprostredne hroziacu ujmu a neosvedčila dôvodnosť jej obáv. Otec

v rámci svojho odvolania uviedol, že splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
nemožnovyvodiťlenzosamotnýchtvrdenímatky,nojepotrebnétietotvrdeniaosvedčiť,atoaspoňdotej
miery,žemožnodôvodnenadobudnúťpresvedčenieoichpravdivosti,keďprinariaďovaníneodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, čo je
povinnosťou matky. Naviac matka žiadne tvrdenia v tomto smere v návrhu neuviedla, a takéto obavy
ani nevplývajú z dôkazov, lebo žiadne nedoložila. Podľa § 329 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia podľa
otca vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na
vydanie rozhodnutia vo veci samej. V tomto prípade podľa otca nepostačuje iba obava, naviac žiadna tu
ani nebola preukázaná, nakoľko otec nielenže plní vyživovaciu povinnosť v peňažnej forme, čo matka

potvrdila, ale sa o maloleté deti aj osobne stará, keďže sa s nimi stretáva. Toto ohrozenie osvedčenia
musí byť konkrétne, reálne, a musí hroziť bezprostredne, keď existencia. Je zrejmé, že tak ku dňu
podania návrhu, ako aj ku dňu písania tohto vyjadrenia a ani ku dňu rozhodovania žiadna hrozba vo
vzťahu k neplneniu si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom R. strany otca nehrozí a ani nie je
reálna. Otec uvádza, že matkine odôvodnenia návrhu na naradenie neodkladného opatrenia ako aj

vecne odôvodnenie súdu v uznesení nielenže nepreukazujú, že existuje potreba bezodkladne upraviť
pomery čo do potreby nariadenia vyživovacej povinností otcovi, na čas do rozhodnutia vo veci samej, ale
tieto skutkové tvrdenia matky sa nezakladajú na pravde, sú všeobecného charakteru a čo je podstatné
matka ich ani žiadnym spôsobom nepreukázala, to znamená nesplnila atribút tzv. ,,osvedčovania“,
pretože svojou všeobecnosťou nespĺňajú ani atribút vysokej miery pravdepodobnosti, a preto otcovi nie

je zrejmé na základe čoho sa súd prvej inštancie sa matkinými tvrdeniami stotožnil. Je síce pravdou,
že matkou predložené dôkazy k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neboli otcovi vôbec
doručené avšak otec môže vo všeobecnosti konštatovať, že rozpis a písanie výdavkov matky, na ktoré
sa súd v odôvodnení uznesenia odvoláva, pokiaľ sú rovnaké ako uviedla matka vo veci samej (bez toho
aby ich dôkazné podložila) nepreukazujú, že sú odôvodnené a nevyhnutné a nepreukazujú, že otcom

poukazované výživné je nedostatočné. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že od októbra 2018 začal
dobrovoľne a bez dohody vyplácať matke sumu 250 € na 2 deti. Dôvod, prečo v apríli 2020, došlo k
zníženiu výživného súviselo s objektívnymi príčinami a to začiatkom koronakrízy, nakoľko otec začal
pracovať v obmedzenom režime a maloleté deti si na druhej strane brával do častejšej starostlivosti
(50:50), čo matka opomenula uviesť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec odvtedy

maloletým deťom zabezpečuje kompletnú starostlivosť, ošatenie, stravovanie, bývanie, aktivity a všetko
čo treba v plnom rozsahu k riadnemu plnohodnotnému životu, čo súd nevzal do úvahy, nakoľko matka
klamala, keď v návrhu uviedla, že znáša všetky náklady na maloleté deti sama, čo nie je pravda a ani to,
že znáša osobnú starostlivosť o deti sama, pričom s deťmi trávi ako ich otec viac času ako ich matka.
Otec má za to, že matka vo veci samej predkladá súdu náklady na chod domácnosti spojené s výchovou

detí, ktoré sú prevažne umelo navyšované, ako aj náklady na správu vecí, ktoré nie sú vo vlastníctve
matky (napr. auto, poistenie za auto, údržba za auto, náklady za pohonné hmoty, poistky za auto, či
údržba), pritom do práce cestuje vlakom, ktorý v nákladoch ani raz neuviedla, ďalej do nákladov zahŕňa
poistenia nehnuteľnosti, ktoré nie sú v jej osobnom vlastníctve, a iné ... Otec uviedol, že pokiaľ súd
konštatuje, že má preukázané nezhody vo vyživovacej povinnosti nie je zrejmé, na základe čoho dospel

k tomuto zisteniu, nakoľko otec uvádza, že matka mu nedala na vedomie žiadne nezhody. Výživné
na maloleté deti matka dostávala od otca pravidelne, až do času kedy v decembri 2020 pozastavili
otcovi výkon práce a nachádzal sa v karanténnom období až do konca roka. Otec začiatkom roku v
januári 2021 ochorel na COVID 19, o čom je aj riadny zdravotný záznam a matka túto skutočnosť
dostala na vedomie, bola s jeho zdravotným stavom riadne oboznámená a mala informáciu, že výživné

