Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116216792
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3116216792.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Ivana Kubínyiho a JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobcov: 1/ R., bytom Z. XX, 2/ C., bytom Z.
XX a 3/ C., bytom Z. XXX, všetci žalobcovia zast. JUDr. Katarínou Jančárovou, advokátkou so sídlom
Legionárska 618, Trenčín, proti žalovanému: D., bytom Z., zast. JUDr. Juraj Klimčo a spol. s.r.o., so
sídlom Smetanova 1655/7, Trenčín a JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom so sídlom Centrum I. 57/132,

Dubnica nad Váhom, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 24. júla 2020, č.k. 20C/152/2016-292, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1/, 2/ a 3/ p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zriadil na pozemku nachádzajúcom sa v

katastrálnom území Z., obec Z., okres Q. vedenom na LV č. XXXX Okresným úradom Trenčín, odbor
katastrálny, a to parcela registra C-KN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 238 m2 vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez
tento pozemok v prospech vlastníka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., obec Z.,
okres Q. vedenej na LV č. XXXX Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, a to stavba S. súp. č. XX
postavená na pozemku parcely registra C-KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 459 m2

v rozsahu, ako je toto vecné bremeno zakreslené na geometrickom pláne č. XXC XXX/XXXX
vyhotoviteľa Ing. Romana Wágnera zo dňa 25.2.2019, úradne overeného Okresným úradom Trenčín,
katastrálny odbor dňa 18.3.2019 pod č. 249/19. Citovaný geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou
rozsudku. Výrokom II. uložil žalobcom 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému
primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena v sume 1.200 eur, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Výrokom IV. znalkyni
Ing. Marte Odokienkovej, Q., priznal nárok na náhradu znalečného voči žalobcom 1/ až 3/ v rozsahu

50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 % s tým, že o výške náhrady týchto trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd v prospech
vlastníka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., obec Z., okres Q. vedenej na LV č.
XXXX Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, a to stavba S. súp. č. XX postavená na pozemku

parcely registra C-KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 459 m2, zriadil bezodplatne
vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území Z., obec
Z., okres Trenčín vedený na LV č. XXXX Okresným úradom Trenčín, odbor katastrálny, a to: parcelaregistra C-KN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, a to v rozsahu zakreslenom
v geometrickom pláne. V žalobe uviedli, že každý zo žalobcov je v podiele 1/3-ina spoluvlastníkom
rodinného domu, v prospech ktorého žiadali zriadiť vecné bremeno. Rodinný dom bol postavený na

základe stavebného povolenia č. XXX/XXXX-XXX/X. zo dňa X.X.XXXX. K rodinnému domu bol doposiaľ
umožnený prístup cez nehnuteľnosti parc. č. XXXX a XXXX, ktoré boli evidované v pozemkovej knihe
ako „cesta“. Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci v súčasnosti nemajú právne zabezpečený prístup
k ich rodinnému domu. Nehnuteľnosti, ktoré slúžili ako prístupová cesta k rodinnému domu, sú vo
vlastníctve žalovaného. Žalobcovia majú za to, že konanie žalovaného smeruje k úplnému obmedzeniu

prechodu a prejazdu k ich rodinnému domu, čím znemožňujú jeho riadne užívanie. Cestu nie je možné
podľa žalobcov zriadiť inak, ako na základe ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Bez
zriadenia tohto vecného bremena by žalobcovia žili v neistote ohľadom prístupu, ktorý by im vlastník
pozemku, teda žalovaný, mohol kedykoľvek znemožniť. Žalobcovia nemôžu vykonávať svoje vlastnícke
právo plnohodnotne za situácie, kedy nemajú jasne právne usporiadané svoje oprávnenie dostať sa k
svojej nehnuteľnosti.

3. Žalobcovia sa tak domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo a
práve prejazdu motorovými vozidlami, teda v práve cesty cez pozemok parc. č. XXXX/X k.ú. Z., ktorý
je vo vlastníctve žalovaného.

4. Súd prvej inštancie úvodom svojho právneho posúdenia uviedol, že návrh na zriadenie vecného
bremena môže podať vlastník stavby, čo v tomto prípade sú žalobcovia ako vlastníci domu súp. č. XX
postaveného na parc. č. XXXX k.ú. Z., a je daná ich aktívna vecná legitimácia v konaní. Pasívne vecne
legitimovaným je vlastník pozemku, ktorý navrhuje vlastník stavby zaťažiť právom zodpovedajúcim
vecnému bremenu. Bolo preukázané z výpisu z listu vlastníctva, že vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/

X, ku ktorému navrhujú žalobcovia zriadiť právo cesty, je žalovaný a je tým daná jeho pasívna vecná
legitimácia v konaní.

5. Za priľahlý pozemok je treba v zmysle judikatúry súdov považovať pozemok, cez ktorý sa vlastník
stavby môže dostať ku verejne prístupnej pozemnej komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má

možnosť dostať sa ku verejne prístupnej pozemnej komunikácii. Priľahlým pozemkom sa teda rozumie
nielen pozemok bezprostredne priľahlý (priamo susediaci), ale všetky pozemky, cez ktoré vedie alebo
môže viesť prístupová cesta k pozemku, na ktorom sa nachádza stavba žalobcu. Priľahlým pozemkom
je pozemok žalobcu parcela registra "C" č. XXXX/X k.ú. Z. vzhľadom na jeho umiestnenie, keďže s ním
susedí verejne prístupná pozemná komunikácia a na tento pozemok žalobcu sa napája parcela registra

"C" č. XXXX/X, na ktorej sa nachádza podľa výpisu z tejto parcely z katastrálneho internetového portálu
miestna komunikácia, resp. účelová komunikácia, a k nej je bezprostredne priľahlá parcela registra
"C" č. XXXX, na ktorej sa tiež nachádza podľa výpisu z tejto parcely z katastrálneho internetového
portálu miestna komunikácia, resp. účelová komunikácia a parcela registra "C" č. XXXX priamo susedí
s parcelou reg. "C" č. XXXX, na ktorej je postavený dom súp. č. XX patriaci žalobcom.

6. Na prístup k domu užívali žalobcovia aj v minulosti parcely reg. "C" č. XXXX a XXXX/X ako cestu,
ktorá cesta pokračovala cez pozemok, aktuálne patriaci žalovanému, na ktorom má žalovaný postavený
rodinný dom súp. č. XX, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalobcovia tieto parcely na prístup z verejnej
komunikácie užívali od postavenia ich rodinného domu súp. č. XX, na stavbu ktorého bolo vydané

stavebné povolenie Okresným národným výborom v Trenčíne zn. Výst. 344/1989-327/5 dňa 5.4.1989, a
nikto im v užívaní parciel nebránil, pričom k určitým obmedzeniam v užívaní prístupovej cesty došlo až v
čase, keď žalovaný zbúral svoj pôvodný rodinný dom a v roku XXXX na základe stavebného povolenia
Obce Z. sp. SN. zo dňa XX.X.XXXX začal stavať nový rodinný dom, ktorému bolo pridelené súp. č. XX.

