Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/186/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208293
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1215208293.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu:

Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, proti žalovanému:
Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00003328, za účasti intervenienta na strane
žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, IČO: 00585441, o zaplatenie 14.933,85 €, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške

tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

III. Intervenientovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.04.2015 sa žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie žalovanej istiny vo výške 14.933,85 € titulom náhrady škody.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že poistnou zmluvou č. XXXXXXXXX havarijne poistil motorové vozidlo
značky BMW X5, VIN: F., EVČ: J.. Dňa 21.05.2013 prechádzal vodič v tomto poistenom vozidle po

ceste I/14 v smere od Turčianskych Teplíc do Banskej Bystrice. Približne v 11. kilometri pri prejazde
pravotočivou zákrutou spadla vodičovi z priľahlého svahu do jazdnej dráhy skala, ktorej sa nestihol
vyhnúť a na ktorú spodnou časťou vozidla narazil. Poškodený na miesto vzniku škody privolal políciu,
ktorá udalosť uzavrela ako škodovú udalosť, ktorá nebola zavinená vodičom, nakoľko k poškodeniu
na vozidle došlo následkom padajúcej skaly. Žalobca z havarijného poistenia za poškodené poistené
vozidlo vyplatil poistné plnenie vo výške 15.787,39 €. V zmysle § 813 Občianskeho zákonníka potom
na žalobcu prešlo právo na náhradu škody. Správca komunikácie je povinný udržiavať pozemné

komunikácie v stave zodpovedajúcemu účelu, na ktorý sú určené. V prípade ohrozenia bezpečnosti a
plynulosti premávky v dôsledku závad v zjazdnosti komunikácie, ktorými sú bezpochyby aj padajúce
kamene na komunikáciu, je správca povinný takéto závady bez prieťahov odstrániť. K takémuto
odstráneniu však zo strany žalovaného nedošlo. V dôsledku porušenia tejto povinnosti došlo k vzniku
škody na poistenom vozidle, nakoľko priľahlý svah nebol dostatočne zabezpečený proti padaniu
kameňov na komunikáciu. Označenie úseku dopravnou značkou A20 s dodatkovou tabuľou E4 na
ceste A14 na kilometri 5.800 nemožno považovať za dostatočné opatrenie na zabránenie padania

kameňov na vozovku. Žalovaný mal vedomosť o tom, že v danom úseku môžu padať kamene na
komunikáciu a napriek tomu priľahlý svah dostatočne nezabezpečil. Označenie úseku dopravnou
značkouupozorňujúcouúčastníkovcestnejpremávkynazvýšenúopatrnosťzdôvodupadaniakameňov,
v žiadnom prípade nezbavuje žalovaného na zodpovednosti za škodu, ktorá bola v dôsledku taktonedostatočne zabezpečeného svahu spôsobená. Žalobca následne vyzval žalovaného, ako subjekt
zodpovedný za správu danej komunikácie, na úhradu regresnej pohľadávky vo výške vyplateného
plneniazaškodunapoistenomvozidle.Žalovanýsivšaktútopovinnosťnesplnil,atoanipoopakovaných

výzvach.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že jediným dôkazom o škodovej
udalosti, predloženým žalovanému sú listy Okresného riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica,
Okresný dopravný inšpektorát Banská Bystrica, list. č. M. - J. - M. - X - XXX/XXXX zo dňa 22.07.2015,

v ktorom sa len uvádza, že dňa 31.05.2013 na ceste I/14, bez bližšieho určenia miesta, došlo k
udalosti v cestnej premávke, ktorá bola na operačné stredisko KR PZ BB nahlásená o 20:52 hod., a v
čase 21:15 hod. bolo toto oznámenie preverené, pričom bolo konštatované, že pri udalosti nedošlo k
zraneniu vodiča, došlo k poškodeniu predmetného vozidla a jedná sa o škodovú udalosť nezavinenú
vodičom. Ďalší list ORPZ BB zo dňa 25.07.2014 vyhotovený po viac ako jednom roku od udalosti
navyše iným príslušníkom OR PZ lokalizuje udalosť na približne 11 kilometer a uvádza, že k poškodeniu

na vozidle došlo následkom padajúcej skaly. V tomto oznámení je uvedené, že k udalosti došlo dňa
31.05.20103 avšak v čase 21:15 hod. Okrem týchto rozporov v čase, kedy došlo k škodovej udalosti,
sú obe správy OR PZ BB vyhotovené s veľkým časovým odstupom od vzniku samotnej udalosti, pričom
tieto správy nedokladujú priebeh a presnú príčinu vzniku škody, nie je z nich možné určiť rozsahu
škody, nevyplýva z nich presná lokalizácia miesta vzniku škody a nevyplýva z nich ani zodpovednosť