bude meškať, ale bude jej riadne doplatené. Matka surovo zneužila danú situáciu a podala návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia a podala na otca 4.3.2021 trestné oznámenie, za neplnenie si
vyživovacej povinnosti. Matka podľa otca koná zo zištnými úmyslami. Otec uviedol, že jeho príjem
v rozhodnom období za december 2020 (30.12) bol vo výške 475 €; za január 2021 vo výške 0,-€; za február 2021 (16.2) vo výške 190 €; za marec 2021 (9.3.) vo výške 1.045,- € (v rovnaký deň
ako otec obdržal mzdu obratom vyplatil matke výživné za mesiace január 2021, február 2021, marec
2021 a apríl 2021). Otec uviedol, že v tomto kritickom období otcove náklady prevýšili jeho príjem, bez

ohľadu nato sa však otec o maloleté deti riadne staral s výnimkou mesiaca január 2021, kedy bol chorý
a COVID pozitívny. Otec má za to, že matka zneužila jeho ťažkú situáciu a dňa 4.3.2021 podala na
otca trestné oznámenie na políciu za neplatenie výživného, pričom aj v tomto čase boli maloleté deti v
jeho starostlivosti. Nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného je na mieste u rodiča, ktorý
si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu, teda v rozsahu aby výživa

dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. V kontexte vyššie uvedeného sa potom postup súdu javí
ako napĺňajúci znaky § 365 ods. 1) písm. f) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.
1) písm. h) CSP, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci otec uvádza, že súd prvej inštancie na nariadenie neodkladného opatrenia neaplikoval
právnu normu, vo veci trov konania , čo považuje za porušenie procesných ustanovení. Na základe

vyššie uvedeného otec navrhol, aby odvolací súd uznesenie č.k. 37P/34/2021-24 vydané Okresným
súdom Bratislava III, dňa 12.03.2021 v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný

záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca, nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

8. Podľa § 65 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

9.Podľa§66zák.č.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadokodvolacísúdniejeodvolacímidôvodmi
viazaný.

10. Podľa § 67 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej

inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Podľa § 366 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd
nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. Podľa § 367 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením
môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho
označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

13. Podľa § 367 ods. 3 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení

neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené.

14. Podľa § 367 ods. 4 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad,

že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia,
doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

15. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky

pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.
Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.16. Otec v rámci svojho odvolania namietal, že súd prvej inštancie mu riadne nedoručil návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj prílohy k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a na základe tohto procesného pochybenia zo strany súdu prvej inštancie mu uvedeným postupom

bolo odopreté právo na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že
príslušné ustanovenia Civilného sporového, ani mimosporového poriadku nevyžadujú doručovať
druhému účastníkovi návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na vyjadrenie, a preto súd prvej
inštancie žiadnym spôsobom nepochybil, keď vydal znesenie bez toho, aby doručoval návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia otcovi na vyjadrenie. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je

opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním
uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň
osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval
zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na

základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré
zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o
neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. Na základe uvedeného odvolací súd túto námietku
otca nevzhliadol ako dôvodnú.

17. Otec taktiež v rámci svojho odvolania namietal, že na maloleté deti posielal pravidelné výživné, až
do času, kedy otcovi v decembri 2020 pozastavili výkon práce a nachádzal sa v karanténnom období až
do konca roka. Z príloh ohľadom platby výživného nachádzajúcich sa v súdnom spise na č.l. 38 vyplýva,
že otec od apríla 2020 začal matke na dve maloleté deti zasielať výživné vo výške 60,- € mesačne t.
j. 30,- € mesačne na jedno dieťa. Otec v rámci svojho odvolania neuviedol konkrétnu sumu výživného,

ktorú zasiela toho času matke na maloleté deti, avšak z dôkazu, ktorý otec predložil v rámci odvolacieho
konania (t.j. č.l. 38 prehľad platieb výživného) odvolací súd ustálil, že otec aj toho času platí výživné
vo výške 30,- € na jedno dieťa. Matka tieto skutočnosti nerozporovala v rámci návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, avšak potrebu nariadenia neodkladného opatrenia dôvodila nízko určenou
sumouvýživnéhozostranyotca.Odvolacísúddávamatkezapravdu,žesuma30,-€mesačneakosuma

určeného výživného na jedno dieťa nespĺňa kritériá výživného určeného v nevyhnutnej miere. Matka v
rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila aj kópiu zápisnice z pojednávania zo dňa
17.9.2020, z ktorej vyplýva, že otec sa vyjadruje tak, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Za
prenájom bytu od decembra 2018 platí 600,- € mesačne, žije sám. Ohľadom stretávania s maloletými
deťmi sa vedia s matkou detí dohodnúť, pričom deti majú v byte vytvorené všetky podmienky. Otec