7. Parcely reg. "C" č. XXXX a XXXX/X sú označené ako pozemné komunikácie aj v katastrálnej mape.
Na parcely reg. "C" č. XXXX a č. XXXX/X, ktoré žalobcovia užívali na prístup k ich rodinnému domu,
sa potom podľa súdu prvej inštancie vzťahuje režim všeobecného užívania v zmysle § 6 zákona č.
135/1961 Zb. v znení zákona č. 106/2018 Z.z. účinného od 20.5.2018, podľa ktorého môže každý užívať
pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. Súkromné práva vlastníka

pozemku sú v takomto prípade obmedzené verejnoprávnym inštitútom všeobecného užívania pozemnej
komunikácie. Každý je teda oprávnený pozemnú komunikáciu užívať obvyklým spôsobom na účely, na
ktoré je určená, a tomu zodpovedá oprávnenie žalobcov užívať tieto parcely reg. "C" č. XXXX a č. XXXX/
X na prístup k ich domu, ako aj povinnosť vlastníkov parciel reg. "C" č. XXXX a č. XXXX/X umožniťžalobcom takéto užívanie. Nebolo teda podľa súdu prvej inštancie potrebné, ako tvrdil žalovaný, žalobu
o zriadenie vecného bremena podať aj proti vlastníkom parciel reg. "C" č. XXXX a č. XXXX/X., na ktorých
je zriadená pozemná komunikácia. Parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX môžu byť užívané na súvislý

prístup od verejnej komunikácie až k domu žalobcov na parc. č. XXXX. V konaní bolo podľa súdu prvej
inštancie preukázané, že žalobcovia nie sú vlastníkmi uvádzaných pozemkov ani iných pozemkov, cez
ktoré by sa mohli dostať k verejne prístupnej pozemnej komunikácii.

8. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobcovia nemajú prístup k

ich stavbe rodinného domu na parcele č. XXXX k.ú. Z. z verejnej komunikácie. Žiadali prístup pešo
aj motorovými vozidlami, ako ho realizovali aj v minulosti, a aby stavba ich domu bola prístupná aj
pre vozidlá zdravotnej pomoci alebo hasičskej techniky. V rodinnom dome, ktorého sú žalobcovia
spoluvlastníkmi, uspokojujú žalobcovia 1/ a 2/ svoje právo na bývanie, a pre riadne užívanie, údržbu
rodinného domu žalobcami je potrebný aj prístup motorovými vozidlami. Zabezpečenie užívania domu
žalobcovjeajvovšeobecnomzáujme,vzáujmevlastníkovsusednýchnehnuteľností,pretoženeužívaná

a neudržiavaná stavba by mohla byť zdrojom rôznych imisií a ohrození pre susedov.

9. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nepreukázal, že k stavbe žalobcov je možné viesť
prístupovú cestu inou trasou, ktorá neprechádza cez jeho pozemok. Žalovaný tvrdil, že žalobcovia majú
možnosť zabezpečiť si prístup k ich rodinnému domu z verejnej komunikácie cez vedľajšie pozemky

parc. reg. "C" č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X k.ú. Z.. Z fotografií, ktoré sú obsahom znaleckého
posudkuznalkyneIng.MartyOdokienkovej,zďalšíchpredloženýchfotografiíazozhodnýchtvrdenístrán
bolo preukázané, že v priebehu súdneho konania domy postavené na týchto parcelách boli zbúrané,
obec povrch parciel zarovnala aj s pomocou žalovaného a vysypala na parcely štrkodrť. Bolo tiež
preukázané, že Obec Z. nadobudla do výlučného vlastníctva niektoré z týchto parciel, a to parc. reg. "C"

č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX/X. Pozemky parc. reg. "C" č. XXXX a č. XXXX však nie
sú vo vlastníctve žalobcov a ani vo výlučnom vlastníctve Obce Z., pretože podľa výpisu z LV č. XXXX
k.ú. Z. tieto parcely sú vo vlastníctve XX spoluvlastníkov a Obce Z., ktorej patrí podiel o veľkosti XXX/
XXXX-in. Z kópie katastrálnej mapy je zrejmé, že obcou zriadená nespevnená prístupová plocha vedie
aj po parcele reg. "C" č. XXXX, ktorej cíp prilieha k verejnej komunikácii, pričom podľa výpisu z LV č. XXX

k.ú. Z. túto parcelu nevlastní žiaden zo žalobcov, ale spoluvlastníkmi sú iné osoby v pošte XX, pričom
Obci Z. patrí spoluvlastnícky podiel X/XX-ina. Podľa správ Obce Z. zo dňa 19.9.2019 a zo dňa 14.5.2020
na týchto parcelách Obec Z. zriadila nespevnenú prístupovú plochu s povrchom štrkodrť, ale nejedná
sa o pozemnú komunikáciu v zmysle zákona č. 135/1961 Zb., nie je zapísaná v zozname miestnych
komunikácií, pričom Obec Z. uvažuje po majetkovoprávnom vysporiadaní ostatných pozemkov zriadiť

miestnu komunikáciu, ktorá by slúžila nielen pre dom žalobcov, ale aj pre ostatné nehnuteľnosti v danej
lokalite.

10. Parcely reg. "C" č. XXXX, XXXX, XXXX sú teda v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov,
nie však žalobcov a obec nie je ani väčšinový spoluvlastník týchto parciel, a nemôže podľa § 139

ods. 2 Občianskeho zákonníka prijať rozhodnutie o ich prenechaní do užívania ako prístupovej cesty
obyvateľom obce. Obcou nedávno vybudovaná nespevnená plocha vysypaná štrkodrťou na týchto
pozemkoch síce fakticky sprístupnila dom žalobcov z verejne prístupnej pozemnej komunikácie, avšak
bez toho, aby obec predtým vykúpila väčšinové podiely v parcelách reg. "C" č. XXXX, XXXX, XXXX
a tento faktický úkon Obce Z. nezakladá právo obyvateľov obce ani žalobcov bezodplatne využívať

tieto pozemky na prechod a prejazd k ich domom v danej lokalite. Nebolo tvrdené ani preukázané,
že by spoluvlastníci týchto troch parciel súhlasili s tým, aby sa tieto parcely, na ktorých obec zriadila
nespevnenú prístupovú plochu, využívali na účel prechodu peši a prejazdu autami po parcelách v
prospech žalobcov a iných obyvateľov obce na prístup k ich domom v danej lokalite. Súhlas k tomu
udeliť zrejme ani nemohli, keďže väčšina z nich zomrela pred rokom 2018, kedy obec upravila povrch

parciel na nespevnenú prístupovú plochu. Dôkazné bremeno ohľadom žalovaným tvrdenej možnosti
iného prístupu žalobcov zaťažovalo v konaní žalovaného.

