Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Diana Cviková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421010018
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4421010018.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci

obžalovaného O. Z., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona,
na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv/309/20/4404 zo dňa
13.01.2021 na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 01.07.2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. Z., nar. XX.XX.XXXX v H. T., trvale
bytom H. T., prechodne bytom H. T., Ľ. N. č. 5,

je vinný, že

dňa 31.07.2020 v čase asi o 18.30 hod. v H. T., na V. G. C., pri základnej škole, mal pri sebe
bez povolenia omamné a psychotropné látky, a to plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom
metamfetamínu o hmotnosti 7333 mg a o priemernej koncentrácii 77,5 %, čo predstavuje najmenej 142
obvykle jednorazových dávok drogy, plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu

o hmotnosti 541 mg a o priemernej koncentrácii 77,2 % hmotnostného, čo predstavuje najmenej 10
obvykle jednorazových dávok drogy a plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom vysušeného
konope o hmotnosti 319 mg a s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 12,0 % hmotnostného, čo
predstavuje najmenej 1 obvykle jednorazovú dávku drogy, v celkovej hodnote omamných látok najmenej
396,89 €, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných
látok a rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené do I. skupiny omamných látok,

teda

neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku,

čím spáchal

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok , jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona v znení zákona č. 474/2019
Z.z. ( ďalej len „ Trestný zákon“).

Za to sa odsudzujePodľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písmeno m) Trestného zákona) na trest odňatia slobody 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa ukladá trest prepadnutia veci, a to:

- 1 ks digitálnej váhy v tvare popolníka s označením AST-100,
ktorá vec sa nachádza v úschove a je zapísaná v knihe zaistených vecí OR PZ Nové Zámky.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona sa
obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 13.01.2021 pod sp.zn. 2Pv/309/20/4404
obžalobunaobvinenéhoO.Z.prehoreuvedenýskutok,právneposúdenýakozločinnedovolenejvýroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku, uvedeného v obžalobe, súd preto
obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f),
písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky tieto mu položené otázky
odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať,
podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek 8

Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy
zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania,
súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne

zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného
zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§ 15
písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to primárne
záujmu spoločnosti kontrolovať nakladanie s omamnými, psychotropnými látkami, jedmi a prekurzormi

tým, že neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku. Súd nemal
žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním
obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej.
Súd skutok posúdil podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, pretože neskorší zákon podľa názoru
súdu nie je pre obžalovaného priaznivejší. Z toho dôvodu súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a ochranných opatreniach, a to znaleckým dokazovaním, prečítaním
správ a charakteristík k osobe obžalovaného, odpisu z registra trestov, spisov vzťahujúcich sa na

predchádzajúce odsúdenia obžalovaného a listinnými dôkazmi.

Zo záverov znaleckého psychiatrického posudku súd zistil, že obžalovaný je osobou chorobne závislou
na viacerých psychoaktívnych látkach, pričom u neho ide o plne rozvinutú závislosť a znalec preto
odporučil uložiť mu ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Obžalovaný O. Z. je rozvedený, je otcom dvoch detí, aktuálne nezamestnaný. Podľa výpisu z evidencie
priestupkov sa v minulosti dopustil viacero priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a verejnému
poriadku, iba v roku 2020 bol za také priestupky postihnutý trikrát. Obžalovaný má v odpise z registra
trestov evidované tri záznamy pre spáchanie trestnej činnosti. Vo veci Okresného súdu Nové Zámky

sp.zn. 1T/69/2001 sa síce na obžalovaného hľadí, ako by nebol odsúdený, avšak uvedená fikcianeznamená, že obžalovaný sa nedopustil predmetného trestného činu výtržníctva podľa § 202 odsek 1
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a iné. Obdobne sa na obžalovaného hľadí, ako by nebol odsúdený,
aj vo veci Okresného súdu Nové zámky sp.zn. 1T/123/2003, v ktorej bol uznaný vinným z trestného

činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora podľa § 186
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, v skúšobnej
dobe ktorého sa osvedčil, avšak uvedené jednoznačne svedčí o sklonoch obžalovaného k páchaniu
drogovej trestnej činnosti. Obžalovaný bol naposledy uznaný vinným z úmyselného prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Nové

Zámky sp.zn. 1T/23/2020 z 10.07.2020, právoplatným dňa 25.07.2020, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov za
súčasného uloženia povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Z uvedeného vyplýva,
že obžalovaný sa žalovaného skutku v prejednávanej veci dopustil v skúšobnej dobe posledného jeho
podmienečného odsúdenia.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t.j. že sa k

spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval) a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno
m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Súd tak obžalovanému ukladal trest podľa § 172
odsek 1 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 3 až 10 rokov, podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej poľahčujúcej
a priťažujúcej okolnosti a pri ich rovnováhe dolnú ani hornú hranicu trestnej sadzby nemenil.

Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 4 roky, a
to nevyhnutne ako trest odňatia slobody nepodmienečný s tým, že za podmienok podľa § 48 odsek 2
písmeno a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Súd považoval za potrebné na obžalovaného pôsobiť represívne

trestom odňatia slobody práve v uvedenej výmere, nakoľko mal za to, že možno dôvodne očakávať,
že tento dosiahne nápravný účinok na jeho osobu a tiež účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie
(výchova obžalovaného a zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti) a súčasne dostatočne
ochráni spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti drogového charakteru zo strany obžalovaného a
aj iných odradí od páchania trestnej činnosti (generálna prevencia). Tento záver súdu odôvodnili tak

okolnosti obžalovaným spáchaného zločinu, ako aj jeho pomery, ktoré súčasne vylučovali použitie
mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 Trestného zákona tak, ako sa domáhala
obhajoba. Na rozdiel od obhajoby je totiž súd toho názoru, že k spáchaniu trestného činu obžalovaným
v prejednávanej veci nedošlo výlučne iba vplyvom jeho závislosti na psychoaktívnych látkach. V
tomto smere súd dáva do pozornosti okolnosti, za ktorých trestná činnosť obžalovaného vyšla najavo

a keď v obžalobe uvádzané množstvá marihuany a metamfetamínu (niekoľkonásobne prevyšujúce
množstvo na použitie pre vlastnú potrebu v zmysle ust. § 135 Trestného zákona) boli u obžalovaného
zaistené v podstate náhodne po jeho ohrození jazdou iného účastníka cestnej premávky v jeho
osobnom motorovom vozidle spoločne s váhou, nepoužitými injekčnými striekačkami a plastovými
sáčkami, ktoré veci sa obvykle používajú pri delení takých zakázaných látok na jednotlivé dávky. Súd

je preto toho názoru, že kvalifikáciu skutku ako zločinu podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného
zákona odôvodňovalo nielen množstvo týchto obžalovaným neoprávnene prechovávaných drog, ale aj
obžalovaným spoločne s nimi prevážanými vo vozidle predmetmi, používanými pri ich distribúcii a preto
je nepochybné, že tieto drogy ani neboli určené výlučne pre vlastnú potrebu obžalovaného. Naviac,
obžalovaný je osobou, ktorá sa v minulosti opakovane dopustila úmyselnej trestnej činnosti a dokonca

aj drogovej trestnej činnosti a preto je s poukazom na charakter trestnej činnosti v prejednávanej veci
(opätovne drogového a dokonca aj vyššej závažnosti) nepochybné, že u obžalovaného sa minuli účinku
v minulosti mu ukladané výchovné tresty, nespojené bezprostredne s odňatím jeho osobnej slobody a
keď sa dokonca žalovaného skutku dopustil v podstate bezprostredne potom, ako mu začala plynúť
skúšobná doba podmienečného odsúdenia za úmyselný trestný čin. Z týchto dôvodov súd ani neukladal

trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby, ale vo vyššie uvedenej výmere 4 roky.
Súdvsúladesust.§60odsek1písmenoa)Trestnéhozákonavyslovilajtrestprepadnutiaváhy,patriacej
obžalovanému, dobrovoľne ním vydanej a ním použitej pri páchaní trestnej činnosti.Prokurátor síce navrhoval vysloviť prepadnutie aj ostatných obžalovaným vydaných vecí, ktoré v
prípravnom konaní neboli vrátené (plastových vrecúšok, sklenej fajky a nepoužitých injekčných
striekačiek), súd však dospel k záveru, že na uloženie trestu prepadnutia veci vo vzťahu k nim nie sú

splnené podmienky v zmysle ust. § 34 Trestného zákona, keďže ide zjavne o veci bezcenné, ktorých
prepadnutie majetok obžalovaného žiadnym spôsobom nepostihne a teda ani nebude pôsobiť výchovne
a súčasne sú absolútne bezcennými aj pre štát ako potenciálneho vlastníka týchto vecí v prípade
vyslovenia ich prepadnutia, nakoľko vzhľadom na ich zjavne nízku hodnotu a absenciu garancie ich
zdravotnej nezávadnosti je prakticky vylúčená pravdepodobnosť ich speňaženia predajom. Z týchto

dôvodov podľa názoru súdu u zvyšku doličných vecí prichádza po právoplatnosti rozsudku postup podľa
§ 98 odsek 3 Trestného poriadku.

Súd obžalovanému v súlade s odporučením znalca uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou
formou za podmienok podľa § 73 odsek 1 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1
Trestného zákona, keďže sa trestnej činnosti dopustil aj v súvislosti s užívaním návykových látok, od

ktorých je podľa znaleckého posudku závislý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.