taktiež uviedol, že odkedy bol vyhodený z domu platil pravidelne 250,- € mesačne, až do februára 2020,
kedy poslal poslednú platbu, pričom od obdobia koronakrízy sa venoval deťom na 50 % a od tohto
času platil 30,- € mesačne na dieťa. Dokupoval aj veci na ošatenie a obuv, lebo chodili v starých a
vynosených veciach. Otec taktiež uviedol, že odkedy manželka začala pracovať t.j. od januára 2020
veľkú časť starostlivosť vykonáva on, lebo manželka veľa času trávi v práci. Otec zdôraznil, že deti si

vždy brával aktívne, keď má voľno. Poukázal na to, že má s deťmi vybudovaný silný vzťah. V závere
svojej výpovede v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že súhlasí s tým, aby boli deti zverené
matke, obaja budú zastupovať a spravovať majetok detí, je ochotný prispievať po 100,- € mesačne na
jedno dieťa, a taktiež je ochotný prispievať na náklady na školu a materskú školu. Pokiaľ ide o úpravu
styku uviedol, že viac menej medzi nimi funguje dohoda týkajúca sa jeho styku s maloletými deťmi.

Z uvedenej výpovede teda odvolací súd nadobudol dojem, že otec súhlasí s tým, aby maloleté deti
boli zverené do osobnej starostlivosti matky a bez ohľadu na množstvo času, ktoré s nimi otec trávi,
je treba zdôrazniť, že v prípade zverenia maloletých detí jednému z rodičov vzniká potreba upraviť aj
vyživovaciu povinnosť k nim. V danom prípade tak, ako bolo vyššie uvedené, suma 30,- € mesačne
na jedno dieťa je sumou, ktorá nespĺňa kritéria nevyhnutnosti určenia výživného v nevyhnutnej miere.

Nevyhnutnú mieru ako predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia týkajúceho sa určenia výživného
treba vykladať podľa názoru odvolacieho súdu výlučne v tom zmysle, že určená výška vyživovacej
povinnosti má slúžiť na uhrádzanie základných, nevyhnutných a životných nákladov maloletých detí.
Ako pomôcka súdu v takomto prípade slúži životné minimum stanovené zákonom pre neplnoleté dieťa
vo výške 98,08 € mesačne a to v zmysle zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a v zmysle

opatrenia MPSVR č. 174/2020 Z.z. Inak povedané, súd pri určovaní nevyhnutnej výšky vyživovacej
povinnosti na maloleté deti neodkladným opatrením nevychádza zo žiadnych dôkazov, nezohľadňuje
životnú úroveň rodičov, ani príjem rodičov, nakoľko dokazovanie v tomto štádiu konania spravidla ešte
nie je zo strany súdu realizované. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením t.j.v nevyhnutnej miere, prihliada súd okrem vyššie uvedeného t.j. kritérium nevyhnutnosti výdavkov, na vek
maloletých detí, ale aj k obvyklým výdavkom maloletých detí, a súčasne aj k zaužívanej rozhodovacej
praxi súdov. Otec v rámci svojho odvolania namietal, že maloletým deťom uhrádza výdavky, napríklad

obuv, oblečenie... V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť otca je jeho
zákonná vyživovacia povinnosť, pričom z odvolania otca síce odvolací súd nadobudol dojem, že otec sa
nebráni plneniu vyživovacej povinnosti, nakoľko maloletým deťom uhrádza niektoré výdavky, a súčasne
uhrádza sumu 30,- € mesačne, avšak na druhej strane má odvolací súd za to, že výživného uhrádzané
vo výške určenej otcom na základe jednostranného rozhodnutia spolu s nákupom oblečenia nespĺňa

kritéria výživného určeného v nevyhnutej miere. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti platiť výživné na maloleté deti vo
výške určenej súdom prvej inštancie. Toto neodkladné opatrenie je nariadené na čas do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vedené na súde prvej inštancie pod sp.
zn. 38P/160/2019. Osobné, zárobkové a majetkové pomery otca bude súd skúmať, avšak až v rámci

konania vo veci samej, nakoľko v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia na vykonávanie
dokazovania nie je zákonný priestor. Inak povedené, až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, súd prvej
inštancie rozhodne o zverení maloletých detí, a súčasne uvedie výšku vyživovacej povinnosti povinného
rodiča k maloletým deťom v prípade splnenia zákonných podmienok a to na základe vykonaného
dokazovania. So zostávajúcimi námietkami otca, uvedenými v rámci jeho odvolania sa vysporiada súd

prvej inštancie v konaní vo veci samej. Na základe uvedeného odvolací súd výrok uznesenia súdu prvej
inštancie, vzťahujúci sa k dočasnému určeniu výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti ako vecne
a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).