11. Z výsluchu žalobcov síce vyplynulo, že žalobcovia využívajú na prístup k ich domu túto obcou
zriadenú nespevnenú plochu a robia tak väčšinou z dôvodu, aby sa vyhli hádkam so žalovaným, avšak

žalobcovia nepoznajú spoluvlastníkov, resp. právnych nástupcov parciel, ktorých povrch bol obcou
upravený na nespevnenú prístupovú plochu, a bez ich súhlasu, bez zmluvného, resp. zákonného
základu, žalobcovia nemajú oprávnenie tieto pozemky využívať na prechod a prejazd za účelom
prístupu k ich rodinnému domu. Právne postavenie žalobcov je podľa súdu prvej inštancie neisté,pretože nie je vylúčené, že im počas užívania tejto náhradnej prístupovej cesty spoluvlastníci pozemkov,
resp. ich právni nástupcovia (keďže niektorí spoluvlastníci sú podľa výpisov z LV mŕtvi), zamedzia
prechod cez tieto parcely, na ktorých bola obcou zriadená nespevnená prístupová plocha. Užívaním

tohto náhradného prístupu bez preukázaného súhlasu spoluvlastníkov pozemkov, bez dohody so
spoluvlastníkmi, bez opory v zákone sa žalobcovia vystavujú riziku, že spoluvlastníci pozemkov budú
od nich požadovať náhradu za užívanie ich pozemkov. Všetky tieto skutočnosti, konštatoval súd
prvej inštancie, môžu viesť k vyvolaniu ďalších súdnych sporov či už o uloženie zákazu užívania
pozemkov, alebo vydania neoprávneného majetkového prospechu, a to na ťarchu žalobcov z dôvodu

neoprávneného užívania týchto pozemkov. Obec Z. podľa jej správ zaslaných súdu má v pláne na
uvedených pozemkoch zriadiť miestnu komunikáciu, ktorá bude v rámci inštitútu všeobecného užívania
v zmysle § 6 zákona č. 135/1961 Zb. zakladať oprávnenie obyvateľov obce, vrátane žalobcov užívať
zriadenú miestnu komunikáciu spôsobom obvyklým na účely, na ktoré bola určená, ale plánuje to až
po majetkovoprávnom vysporiadaní ohľadom parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, ku ktorému vysporiadaniu
však zatiaľ nedošlo. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pre súd je rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia

rozsudku, ku ktorému dňu pozemná komunikácia na uvedených pozemkoch zriadená nebola, a po
právnej stránke teda žalobcovia tento iný prístup k ich domu zabezpečený nemajú.

12. Žalovaný spočiatku v konaní súhlasil so zriadením práva prechodu a prejazdu cez jeho pozemok
a považoval prípadnú ohliadku na mieste samom za nadbytočnú; požadoval od žalobcov primeranú

náhradu za zriadenie vecného bremena. Až po vypracovaní geometrického plánu znalca geodeta
Ing. Romana Wágnera zo dňa 25.2.2019, ktorý je prílohou znaleckého posudku tohto znalca č. X/
XXXX, v ktorom bolo právo prechodu cez pozemok žalovaného parc. reg. "C" č. XXXX/X zakreslené,
začal žalovaný v podaní zo dňa 21.5.2019 prejavovať nesúhlas s tým, aby bolo vecné bremeno tadiaľ
trasované s odôvodnením, že sa tam nachádza hlavný vchod do

jeho domu a prechod žalobcov by ho i s manželkou obťažoval. Menej by ho obmedzovalo, pokiaľ
by žalobcovia prechádzali poza jeho dom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že prístup z verejnej
komunikácie poza dom žalovaného vedie cez parcelu č. XXXX, teda inú parcelu žalovaného, než tú,
ktorú žalobcovia už v žalobe žiadali zaťažiť vecným bremenom. Z obsahu žaloby a jej príloh bolo
žalovanému známe, cez ktorý pozemok navrhujú žalobcovia zriadiť prístupovú cestu k ich rodinnému

domu. V rozpore so zásadou koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP tak žalovaný oneskorene
až po vykonaní znaleckého dokazovania znalcom geodetom, ktorý zisťoval nevyhnutný rozsah práva
prechodu a prejazdu cez žalobcami navrhovanú parcelu č. XXXX/X, začal tvrdiť, že nesúhlasí so
zriadením vecného bremena cez pozemok parc. č. XXXX/X, lebo ho táto trasa vecného bremena bude
viac obťažovať, než pokiaľ by mala cesta byť trasovaná cez jeho pozemok parc. č. XXXX. Či prístupová

cesta poza dom žalovaného, teda cez parcelu č. XXXX, spĺňa šírkové parametre a aký je jej nevyhnutný
rozsah v zmysle technických predpisov, by bolo možné posúdiť až na základe ďalšieho znaleckého
dokazovania znalcom z odboru geodézie, ktoré by si vyžiadalo ďalšie odročenie pojednávania a vznik
ďalších trov konania. Z geometrického plánu zároveň vyplýva, že znalec Ing. Roman Wágner zakreslil
vecné bremeno ďalej od domu žalovaného po okraji pozemku žalovaného parc. č. XXXX/X, aby bol

žalovaný čo najmenej obmedzovaný, keď budú po jeho pozemku prechádzať žalobcovia. Súd prvej
inštancie však dodal, že z katastrálnej mapy vyplývajúca poloha parciel č. XXXX, č. XXXX, a
parcely č. XXXX/X, na ktorej je pozemná komunikácia vedúca k domu žalobcov, a na ktorú by sa musela
napájať trasa vecného bremena, pokiaľ by mal byť ním zaťažený pozemok parc. č. XXXX, by mohla viesť
len k trasovaniu vecného bremena stredom južnejšej polovice parcely č. XXXX, teda nie po okrajoch

parcely č. XXXX, keďže tomu bráni stavba postavená na vedľajšej parcele žalovaného č. XXXX, a vecné
bremeno by ďalej viedlo severnou časťou parcely č. XXXX tesne vedľa rodinného domu žalovaného a
takto vedené právo cesty by nepochybne obmedzovalo žalovaného v oveľa väčšom rozsahu, keďže by
mu znemožnilo plnohodnotne využiť parcelu č. XXXX.

