Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. september 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120213866
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120213866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. X, . XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: O. R. A., A. so sídlom O. X., XXX XX K., T.: XX XXX
XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č.k. 8Csp/237/2020 - 40 z 26.03.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. v I. vyhovujúcom výroku.

II. Vo zvyšnej napadnutej časti, t.j. v III. výroku o trovách konania mení rozsudok tak, že žalobkyni
priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu z prisúdenej
sumy s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 100,-Eur; II. výrokom žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol a III. súvisiacim výrokom o trovách konania rozhodol tak, že ich plnou náhradou zaviazal
žalovaného.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 3 ods. 3, ods. 5 zák. č.
250/2007Z.z., výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.01.2020, č.k.
10Csp/140/2019-62, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2020, bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť
žalobcovi sumu 131,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 09.10.2016 do zaplatenia,
pričom v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovaný sa v základnom konaní domáhal zaplatenia
istiny vo výške 524,66 Eur.

4. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia

v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007Z.z. je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru
súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy
na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskehozákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom
týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

5. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej

obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Žalobkyňa sa v základnom konaní aktívne bránila.

6. V konaní vedenom pod sp. zn. 10Csp/140/2019 na Okresnom súde Prešov z nároku uplatneného
žalovaným vo výške 524,66 Eur s prísl., nebola tejto strane sporu priznaná suma vo výške 392,76 Eur,
keďže žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá. Žalovaným poskytnutý úver bol podľa odôvodnenia
rozhodnutia vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov, vzhľadom na to, že zmluva o úvere

neobsahovala obligatórnu náležitosť vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. c/ a j/ zákona o
spotrebiteľských úveroch. Navyše samotná výška úrokovej sadzby bola v rozpore s dobrými mravmi

7. Žalobkyňa si bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní v rámci svojej obrany proti
uplatnenému nároku úspešne uplatnila porušenie právnych predpisov zameraných na ochranu

spotrebiteľa zo strany žalovaného, ak tento bez akéhokoľvek právneho dôvodu si uplatňoval voči
žalobkyni i plnenia, na ktoré mu žiaden nárok nevznikol.

8. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd
vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného

dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako
kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako
spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov
dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať
neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je

potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči
spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán
protiprávnemu konaniu.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené vymedzené kritéria mal súd za to, že suma vo výške 100,- Eur splní

všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením boli aj vyššie
cit. rozsudky a sú nimi aj odôvodnenia týchto rozhodnutí) a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný
charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj
generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobkyňu, že sa nekalému konaniu žalovaného
nepodrobila, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, akú si mohol

zabezpečiť žalovaný, sa pustila do sporu s ním. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa nevrátila
žalovanému sumu požičaných peňazí Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia pritom
predstavujemenejnež1/3sumy,ktoránebolapriznanážalovanémuvzákladnomkonaní.Vprevyšujúcej
časti súd preto žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

10. Tento rozsudok včas podaným odvolaním, čo do I. vyhovujúceho výroku a čo do III. výroku o
trovách konania včas podaným odvolaním napadol žalovaný (poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené
v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h CSP), v ktorom súdu prvej inštancie na prvom mieste
vytýka, že nesprávne posúdil splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie nároku na primerané
finančné zadosťučinenie, ktorým je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností, ktorým nie je

vyjadrenie sa ku žalobe, uplatnenie námietky premlčania...Súčasne súdu prvej inštancie taktiež vytýka,
že vykonaným dokazovaním neboli preukázané skutočnosti a odôvodnenie napadnutého rozsudku ani
neobsahuje žiadne skutkové a právne závery nadväzujúce na vykonané dokazovanie, ktorým by bola
preukázaná dôvodnosť a výška priznaného zadosťučinenia. V neposlednom rade napáda i výrok o
trovách konania, pretože s ohľadom na priebeh konania a skutkové okolnosti by bolo v rozpore s účelom

sporového konania priznanie náhrady trov žalobkyni. Navrhol rozsudok v ním napadnutej časti zmeniť
a žalobu aj vo zvyšku zamietnuť za súčasného uplatnenia si trov konania.11. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení ku odvolaniu navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne
správny potvrdiť a uplatnila trovy odvolacieho konania.

12. Žalovaný v následnom vyjadrení pre zmenu trval na podanom odvolaní a odvolacích tvrdeniach s
tým, že súdny odhad nároku vo veci samej civilný sporový poriadok už nepripúšťa, tu odkazujúc na
publikované rozhodnutie najvyššieho súdu R 52/2020. Iné podania strán dané neboli.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez
potrebyzopakovaťalebodoplniťdokazovanie(§383,§384CSP),postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok

v napadnutej vyhovujúcej časti je vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§
387 ods. 1 CSP). Iná situácia je pri súvisiacom výroku o trovách konania, kde boli splnené podmienky
pre jeho zmenu (§ 388 CSP).

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanou inou vadou, nesprávnymi skutkovými zisteniami a s nesprávnym právnym posúdením
veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale

iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp.
zn. II.ÚS 78/05).

16. Pokiaľ ide o I., zo strany žalovaného odvolaním napadnutý vyhovujúci výrok, odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozsudku v tejto časti, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k

záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie
rozsudku,nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,vecsprávneprávne
posúdil a svoje rozhodnutie náležite v tejto časti aj odôvodnil. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku
jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na
strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej, na ktoré v tejto časti odvolací súd odkazuje s

tým, že súd prvej inštancie výšku primeraného finančného zadosťučinenia, zohľadňujúc pritom v jeho
rozhodnutí identifikované a judikatúrou ustálené kritéria, správne určil vlastnou úvahou, pretože jeho
výšku žiaden právny predpis neurčuje, dôsledkom čoho potom je i nemožnosť uplatnenia výkladu § 3
ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa cez prizmu žalovaným zmieňovaného publikovaného rozhodnutia
najvyššieho súdu.

17. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu v tejto časti, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo
na spravodlivý proces. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného,

teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k
porušeniu jeho základného práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu
totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné
právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.18. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP odvolaním žalovaného napadnutý I.
vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Zásada úspechu vo veci (§ 255
CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého
posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň
časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou

za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že
do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná
otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“
odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci
preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného

nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od
úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva iba z
prisúdenejsumy,čotrebavyjadriťvovýrokurozsudku(kutomupozrinapr.KSTT,sp.zn.10Co/191/2017,
KS PO, sp. zn. 12Co/53/2018, 12CoCsp/8/2021 a Veľký komentár CSP, C.H.Beck, str. 926).

20. Súd prvej inštancie síce správne priznal žalobkyni plnú náhradu trov prvoinštančného konania
vychádzajúc z toho, že jej výška výlučne závisela od jeho úvahy, no vo výroku opomenul uviesť, že táto
plná náhrada patrí žalobkyni iba z prisúdenej sumy. Preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku o trovách konania tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).