Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117212904
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117212904.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:

SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zast. Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti
žalovanému: Židovská Náboženská Obec, Hollého 9, 010 01 Žilina, IČO: 31 932 525, zast. JUDr. Magda
Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom: Národná 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 848 654, o zaplatenie
377,32 Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.03.2017, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 06.04.2017, domáhal
voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 377,32 Eur s úrokmi z omeškania a náhrady
trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že pri kontrole odberného miesta dňa 06.08.2015
bol zistený odber bez uzavretej zmluvy, čím žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu.

2. V zmysle žalobného návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným

rozkazom zo dňa 21.08.2017 v celom rozsahu vyhovel žalobe. Voči platobnému rozkazu bol podaný
odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti bývala nájomníčka Q. A., ktorá mala zo
žalobcom uzavretú zmluvu. Nájomný vzťah skončil dňa 14.07.2015, kedy bol stav na plynomere 07279
m3 a dňa 05.08.2015 žalovaný uzavrel novú nájomnú zmluvu s X..B., kedy bol stav plynomeru ku dňu
05.08.2015 - 07279 m3. Namietal neoprávnený odber s tým, že žalovaný nikdy nebol odberateľom plynu
na predmetnom odbernom mieste okrem obdobia od 31.07.2015 do 05.09.2015.

3. Po vykonaní všetkých procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania súd nariadil pojednávania,
na ktorých vykonal dokazovanie. Súd v zmysle § 188 a nasl. CSP vykonal dokazovanie, a to vyjadrením
saprávnehozástupcužalobcu,žalovanéhoaprečítanímlistíntvoriacichspisovýmateriál.Pokiaľžalobca
sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol so zástupcom riadne a včas predvolaný, súd konal v ich
neprítomnosti v zmysle CSP, pričom žiadosti o oznámenie zo strany súdu, pokiaľ by nemienil vyhovieť
čo i len v časti, súd takej žiadosti nevyhovel a považoval ju za alibistickú, nakoľko boli riadne predvolaní
a dobrovoľne si zvolili, že sa pojednávania nezúčastnia a súd predsa v zmysle čl. 4 a 5 CSP nebude

odročovať pojednávanie len preto, že žalobca so svojim právnym zástupcom sa na pojednávanie bez
dôležitého dôvodu nedostavili, teda dobrovoľne sa rozhodli nezúčastniť sa, pričom spor bol predsa
vyvolaný na základe ich žaloby. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný
skutkový stav:4. Súd mal preukázané vyúčtovanie škody za odber zemného plynu vo výške 377,32 Eur žalovanému
so splatnosťou 10.09.2015 za obdobie 28.02.2015 - 06.08.2015 na odbernom mieste Q. XXXX/X, Ž.,

pričom dané vyúčtovanie obsahuje aj výpočet s uvedením - výpočet škody neoprávneným odberom
zemného plynu s tým, že stav na meradle k 28.02.2015, kedy došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke, bol
6147 m3 a stav ku dňu 06.08.2015, kedy došlo k ukončeniu neoprávneného odberu, bol 7279 m2.

5. Medzi stranami bolo nesporné, že vlastníkom nehnuteľností na adrese Q. XXXX/X, Ž., je žalovaný,

pričomideodomsituovanýnažidovskomcintoríne,ktorýslúžipresprávcucintorínanazákladenájomnej
zmluvy. Vlastníctvo žalovaného vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXX.

6. Súd mal preukázané, že v danej nehnuteľnosti v období od 17.04.2012 do 14.07.2015 bývala na
základe nájomnej zmluvy Q. A., ktorá mala uzavretú zmluvu o odbere plynu s SPP, a.s. Zo zmluvy o
združenej dodávke plynu vyplýva adresa trvalého pobytu Q. A. - Q. XX/XXXX, Ž. a odberné miesto -

Q. X/XXXX, Ž.. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú do 27.07.2016 a následné predĺženie zmluvy na
dobu neurčitú, pokiaľ odberateľ neoznámi, že trvá na ukončení zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy
sú aj Obchodné podmienky. (l.č. 107 obsahu spisu) Z protokolu o odovzdaní bytu zo dňa 14.07.2015
vyplýva stav plynomeru 07279 m3. (l.č. 39) Z faktúry vystavenej Q..A. vyplýva aj adresa trvalého pobytu,
ako aj adresa odberného miesta.