13. Pri rozhodovaní o žalobe na zriadenie vecného bremena musel súd prvej inštancie zohľadniť aj
špecifickéokolnosti,zaktorýchostalastavbabezprístupukverejnejkomunikáciiaktoréviedližalobcovk
podaniu žaloby. V tomto prípade samotný žalovaný vo svojom vyjadrení potvrdil, že pôvodne žalobcovia
na prístup z verejnej komunikácie k ich domu používali prístupovú cestu, ktorá viedla po pozemku,
na ktorom je teraz postavený dom žalovaného. Pozemok parc. č. XXXX/X nadobudol žalovaný do

vlastníctva na základe vyhlásenia o vydržaní spísaného v notárskej zápisnici JUDr. Dušana Mikitu,
Trenčín F. zo dňa XX.X.XXXX. Ako vyplýva z výpisu zo zápisnice č. 20/2010
zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce Z. zo dňa 3.5.2010, opatreného aj prezenčnom listinou
prítomných s ich podpismi, Obec Z., ako aj prítomný žalobca 1/ a ďalší dotknutí obyvatelia obce súhlasilis tým, aby v dôsledku žalovaným plánovanej výstavby nového rodinného domu bola pôvodná prístupová
cesta k rodinným domom súp. č. XX a XX preložená s tým, že na zasadnutí prítomný žalovaný
svoj stavebný zámer vysvetlil i na geometrickom pláne č. 14/09 zo dňa 14.12.2009, vyhotovenom Ing.

Michalom Strakom. Žalovaný v čestnom prehlásení zo dňa 26.4.2010, na ktorom je úradne overený
jeho podpis, čestne vyhlásil, že počas výstavby rodinného domu na parcelách č. XXXX, XXXX/X, XXXX
k.ú. Z. umožní prejazd cez parcely č. XXXX, XXXX, XXXX/X, ako je to zelenou farbou vyznačené na
priloženom geometrickom pláne, a po výstavbe rodinného domu umožní prejazd cez parcely č. XXXX
a XXXX/X, ako je to modrou farbou vyznačené na priloženom geometrickom pláne. V geometrickom

pláne č. 14/09 Ing. Michala Straku zo dňa 14.12.2009, predloženom žalobcami, je vyznačené, cez ktoré
parcely sa žalovaný zaviazal umožniť prejazd počas a po výstavbe jeho rodinného domu. Z parc. č.
XXXX bola vytvorená parcela č. XXXX/X, ktorú navrhujú žalobcovia zaťažiť vecným bremenom. Na
základe uvedeného čestného prehlásenia žalovaného, pred obecným zastupiteľstvom prezentovaného
zámeružalovanéhoostavbenovéhodomuajehozámeruopreloženípôvodnejprístupovejcestykdomu
žalobcov Obec Z. vydala súhlasné stanovisko k vyhláseniu o vydržaní pozemku žalovaným, a vydala

aj stavebné povolenie na stavbu rodinného domu žalovaného s povinnosťou stavebníka po kolaudácii
rodinného domu zrealizovať prístupovú cestu k domom súp. č. XX, XX. Osoby odkázané na prístupovú
cestu (vrátane žalobcov) sa spoliehali, že žalovaný svoje sľuby dodrží. Žalovaný si bol od začiatku
vedomý toho, že pri plnení svojho prísľubu v čestnom prehlásení bude musieť po postavení rodinného
domu umožniť žalobcom prechod a prejazd po jeho pozemku parc. č. XXXX/X vedľa svojho rodinného

domu, a že bude v dôsledku toho obmedzovaný v užívaní svojho pozemku. Preto súd prvej inštancie
nemohol zohľadniť tvrdenie žalovaného, že zriadením práva cesty cez jeho pozemok parc. č. XXXX/X
bude neprimerane rušený prechodom a prejazdom žalobcami po tejto parcele , keď tam bude žalovaný
sedieť, oddychovať pred domom. Nemohol súd prvej inštancie zohľadniť ani tvrdenia žalovaného, že on
bude viac obmedzený ako by boli obmedzení vlastníci susedných pozemkov (vrátane parc. č. XXXX,

XXXX), na ktorých by bolo zriadené vecné bremeno, keďže na nich už nie sú postavené domy. Súd prvej
inštancie nemohol zamietnuť žalobu o zriadenie vecného bremena len z dôvodu, že v priebehu konania
boli zbúrané domy na vedľajších parcelách nepatriacich žalovanému, ktoré parcely neboli predmetom
konania a vytvoril sa na nich priestor po technickej stránke vhodný na zriadenie práva cesty. V zmysle
judikatúry súdov platí, že právo cesty má byť zriadené na priľahlom pozemku tak, aby bol vlastník

pozemku čo najmenej obmedzovaný, a to sa týka najmä prípadov, ak je viac možností, kadiaľ by trasa
cesty cez pozemok mohla viesť. Toto pravidlo bolo dodržané, pretože právo prechodu a prejazdu podľa
geometrického plánu Ing. Romana Wágnera je trasované v nevyhnutnom rozsahu a po okraji pozemku
žalovaného parc. č. XXXX/X a obmedzuje vlastníka pozemku v prípustnom nevyhnutnom rozsahu.

14. Tvrdenia žalovaného, že nijako nebránil žalobcom v prechode a prejazde cez predmetnú parcelu boli
podľasúduprvejinštancievyvrátené.Užvčaserealizácievýstavbyrodinnéhodomužalovanéhopostavil
žalovaný za účelom zhotovenia fasády na dome drevené lešenie okolo domu tak, že bol obmedzený
prístup pre dopravnú obsluhu rodinného domu žalobcov, ako to vyplýva z tvrdení žalobcov a výzvy
Obce Z. ŠSD 121/2014/-002/Mi zo dňa 14.4.2014, ktorou bol žalovaný vyzvaný, aby najneskôr do 30

dní od doručenia výzvy vykonal práce na lešení a potom bezodkladne odstránil tú časť lešenia, ktorá
bráni prejazdu techniky. Ďalej žalobcovia uvádzali, že žalovaný zvykol zaparkovať autá na parcele
č. XXXX/X, čím žalobcom znemožnil použiť parcelu č. XXXX/X na prístup k ich domu, resp. mal na
parcele uskladnené drevo, prípadne iné veci. Tieto tvrdenia boli podľa súdu prvej inštancie preukázané.
Vzhľadom na tieto faktické okolnosti žalobcovia nadobudli obavu, že žalovaný napriek svojmu prísľubu

v čestnom prehlásení im zamedzí prechod a prejazd cez jeho parcelu, a to najmä po tom, keď žalovaný
podal ohlásenie drobnej stavby na vybudovanie oplotenia okolo predmetnej parcely. Preto sa obrátili na
súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a následne podali žalobu.

