Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202110
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816202110.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcov: 1. I. D., B.. XX.XX.XXXX, G. XX,
XXX XX P. B. O., 2. Y.. W. D., B.. XX.XX.XXXX, U. XXX, XXX XX P. B. O., zastúpených: JUDr. Ján
Uhlík, advokát, Námestie slobody 1, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: U., zastúpenému:
JUDr. Jana Bajužíková, advokátka, Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 15.000,00 eur s prísl,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 4C/68/2016- 137 zo dňa
10.01.2018 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:

„I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi v 1.rade a žalobkyni v 2.rade nárok na náhradu trov konania vo výške
100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení."

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že medzi zmluvnými stranami nedošlo (tak ako to tvrdili

žalobcovia) k uzatvoreniu zmluvy o dielo z dôvodu, že žalobcovia v konaní nepredložili písomnú zmluvu
ani písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Poukázal na spôsob akým žalovaný koná upravený v
Obchodnom registri, podľa ktorého za žalovanú spoločnosť konajú konatelia (N.. L. Š. a J. I.Á.) tak,
že k vytlačenému obchodnému názvu spoločnosti pripoja svoje vlastnoručné podpisy, teda na platné
uzavretie zmluvy sa vyžadoval súhlas oboch konateľov žalovaného. Z výsluchu p. I., druhej konateľky
spoločnosti, v čase kedy malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o dielo, vyplynulo, že táto nemala vedomosť

o uzatvorení zmluvy o dielo ani o uskutočnení akýchkoľvek prác, ani s ňou žalobcovia nejednali. Z
výsluchov strán sporu ako aj svedkov v konaní mal súd za preukázané, že nie žalovaný, ale N.. L.
Š. ako fyzická osoba vypomáhal žalobkyni v 2.rade pri vykonávaní rekonštrukčných prác v rodinnom
dome žalobcu v 1.rade na základe požiadavky žalobkyne v 2.rade. Skutkový záver o neexistencii
zmluvy o dielo vychádzal aj z tej skutočnosti, že peniaze zasielané žalobkyňou boli zasielané na
účet fyzickej osoby p. Š., ktorý poskytoval určité služby ako poradenstvo, prípadne zabezpečoval, či

sprostredkoval vykonávanie určitých prác, avšak platby neboli hradené na firemný účet žalovaného.
Čo sa týka žalobcom predložených dôkazných prostriedkov a to listín so súpisom vykonaných prác,
súd sa s predmetnými dôkazmi vysporiadal tak, že tieto nemôžu preukazovať uzavretie zmluvy, keďže
nie sú podpísané oboma konateľmi súčasne. Za rozporné podľa bodu 69. napadnutého rozhodnutia
nepovažoval súd prvej inštancie existenciu vád, ktoré vznikli po vykonaní rekonštrukčných prác, avšak
spornou skutočnosťou bolo, kto za uvedené vady zodpovedá. Súd nemal za preukázanú skutočnosť,

aby robotníci práce vykonávali v mene spoločnosti ako jej zamestnanci alebo išlo o práce na základe
ústnej dohody s konkrétnym robotníkom, teda o „fušku“. Pokiaľ ide o návrh žalobcov na vykonaniedôkazu- lustráciu v Sociálnej poisťovni, teda zistenia, či osoby vykonávajúce rekonštrukčné práce boli
zamestnancami žalovaného, súd prvej inštancie predmetný návrh na vykonanie dôkazov zamietol z
dôvodu koncentrácie konania ako aj z dôvodu, že uvedené nič nezmení na posúdení veci, nakoľko

nebolo sporné, že tieto osoby sú zamestnancami spoločnosti.