7. Súd mal zistené, že dňa 04.09.2015 bola uzavretá Zmluva o združenej dodávke plynu medzi SPP,
a.s. a B. X. na predmetné odberné miesto, pričom menovaná sa stala novou nájomníčkou predmetnej
nehnuteľnosti na uvedenej adrese, a to od 01.08.2015. (l.č. 38)

8. SPP, a.s. oznámil súdu listom zo dňa 26.02.2018, že v období od 28.02.2015 do 01.08.2015 na
predmetom odbernom mieste nebola uzavretá žiadna zmluva o združenej dodávke plynu. V období od
11.04.2012 do 27.02.2015 bola uzavretá zmluva s Q. A.. Zmluva však bola ukončená jednostranným
odstúpením od zmluvy zo strany SPP, a.s. z dôvodu neplnenia zmluvných platobných podmienok zo
strany p.A., ktorú informovali o tom písomne listom zo dňa 10.02.2015, avšak list si adresátka neprevzala

v odbernej lehote. Stav meradla ku dňu ukončenia zmluvy, t.j. 27.02.2015, bol 6147 m3, čo vyplýva
z faktúry za obdobie od 31.07.2014 do 27.02.2015. Po ukončení predmetnej zmluvy pre predmetné
odberné miesto bola uzavretá zmluva so žalovaným dňa 31.07.2015.

9. Súd mal preukázané Odstúpenie od zmluvy s Q..A. zo dňa 10.02.2015 s výzvou na umožnenie

demontáže meradla. Dané odstúpenie si Q..A. nevyzdvihla v odbernej lehote a späť odosielateľovi sa
zásielka vrátila dňa 26.02.2015. (l.č. 90) Taktiež aj výpočet nedoplatku bol adresovaný Q..A. iba na
adresu odberného miesta. (l.č. 115)
- súd poznamenáva, že odstúpenie od zmluvy bolo doručované Q. A. iba na adresu odberného miesta,
hoci SPP, a.s. mal vedomosť aj o adrese trvalého bydliska.

10. Z obchodných podmienok vyplýva definícia „odberateľ plynu“ - fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn
pre vlastnú spotrebu v domácnosti, nie však pre podnikateľské účely.

11. Súd mal preukázané, že hoci vlastníkom nehnuteľnosti s odberným miestom, je žalovaný, plyn

odoberala do 14.07.2015 nájomníčka Q. A., ktorá mala uzavretú zmluvu o dodávke plynu, pri uzavretí
ktorej bol aj štatutár žalovaného a tak nadobudol vedomosť o tom, že zmluvu na odber plynu uzavrela
nájomníčka. Následne došlo k odstúpeniu od zmluvy pre neplatenie za odber plynu nájomníčkou,
avšak dodávateľ odstúpenie neoznámil vlastníkovi nehnuteľnosti, ale iba nájomníčke - odberateľke,
a to iba na adresu odberného miesta. Nedotazoval ju na adresu trvalého bydliska, hoci mal o tom

vedomosť a neinformoval o danej skutočnosti aj vlastníka - žalovaného. Zistil konečný stav plynomeru ku
dňu odstúpenia od zmluvy, avšak nedemontoval zariadenie, nevykonal žiadne opatrenie na ukončeniu
dodávania plynu. Teda odstúpil od zmluvy, neinformoval o tom vlastníka a naďalej dodával plyn cca 6
mesiacov. Takéto konanie je možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, či v rozpore
s poctivým obchodným stykom. Je absurdné, aby odstúpil od zmluvy a naďalej dodával plyn. Stav

plynomeru vedel zabezpečiť ku dňu odstúpenia od zmluvy, ale neodpojil zariadenie, aby nedochádzalo
k odberu plynu bez zmluvy. Z toho možno vyvodiť účelovosť a špekulatívnosť konania, keďže zákonné
ustanovenia upravujú aj odber bez zmluvy. Nič nebránilo dodávateľovi odpojiť zariadenie, resp.
informovať vlastníka. Toho však informoval až cca o 6 mesiacov za účelom úhrady nedoplatku. Takétokonanie je zjavne v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s § 415 a s § 417 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorých dodávateľ bol povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode a teda bol povinný
zakročiť na odvrátenie škody a nie ľahostajným spôsobom pristupovať tak, že dodávku neprerušil, keďže

v zmysle platných právnych predpisov je odberateľ povinný zaplatiť aj za taký odber.