15. Neobstojí podľa súdu prvej inštancie ani výhrada žalovaného, že žalovaný žalobcom ponúkal, že im

zriadi vecné bremeno zmluvou cez parcelu č. XXXX k.ú. Z. za obvyklú cenu listom zo dňa 10.7.2015,
pričom navrhnutá zmluva uzavretá nebola, a preto by mala byť žaloba s poukazom na judikát Rc 32/2006
zamietnutá. Z odpovede právnej zástupkyne žalobcov zo dňa 23.7.2015 na uvedený list žalovaného
vyplýva, že žalobcovia súhlasili s uzavretím tejto dohody o zriadení vecného bremena, ale
bezodplatne poukazujúc na prísľub žalovaného v čestnom prehlásení zo dňa 26.4.2010, že umožní po

jeho parcele prejazd žalobcom a poukazujúc na stavebné povolenie zo dňa 13.4.2011 na rodinný dom
žalovaného, z ktorého vyplýva povinnosť žalovaného ako stavebníka zrealizovať prístupovú cestu pre
žalobcov. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia boli ochotní uzavrieť so žalovaným dohodu o zriadení
vecného bremena, ale chceli zmluvne zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezodplatnevzhľadom na okolnosti, na základe ktorých prišli o pôvodnú prístupovú cestu preto, lebo si žalovaný
na nej postavil nový rodinný dom a učinil prísľuby ohľadom preloženia tejto pôvodnej prístupovej cesty
na inú časť jeho pozemku. Následne žalobcovia listom zo dňa 10.8.2016 navrhli žalovanému uzavretie

zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc.
č. XXXX/X k.ú. Z. v prospech vlastníka rodinného domu súp. č. XX na parcele č. XXXX k.ú. Z., a to
za náhradu v sume 500 eur s tým, že žalobcovia budú znášať pomerné náklady na nevyhnutnú údržbu
prístupovej cesty, no žalovaný nesúhlasil s touto navrhovanou výškou odplaty za zriadenie vecného
bremena, pretože sa mu zdala nízka, čo prezentoval aj v rámci konania. Uvedená korešpondencia

sporových strán je obsiahnutá aj v spise Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C 151/2016. Z popísaných
okolností možno podľa súdu prvej inštancie uzavrieť, že strany pred podaním žaloby mali ochotu
dohodnúť sa na zmluvnom zriadení vecného bremena, avšak nedohodli sa na výške odplaty za vecné
bremeno. Nedosiahnutie dohody preto musí byť podľa mienky súdu prvej inštancie pripísané na vrub v
rovnakom pomere tak žalobcom, ako aj žalovanému.

16. Žalovaný tvrdil, že uplatnený nárok žalobcov na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu treba považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie k tomuto tvrdeniu uviedol, že nie je vylúčené, že aj taký výkon práva,
ktorý zodpovedá zákonu, môže byť považovaný za rozporný s dobrými mravmi, a že mu preto bude
súdom odopretá právna ochrana. Takýto postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má

však miesto len vo výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných
dôvodov,akojedosiahnutiehospodárskychcieľovčiuspokojenieinýchpotrieb,keďhlavnoualeboaspoň
prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť inú osobu (tzv. šikanózny výkon práva),
prípadne, keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu
medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Súd prvej inštancie konštatoval, že v

prejednávanej veci sa o takýto prípad rozhodne nejedná. Žalobou sa žalobcovia domáhali zriadenia
práva cesty cez pozemok žalovaného, oprávnene poukazujúc na okolnosti, za ktorých bez ich zavinenia
stratili pôvodnú prístupovú cestu k ich domu, a poukazujúc na prísľub žalovaného vo forme čestného
prehlásenia, že po dokončení stavby svojho rodinného domu umožní žalobcom prechod a prejazd po
jeho parcele, aby žalobcovia mali prístup k ich domu. Žalobcovia preukázateľne nemajú zabezpečený

prístup k ich rodinnému domu z verejne prístupnej komunikácie. Ani náhradná prístupová plocha
zhotovená obcou im takýto prístup po právnej stránke nezabezpečuje. Po zohľadnení uvedených
relevantných individuálnych okolností tohto prípadu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba
žalobcov nie je šikanózna a nie je ani zneužitím práva. Nebol preto dôvod odoprieť ochranu uplatnenému
právu žalobcov.

17. S poukazom na všetky uvedené dôvody súd prvej inštancie o nároku žalobcov rozhodol v
zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka tak, že vecné bremeno zriadil v zmysle geometrického
plánu vypracovaného dňa 25.2.2019 súdom ustanoveným znalcom z odboru geodézia Ing. Romanom
Wágnerom. Geometrický plán je prílohou č. 3 znaleckého posudku č. 4/2019 Ing. Romana Wágnera,

ktorý bol stranám riadne doručený. Menovaný znalec sa oboznámil s obsahom spisu, vykonal ohliadku
na mieste samom, zameral predmetnú parcelu č. XXXX/X a v geometrickom pláne zakreslil rozsah
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu
č. XXXX/X. Pri užívaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú žalobcovia a žalovaný povinní
správať sa voči sebe navzájom s náležitou úctou a vyvarovať sa slovným konfliktom.

18. Súd prvej inštancie dodal, že v prípade, že sa Obci Z. v budúcnosti podarí odkúpiť podiely ostatných
spoluvlastníkov v pozemkoch, na ktorých obec zriadi riadnu pozemnú komunikáciu v zmysle zákona, v
dôsledku takej zmeny pomerov môže súd na základe žaloby o zrušenie vecného bremena v zmysle §
151p ods. 3 Občianskeho zákonníka rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje

alebo zrušuje.

19. Žalovanému, ktorého vlastnícke právo je v dôsledku zriadeného práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu nútene obmedzené, vznikol nárok na primeranú náhradu v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy
SR. Vecné bremeno nemôže byť zriadené bezodplatne, ako to v žalobe navrhovali žalobcovia. Súd

prvej inštancie výšku primeranej náhrady v sume 1.200 eur pre žalovaného ako vlastníka zaťaženého
pozemku stanovil na základe znaleckého posudku č. 3/2020 vypracovaného dňa 11.11.2019 Ing. Martou
Odokienkovou, znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností. Sporové
stranysprávnosťzáverovznalkynevznaleckomposudkunespochybňovali.Súdprvejinštanciedodal,žeobmedzenia žalovaného v dôsledku zriadenia vecného bremena sú zohľadnené v primeranej náhrade
za zriadenie vecného bremena. Súd prvej inštancie podľa § 232 ods. 3 CSP vo výroku II. žalobcom
určil lehotu na vyplatenie primeranej náhrady v sume 1.200 eur v prospech žalovaného do troch dní od

právoplatnosti rozsudku, pretože žalobcovia nežiadali dlhšiu lehotu na plnenie.