3. Na základe vykonaného dokazovania právne uzavrel, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
týkajúce sa platného uzatvorenia zmluvy o dielo so žalovaným a zároveň ani nepreukázali, žeby sa malo
jednať o zmluvu o diele podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že

žalobcovia neodôvodnili charakter uplatneného nároku ani neuviedli zákonné ustanovenia, na základe
ktorého uplatnený nárok požadujú. Vo vzťahu k žalobcovi v 1.rade súd prvej inštancie konštatoval
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko síce je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej dochádzalo
k stavebnej činnosti, tento však žiadne práce neobjednával. Vo vzťahu k žalobkyni v 2.rade súd prvej
inštancie konštatoval, že nakoľko nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, neprichádzal do úvahy
zo strany žalobkyne v 2.rade nárok z vád diela, či nárok na náhradu spôsobenej škody. Na základe

uvedeného dospel k záveru, že zodpovednosť za vady si mali žalobcovia uplatniť od osôb, ktoré dielo
vykonávali a s ktorými bola uzatvorená zmluva. Čo sa týka samotného nároku na náhradu škody súd
poukázal na predpoklady vzniku škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že
subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie
povinnosti, resp. osoba, voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade náhrady škody

z porušenia mimozáväzkovej povinnosti môže byť oprávnenou osobou len ten, voči komu sa škodca
dopustil porušenia tejto povinnosti. Nakoľko súd dospel k záveru, že žalovaný nevykonával v prospech
žalobcov žiadne dielo, neprichádzalo do úvahy ani uplatnenie nároku na náhradu škody z tohto diela
alebo z titulu porušenia zmluvných povinností. Pre úplnosť skonštatoval, že žalobcovia nepreukázali ani
splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Predmetnou žalobou si žalobcovia

uplatnili zaplatenie sumy 15000,- Eur a podaním zo dňa 17.1.2017 uviedli, že škoda predstavuje
sumu 16106,50 Eur, teda ani samotná výška škody nebola žalobcami ustálená. Taktiež súd nemal za
preukázaný protiprávny úkon žalovaného, príčinnú súvislosť ani zavinenie žalovanej spoločnosti.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP s tým, že úspešnému

žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

5.Vzákonnomstanovenejlehotepodaliodvolaniežalobcovianamietajúcnedostatočnezistenýskutkový
stav ako aj to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Žalobcovia zotrvali na svojich prednesoch a vyjadreniach pred súdom prvej inštancie,

ktorými opísali priebeh akým došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Uviedli, že žalobkyňa v 2.rade v
sídle žalovaného predostrela ústnu požiadavku, aby spoločnosť vykonávala rekonštrukčné práce na
rodinnom dome na ulici U. XXX, P. B. O.. Žalovaný nastúpil so svojimi zamestnancami dňa 14.9.2015
vykonávať rekonštrukčné práce. Uvedeným okamihom teda vznikla zmluva o dielo, v zmysle ktorej
bolo povinnosťou žalobcov platiť za vykonané práce cenu, podľa vyúčtovaní od žalovanej strany a pre

žalovaného vznikla povinnosť vykonať dielo v určený čas. Existenciu zmluvy o dielo podľa odvolateľov
preukazuje tá skutočnosť, že zamestnanci žalovaného vykonávali na adrese U. XXX rekonštrukčné
práce od septembra 2015 do decembra 2015 od 7:30 do 15:00, resp. 16:00, pričom na miesto výkonu
prác ako aj naspäť do sídla žalovaného boli dopravovaní vozidlom žalovaného. Žalobcovia poukázali na
listinné dôkazy v súdnom spise a to súpisy vykonaných prác za jednotlivé mesiace, ktoré obsahujú údaje

ako označenie stavby (RD D.), zhotoviteľ (U. s.r.o), popis prác s uvedeným ich ceny, mimostavebnisková
doprava, zakúpený materiál (jeho cena ako aj označenie odberateľa, ktorým bola spoločnosť U., s.r.o.),
mená zamestnancov žalovaného s uvedením počtu odpracovaných hodín a druhom práce, konečná
suma a to všetko podpísané N.. L. P., konateľom spoločnosti U., s.r.o.. Čo sa týka konštatovania súdu,
že žalobkyňa v 2.rade vyplácala finančné prostriedky na súkromný účet p. P. a nie na účet žalovaného,