12. V zmysle čl. IV, bod 31. Obchodných podmienok omeškanie odberateľa s úhradou platby za
opakovanú dodávku plynu alebo nedoplatku z vyúčtovacej faktúry sa považuje za nedodržanie zmluvne
dohodnutých platobných podmienok a teda za neoprávnený odber. Ak odberateľ neuhradí sumu za

opakovanú dodávku plynu v stanovenej výške a lehote splatnosti, dodávateľ je oprávnený prerušiť alebo
obmedziť dodávku plynu.

13. Podľa čl. VII, bod 4 Obchodných podmienok dodávateľ je oprávnený prostredníctvom PDS prerušiť
alebo obmedziť dodávku plynu po zistení neoprávneného odberu na odbernom mieste.

14. Teda je nepochybné, že dodávateľ je oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu. V danom
prípade napriek svojmu oprávneniu tak neurobil, naďalej dodával plyn cca 6 mesiacov a až následne
sa domáhal nedoplatku, a to voči vlastníkovi nehnuteľnosti. Pre informovanie o odstúpení od zmluvy
dodávateľ nezisťoval vlastníka nehnuteľnosti, ale zisťoval ho až vtedy, keď požadoval zaplatenie, hoci
na odbernom mieste bývala Q..A., ktorá mala uzavretú zmluvu a ktorú následne ukončil, pričom mal

vedomosť aj o jej adrese trvalého bydliska, napriek tomu ju kontaktoval iba na odbernom mieste.

15. Žalobca tvrdil, že chcel prerušiť dodávku, ale vraj nebolo mu to umožnené, nakoľko cintorín, kde sa
nachádza plynomer, je v určitom čase uzavretý, a práve keď zamestnanec došiel, bolo zavreté, preto
vraj nechal odkaz nájomníčke na umožnenie vstupu k plynomeru. Súd sa však s týmto nestotožňuje,

nakoľko židovský cintorín, na ktorom sa nachádza plynomer, má na viditeľnom mieste uvedené otváracie
hodiny, čo vyplýva aj z fotodokumentácie, a preto plynomer je v určitom čase verejne prístupný. Podľa
zistenia pracovník, ktorý vraj chcel prerušiť dodávku odpojením, bol na mieste cca 1 hod., resp. 30 minút
pred otvorením cintorína, avšak z ničoho nevyplynula žiadna prekážka, pre ktorú sa daný pracovník
nemohol na miesto vrátiť, či počkať. Teda súd skonštatoval, že nikto nikdy nebránil k umožneniu prerušiť

dodávku plynu a vzhľadom na otváracie hodiny to bolo aj umožnené. Súd mal zistené, že otváracie -
návštevné hodiny cintorína, kde sa nachádza plynomer, sú od apríla do septembra pondelok - piatok
od 13,00 do 18,00 hod., v nedeľu od 09,00 do 16,00 hod., cez sviatky zatvorené. Teda dodávateľ/
prevádzkovateľdistribučnejsietemalmožnosťkedykoľvekminimálnevtomčasepočasotváracíchhodín
prerušiť dodávku.

16.Žalovanýsprávnepoukázalnato,žezničohonevyplýva,žepracovníkSPPboldemontovaťmeradlo,
ani že mu v tom bolo bránené, keďže dané miesto je verejne prístupné, pričom oznámenie o sprístupnení
daného miesta vraj bolo dané iba Q..A., nie aj vlastníkovi. Avšak vzhľadom na otváracie hodiny a
na verejný prístup, bolo im to umožnené a zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by sa pokúsili

demontovať zariadenie. Dá sa predpokladať, že poskytovali naďalej dodávku so spoliehaním sa na
zákonné ustanovenie o neoprávnenom odbere, kedy musí každý taký odberateľ zaplatiť škodu. Avšak
takýto postup nie je možné vždy aplikovať a treba prihliadať na všetky okolnosti, a to v súlade s dobrými
mravmi. Taktiež je nutné poukázať na to, že hoci v zmysle Obchodných podmienok, Prevádzkového
poriadku, či zákona č. 251/2012 Z.z., dodávateľ a prevádzkovateľ distribučnej siete má právo obmedziť

alebo prerušiť dodávku plynu, teda je na jeho rozhodnutí tak vykonať, dodávateľ má zároveň povinnosť
zakročiť na odvrátenie škody a je povinný počínať si tak, aby ku škode nedošlo. teda ak odstúpil od
zmluvy, bol povinný obmedziť alebo prerušiť dodávku plynu, aby nedochádzalo k škode. (§ 415 a § 417
Občianskeho zákonníka) napriek tomu nedošlo k prerušeniu dodávky, v dôsledku čoho vznikla škoda,
avšak aj pričinením dodávateľa plynu, či prevádzkovateľa distribučnej siete.

