Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320202839
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5320202839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa P. P., nar. X.X.XXXX,
bytom P. XX, právne zastúpeného MAJCHRÁK&MAJCHRÁK advokáti s. r. o., so sídlom Nová Bystrica
850, pracovisko kancelárie Čadca, Fraňa Kráľa 2080, proti manželke navrhovateľa (odporkyni) S. P.,
nar. X.X.XXXX, bytom P. XX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Annou Mozolíkovou, so sídlom C.,
F. XXXX, za účasti maloletej T. P., nar. XX.X.XXXX, a maloletej P. P., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom
P. XX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca,
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode,

na základe odvolania manželky navrhovateľa (odporkyne) proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.
k.9P/29/2020-176 zo dňa 20. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výrokoch
· o rozvode manželstva navrhovateľa a manželky navrhovateľa (odporkyne),
· o zverení maloletej T., nar. XX.X.XXXX a maloletej P., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov; vrátane pravidiel výkonu striedavej osobnej starostlivosti,
· o oprávnení každého z rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok a

· o neurčení vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca tak, že otec P. P. je
povinný na čas po rozvode prispievať na výživu maloletej T., nar. XX.X.XXXX sumou 70 eur mesačne a
na výživu maloletej P., nar. XX.XX.XXXX sumou 50 eur mesačne; vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo P. P. a S. P., keď konštatoval, že
manželstvo menovaných je hlboko a trvale rozvrátené. Hoci manželka s rozvodom nesúhlasila a
uvádzala, že k navrhovateľovi „ešte nejaké city prechováva“ a má ho ešte stále rada, obnova dotknutého
manželského zväzku v súčasnosti už možná nie je. Okresný súd zdôraznil, že manželstvo je zväzkom
muža a ženy, ktoré vzniká na základe slobodného a dobrovoľného rozhodnutia, pričom navrhovateľ
jednoznačne a opakovane v priebehu konania deklaroval, že v manželstve zotrvať nechce. Súčasne
uviedol, že iba samotná skutočnosť, že manželia žijú aktuálne v jednom rodinnom dome, k záveru o

funkčnosti ich manželstva nepostačuje.
2. V konaní bolo nesporným, že manželia dlhodobo (od roku 2013) spolu intímne nežijú a nebolo
preukázané ani napĺňanie ďalších úloh definovaných pre manželstvo Zákonom o rodine. Nebola
preukázaná existencia vzájomnej ochrany, podpory, vzájomnej spolupatričnosti medzi manželmi,existencia spoločných záujmov a záľub, ktoré by mohli manželov spájať. Zároveň manželia s výnimkou
komunikácie o maloletých deťoch nevedú inú spoločnú komunikáciu. Taktiež z výpovede maloletých
detí vyplynulo, že rodičia, keď sú spolu, sa stále hádajú. Okresný súd nadväzne konštatoval, že

zotrvávanie účastníkov v takomto disfunkčnom manželstve, by k jeho sfunkčneniu a obnoveniu
manželskéhospolužitianeviedlo;naopak,mohlobynabudúcevzťahynavrhovateľaaodporkynepôsobiť
kontraproduktívne, čo by sa v konečnom dôsledku mohlo negatívne prejaviť i vo vzťahu k maloletým
deťom a ich zdravému vývoju.
3. Okresný súd ustálil, že príčinou rozvratu manželstva bola rozdielnosť pováh navrhovateľa a

odporkyne, rozdielnosť ich názorov na vedenie spoločnej domácnosti a tiež názorov na otázku
zamestnania sa manželky, pričom z vykonaného dokazovania nemal preukázané také okolnosti, z
ktorých by bolo možné vyvodiť záver o dostatočných dlhodobých pracovných návykoch manželky
(podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni za obdobie od 13.7.2018 boli u odporkyne zistené iba krátkodobé
pracovné vzťahy prevažne na základe dohody o pracovnej činnosti). Doplnil, že k rozvratu manželstva
prispelo i to, že medzi navrhovateľom a jeho manželkou neboli zistené žiadne spoločné záujmy a záľuby.