k uvedenému žalobcovia uviedli, že číslo účtu, na ktoré mali zasielať prostriedky bolo p. P. označené
ako účet žalovaného. Odvolatelia uviedli, že práce sa vykonávali len do 18.12.2015, kedy mala začať
celozávodná dovolenka zamestnancov žalovaného. V uvedený deň však manžel žalobkyne v 2.rade
oznámil p. P. ukončenie spolupráce pre nekvalitne odvedenú prácu. Začiatkom januára 2016 sa na
žiadosťžalobkynev2.radedostavilp.P.nastavbuzaúčelomreklamácievykonanýchprác.Tentonavrhol

opravu prasklín tak, že do štukových omietok sa vyreže diera a tak sa to následne zahladí. Taktiež
navrhol, že žalobkyňa v 2.rade nemusí uhradiť finančnú čiastku za práce vykonané v decembri 2015.
Žalobkyňa v 2.rade s navrhnutým spôsobom oprav nesúhlasila, nakoľko jej bolo oznámené, že týmto
postupom by sa opätovne objavili praskliny, a preto bolo nevyhnutné odstrániť celé omietky. K výsluchusvedka N.. Y. V. žalobcovia uviedli, že tento externe vykonáva účtovné a mzdové záležitosti, preto tento
nemal vedomosť o vykonaných prácach, keďže mu žiadne podklady pre vypracovanie faktúr neboli
predložené p. P.. Čo sa týka svedka G., k uvedenému žalobcovia uviedli, že táto osoba vykonávala

dojednané práce na základe osobnej dohody so žalobkyňou, za ktoré mu boli na základe jeho faktúr
vyplatené žalobkyňou v druhom rade peniaze. Žalobcovia taktiež spochybnili výpoveď svedkyne J. I.. K
súdom vytýkanému nedostatku žaloby spočívajúcom v neoznačení zákonných ustanovení na základe
ktorých sa žalobcovia domáhajú nároku voči žalovanému, títo uviedli, že jasne uviedli skutkové tvrdenia
a je vecou súdu o aké ustanovenia svoje rozhodnutie oprie. Taktiež poukázali na to, že súd jednostranne

vyhodnotil nimi predkladané dôkazy akými sú napríklad dôkazy o dodávaní stravy zamestnancom
žalovaného v rozhodnom období, čo má preukazovať, že rekonštrukčné práce domu zabezpečoval
žalovaný, teda firma U. s.r.o.. Na základe vyššie uvedených skutočnosti žiadali napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

6. Žalovaný k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, teda so záverom o neplatnosti zmluvy o dielo. Žalovaný zotrval na svojich záveroch
týkajúcich sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko nedošlo k uzatvoreniu zmluvy medzi
žalobcami a žalovaným ako spoločnosťou, keďže o uvedenej skutočnosti nemala vedomosť druhá
konateľka spoločnosti p. I., pričom v zmysle Obchodného vestníka za spoločnosť môžu konať iba obaja
konatelia spoločne. Taktiež uviedli obvyklý spôsob, akým žalovaný uzatvára zmluvy o dielo. Poukázali

na skutočnosť, že žalobcovia boli vyzvaní, aby predložili potvrdenie o ústne uzavretej zmluve o dielo,
plnomocenstvo žalobcu v 1.rade pre žalobkyňu v 2.rade, na základe ktorého bola oprávnená uzatvoriť
zmluvu o dielo, ohlásenie stavebných prác príslušnému stavebnému úradu ako aj faktúry od žalovaného
za obdobie 9-12/2015, pričom žiadny z uvedených dôkazov súdu nepredložili. Čo sa týka nevykonania
žalobcami navrhnutých dôkazov uviedol, že žalobcovia tieto navrhli až po koncentrácií konania. Taktiež

sa žalovaný stotožnil so záverom súdu o nepreukázaní zákonných podmienok na priznanie náhrady
škody.