20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie zohľadnil zásadu úspechu
vyplývajúcu z ustanovení § 255 ods. 1, ods. 2 CSP. Žalobcovia a žalovaný boli v konaní čiastočne
úspešní, pretože vecné bremeno síce súd zriadil v zmysle žaloby žalobcov, avšak nie bez odplaty,

ako žalobcovia navrhovali v žalobnom petite, ale súd uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému
primeranú náhradu za zriadené vecné bremeno. S nárokom vlastníka panujúcej stavby na zriadenie
vecného bremena je spojený nárok vlastníka zaťaženého pozemku na primeranú náhradu voči
vlastníkovi stavby. Preto súd prvej inštancie uloženie povinnosti žalobcom zaplatiť žalovanému
primeranú náhradu vyhodnotil ako čiastočný neúspech žalobcov. Súd prvej inštancie potom ustálil, že
nemožno konštatovať prevažný úspech žalobcov a ani žalovaného a podľa § 255 ods. 2 CSP výrokom

III. vyslovil, že žalobcovia a žalovaný nemajú nárok na náhradu trov konania.

21. Súdom prvej inštancie ustanovená znalkyňa Ing. Marta Odokienková za vypracovaný posudok
č. 3/2020 uplatnila znalečné vo výške 245,37 eur, no zložený preddavok 200 eur pokryl len časť
tohto znalečného. Vzhľadom na výsledok konania súd prvej inštancie výrokom IV. priznal znalkyni

proti žalobcom nárok na náhradu znalečného v rozsahu 50 %, a proti žalovanému nárok na náhradu
znalečného v rozsahu 50 %.

22. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom
svojho právneho zástupcu.

23. Žalovaný namietal, že CKN parcela č. XXXX/X nie je vlastníctvom žalobcu, ale žalovaného. Na CKN
parceluč.XXXX/Xač.XXXXniesúzaloženélistyvlastníctva. Zinternetovéhokatastrálneho
portálu však vyplýva, že pri oboch týchto pozemkoch je ako druh pozemku vyznačené - zastavaná
plocha a nádvorie a spôsob ich používania je uvedená číslica 22. V legende pri tejto číslici je uvedené:

pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná
cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Žalovaný tvrdil, že označenie pozemku
katastrálnym orgánom a podľa katastrálneho zákona však rozhodne nedáva tomuto pozemku status
miestnej či účelovej komunikácie. Tento status môže pozemku priznať iba právoplatné rozhodnutie
stavebného úradu podľa stavebného zákona. Napriek skutočnosti, že zo samotnej poznámky č. 22

vyplýva, že by mohlo ísť aj o poľnú či lesnú cestu, či dokonca chodník, súd prvej inštancie konštatoval,
že je to miestna, resp. účelová komunikácia. Z akého dôkazu súd prvej inštancie čerpal túto informáciu,
nie je žalovanému zrejmé. Z faktického stavu i právneho stavu je evidentné, že na daných parcelách sa
jedná skôr o poľný chodník, ako o poľnú cestu, ktorý nemá vôbec žiadne spevnenie, a je to len trávnatá
plocha, a nie miestna či účelová komunikácia, o čom by sa súd prvej inštancie osobne presvedčil, pokiaľ

by akceptoval opakovane podávaný návrh na obhliadku.

24. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že tieto parcely sú označené ako pozemné
komunikácie aj v katastrálnej mape, a preto sa na ne vzťahuje režim všeobecného užívania podľa § 6
zákona č. 135/1961 Zb. Žalovaný sa nestotožnil s týmto záverom súdu prvej inštancie. Jednak právny

status akejkoľvek stavby v intraviláne obce - a cestné telesá rozhodne stavbou sú - je predovšetkým
vecou stavebného úradu, a nie katastrálneho orgánu. Vychádzať preto možno iba z právoplatného
administratívneho rozhodnutia príslušného správneho orgánu. Takéto rozhodnutia tu však nie sú.

25. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že k stavbe žalobcov je možné viesť

prístupovú cestu inou trasou, ktorá neprechádza cez jeho pozemok. Opak je však podľa žalovaného
pravdu. Jednak nie on, ale žalobca je povinný preukázať splnenie podmienok na zriadenie vecného
bremena, a jednak napriek tejto povinnosti žalobcu preukázal, že je možné zriadiť vecné bremeno, a
to cez pozemky, ktoré až na malé výnimky vlastní obec a kúpila ich len za tým účelom, aby na nich
žalobcom cestu zriadila, čo aj urobila.

26. Ďalej žalovaný upozornil, že cestu, ktorú doteraz využívajú po jeho pozemku, je vysypaná štrkom
a upravená. Z ním predložených fotografii a z vyjadrení samotnej obce však bolo preukázané, že je to
zriadená prístupová po celom koridore parciel č. XXXX až XXXX a nielen na niektorých z týchto parciel.Nie je tu žiaden porast, hlina či nerovnosti, ako uvádzajú žalobcovia. Naopak, je to lepšia cesta, než aká
je na parcele č. XXXX/X, ktorá je jeho dvorom.

27. Následne žalovaný uviedol, že ako je zrejmé z katastrálnej mapy pre katastrálne územie Z., koridor,
na ktorých stáli hlinené neobývané a polorozpadnuté budovy, tvoria parcely č. XXXX až XXXX. Z týchto
parciel iba jediná parcela, a to parcela č. XXXX o výmere 36 m2 nie je vo vlastníctve obce. Po tom, čo
obec získala dané parcely do svojho vlastníctva, žalovaný na vlastné náklady odstránil hlinené domy a
obec vyviezla hlinu, urovnala terén a naviezla štrk. On následne dňa 6.4.2019 zavalcoval povrch cesty,

čím vznikla riadna spevnená cesta. Odvtedy žalobcovia stabilne prechádzajú peši aj technikou po tejto
ceste, čo bolo v konaní preukázané a potvrdili to na pojednávaní.