žalovanéhoaneexistuježiadnafotodokumentáciapreukazujúcamiesto,okolnostiapríčinyvznikuškody.
Uplatňovaná výška nároku na náhradu škody nie je nijako preukázaná. Skala, ktorá mala spôsobiť škodu
nepochádza z pozemkov vo vlastníctve SR a žalovaný nezodpovedá za ich údržbu a zabezpečenie
tak, aby z predmetných pozemkov nedochádzalo k uvoľňovaniu skál a nedochádzalo tak k ohrozovaniu
bezpečnosti cestnej premávky. Vo vzťahu ku konkrétnej padajúcej skale a motorovému vozidlu nebolo

v medziach možností žalovaného túto skalu odstrániť a ani na konkrétnu jednotlivú skalu upozorniť,
nakoľko táto mala spadnúť bezprostredne pred auto klienta - vodiča. Konkrétny úsek cesty bol označený
výstražným zvislým dopravným značením A20 padajúce kamene s dodatkovou tabuľou upravujúcou
vzdialenosťplatnostiznačkyna8km.Preurčenie,žeškodanavozidleklientažalobcuvzniklavdôsledku
závady v zjazdnosti sa vyžaduje, aby išlo o spadnutý kameň, resp. kamene, a nie kameň v pohybe -

padajúci kameň. Padanie kameňov je stavebným a dopravno -technickým stavom komunikácie, za ktorý
žalovaný nezodpovedá. Zo zákonných ustanovení potom vyplýva, že užívateľom komunikácií nevzniká
nárok na náhradu škody vzniknutej v dôsledku vybavenia, či nedostatočného vybavenia alebo úplnej
absencie nevybavenia komunikácie či už dopravnými značkami a zariadeniami ale aj bezpečnostnými
a ochrannými zariadeniami. Vzhľadom na to, že vodič bol na nebezpečenstvo padania skál na cestu

upozornený značením, padanie skál sa stalo skutočnosťou, ktorú vodič mal a mohol predvídať.

4. Žalobca v replike upresnil dátum vzniku škodovej udalosti na 31.05.2013. Pri registrácii škody bol do
informačného systému žalobcu neprávne zadaný dátum nehody. Korektný dátum je 31.05.2013. Úsek
cesty, na ktorom došlo k pádu skaly taktiež vyplýva z policajnej správy - horský priechod Šturec - cesta

I/14 v cca 11. kilometri. K nehode došlo medzi 20:30 - 20:45 hod. ako vyplýva z hlásenia škodovej
udalosti pre poisteného, kde poškodený vodič vozidla popísal okolnosti vzniku nehody. Žalovaný je
povinný udržiavať pozemné komunikácie v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Ak v
danom úseku cesty hrozí padanie kameňov a skál, žalovaný mal vykonať účinné preventívne opatrenia
za účelom zabránenia vzniku škôd na živote, zdraví ľudí a materiálnych škôd. Žalobca navyše nesúhlasí

s názorom žalovaného, že ide o rozdiel medzi padajúcim kameňom a kameňom už spadnutým na
ceste, keď je zrejmé, že v oboch prípadoch ide o závadu v zjazdnosti. Skutočnosť, že na danom úseku
cesty bolo umiestnené dopravné značenie len potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o
hrozbe padajúcich kameňov a možnosti vzniku obdobných škôd a napriek tomu neučinil príslušné účinné
preventívne opatrenia tak, aby udržal pozemnú komunikáciu v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je

určená. Sieť, ktorá mala chrániť priľahlú komunikáciu pred pádom skál zo svahu, bola podľa informácií
poškodeného roztrhaná, pričom nie je zrejmé, či ju roztrhla konkrétna skala, ktorá poškodila vozidlo
alebo či bola sieť už roztrhnutá predtým. Daná sieť však nebola dostatočným preventívnym opatrením,
keď došlo k jej roztrhnutiu skalou, ktorej pádu mala práve zabrániť. Čo sa týka rozsahu poškodenia
vozidla, resp. výšku škody, žalobca všetky podklady vrátane fotodokumentácie poškodeného vozidla

zaslal žalovanému aj jeho poisťovateľovi ešte pred podaním žaloby na súd.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobu, ktorou sa domáhal regresného nároku žalobcu vo
výške vyplateného poistného plnenia, zamietol rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX - XXX dňa 10.01.2018.Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že padajúca skala nie je takou skutočnosťou, ktorú je
možné subsumovať pod ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva
zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon).