4. S konaním o rozvod v zmysle § 100 CMP je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov ako
rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Rodičia sa v priebehu konania zhodli
na tom, aby maloleté deti boli zverené do ich striedavej osobnej starostlivosti, ktorá bude prebiehať
tak, že od pondelka párneho týždňa od 18.00 hod. do pondelka nepárneho týždňa do 18.00 hod. by
zabezpečoval osobnú starostlivosť o deti otec a od pondelka nepárneho týždňa od 18.00 hod. do

pondelka párneho týždňa do 18.00 hod. by osobnú starostlivosť zabezpečovala matka. Nakoľko okresný
súd nemal zistenú žiadnu okolnosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť riadnu starostlivosť o maloleté
deti, či už zo strany otca alebo matky a celkovo považoval tvrdenia rodičov o vytvorení podmienok z ich
strany pre zabezpečenie striedavej starostlivosti za nesporné, predmetnému návrhu vyhovel. Zohľadnil
tiež okolnosť, že zverenie do striedavej starostlivosti korešponduje aj s vôľou maloletých detí.

5. Zároveň vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. S
prihliadnutím na preukázané odôvodnené potreby maloletých detí okresný súd určil na čas po rozvode
manželstva otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej T. sumou 90 eur mesačne a na výživu
maloletej P. sumou 75 eur mesačne. Táto výška výživného reflektuje dĺžku doby, po ktorú má matka
detí vo svojej starostlivosti v mesiaci a súčasne je v schopnostiach a možnostiach otca (ako povinného

rodiča) takéto výživné platiť. Matka je nezamestnaná a v súvislosti s pandemickou situáciou spôsobenou
ochorením Covid 19 poberá len finančnú sumu 300 eur mesačne, z ktorého titulu jej okresný súd výživné
na maloleté deti v čase, po ktorý budú v starostlivosti otca, neurčil.
6. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže nemal
zistené žiadne dôvody, ktoré by pripúšťali výnimky z pravidla rozhodovania o trovách konania (§ 52

CMP).

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa/manželka
navrhovateľa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Nesúhlasila s rozvodom manželstva a poukazovala na to, že s manželom tvoria pár už 26 rokov, pričom

navrhovateľ je spoločne s ich dcérami pre ňu najdôležitejším človekom v živote. Uviedla, že aj po
vyhlásenírozvodumanželstvabývajú(akopredtým)vspoločnejdomácnostiaonastálevykonávatieisté
práce. Zopakovala, že manžel pracoval v turnusoch v zahraničí a ona sama sa starala o celú domácnosť
a zabezpečovala riadnu výchovu detí.
8. Odvolateľka tvrdila, že má záujem o prácu a snaží sa zamestnať. Zdôraznila, že 11 rokov vykonávala

prácu opatrovateľky jej matky a práve pre výčitky navrhovateľa sa vzdala opatrovania a začala si hľadať
prácu. To sa jej i podarilo, ale kvôli pandémii o prácu aktuálne prišla. Zotrvala na tom, že manžela/
navrhovateľa má veľmi rada a bola/je presvedčená, že ich vzťah i manželstvo by dokázali obnoviť.
Rozvod je taktiež veľkou stratou istoty pre ich maloleté deti. Do pozornosti dávala aj svoju ochotu
spolupracovať s mediátorom psychológom, či podieľať sa na inej forme aktivít smerujúcich k obnoveniu

manželského vzťahu s navrhovateľom.

9. Navrhovateľ žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Odvolanie považoval za „celkom nedôvodne
a vyslovene obštrukčné“. Nakoľko odvolateľka vôbec nenamietala výroky o úprave rodičovských práv,
navrhovateľ mal za to, že táto úprava je bez námietok a absolútne správna. V otázke rozvodu poukázal

na úplne identické vyjadrenia odporkyne, ktoré uvádzala už v konaní pred okresným súdom. To, že
bývajú naďalej „pod jednou strechou“, je len dôsledkom toho, že manželka sa odmieta odsťahovať, hoci
môže ísť bývať inam. Navrhovateľ konštatoval, že okresný súd náležite ustálil a pomenoval dôvody,
pre ktoré je dotknutý manželský vzťah dlhodobo nefunkčný. Tvrdenia manželky o snahe zachovaťmanželstvo nepovažoval za úprimné aj vzhľadom na to, že nenašli odozvu v jej reálnom správaní počas
krízy ich vzťahu trvajúcej už od roku 2013.