7. Žalobcovia vo svojej replike zotrvali na tvrdeniach, že existenciu zmluvy o dielo preukazuje nástup
zamestnancov žalovaného na výkon rekonštrukčných prác a platenie ceny žalobkyňou v 2.rade za

vykonané práce.

8. Žalovaný v duplike poukázali na body 66-67 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých nedošlo k
uzavretiu zmluvy o dielo.

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP v spojení s ust. § 470 ods. 1 a 2
CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť.

10. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa v 2.rade ústne uzatvorila so žalovaným zmluvu,
na základe ktorej zamestnanci žalovaného nastúpili na výkon rekonštrukčných prác na stavbe Rodinný
dom- D. dňa 14.9.2018. Zo súpisu prác vykonaných v období od 14.9.2015-30.9.2015 vyplýva, že
na uvedenej stavbe vykonávali zamestnanci žalovaného práce tam vymenované (napr. vybúravanie

zárubní, priečok, zväčšovanie otvorov dverí, murovanie priečok, osekávanie omietok a iné) celkovo v
trvaní 269 hodín (283 hodín - 14 krátených hodín), pričom hodinová sadzba bola určená vo výške 5,50
Eur za hodinu. Na základe uvedeného vyúčtoval žalovaný žalobkyni v 2.rade k zaplateniu sumu 1850,-
Eur pozostávajúce z ceny práce vo výške 1479,50 Eur, ceny materiálu zo stavebnín Q. s.r.o. v hodnote
311,27 Eur a ceny za mimostaveniskovu dopravu v hodnote 60,- Eur. Uvedený súpis bol podpísaný

p. P., konateľom žalovanej spoločnosti. Z prehľadu odpracovaných hodín jednotlivých žalovaného
zamestnancov vyplýva, že na rekonštrukčných prácach v mesiaci september 2015 sa podieľalo 13
zamestnancom žalovaného, pričom celkovo odpracovali 283 hodín. Z dodacích listov dodávateľa
spoločnosti Q. P. s.r.o. vyplýva, že žalovaný ako odberateľ preberal tovar nevyhnutný na rekonštrukčné
práce vykonávané na rodinnom dome D., čo vyplýva z označenia jednotlivých dodacích listov. Zo súpisu

prác vykonaných v období október 2015 je zrejmé, že na stavbe RD- D. boli zhotoviteľom: U. s.r.o.,
teda žalovaným, vykonané práce (hĺbková penetrácia stien, penetrácia stien proti plesní, cementový
špric, jadrová omietka hr.2,5m, potiahnutie stien lepidlom + sieťkou, vnútorná štuková omietka stien 2
x ťahaná, osadenie rohových líšt so sieťkou a ostatné práce) v celkovej sume 3447,88 Eur. Za október2015 bol na stavbu RD-D. dodaný a žalobkyni v 2.rade vyúčtovaný materiál v celkovej hodnote 1103,05
Eur. Za obdobie od 2.11.2015-30.11.2015 boli na stavbe RD-D. zhotoviteľom U. s.r.o. vykonané práce
vyúčtované v celkovej hodnote 6153,55 Eur, spotrebovaný materiál v celkovej hodnote 2075,19 Eur a

zároveň bola vyúčtovaná aj mimostavenisková doprava v hodnote 100,- Eur, teda v celkovej hodnote
8328,74 Eur. Za december 2015 boli na stavbe vykonané okrem iných aj práce popísané v listinnom
dôkaze označenom ako Časová práca v 12/2015, z ktorého je zrejmé, že za obdobie od 1.12.2015
do 18.12.2015 zamestnanci žalovaného odpracovali celkovo 42 hodín, teda pri hodinovej sadzbe 6
Eur/hodina, bola žalobkyni v 2.rade vyúčtovaná k úhrade suma 252,- Eur titulom časovej práce. Z

rekapitulácie za 12/2015 vyplýva, že na stavbe RD-D. boli vykonané práce v hodnote 2069,36 Eur
titulom úkolovej práce bez DPH, v hodnote 252,- Eur titulom časovej práce a bol spotrebovaný materiál
v hodnote 945,23 Eur. Taktiež bola vyúčtovaná aj mimostavenisková doprava vo výške 98,- Eur. Všetky
vyššie uvedené listinné doklady boli podpísané N.. L. P., pričom pri podpisovaní súpisov vykonaných
prác za jednotlivé mesačné obdobia roku 2015 sa p. P. podpisoval aj s dodatkom konateľ spoločnosti.

