Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8Pc/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120204606
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4120204606.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, v právnej veci navrhovateľky: I. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom M. R. O. XXX, XXX XX G. W., t. č. M. Z. XXXX/XX, XXX XX E. W., proti odporcovi: V. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. R. O. XXX, XXX XX G. W., zastúpený: Mgr. Jana Hoksová, advokátka so sídlom
J. Kalinčiaka 13, 951 87 Volkovce, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. V. B. je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,00 eur mesačne, vždy k 15-temu dňu
mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 11.04.2020.

II. Zročné výživné za obdobie od 11.04.2020 do 07.12.2020 vo výške 789,24 eur je Jaroslav Pavlík

povinný zaplatiť navrhovateľke do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojim návrhom z 11.04.2020 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal jej
otca na platenie výživného vo výške 176,00 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od rozvodu s
jej matkou jej otec odmietol prispievať na výživu sumou 176 eur mesačne, čo je polovica sumy, ktorú jej
prispieva jej matka od jej štúdia na vysokej škole. Svoje výdavky v celkovej výške 352,00 eur mesačne
špecifikovala nasledovne:

- Nájomné 100 eur
- Strava 100 eur
- Električenka 13 eur
- Autobus do školy do Bratislavy 40 eur
- Telefón + internet 9 eur
- Vreckové, oblečenie, hygiena, pomôcky do školy 90 eur.

2. K svojmu návrhu priložila doklady preukazujúce cestovanie autobusom do Bratislavy, doklad o kúpe
električenky a potvrdenie o návšteve školy. Na pojednávaní dňa 07.12.2020 ďalej súdu predložila
potvrdenie o mesačnej platbe za telefón, ako aj bloky na oblečenie a drogériu.

3. Otec navrhovateľky sa prostredníctvom svojej zástupkyne písomne k návrhu vyjadril tak, že s ním
nesúhlasí, pričom s navrhovateľkou žil v spoločnej domácnosti do marca 2020 a ako otec rodiny hradil

všetky výdavky spojené s domácnosťou aj štúdiom, a tieto znášal až do mája 2020. Ďalej uviedol, že
v rámci dohody rodičov o BSM bola na účet navrhovateľky poukázaná suma 5 000,00 eur, ako čiastka
určená aj na štúdium a náklady s ním spojené. Ďalej uviedol, že navrhovateľka má už 26 rokov a poukončení I. stupňa vysokej školy nepokračovala ďalej riadne v štúdiu tak, ako to býva štandardom, ale
rozhodla sa zamestnať a sama sa aj živila po dobu až dvoch rokov.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ako aj zástupkyne otca
navrhovateľky, dokladmi preukazujúcimi výdavky navrhovateľky uvedenými vyššie, potvrdeniami
o štúdiu navrhovateľky, PN matky navrhovateľky, oznámením o ukončení pracovného pomeru
matky navrhovateľky, potvrdením o príjme matky navrhovateľky, nálezmi a lekárskymi správami
navrhovateľky, potvrdeniami UPSVaR o zaradení do zoznamu uchádzačov o zamestnanie ako aj

o tom, že navrhovateľka nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, lustráciou Sociálnej poisťovne
o zamestnávateľoch a vymeriavacích základoch navrhovateľky ako aj otca navrhovateľky a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Navrhovateľka je študentkou 2. ročníka II. stupňa vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte
Univerzity Komenského v Nitre, pričom I. stupeň ukončila v roku 2017 a v druhom stupni začala

pokračovať v roku 2019. Študuje dennou formou študijný odbor slovenský jazyk a literatúra. V spoločnej
domácnosti žije s matkou a sestrou, pričom priemerný mesačný čistý príjem matky v období od 06/2019
do 05/2020 bol 686,33 eura, avšak tejto bolo zo strany zamestnávateľa dňa 29.09.2020 oznámené
ukončenie pracovného pomeru na dobu určitú.

6. V období od roku 2019 do 2020, bolo lustráciou súdu v Sociálnej poisťovni, ako aj potvrdením zo
Sociálnej poisťovne, ktoré predložila navrhovateľka zistené, že táto bola nakrátko zamestnankyňou v
rôznych spoločnostiach, rovnako tak bola aj brigádničkou, avšak všetky tieto zamestnania trvali nanajvýš
pár mesiacov, najdlhšie trval pomer so spoločnosťou Panta Rhei, s. r. o., od 17.06.2019 do 19.11.2019
a následne so spoločnosťou Martinus, s. r. o. od 25.11.2019 do 30.06.2020, pričom od októbra 2019 už

vzhľadom na pokračovanie v štúdiu išlo výlučne o brigády.