17. Žalovaný zistil až pri ukončení nájomného vzťahu, t.j. v júli 2015, že Q..A. nemá už uzavretú zmluvu
na odber plynu. Žalovaný mal vedomosť, že zmluva bola uzavretá, ale následne o jej ukončení nemal
vedomosť. Kým prišiel nový nájomca do danej nehnuteľnosti, žalovaný uzavrel zmluvu na odber plynu,
pričomkžiadnemuodberupočastejdobynedošlo,nakoľkojednaktamniktovtomčasenebývalajednak

nebola už vykurovacia sezóna, kedy by bol odber potrebný a uvedené vyplýva aj zo záznamu stavu
plynomera pri odovzdaní bytu Q..A. a pri prevzatí bytu novým nájomcom X..B., čo žalobca nerozporoval
a dokonca stav plynomeru je zaznamenaný aj v zmluve s X..B..18. Pokiaľ žalobca predkladal rozhodnutia iných súdov ohľadom neoprávneného odberu, ktorými chcel
preukázať a zdôvodniť pasívnu legitimáciu žalovaného a teda že vlastník je povinný zaplatiť škodu za
neoprávnený odber, súd zdôrazňuje, že dané rozhodnutia nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko

ide o iné skutkové vymedzenie, o iný skutkový základ, ako napríklad o situácie, keď vlastník s nájomcom
nemal dojednanú povinnosť nájomcu uzavrieť zmluvy s SPP, a.s.,... V danom prípade vlastník - žalovaný
preukázal, že nájomca mal uzavretú zmluvu o dodávke plynu. Zmluva na odberné miesto bola uzavretá,
dodávateľ mal vedomosť, kto je odberateľom plynu.

19. Právny zástupca žalovaného správne poukázal na to, že zmluva o dodávke plynu bola uzavretá
so skutočným odberateľom. Pokiaľ došlo k odstúpeniu od zmluvy, SPP, a.s. porušil svoju povinnosť,
resp. nevyužil svoje oprávnenie, prerušiť dodávku a zároveň poukázal na to, že nie je preukázaný stav
meradla ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu medzi Q..A. a dodávateľom plynu, nakoľko z predloženej
faktúry stav meradla 6147 m3 je k 31.01.2015, ale nie k 27.02.2015, teda nie je zrejmé, k akému odberu
došlo v období od 27.02.2015 do 14.07.2015.

20. Podľa bodu 10.1.1 písm. e) Prevádzkového poriadku, neoprávnený odber plynu je odber, ak
odberateľ plynu neumožnil prerušenie dodávky plynu, takýto odber plynu sa za neoprávnený odber
považuje odo dňa, keď odberateľ plynu neumožnil prerušenie dodávky plynu.
- v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nebolo preukázané, že by odberateľ plynu neumožnil

prerušenie. Vzhľadom na umiestnenie plynomeru a vzhľadom na otváracie hodiny cintorína, kde bol
plynomer umiestnený, pričom ide o miesto verejne prístupné, súd posúdil, že neexistovala žiadna
prekážka vykonať prerušenie dodávky, a preto nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu o neumožnení
prerušenia dodávky zo strany odberateľa. Hoci existovalo určité časové obmedzenie v prístupe k
plynomeru vzhľadom na otváracie/návštevné hodiny, obmedzenie nebolo v takom rozsahu, ktorý by

bránil v primeranom čase v prístupe k plynomeru. Zároveň súd poukazuje na to, že na umožnenie
prístupu bola vyzvaná nájomníčka ako odberateľka, avšak za neoprávnený odber sa žalobca domáha
úhrady voči žalovanému, ktorý však nebol odberateľom.

21. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa § 417 ods.1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

23. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca vedel, že údajne dochádza k neoprávnenému odberu,
keďže došlo k ukončeniu zmluvy a nová zmluva počas toho obdobia nebola uzavretá, tak vedel, že mu
hrozí škoda v dôsledku neoprávneného odberu, čomu mohol zabrániť uzavretím/prerušením dodávky,
avšak k tomu nedošlo a cca 6 mesiacov bol dodávaný plyn na dané odberné miesto a následne žalobca
vyčíslil škodu, ktorej mohol zabrániť, keby nepristupoval ľahostajne a s vedomím, že predsa odberateľ

je povinný zaplatiť vždy za dodávku plynu, z čoho by vyplynulo, že nie je dôvod prerušovať dodávku
plynu. Avšak každý je povinný počínať si tak, aby nedošlo ku škode s poukazom na vyššie citované
zákonné ustanovenie a postup žalobcu, či dodávateľa plynu je tak v rozpore nielen s § 415 a § 417
Občianskeho zákonníka, ale aj v rozpore s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom a ide o
konanie využívajúce situáciu a postavenie silnejšej strany, keďže ktorej zákon umožňuje domáhať sa

náhrady škody za neoprávnený odber, k čomu však sa pričinil aj dodávateľ, žalobca.