28. Žalovaný následne konštatoval, že súd prvej inštancie vypočítaval, koľko vlastníkov, z toho už
viacerí nežijúci, sú zapísaní na listoch vlastníctva k parcelám č. XXXX a č. XXXX, akoby táto okolnosť
mala nejaký význam z hľadiska hmotného či procesného. Práve naopak, z dokazovania a z tejto

skutočnosti vyplýva iba to, že žiaden z podielových spoluvlastníkov týchto parciel nemá v blízkosti týchto
parciel svoj dom, dvor či záhradu, nebýva a nezdržuje sa tam a nemôžu byť preto zriadením vecného
bremena v prospech žalobcov obťažovaní v takej miere, v akej je on. Za tejto okolnosti bolo namieste,
aby žalobcovia navrhli súdu prvej inštancie rozšíriť okruh žalovaných o obec Z. a o vlastníkov týchto
parciel, pričom nežijúcim by ustanovil opatrovníka, a súd prvej inštancie by zriadil vecné bremeno po

ich pozemkoch. Pokiaľ tak žalobcovia neučili, nemal podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie inú
možnosť, než žalobu už len s ohľadom na túto skutočnosť zamietnuť.

29. Súd prvej inštancie sa odvolával na porušenie zásady koncentrácie, kedy najprv súhlasil so
zriadením vecného bremena, neskôr vyslovil nesúhlas. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného

opomína, že došlo k faktickej zmene pomerov v dôsledku vykúpenia parciel a vybudovania cesty obcou.
Z dokazovania je evidentné, že znalec Ing. Wágner bol do konania pribratý dňa 5.11.2018, avšak cesta
bola zvalcovaná až dňa 6.4.2019 a až po tomto termíne mohol žalovaný reálne nesúhlasiť s tým, aby
vecné bremeno bolo zriadené po jeho pozemku. Navyše súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno
popred jeho dom, a to napriek preukázanej skutočnosti, že žalobcovia až do dňa ohliadky nehnuteľnosti

znalcom Ing. Wagnerom, t.j. až do dňa 16.2.2019, sústavne prechádzali peši aj motorovými vozidlami
poza dom, t.j. po parcele č. XXXX a že žalovaný namietal, že tento spôsob prechodu je preňho menej
obťažujúci, ako popred dom. Zo samotnej skutkovej situácie je táto okolnosť evidentná a súd prvej
inštanciemávždypostupovaťtak,abystrana,ktorámábyťobmedzená,bolaobmedzenávčonajmenšej
miere a v mieste, kde je obmedzovaná najmenej.

30. Netreba podľa názoru žalovaného opomínať, že samotné konanie trvalo takmer 4 roky. Ustanovenie
§ 153 ods. 3 CSP ukladá súdu náležite odôvodniť skrátenie práva sporovej strany na riadny spravodlivý
proces, pričom takéto odôvodnenie tu nie je ani vo vzťahu k dotknutej okolnosti, ani vo vzťahu k celej
veci. Jedná sa tak podľa žalovaného o porušenie § 220 ods. 2 CSP. Následne žalovaný namietal,

že z vykonaného dokazovania je evidentné, že pôvodne prechádzali žalobcovia peši aj motorovými
vozidlami práve po parcele č. XXXX. Nebolo preto potrebné odročovať konanie, ani vyžadovať znalecký
posudok ohľadom technických parametrov parcely č. XXXX za jeho domom. Táto skutočnosť vyplývala
z výpovedi strán, najmä však z katastrálnej mapy, ktorou na viacerých miestach argumentoval súd prvej
inštancieanaktorejjevždyuvedenámierka.Ostatnéparametreprecestuvyplývajúzpríslušných,najmä

stavebnýchprávnychpredpisov,pričomplatízásadaiuranovitcuria.Súdprvejinštanciepretonariešenie
tejto právnej otázky nepotreboval odročovať pojednávania a nariaďovať znalecké dokazovanie. Nejde
tu totiž o zisťovanie nevyhnutného rozsahu cesty v zmysle technických predpisov, ako bez akéhokoľvek
bližšieho odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie, ale o otázku právnu.

31. Súd prvej inštancie podľa žalovaného náležite nevzal do úvahy, že nikdy nebránil žalobcom v
prechodecezsvojpozemokapreukázateľnesámsvojímnávrhomzodňa10.7.2015navrhovalžalobcom
zriadenie vecného bremena odplatnou zmluvou. Listom zo dňa 23.7.2015 odmietli však žalobcovia
uzavrieť zmluvu za primeranú odplatu a podali na žalovaného žalobu a návrh na neodkladné opatrenie.

32. Súd prvej inštancie podľa úsudku žalovaného nevyvrátil svoju argumentáciou jeho tvrdenie, že
v konaní žalobcov išlo porušenie dobrých mravov. V súčasnosti je tu podľa žalovaného stav, ktorý
tu mohol byť bez zaťažovania súdu už v roku 2015, pokiaľ by žalobcovi akceptovali jeho návrh nazriadenie vecného bremena za riadnu trhovú cenu. V tejto súvislosti žalovaný upozornil na rozhodnutie
Rc/32/2006.

33. Súd prvej inštancie podľa mienky žalovaného argumentoval jeho čestným prehlásením, ku ktorému
bol tento v dedinských pomeroch prinútený uvedené obcou podpísať, keď chcel, aby mu obec vôbec
vydala stavebné povolenie. Zakladať však rozsudok na nejakom čestnom prehlásení zo správneho
konania je podľa presvedčenia žalovaného krajne nedôvodné.

34. Žalovaný následne uviedol, že je evidentné, že najmenej obťažovaní by boli vlastníci pozemkov v
línii parciel číslo XXXX až XXXX, a viac obťažovaný vlastník parcely č. XXXX a najviac vlastník parcely
č. XXXX/X.

35. Navyše žalovaný upozornil, že aj za domom žalobcov z južnej strany sú pozemky, cez ktoré sa
žalobcovia môžu dostať na verejnú komunikáciu, pričom na týchto pozemkoch sa nenachádzajú žiadne

domy, dvory či záhrady, prechod po týchto pozemkoch by ich vlastníkov nejako neobmedzoval, avšak
touto možnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.

36. Vzhľadom na túto argumentáciu žalovaný žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec
rozhodol tak, že žalobu žalobcov zamietne a prizná mu v plnom rozsahu náhradu trov konania pred

súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom.

37. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
Odvolanie považovali žalobcovia za nedôvodné a zmätočné. Odvolací súd žiadali o potvrdenie
napadnutého rozsudku z dôvodu jeho vecnej správnosti.

38. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť.

39. Žalovaný v podanom odvolaní vzniesol viaceré námietky. Odvolací súd už na tomto mieste musí
poznamenať, že súd prvej inštancie sa poctivo, vyčerpávajúco a podrobne vyrovnal so všetkými
uplatnenými odvolacími námietkami už v napadnutom rozsudku. Všetky odvolacie námietky žalovaného
boli len zopakovaním ním vedenej obrany proti žalobou uplatnenému nároku z konania pred súdom
prvej inštancie, a tak nemali silu privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Je tak

namieste postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

40. Úvodom odvolania žalovaný namietal, že parcely č. XXXX/X a č. XXXX nemajú charakter miestnej
či účelovej komunikácie.