10. V následnej reakcii odvolateľka zotrvala na svojom odvolaní, vrátane rozhodujúcej odvolacej
argumentácie. Opakovane poukazovala na to, že má záujem pracovať a aj opatrovateľstvo o jej matku
vykonávala dlhodobo (v období od 1.11.2009 do 31.7.2018); napokon aj aktuálne (v čase podania
vyjadrenia) sa zamestnala ako pomocná pracovná sila v kuchyni. Nepriala si, aby bola manželom
vykresľovaná ako osoba, ktorá nikdy riadne nepracovala.

11. Nakoľko navrhovateľ v celom rozsahu trval na svojom predchádzajúcom vyjadrení v rámci
odvolacieho konania, vzdal sa práva podať odvolaciu dupliku na predchádzajúce vyjadrenie odvolateľky;
nepovažoval za potrebné sa akokoľvek (opakovane) k uvádzaným okolnostiam ďalej vyjadrovať.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a
§ 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP)

napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo výroku o rozvode manželstva a v prevažnej
časti výrokov o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a v zmysle §
388 CSP zmenil vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca tak, ako je konštatované vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

13. Okresný súd v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne jasne a zodpovedajúco
konkrétnym skutkovým zisteniam v súdenej veci pomenoval dôvody, pre ktoré je nutné konštatovať
hlboký a trvalý rozvrat vzťahu medzi manželmi. Odvolateľka dotknuté zistenia a na ne priamo
nadväzujúce úvahy a závery v podstate vôbec nespochybňuje, len vyjadruje svoju domnienku, že
manželský vzťah by bolo možné ešte obnoviť/zachrániť. Avšak aj z jej popisu spôsobu spolužitia

manželov v ostatných (minimálne šiestich až siedmich) rokoch je zrejmé, že popisuje spolužitie
dvoch dospelých osôb v jednej domácnosti, ktoré okrem skutočnosti, že sú rodičmi dvoch maloletých
dcér (rodičovské práva však v bezprostrednej každodennej realite spoločne nevykonávajú) a práve
samotného faktu bývania/existovania v jednej domácnosti, aktuálne nič nespája.
14. Správne okresný súd zdôraznil aj skutočnosť, že manželstvo predstavuje dobrovoľný zväzok muža

a ženy, a preto je neprípustné niekoho nútiť zotrvávať v manželstve. Vzhľadom na dlhodobosť stavu,
kedy vo vzťahu manželov chýba vzájomná spolupatričnosť, pomoc, podpora, ako aj spoločné záujmy
či spoločne strávený čas, pri ktorom by manželia aktívne vyhľadávali prítomnosť druhého manžela a
vytvárali priestor na spoločné prežité chvíle (osobitne, ak bezprostredná osobná starostlivosť o deti
zaberá výrazne menej času ako v období, keď boli deti malé), nemožno v žiadnom prípade hovoriť ani o

ľahkovážnom prístupe k inštitútu manželstva. Ako už bolo uvedené, odvolateľka nerozporuje skutkové
zistenia týkajúce sa faktického stavu, v akom sa predmetné manželstvo dlhodobejšie nachádza. V
kontexte s rozoberaným ani netvrdí, že by mala v minulosti (predovšetkým v čase počiatku ochladenia
citov a spolupatričnosti vo vzťahu medzi manželmi) ambíciu seriózne a intenzívnejšie „pracovať“ na
vnútornej podstate ich vzťahu.

15. Keďže otázka emocionálneho postoja odporkyne k manželovi je výsostne subjektívnou kategóriou,
krajský súd nespochybňuje, že k navrhovateľovi naďalej vnútorne prechováva pozitívne ladené city.
Súčasne je však nutné konštatovať, že vonkajšie prejavy, nepriamo potvrdené i výsluchom staršej dcéry
(takmer už dospelej) T., uvedené neosvedčujú. Vo vyjadreniach manželky je v nemalej miere prítomná

obava z budúcnosti, ktorá bude určite výrazne odlišná od toho, aký bol jej doterajší život. Je nesporné, že
ukončenie manželského zväzku, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bude i ukončenie života v spoločnej
domácnosti s manželom, bude na ňu klásť zvýšené nároky. Takáto - svojim spôsobom prirodzená
neistota a obava - však rozhodne nie sú dôvodom na zamietnutie návrhu na rozvod manželstva; o to
viac, že navrhovateľ jednoznačne deklaruje úplný nezáujem na pokračovaní manželstva.