24. Žalovaný uzavrel zmluvu o dodávke plynu dňa 31.07.2015, avšak už 04.09.2015 bola uzavretá
zmluvasnovýmnájomcom,pričomžalovanýtrvánatom,žepočastohtoobdobianedošlokodberuplynu
a žalobca nepreukázal, že by došlo k odberu plynu aj počas tohto obdobia. Žalobca požadoval náhradu

za neoprávnený odber od ukončenia zmluvy s Q..A.N. do uzavretia zmluvy so žalovaným, avšak nie celé
to obdobie bolo obdobím vykurovacím a je logické, že odber počas toho obdobia za jednotlivé mesiace
musel byť rôzny. Avšak žalobca nepreukázal odber za jednotlivé mesiace. Žalovaný preukázal, že pri
ukončení nájomnej zmluvy s A. bol stav plynomeru 7.279 m3 a tento stav bol totožný aj pri uzavretí
zmluvy s X..B., čo znamená, že počas toho obdobia nedošlo k žiadnemu odberu a teda ani žalovaným

počas zmluvného vzťahu s SPP, a.s. Žalovaný prehlásil, že Q..A. užívala byt aj po ukončení zmluvy s
SPP, a.s.25. Pokiaľ žalobca predložil rozhodnutia iných súdov, ktorými argumentoval opodstatnenosť svojho
nároku voči žalovanému, súd opakovane uvádza, že dané rozhodnutia sa týkajú iných prípadov na inom
skutkovom základe a nemožno ich „použiť“ pre daný prípad. V tomto prípade bola uzavretá zmluva s

odberateľom, následne došlo k odstúpeniu od zmluvy, napriek tomu to nebolo oznámené aj vlastníkovi
nehnuteľnosti a pracovník dodávateľa sa nedostavil na odpojenie meradla v čase otváracích hodín.
Žalobca na jednej strane poukazuje na predložené rozhodnutia, podľa ktorých vlastník nehnuteľností má
oznamovať dodávateľovi plynu o nájomcovi, avšak pokiaľ ide o opačnú situáciu, žalobca to nepovažuje
za povinnosť, aby oznámil vlastníkovi ukončenie zmluvy a pokračovanie v dodávaní plynu. Žalobca nič

neoznámil, hoci zo strany dodávateľa bola ukončená zmluva a vlastník o tom nevedel.

26. Podľa § 3 písm.c) bod 5, 6, 10 a 12 zák.č. 251/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto
zákona,
6. dodávateľom plynu osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu,

10. odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej
spotreby,
12. odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v
domácnosti.

27. Podľa § 82 zák.č. 251/2012 Z.z.
(1) Neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo

3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,

g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to
prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ
potvrdil.
(2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,

prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.
(3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,

použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
(4) Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom
umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí

ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky.
Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom
odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
(5) Prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej
sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

28. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovuje vyhl. MH SR č.
449/2012 Z.z.29. Vykonaným dokazovaním súd posúdil, že neoprávnený odber vykonávala iba Q..A.. Žalovaný mal
uzavretú zmluvu a pokiaľ od ukončenia nájomnej zmluvy s Q..A. do uzavretia zmluvy o odbere plynu
žalovaným, nebola uzavretá taká zmluva, z predložených listín vyplýva, že v tom čase nedošlo k