11. Z výpisu z účtu vyplýva, že žalobkyňa v 2.rade uhradila v 14 platbách celkovú sumu 12100,- Eur na
účet U pričom z doplňujúcich informácií k platbe vyplýva, že sa jednalo o jednotlivé splátky vyúčtovaných
súm za obdobie od septembra do decembra 2015 D.- U.. Vyplatenie predmetných súm nebolo medzi
stranami sporné, spornou bola iba skutočnosť, či prostriedky boli vyplatené fyzickej osobe - N.. L. P. ako
stavebnému dozoru alebo žalovanej spoločnosti ako cena diela.

12. Z výzvy na zaplatenie spôsobenej škody zo dňa 15.2.2016 vyplýva, že približne po týždni po
plánovanej odstávke v decembri 2015 začali vznikať na stenách a stropoch v celom vyššie uvedenom
dome praskliny, dutiny a došlo aj k odpadávaniu častí stropu, v dôsledku čoho došlo dňa 11.1.2016 k
reklamácií u konateľa žalovanej spoločnosti na mieste samom, ktorý vzniknuté škody zaregistroval a

priznal. Predmetnou výzvou žalobkyňa v 2.rade vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 15000,- Eur
titulom nákladov na odstránenie škôd, ktoré žalovaný spôsobil. Zároveň vo výzve bolo konštatované, že
prešiel už viac ako mesiac od uplatnenej reklamácie, pričom zo strany žalovaného nedošlo k žiadnym
krokom pri jej vybavení. Z vyjadrenia žalovaného k výzve na zaplatenie škody vyplýva, že žalovaný
neuznal dôvod na požadované plnenie, nakoľko tento neeviduje žiadnu objednávku na rekonštrukčné

práce od žalobkyne v 2.rade. Z odborného stanoviska N.. J. B., znalca z odboru stavebníctva,
odvetvie poruchy stavieb a oceňovanie nehnuteľností, č. XX/XXXX z 15.3.2016 vyplýva, že príčinou
popukania novo urobených omietok na stenách a stropoch v rodinnom dome bola nedostatočná príprava
podkladu, muriva steny, na ktoré sa nanášali jadrové omietky a to neodstránenie stavebného prachu,
neodstránenie pôvodných omietok s maľbou, nesprávna alebo nedostatočná penetrácia podkladu. Čo

satýkaspôsobuopravyváddielaznalecuviedol,žeopravaibavmiesteprasklinyaodtrhnutiaomietkyby
bola neefektívna, nakoľko počas zrenia omietok by mohlo dochádzať k vzniku ďalších trhlín a odtrhom
omietky od podkladu, pričom omietky odtrhnuté od podkladu už nie sú funkčné.

13. Z obchodného registra vyplýva, že za spoločnosť U. s.r.o. konajú konatelia spoločne tak, že k

vytlačenému obchodnému názvu spoločnosti pripoja svoje vlastnoručné podpisy. Konateľmi žalovanej
spoločnosti sú N.. L. P. a J. I.. Zo vzorovej zmluvy o dielo žalovaného je zrejmé, že predmetnú zmluvu
podpísali obaja konatelia spoločnosti. Cenovú ponuku na stavbu Rekonštrukčné práce vo vestibule a
vstupnej chodbe podpísal N.. L. P. s dodatkom konateľ spoločnosti. Z ďakovného listu nájomníkov
bytového domu XXXX/X, U. N., P. B. O. zo dňa 14.3.2014 je zrejmé, že títo ďakujú N.. L. P., U. s.r.o.,

P. B. O. za profesionálny prístup, ochotu, ústretovosť a podporu pri rekonštrukčných prácach a úprave
vnútorných priestorovo bytového domu.

14. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

15. Podľa § 632 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je
povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať
označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

16. Podľa § 652 Občianskeho zákonníka, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi
právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne
právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.17. Podľa § 653 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná
oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci
v záručnej dobe. Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť

alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť
pokynov neupozornil.

18. Podľa § 653 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo
osobitnými predpismi ustanovená inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť

mesiacov.

19. Podľa § 655 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je vec opravená alebo upravená vadne, má
objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v
dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote
alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané

zníženie ceny opravy alebo úpravy. Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa
v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do
záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo
uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania.

20. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec
v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a
účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

21. Podľa § 502 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákon, jeho vykonávací predpis, dohoda účastníkov

alebo jednostranné vyhlásenie scudziteľa môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch sa zodpovedá za vady,
ktoré sa vyskytujú do určenej alebo dojednanej doby po splnení.

22. Podľa § 504 Občianskeho zákonníka, nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za
vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť.

Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak
v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.

23. Podľa § 507 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec
užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy.

Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia
toho, čo chýba. Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch
upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.

24. Podľa § 508 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa

prevzatia plnenia, sa považuje za vadu, ktorá bola už v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci
alebo ak scudziteľ nepreukáže opak.

25. Podľa § 509 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov,
ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť

u povinného najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo
zanikne.

26. Podľa § 510 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje
nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

27. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

28. Podľa § 420a ods. 1, 2 písm. c) Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobíinémuprevádzkovoučinnosťou.Škodajespôsobenáprevádzkovoučinnosťou,akjespôsobenáoprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti
alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

29. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

30. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

31. Podľa § 13 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich
pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania,
okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon
zveruje alebo zákon umožňuje zveriť. Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné
voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.

32. Podľa § 133 ods. 1,2, 3, Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo
viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne,
ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba. Obmedziť
konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je

však voči tretím osobám neúčinné.

33. Podľa § 15 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba
svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy,

ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
ani nemohla vedieť.

34. Podľa § 16 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni,
ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

35. Podľa § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka, prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa
uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom
podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie.

36. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že medzi žalobkyňou v 2.rade a
žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu ústnej zmluvy o oprave a úprave veci podľa § 652 Občianskeho
zákonníka, na základe ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal vykonať opravu a úpravu rodinného
domu na adrese U. XXX, P. B. O. a žalobkyni v 2.rade ako objednávateľke vznikla povinnosť zaplatil cenu
za opravu alebo úpravu veci. Čo sa týka právneho záveru súdu prvej inštancie, že nedošlo k platnému

uzatvoreniu zmluvy v dôsledku, že na platnosť úkonu v mene spoločnosti sa podľa Obchodného
registra Slovenskej republiky vyžaduje konanie oboch spoločníkov súčasne, odvolací súd poukazuje na
ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby
v jeho prevádzkarni, ak tretia osoba nemohla vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. K
obdobnému právnemu záveru, čo sa týka aplikácie ustanovenia § 16 Obchodného zákonníka, dospel

aj Veľký senát Najvyššieho súdu Českej republiky v rozhodnutí sp.zn. 31Odo/11/2016 z 15.10.2008:
„A konečně je třeba uvést i to, že obchodní zákoník zajišťuje i ochranu třetích osob, které uzavřou
smlouvu či učiní jiný právní úkon ve vztahu k obchodní společnosti nebo družstvu v dobré víře. Pro
takový případ se nepochybně uplatní pravidlo formulované v § 16 obch. zák. a obchodní společnost
nebo družstvo budou vázány právním úkonem svého statutárního orgánu nebo jeho člena jednajícího

jako tzv. nezmocněný jednatel, tj. právním úkonem který učiní v jejich provozovně, v rámci činnosti
prováděné v této provozovně, za podmínek § 16 obch. zák. Ve vztahu ke společnosti pak ponese takový
člen statutárního orgánu plnou odpovědnost za to, že nejednal s péčí řádného hospodáře.“