41. S touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Ako pozemné komunikácie sú tieto parcely
označené v katastrálnej mape. Ako pozemnú komunikáciu túto obe strany sporu i užívajú, ako to bolo

v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané. Na vyvrátenie tohto záveru žalovaný neprezentoval v
konaní žiaden relevantný dôkaz. Správne potom súd prvej inštancie konštatoval, že na obe tieto parcely
musí byť vztiahnutý režim všeobecného užívania podľa § 6 zákona č. 135/1964 Zb. v znení zákona
č. 106/2018 Z.z. účinného od 20.5.2018. Na veci podľa odvolacieho súdu nič nemení skutočnosť, že
tento režim im nepriznáva rozhodnutie stavebného úradu. Na tento názor žalovaného totiž nie je žiaden

zákonný podklad.

42.Ďalšímiodvolacíminámietkamižalovanýtvrdil,žesúdprvejinštanciemalžalobužalobcovzamietnuť,
nakoľko vecné bremeno môže byť vedené cez iné pozemky (cez parcely č. XXXX - XXXX), pričom
namietalnimiito,žeriešením,kuktorémudospelsúdprvejinštancie,jezaťažovanýviac,nežinívlastníci

(predovšetkým parciel č. XXXX - XXXX).

43. So všetkými týmito námietkami sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyrovnal.
Argumentácia žalovaného neprináša nové tvrdenia, ktoré by boli schopné tieto závery súdu prvejinštancie vyvrátiť. Neprináša ani právne posúdenie, popri ktorom by neobstála právna argumentácia
súdu prvej inštancie. Žalovaný len opakuje už raz vznesené námietky. Úlohou odvolacieho súdu však nie
je znova opakovať argumentáciu súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd na ňu žalovaného odkazuje.

44. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie argumentoval zásadou koncentrácie konania, keď
najskôr súhlasil s navrhovaným neodkladným opatrením a neskôr nesúhlasil a žiadal, aby bolo vecné
bremeno vedené poza jeho dom, t.j. po parcele č. XXXX.

45. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval nesprávne, ak neprihliadal na tento
neskorší nesúhlas žalovaného s trasovaním vecného bremena popred jeho dom, lež žiadal, aby viedlo
poza jeho dom. Správne zdôraznil súd prvej inštancie zásadu koncentrácie konania podľa § 153
CSP. Tento postup súdu prvej inštancie bol predsa odôvodnený procesnou situáciou. Žalovaný vyjadril
nesúhlas až po vykonaní znaleckého dokazovania znalcom geodetom, ktorý zisťoval nevyhnutný rozsah
práva prechodu a prejazdu popred dom žalobcu, t.j. cez parcelu č. XXXX/X. Nevyhnutý rozsah vecného

bremena cez parcelu č XXXX by bolo nutné skúmať znalecky, ako to správne podotkol súd prvej
inštancie. To by bez pochýb so sebou nieslo nutnosť odročenia pojednávania a nárast trov konania.
Napokon treba upozorniť, že žalovaný prehliada správnu poznámku súdu prvej inštancie, že pokiaľ by
mala byť vecným bremenom zaťažená parcela č. XXXX, tak už z údajov katastrálnej mapy (teda bez
znaleckého skúmania) je zrejmé, že vecné bremeno by viedlo tesne vedľa rodinného domu žalovaného,

čím by žalovaného obmedzovala v oveľa väčšom rozsahu (bod 24. in fine napadnutého rozsudku).
Neobstojí preto ani odvolacia námietka, že použitie § 153 CSP súd prvej inštancie nevysvetlil.

46. I námietky žalovaného vzťahujúce sa k tvrdeniu, že so žalobcami mal snahu sa mimosúdne
dohodnúť, i ku skutočnosti, že súd prvej inštancie nevyvrátil jeho mienku, že žalobcovia konali v rozpore

s dobrými mravmi, neprinášajú podľa odvolacieho súdu žiadnu novú argumentáciu, ku ktorej by nebol
súd prvej inštancie zaujal svoj postoj. Týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie dôkladne zaoberal.
Preto postačuje žalovaného na tieto časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie iba odkázať (na
body 26. až 28.).

47. Napokon žalovaný namietal, že súd prvej inštancie argumentoval i jeho čestným prehlásením.
Zakladať rozsudok na čestnom prehlásení žalovaný mal za krajne nedôvodné.

48. Odvolací súd konštatuje, že argumentácia i záväzkom umožniť prejazd a následne (po kolaudácii
domu žalovaného) vybudovať prístupovú cestu k domom súp. č. XX a XX cez parcelu č. XXXX/

X (na ktorej žalobcovia žiadajú zriadiť vecné bremeno) žalovaného z čestného prehlásenia zo dňa
26.4.2010 bola súdom prvej inštancie namieste. Obec Z. totiž pod touto podmienkou vydala žalovanému
stavebné povolenie na stavbu jeho rodinného domu a osvedčenie o vydržaní pozemku. Správne súd
prvej inštancie akcentoval, že žalovaný si bol pri plnení tohto prísľubu vedomý nutnosti dodržania svojho
záväzku. Ignorovaním čestného prehlásenia by sa skutkový stav zistil v tejto veci nedostatočne, nakoľko

i záväzok žalovaného dal podklad pre dôvodnosť trasovania vecného bremena cez par. č. XXXX/X,
ktorá je vo vlastníctve žalovaného (čím neobstoja ani námietky žalovaného, že súd prvej inštancie
mal možnosť zriadiť vecné bremeno z južnej strany rodinného domu žalobcov). Súd prvej inštancie
preto správne vzal na zreteľ i čestné prehlásenie žalovaného. V korelácii s ním súd prvej inštancie i
správne a presvedčivo vyvrátil názor žalovaného, že žalobcov uplatnený nárok nie je v rozpore s dobrými

mravmi (bod 28. napadnutého rozsudku). Žalovaný tento svoj názor v odvolaní nepodoprel žiadnou
argumentáciou.

49. Napadnutý rozsudok je tak podľa odvolacieho súdu vecne správny a presvedčivý. Svoje závery
súd prvej inštancie podrobne vysvetlil a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožnil. V dôsledku

uvedeného bolo súdom prvej inštancie i vecne správne rozhodnuté o náhrade trov konania i náhrade
znalečného.

50. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods.
1 a 2 CSP).

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konaniav rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko boli v odvolacom konaní plne úspešní. V zmysle § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

52. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).