žiadnemu odberu. Následne bola uzavretá ďalšia nájomná zmluva a nový nájomca uzavrel zmluvu o
odbere plynu, takže taktiež nedošlo k neoprávnenému odberu. U žalovaného nemožno konštatovať
neoprávnený odber. Ten možno konštatovať len u Q..A., avšak tá nebola stranou tohto konania. Je
nepochybné, že Q..A. bola odberateľkou plynu do 14.07.2015 a teda výlučne ona spôsobila škodu, aj
keď nebola vlastníkom nehnuteľnosti. V danom prípade však ona ako nájomca mala uzavretú zmluvu

s SPP, a.s. a pre neplatenie došlo k odstúpeniu od zmluvy, avšak naďalej odoberala plyn na danom
odbernom mieste do 14.07.2015, dodávka plynu jej nebola prerušená, ani vlastník nehnuteľnosti nebol
o tom upovedomený, teda konanie dodávateľa je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, keďže nie je odberateľom, nakoľko on neodoberal plyn a
zároveň ani neoprávnene neodoberal plyn. Medzi stranami nebolo sporné vlastníctvo žalovaného,
avšak bolo nesporné, že žalovaný danú nehnuteľnosť neužíva a v spornom období ju užívala Q..A.,

o čom aj žalobca, aj SPP, a.s. mal vedomosť. V zmysle platných právnych predpisov neoprávneného
odberu sa môže dopustiť nielen vlastník, ale aj iná osoba. Zo zistených skutočností teda popisovaného
neoprávneného odberu sa mohol dopustiť nielen vlastník - žalovaný, kde sa faktická možnosť odberu
plynu nachádzala, ale aj užívateľ tej nehnuteľnosti, a to bez ohľadu na vedomosť žalovaného o
prípadnejneexistenciioprávneniaodoberaťplyn.Podstatavecispočívavtom,žežalovanýniejepasívne

legitimovaný,nakoľkovšetkydôkazyvkonanípreukazovali,žežalobcavedel,resp.mal/moholvedieť,že
nehnuteľnosť, na ktorej dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, neužíva žalovaný ako vlastník, ale
Q..A. na základe nájomnej zmluvy, a to do 14.07.2015 a následne podľa zistených skutočností nedošlo
k odberu plynu, keďže nehnuteľnosť nebola užívaná až do uzavretia ďalšej zmluvy. (rozsudok KS v
Bratislave3Cob/132/2012,...)Nemožnoautomatickypožadovaťnáhraduškodyodžalovanéholenpreto,

že je vlastníkom danej nehnuteľnosti, ktorú však v spornom období užívala Q..A. na základe nájomnej
zmluvy, o čom mal vedomosť aj SPP, a.s., keďže s ňou mal uzavretú zmluvu o dodávke, teda nájomníčka
sisplnilapovinnosťuzavrieťzmluvuododávkeazničohonevyplývadôvodnosťamožnosťsankcionovať
žalovaného ako vlastníka len preto, že nájomníčka prestala platiť riadne a včas za dodávku plynu, v
dôsledku čoho došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke, o čom však žalovaný nebol informovaný. Súd

skonštatoval s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný.

30. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania v časti, keďže žalobca si uplatňuje náhradu škody za
neoprávnený odber od 27.02.2015 do 06.08.2015 a má za to, že minimálne do 06.04.2015 je nárok
premlčaný z dôvodu podania žaloby dňa 06.04.2017.

31. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,

za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

32. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná dňa 06.04.2017 a žalobca si uplatnil nárok za obdobie od
27.02.2015, súd posúdil, že vznesená námietka premlčania je za obdobie od 27.02.2015 do 05.04.2017
opodstatnená a nárok v tej časti je premlčaný. Žalobca však napriek tomu nevyčíslil výšku za obdobie,

ktoré nie je premlčané a súd v zmysle CSP nemôže nahrádzať úkony strán konania a teda bolo vecou
žalobcu vyčísliť svoj nárok za obdobie nepremlčané, čo nevykonal aj napriek vedomosti o vznesenej
námietkepremlčania.Avšakvdanomprípadesúdposúdil,žežalovanýniejepasívnelegitimovaný,preto
k otázke námietky premlčania súd vyššie uvedené uviedol nad rámec. Súd k tomu nad rámec dodáva,
že aj keby žalovaný bol pasívne legitimovaný, čo však nie je, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani

ohľadom výšky škody za obdobie, ktoré vzhľadom na námietku premlčania, nebolo premlčané, t.j. od
06.04.2017.

33. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov.

34. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd nevykonal ďalšie dôkazy s poukazom na zásaduhospodárnosti, efektívnosti, pričom súd posúdil, že všetky relevantné dôkazy boli vykonané a boli
postačujúce pre rozhodnutie vo veci.

35. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal trovy konania v rozsahu 100% žalovanému

ako plne úspešnej strane v konaní, keďže bol úspešný v celom rozsahu. O výške bude rozhodnuté v
zmysle § 262 ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).