37. Odvolací súd z predložených listinných dokladov mal za preukázané, že N. L. P. vystupoval

ako osoba oprávnená uzatvárať zmluvy za žalovaného. Uvedené korešponduje skutočnosti, že po
uzatvorení zmluvy nastúpili na výkon rekonštrukčných prác na rodinnom dome - D., zamestnanci
žalovaného a to v čase od 7:30 do 15., resp. 16. hodiny, teda z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v
rámci pracovného času vykonávali práce, ktoré im boli pridelené zamestnávateľom p. P.. Zmluvný vzťahmedzi jednotlivými robotníkmi na stavbe a žalobkyňou v 2.rade nebol preukázaný, táto robotníkom prácu
neprideľovala ani ich nevyplácala. Naopak z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané,
že p. P. prideľoval jednotlivým zamestnancom prácu, viedol záznamy o vykonanej práci, tieto následne

predkladal žalobkyni v 2.rade za účelom vyúčtovania vykonaných prác a vyplatenia vyúčtovanej ceny,
zabezpečoval dovoz zamestnancov na stavbu, zabezpečoval materiál ako aj vyplácal jednotlivých
zamestnancov za vykonanú prácu. Z dôkazov predložených žalovaným, teda z Cenovej ponuky na
stavbu Rekonštrukčné práce vo vestibule a vstupnej chodbe ako aj z ďakovného listu nájomníkov
bytového domu XXXX/X, U. N., P. B. O. zo dňa 14.3.2014, vyplýva, že aj v týchto prípadoch konal za

spoločnosť iba N.. P., teda tento bol oprávnený na kontraktačný proces ako aj konanie za žalovanú
spoločnosť. K uvedenému záveru dospel odvolací súd aj z toho dôvodu, že aj vo vyššie spomínanej
Cenovej ponuke absentuje podpis konateľky J. I., z čoho vyplýva, že išlo o bežný postup obchodnej
spoločnosti, ak za ňu vystupoval len p.P. ako oprávnený na konanie za žalovanú spoločnosť podľa §
16 Obchodného zákonníka. Z výpovede J. I. zo dňa 13.12.2017 vyplýva, že jej činnosť v spoločnosti
spočívala v starostlivosti o kanceláriu a administratívne práce a taktiež podpisovala zmluvy. Na základe

uvedenéhodospelodvolacísúdkzáveru,ževprípadeuzatvoreniaústnejzmluvyoopraveaúpraveveci-
RD D. mala žalobkyňa v 2.rade dobrú vieru, že N.. P., s ktorým uzatvárala zmluvu mal oprávnenie podľa
§ 16 Obchodného zákonníka na konanie za spoločnosť, nakoľko z predložených listinných dôkazov
(súpis vykonaných prác, rekapitulácia, dodacie listy pre žalovanú spoločnosť a v neposlednom rade aj
samotný výkon dojednaných opráv a úprav rodinného domu zamestnancami žalovaného) je zrejmé, že

tento konal v mene žalovanej spoločnosti, keďže doklady označoval názvom žalovanej spoločnosti a na
oprave a úprave veci sa podieľali zamestnanci žalovaného. V dôsledku uvedeného odvolací súd právne
uzatvoril, že došlo k platnému dojednaniu ústnej zmluvy o oprave a úprave veci medzi žalobkyňou v
2.rade a žalovaným, za ktorého konal N.. L. P. podľa § 16 Obchodného zákonníka, na základe ktorej
žalovanývykonalrekonštrukčnéprácenarodinnomdomenaadreseU.XXX,P.B.O.,zaktoréžalobkyňa

v 2.rade zaplatila dojednanú odplatu.