7. Otec navrhovateľky bol spolu s predvolaním na pojednávanie vyzvaný aj na doloženie potvrdenia
o aktuálnych príjmoch, výdavkoch, ako aj príjmoch iných osôb, s ktorými žije v domácnosti. Otec
navrhovateľky, a to ani prostredníctvom svojej zástupkyne žiadne potvrdenie nepredložil. Súd lustráciou

v Sociálnej poisťovni zistil, že od 01.07.2018 až doposiaľ je SZČO s vymeriavacím základom v rozpätí
od 456,00 do 535,80 eur mesačne.

8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
(ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá

do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 a 2 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.

11. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna
skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne
sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňalapožiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená
úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa

tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania.
Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa
vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie,
na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k
zneužívaniurodičovskejvyživovacejpovinnostilenzdôvodunegatívnehopostojakpráci(napr.zavinené

rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia
povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa
živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

13.Krozhodujúcimfaktoromkedynastanefaktickýstav,žedieťajeschopnésamosaživiť,patríjehovek,
zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu. Odôvodnené záujmy a

potreby, majetkové pomery a podobne. Iba samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu
spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí na preukázanie
skutočnosti, že dieťa už je schopné akejkoľvek zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem
oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, čo je aj tento
prípad, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká.

Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať
sa vo vyštudovanom odbore. V predmetnom prípade má súd za preukázané, že počas obdobia,
kedy navrhovateľka neštudovala, sa zamestnala v odvetví kníhkupectva a podnikania s literatúrou,
ktoré je minimálne veľmi príbuzné odboru jej štúdia na vysokej škole, keďže tak I., ako aj II. stupeň
vysokoškolského štúdia navštevuje odbor slovenský jazyk a literatúra. Súd nevylučuje aj takú možnosť,

že v prípade úspešného ukončenia druhostupňového štúdia, by navrhovateľka mohla v rovnakom
odvetví dostávať vyšší plat vzhľadom na jej vzdelanie, ktoré kontinuálne nadväzuje na prvostupňové
štúdium a teda podľa súdu nejde o účelové štúdium, ktorým by si navrhovateľka iba „kupovala“ čas pred
riadnym zamestnaním sa a takýmto spôsobom získalvala od rodičov peniaze. Súd vzhľadom na jej prax
vidí ako reálnu možnosť zamestnať sa v rovnakom odvetví po ukončení magisterského štúdia, čo by

mohlo pozitívne ovplyvniť jej majetkové pomery do budúcnosti vyšším zárobkom. Súd k uvedenému
dodáva, že z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie sa vyživovacia povinnosť končí až dosiahnutím
prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola -
magister).

14. Povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný
zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle
nepracuje. Súd má za to, že toto nie je ten prípad. Počas obdobia, keď navrhovateľka nenavštevovala
vysokú školu, si táto podľa svojich možností zarábala, pričom sa aj sama živila, čo potvrdil aj jej otec
vo svojom vyjadrení k návrhu z 20.09.2020. V tomto období si navrhovateľka ani nepodala návrh na

určenie výživného a toto žiada určiť až od momentu, odkedy podľa jej slov jej otec neprispieva, teda
od apríla 2020, z čoho možno vyvodiť, že ešte v čase, keď žila s otcom v jednej domácnosti do marca
2020 jej tento prispieval aj na štúdium a nemal proti nemu námietky, pretože opätovne študovať začala
v septembri 2019.

15. Je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to
nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až
do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo,
napríklad z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na druhý pokus. Uvedené platí i pre
dobu štúdia, nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné, čo je práve okolnosťou

predmetného prípadu. Súd ďalej konštatuje, že aj v prípade, že dočasne zanikne povinnosť plniť výživné,
pretože nie sú splnené predpoklady pre jeho existenciu, ako napríklad, že dieťa už je schopné samo sa
živiť, môže sa, ak dôjde k zmene podmienok, vyživovacia povinnosť obnoviť. Tento jej charakteristický
znak sa nazýva elasticita.