16. Z konštatovaných dôvodov krajský súd ako vecne správny potvrdil výrok napadnutého rozsudku
o rozvode manželstva. Hoci odvolateľka nenapádala výroky rozsudku okresného súdu o úprave práv
a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, vzhľadom na charakter
konania starostlivosti súdu o maloleté deti i tieto výroky podliehali odvolaciemu prieskumu.

17. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti v plnej miere (vrátane bezprostredných pravidiel
jej priebehu) v súdenom prípade korešponduje s konkrétnymi skutkovými zisteniami, zodpovedá vôli
oboch rodičov a zároveň rešpektuje i vôľu maloletých T. a P. (prezentovanú osobne i prostredníctvom
kolíznehoopatrovníka).Rovnakoplnezodpovedajúcimprávnejúprave,akoipodstatestriedavejosobnejstarostlivosti je vyslovenie oprávnenia oboch rodičov maloleté deti zastupovať v bežných záležitostiach
a spravovať ich majetok. S poukazom na majetkové (i širšie sociálne) pomery matky je náležitým taktiež
záver o neurčení jej vyživovacej povinnosti. Uvedený záver platí aj pri zohľadnení potenciality matky

dosahovať vyšší príjem, ako je len „covidová dávka“ 300 eur mesačne. V konkrétnostiach pomerov
matky - aj vzhľadom na nižšie pracovné skúsenosti - je namieste uvažovať o potenciálnom príjme na
úrovni maximálne cca 750 až 800 eur mesačne.

18. S poukazom na to, že príjem otca je minimálne dvojnásobný v porovnaní s takýmto (potenciálnym)

príjmom matky, bolo opodstatnené, napriek striedavej starostlivosti v rovnakom rozsahu vykonávanej
oboma rodičmi (v tomto smere je pomerne nejasná úvaha okresného súdu o reflektovaní dĺžky doby, po
ktorú majú rodičia deti v svojej starostlivosti v rámci výkonu striedavej osobnej starostlivosti) uloženie
otcovivyživovacejpovinnosti.Oprávneniemaloletýchdcérpodieľaťsanavyššejživotnejúrovniotca(ako
je životná úroveň matky) je dané nielen počas obdobia, keď sú/budú maloleté v rámci výkonu striedavej
osobnej starostlivosti v bezprostrednej starostlivosti otca, ale aj v období, keď sa budú nachádzať v

bezprostrednej osobnej starostlivosti matky.
19. Krajský súd sa však nestotožnil s výškou výživného vymedzenou okresným súdom. Je nutné mať na
pamäti, že fakticky ide o výživné len v rozsahu polovice mesiaca, keďže počas druhej polovice mesiaca
sú deti v bezprostrednej osobnej starostlivosti otca; čo okresným súdom stanovené výživné (v sumách
90, resp. 75 eur mesačne) náležite nereflektuje. Nadväzne krajský súd zmenil dotknutý výrok a uložil

otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých sumami 70 a 50 eur mesačne (k rukám matky), ktorá
výška výživného rešpektuje príjmy otca (ale taktiež zodpovedá jeho opodstatneným výdavkom), ako aj
odôvodnenépotrebymaloletých,odvíjajúcesaodichveku,aktuálnehostupňavzdelávania,zdravotného
stavu a ustálených záujmových aktivít.

20. V dôsledku zmeny rozsudku okresného súdu (hoci len čiastočnej) krajský súd v zmysle § 396 ods.
1, 2 CSP rozhodoval o trovách celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Vzhľadom na právnu
úpravu definovanú v § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V súdenej
veci neboli zistené (a v zásade ani účastníkmi konkrétne tvrdené) podmienky - či už zákonné alebo
jedinečné skutkové - na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.