38. Pokiaľ ide o žalobcami uplatnený nárok v predmetnom konaní, súd prvej inštancie v bodoch 83 a
84 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že v spore nebolo preukázané splnenie všetkých zákonných
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, nakoľko žalobcovia žiadali priznať sumu 15000,-

Eur, ktorú podaním zo dňa 17.1.2017 špecifikovali v sume 16106,50 Eur, pričom samotnú výšku škody
(spočívajúcu v zaplatení ceny za vydanie odborného vyjadrenia v sume 200,- Eur, sumy 3400,- Eur
za odstránenie omietok a sumy 266,50 Eur za prebrúsenie parkiet), v spore nepreukázali. Odvolací
súd k uvedenému uvádza, že nakoľko zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu vecí, o existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a v súvisiacej pasívnej legitimácie

žalovaného, súd prvej inštancie sa v konaní bližšie nezaoberal uplatneným nárokom na zaplatenie sumy
15000,- Eur.

39. Pokiaľ súd prvej inštancie vytýkal nedostatok žaloby spočívajúcej v tom, že žalobcovia neuviedli
ustanovenia, na základe ktorých si uplatnili nárok na zaplatenie sumy 15000,- Eur, odvolací súd

poznamenáva, že je úlohou súdu posúdiť charakter uplatneného nároku po právnej stránke, nakoľko
povinnosťou žalobcov podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku je uviesť v žalobe okrem
všeobecných náležitostí podania iba označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Na základe uvedeného boli
žalobcovia povinní iba pravdivo opísať skutkový stav, avšak neboli povinní vyjadrovať sa k právnemu

posúdeniu veci. Nemožno teda žalobcov sankcionovať zamietnutím žaloby z dôvodu, že títo neuviedli
konkrétne ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých si nárok uplatnili. Právne posúdenie veci
je úlohou súdu, ktorý má strany sporu oboznámiť s predbežným právnym posúdením, oboznámiť im čo
považuje za preukázané a čo nie a umožniť im predložiť návrhy na doplnenie dokazovania za účelom
preukázania ich uplatnených nárokov a nimi tvrdených skutočností.

40. Na základe uvedeného odvolací súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a s tým
súvisiaceho dokazovania podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušil napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu, nakoľko mal za preukázanú existenciu ústnej zmluvy o oprave a úprave
veci medzi žalobkyňou v 2.rade a žalovaným a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a

rozhodnutie. Súd prvej inštancie je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 351 ods.
2CSP).41. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa vysporiadať s uplatneným nárokom žalobcov,
teda so samotným charakterom nároku, či sa jedná o náhradu škody alebo nárok zo zodpovednosti
za vady, prípadne či sa jedná o nárok vychádzajúci kumulatívne z oboch inštitútov podľa § 510 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Následne bude súd prvej inštancie povinný posúdiť splnenie podmienok
ustanovených zákonom na priznanie jednotlivých nárokov, v závislosti od návrhov na doplnenie
dokazovania, dokazovanie doplniť a na základe takto zisteného skutkového stavu opätovne vo veci
rozhodnúť. V závislosti od toho ako posúdi charakter uplatneného nároku, bude povinný sa opätovne
zaoberať aj aktívnou legitimáciou jednotlivých žalobcov, nakoľko nároky z vád diela vznikajú medzi

zmluvnými stranami, avšak nárok na náhradu škody vzniká aj osobe, ktorá nie je súčasťou záväzkového
vzťahu. V súvislosti s konštatovaním súdu prvej inštancie o zmätočnom uplatnení samotnej výšky
nároku na náhradu škodu (zo žaloby vyplýva výška uplatneného nároku vo výške 15000,- Eur, pričom
z vyjadrenia zo dňa 17.1.2017 je škoda špecifikovaná vo výške 16106,50 Eur), odvolací súd poukazuje
na ustanovenie § 129 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého je súd povinný vyzvať toho, kto
zmätočné podanie urobil, aby podanie doplnil, opravil alebo vysvetlil tie skutočností, ktoré súd považuje

za zmätočné.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).