16. Argumentom otca navrhovateľky bolo aj to, že v rámci vyporiadania BSM s bývalou manželkou
poskytol navrhovateľke v máji 2020 dobrovoľne sumu 5 000,00 eur. Súd sa nestotožnil s argumentom
zástupkyne otca, že jednorazovo poskytnutá suma vo výške 5 000,00 eur, ktorá podľa vyjadrenia otca
mala byť určená aj na štúdium a výdavky s ním spojené (podľa navrhovateľky išlo o peniaze, ktorémali slúžiť na prípadnú svadbu alebo zabezpečenie bývania), mala byť započítaná do prípadného
výživného zo strany otca, pretože vznik a existencia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sa
nedá vylúčiť ani obmedziť a dohody, ktoré by boli v rozpore s kogentnými ustanoveniami ZoR, sú ako

odporujúce zákonu neplatné. Nedá sa ani platne dohodnúť, že sa rodič zbaví vyživovacej povinnosti voči
dieťaťu jednorazovým plnením. Tak povinnosť vyživovať, ako aj právo na výživné sú neprevoditeľné a
nescudziteľné.Zároveňnavrhovateľkauviedla,žečosatýkajejvýdavkovnanájomné,ktorévsúčasnosti
dokonca stúplo zo 100 na 135 eur, toto hradí práve zo sumy 5 000,00 eur a vzhľadom na to, že súd
tento výdavok nezarátal do celkových mesačných nákladov navrhovateľky, ako bude uvedené nižšie,

de facto bolo učinené námietke otca za dosť a ním poskytnutá suma je navrhovateľkou používaná ako
kompenzácia jeho vyživovacej povinnosti. De iure však o pravidelné plnenie vyživovacej povinnosti zo
strany otca, poskytnutím tejto finančnej čiastky na účet navrhovateľky, ísť nemôže.

17. Čo sa týka námietky zástupkyne otca, že je v rozpore minimálne s dobrými mravmi, že navrhovateľka
si nad rámec poskytnutej sumy vo výške 5 000,00 eur uplatňuje ešte aj nárok na výživné, k tomuto

súd uvádza, že čo sa týka súladu uplatneného výživného s dobrými mravmi, skúma sa oprávnenie, nie
povinnosť, čo znamená, že výživné nemožno priznať len v prípade, ak na to existujú dôvody na strane
oprávneného. Predpokladá sa také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva
priznať výživné. Prekážku rozporu s dobrými mravmi však netvoria okolnosti na strane povinného, a teda
premietnutím na daný prípad, ak sa navrhovateľka voči otcovi nezachovala spôsobom, odôvodňujúcim

aplikáciu ustanovenia § 75 ods. 2 ZoR, potom ani objektívne okolnosti na strane otca (dobrovoľné
poskytnutie finančného príspevku nad rámec výživného) nemôžu spôsobiť, že súd výživné neprizná.
Zároveň zástupkyňou otca načrtnuté zlé vzťahy medzi navrhovateľkou a otcom, ako aj skutočnosť, že
by ho mala nazývať krstným menom a nie otec, podľa názoru súdu rozhodne nedosahujú intenzitu
okolností predpokladaných zákonom na to, aby súd vôbec mohol uvažovať o zamietnutí návrhu na

určenie výživného, z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi.

18. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z
individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti
treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov, t. j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané
majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný
bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby
zastával lepšie platené miesto. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo
k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto

povinnosti.Výživnésaplatípoplnoletostidorúkdieťaťa.Uvedenékritériánastranerodičovsaposudzujú
vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa.

19. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené
všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí

od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu,
vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov.
V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných
najzákladnejších potrieb nutných pre život, až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb
dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy a stupne

škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.

20. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v
zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže
nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na

roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa
v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.
Vzhľadom na takúto konštrukciu zákona, bola navrhovateľka podľa názoru súdu plne oprávnená podať
návrh na určenie výživného proti otcovi, s ktorým nežije a ktorý jej neplatí výživné s tým, že matka ju
vyživujerôznymispôsobmi(ubytovanie,stravovanie),prípadnetak,akototvrdínavrhovateľka,hradením

polovice všetkých jej mesačných nákladov.

21. Vzhľadom na to, že otec navrhovateľky sa písomne a následne aj na pojednávaní prostredníctvom
svojejzástupkyneobmedzillennatvrdeniaozánikuvyživovacejpovinnostipoukončeníprvostupňovéhovysokoškolského štúdia, respektíve na tvrdenie o poukázaní sumy 5 000,00 eur k rukám navrhovateľky,
ako k dobrovoľnému plneniu slúžiacemu k uspokojeniu potrieb navrhovateľky a nepredložil súdu žiadne
potvrdenia o jeho príjmoch respektíve výdavkoch tak, ako už bolo konštatované vyššie, pričom takúto

možnosť mal pred pojednávaním, kedy bol k tomu súdom písomne vyzvaný a takisto aj na pojednávaní,
kedy bola jeho zástupkyňa oboznámená s predbežným právnym posúdením súdu, vychádzal súd iba z
lustrácie Sociálnej poisťovne k jeho osobe a príjmom, čo však v predmetnom prípade nebolo pre súd pri
stanovení výšky výživného obmedzujúce, pretože výška výživného, ktorú súd určil je plne odôvodnená
aj jeho príjmom a nie je zjavne neprimeraná jeho možnostiam a schopnostiam a to aj s prihliadnutím

na výšku jeho vymeriavacích základov v rozpätí od 456,00 eur do 535,80 eur mesačne za posledné
dva roky.

22. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že navrhovateľka je študentkou 2. ročníka
magisterského štúdia na Filozofickej fakulte v Bratislave, pričom v súčasnosti tak, ako to uviedla aj
na pojednávaní, od marca 2020 študuje dištančne vzhľadom na pandemickú situáciu v Slovenskej

republike, ako aj vzhľadom na opatrenia prijaté štátnymi orgánmi a teda nemá výdavky vo forme
dochádzania za štúdiom, ani prepravy v rámci mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Čo sa týka
výdavku na nájomné vo výške 100,00 eur, tento súdu nebol zo strany navrhovateľky preukázaný, či už
ako výdavok, ktorý by platila priamo ona, alebo výdavok na strane jej matky, na ktorý by jej navrhovateľka
prispievala. Súd pritom uvádza, že navrhovateľka bola na prvom pojednávaní, dňa 16.11.2020, zo strany

súdu vyzvaná na preukázanie všetkých pravidelných mesačných výdavkov, okrem výdavkov na stravu,
ku ktorým sa súd vyjadrí nižšie. Vzhľadom na to, že navrhovateľka, napriek výzve zo strany súdu, túto
položku nepreukázala, súd ju nemohol pri určovaní výživného brať na zreteľ. Čo sa týka výdavkov na
stravu, ktoré si vyčíslila vo výške 100,00 eur mesačne, súd považoval túto sumu za absolútne prijateľnú
a akceptovateľnú na 30, respektíve 31 dní mesačne, pričom po rozpočítaní vychádza, že na jeden deň

tvoria výdavky navrhovateľky na stravovanie sumu 3 eurá, čo rozhodne nie je potrebné dokazovať,
nehovoriac o tom, s akými neprimeranými ťažkosťami by bolo obstaranie dokladov, preukazujúcich tieto
výdavky, spojené. Vzhľadom na to, že ide o vysokoškoláčku, sú tu aj ďalšie výdavky spojené s nákupom
učebníc a iných študijných materiálov, ako aj papiernických pomôcok, nevyhnutný je aj internet, a to
aj vzhľadom dištančné štúdium, ďalej oblečenie, hygienické potreby, drogéria a v neposlednom rade aj

záujmy už dospelého dieťaťa vo forme vreckového, pričom toto všetko bolo vyčíslené v sume 90,00 eur a
bolo zároveň na pojednávaní dňa 07.12.2020 súdu preukázané vo forme blokov za drogériu, hygienické
potreby, oblečenie ako aj potvrdením o zaplatení kreditu na mobilný telefón.

23. Celkovo mal súd teda za preukázané a odôvodnené výdavky navrhovateľky vo výške 200,00 eur

mesačne, pričom vzhľadom na to, že navrhovateľka žiadala otca zaviazať na platenie polovice všetkých
jej výdavkov rozhodol tak, že aj z tejto sumy zaviazal otca na platenie výživného v jednej polovici, a teda
v sume 100,00 eur mesačne.

24. Je síce pravdou, že matka navrhovateľa mala preukázaný o niečo vyšší príjem ako otec, avšak ona

už svojou každodennou starostlivosťou o navrhovateľku (zabezpečením každodenných potrieb) si plní
svoju vyživovaciu povinnosť, pričom navrhovateľke prispieva aj inou formu na jej výživu. Ďalším faktom
je, že v priebehu konania bola matke navrhovateľky oznámená skutočnosť o skončení jej pracovného
pomeru ako aj to, že otec svoje príjmy a výdavky súdu nepreukázal, k čomu sa súd už vyššie vyjadril.
Keďže súd je viazaný návrhom, výživné v požadovanej výške priznal už od začatia konania tak, ako to

navrhovateľka žiadala a tak, ako to aj zákon pripúšťa. Vzhľadom k tomu došlo aj k naakumulovaniu už
splatného výživného odo dňa podania návrhu do dňa rozhodnutia súdu o určení vyživovacej povinnosti
v celkovej výške 789,24 eura, ktoré ako zročné výživné umožnil otcovi navrhovateľky zaplatiť v lehote
30 dní od právoplatnosti rozsudku, a to aj s poukazom na lustráciu zo Sociálnej poisťovne a na jeho
vymeriavací základ vo výške okolo 500,00 eur mesačne.

25. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

26. Tento rozsudok je v zmysle § 44 CMP predbežne vykonateľný doručením.

Poučenie:Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.