Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Monika Czafiková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Er/623/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209210041
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2012:2209210041.4
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724
803, so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK so sídlom Údernícka
5, 851 01 Bratislava, proti povinnému: S. C., H.. XX.XX.XXXX, C. H. H. X. XX, XXX XX N., vedenej pred
súdnymexekútorom:JUDr.RudolfKrutý,ExekútorskýúradsosídlomZáhradnícka60,82108Bratislava,
pod č.k. Ex 1135/09u o vymoženie 979,22 € istiny s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
O trovách exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení
konania.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 30.06.2009 bol u súdneho exekútora formou zápisnice spísaný návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie na vymoženie istiny 979,22 € s príslušenstvom, v ktorom oprávnený žiadal uspokojenie
svojej pohľadávky priznanej mu na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku
Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. rozhodcom Jozefom
Adamovským sp.zn. TP 2536/08, zo dňa 16.02.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2009
a vykonateľnosť dňa 17.03.2009. Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd skúmal
podmienky na jeho vydanie a súlad so zákonom o rozhodcovskom konaní. V rámci toho zistil, že
časť žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, časť návrhu na vykonanie exekúcie, ako
aj časť exekučného titulu sú v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného tunajší súd uznesením
č. 8Er/623/2009-30 zo dňa 06.10.2009 zamietol v časti žiadosť o udelenie poverenia. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2009. Následne uznesením zo dňa 11.01.2010, č.k.
8Er/623/2009-35 bola exekúcia v časti zamietnutej žiadosti zastavená. Súdny exekútor na základe
poverenia č. 8Er/623/2009-29 udeleného tunajším súdom dňa 06.10.2009 začal nútený výkon
rozhodnutia.
Tunajší súd následne opätovne preskúmal exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o
udelenie poverenia ako aj Zmluvu o pôžičke zo dňa 15.12.2004 a zistil, že exekučný titul, t.j.
rozhodcovský rozsudok vyvoláva pochybnosť o legitimite takéhoto rozsudku, lebo bol vydaný na základe
nekalej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a z tohto pohľadu sa súd s rozhodcovskou
doložkou musí vysporiadať pri rozhodnutí o zastavení exekučného konania.
Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a
povinným ako spotrebiteľom a dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Je to zrejmé z
obsahu zmluvy, keď sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej osobe finančné prostriedky a povinná
osoba sa zaviazala tieto vrátiť spôsobom a v lehote dohodnutej. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé,
že sa jedná o tzv. „formulárovú zmluvu“, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do
nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatnýmspôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený
s povinným uzavrel zmluvu o úvere, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako fyzická
osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Opak, že by išlo o osobu, ktorá
zmluvu uzavrela v súvislosti so svojou obchodnou činnosťou, alebo podnikateľskou činnosťou zo
zmluvy nevyplýva a oprávnená osoba toto v rozhodcovskom konaní ani nepreukázala. Oprávnený pri
poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z toho potom
jednoznačnevyplývaajto,žetentovzťahsamedzinimimusíriadiťlenzákonnýmiustanoveniamizákona
o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniami Občianskeho zákonníka,
všetkých v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Takže je potrebné mu poskytnúť právnu ochranu
podľa režimu citovaných zákonov. Nesmie obsahovať neprijateľné podmienky.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom v čase vydania
exekučného titulu v spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov
rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Podľa § 31 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom v čase vydania
exekučného titulu rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi
rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a zásady
poctivého obchodnoprávneho styku a dobrých mravov.
Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom v čase vydania
exekučného titulu súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom v čase
vydania exekučného titulu účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom v čase vydania
exekučného titulu súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom v čase vydania
exekučného titulu proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo inej právnej forme.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 1 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. (veta prvá) v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb v prípadoch, keď
k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky. Na ostatné prípady sa vzťahuje vtedy, ak súvisí
plnenie s podnikateľskou činnosťou prevádzkovanou na území Slovenskej republiky.
Podľa§2ods.1písm.a)zákonaoochranespotrebiteľač.634/1992Zb.vzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo
používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej
domácnosti.
Podľa§2ods.1písm.b)zákonaoochranespotrebiteľač.634/1992Zb.vzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky
alebo poskytuje služby.
Podľa § 2 ods.1 písm. g) zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: službou akákoľvek činnosť, ktorá je určená na
ponuku spotrebiteľovi s výnimkou činností podľa osobitných predpisov.
Podľa § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Zmluva o úvere, uzavretá medzi účastníkmi je štandardnou formulárovou zmluvou, ktorú oprávnený
dojednával vo viacerých prípadoch. Takúto povahu nepochybne majú aj všeobecné podmienky
poskytnutia úveru inkorporované do zmluvy cez inkorporačnú doložku. Vzhľadom na uvedené konajúci
súd sústredil súdny prieskum na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2004, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinným, a v ktorých je upravená rozhodcovská doložka nasledovne: „Všetky spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade ak nedôjde medzi
zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené prostredníctvom všeobecného súdu odporcu alebo
v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom,
v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu.“ Klient vyjadruje svoj súhlas s touto
rozhodcovskou doložkou podpisom na príslušnej zmluve.
Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto
prípadejerozhodcovskázmluvavyjadrenáibavpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnými
zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi
podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné
predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal
a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami ani nemal na výber. Mohol len
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému
konaniu.VobdobnejveciÚSSRvrozhodnutíIV.ÚS55/2011z24.2.2011zaujalstanovisko,žepokiaľsúd
vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je
neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a
nasl. OZ.
Vosvetlevyššieuvedenejargumentáciejeexekučnýsúdtohonázoru,žezmluvnápodmienkadojednaná
účastníkmivpodoberozhodcovskejdoložky,podľaktorejprípadnébudúcesporyprejednározhodcovský
alebo štátny súd podľa výberu žalobcu, ale ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné
spory pred štátnym súdom, je na škodu spotrebiteľa, zakladá nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi a preto pre rozpor so zákonom
i dobrými mravmi je neplatnou i neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek
štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto
neprijateľnou podmienkou nebol viazaný.
V čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami
zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené
až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, podľa ktorej za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy (03.08.2005) nebolo
možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53 ods. 1Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje indikatívny výpočet neprijateľných
zmluvnýchpodmienokakoajeurópskaprávnaúpravaatosmernicaRady93/13/EHSzodňa05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorou bola Slovenská republika po vstupe do
Európskej únie viazaná.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Doložky nemôžu predstavovať mechanizmy na dosiahnutie čo najskoršieho
privodenia exekúcie.
V prípade rozhodcovského rozsudku Zákon o rozhodcovskom konaní v § 45 upravuje prípady, kedy
je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a to dokonca v exekučnom konaní. Účinky materiálnej
právoplatnostirozhodcovskéhorozsudkuvzmysle§35Zákonaorozhodcovskomkonaníjetakpotrebné
pre účely § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd
je teda pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie
ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len
na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať
všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je totiž napriek výsledku
svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je
súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne
orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcich verejnou mocou. Jeho moc
teda nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od vlastnej súkromnej moci strán
určovať si svoj osud (Ústavný súd ČR IV.ÚS 174/02).
Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že ust. § 45 ods. 2 Zákona o
rozhodcovskomkonanídávaniemožnosť,aleukladápovinnosťzastaviťexekučnékonanie,ktorézačalo
na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje
materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre
oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá
prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde.
Po vyriešení vyššie uvedených sa následne musel súd zaoberať samotným skúmaním exekučného
titulu. V rámci tohto zistil, že rozhodcovský rozsudok v danej veci nemá náležitosti exekučného titulu.
Nie je spôsobilým exekučným titulom a to na základe nasledovného.
Uvedená zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a takúto podmienku
zákon o ochrane spotrebiteľa považuje za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú
podmienku, ktorá bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom, ak dodávateľ skôr ako spotrebiteľ podá žalobu
na rozhodcovskom súde. Tak mu vlastne znemožňuje sa domôcť svojho práva a stavia ho do pozície
nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Spotrebiteľ dáva touto rozhodcovskou doložkou právo
výberu len tomu z účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý začne rozhodcovské konanie skôr. Z hľadiska
charakteru zmluvy, ktorou je zmluva o spotrebiteľskom úvere, je reálny predpoklad, že na rozhodcovský
súd sa spravidla obráti skôr dodávateľ ako spotrebiteľ. Vyplýva to z povahy záväzku spotrebiteľa zo
zmluvy o úvere, keďže tento má vrátiť poskytnuté prostriedky a spravidla tento si svoju povinnosť vočidodávateľovi neplní. Okrem toho rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ, teda oprávnený. Nie je to
zhodný prejav oboch strán zmluvy. Povinný sa na tomto výbere nepodieľal. Následne ak sa dodávateľ
rozhodne žalovať spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde,
spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu.Musítakpodľanejurobiť,leboužvopred,predvznikomakéhokoľveksporuzozmluvy,samusel
vzdať, prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.
Povinný nemal na výber, mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným
obchodným podmienkam dodávateľa, teda v zmluvnom vzťahu jednoznačne silnejšieho účastníka. Ide
teda o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým,
že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale
na začiatku zmluvného vzťahu. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej
podmienky-rozhodcovskejdoložky,ktorájevrozporesdobrýmimravmi,jeplnenímneakceptovateľným.
Platná rozhodcovská doložka je pritom predpokladom toho, aby mohlo byť vedené rozhodcovské
konanie, aby mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučným
titulom ( pri splnení aj ostatných zákonom daných podmienok ). Ak neexistuje platná rozhodcovská
doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vydaný bez takejto doložky nemôže byť exekučným
titulom. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu
platnou rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z
dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský
rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o
rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať.
Nemal právo vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré
nemá účinky exekučného titulu ako to má na mysli exekučný poriadok.
V predmetnej veci je exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol súdny exekútor poverený jej vykonaním,
avšak v časti už bola exekúcia zastavená. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na skutočnosť,
že podmienky pre zastavenie exekúcie podľa exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní
boli splnené už v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd
postupoval podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a exekúciu v plnom
rozsahu zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§
204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie
sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.