6. Pre úplnosť a k dôvodom zamietnutia žalobcovho nároku súd uviedol nasledovné : "....cestný zákon
- zákon č. 135/1961 Zb. upravujúci zodpovednosť správcu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií za
škodu,jevovzťahukustanoveniam§420Občianskehozákonníkašpeciálnympredpisom.Cestnýzákon
upravuje totiž len objektívnu zodpovednosť správcu miestnych komunikácií za škody, ktorých príčinou

boli závady v zjazdnosti, nie však všeobecnú zodpovednosť právnickej osoby za škodu vzniknutú v
príčinnej súvislosti s porušením jej konkrétnej právnej povinnosti. Všeobecnú zodpovednosť založenú
na princípe zavinenia upravuje Občiansky zákonník, pričom predpoklady objektívnej zodpovednosti (za
výsledok) a predpoklady zodpovednosti všeobecné, nie sú totožné a totožné nie sú ani podmienky, za
ktorých sa možno zodpovednosti zbaviť. Predpoklady zodpovednosti v zmysle § 9a ods. 2 Cestného
zákona sú teda závady v zjazdnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, a to bez ohľadu

na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť) správcu komunikácie, či jeho zamestnancov. Pokiaľ jednu z
hlavných príčin vzniku škody možno podriadiť pod pojem "závada v zjazdnosti" v zmysle § 12 ods.
2 citovanej vyhlášky, je objektívna zodpovednosť správcu komunikácie založená a je na ňom, či
preukáže, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť alebo na ne predpísaným spôsobom
upozorniť. Ako vyplýva z citovaného ust. § 9a ods. 1 ak škoda vznikla zo stavebného stavu alebo

dopravno-technického stavu miestnych komunikácií ich užívatelia nemajú nárok na náhradu škody.
Podľa výslovného znenia § 13 ods. 1 vyhlášky je stavebným stavom cesty okrem iného, aj jej vybavenie
dopravnými značkami a zariadeniami. Pod vybavením komunikácie ako stavby dopravnými značkami a
dopravnými zariadeniami, ktoré sú jej súčasťou, treba rozumieť ich použitie na niektorých úsekoch cesty
a rovnako tak aj ich nepoužitie na iných úsekoch. Uvedené ustanovenie treba vykladať aj v súvislosti

s povinnosťou každého účastníka cestnej premávky prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému
a dopravno-technickému stavu cesty (§ 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z.) a v súvislosti s
povinnosťou vodiča prispôsobiť rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré možno predvídať (§ 16 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z. z.). Tieto povinnosti sú dané bez ohľadu na použitie, či nepoužitie dopravného značenia na
určitom úseku komunikácie. Cestný zákon upravujúci v ustanovení § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu

komunikácie za škodu je vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka, (viď odsek 27)
špeciálnym predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods.
2 cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti
treba rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná
bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému

stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej
stav komunikácie či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a
účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Ak
príčinou škody nie je závada v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za
škodu podľa cestného zákona, nie je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu

podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav alebo dopravno-
technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen
podľa cestného zákona, ale ani podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 9a ods. 1 cestného
zákona, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku tiež špeciálnym ustanovením, totiž v takýchto
prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody a teda aj vznik zodpovednosti za škodu (rozsudok

Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.05.2008, č. k. X Q.). Keďže k dopravnej nehode došlo v dôsledku
pádu skaly, nie už padnutej, jedná sa o prípad podľa § 9a ods. 1 cestného zákona, podľa ktorého
užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla
zo stavebného stavu alebo dopravno - technického stavu diaľníc. Nejedná sa o prípad podľa § 9a ods. 2
cestného zákona. Súd v naznačenom smere ďalej uvádza, že o závadu v zjazdnosti sa jedná v prípade,

keď na komunikácii sa nachádza spadnutý - ležiaci kameň, tzn. nie kameň v pohybe, resp. padajúci
kameň,čovyplývaipriamoztextu§12ods.2písm.a)citovanejvyhlášky,ktorápoužívapojem"spadnuté
kamene". Uvedený výklad podporuje aj ustálená súdna prax (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava
II č. k. XXC/XXX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. XCo/XXX/XXXX,
rozsudok Krajského súdu v Žiline XXCob/XXX/XXXX, rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici

XXCb/XXX/XXXX), ale v konečnom dôsledku aj žalobcom predložené rozhodnutia. Z obsahu žalobcom
predložených rozhodnutí totiž vyplýva, že predmetom týchto súdnych sporov boli rôzne nároky strán,
avšak všetky vyplývajúce zo škody spôsobenej spadnutým kameňom, teda kameňom (skalou) ležiacou.
Nie skalou v pohybe. Vzhľadom na uvedené je tak možné jednoznačne ustáliť, že ak ide o padajúcikameň (skalu), v tom prípade možno hovoriť o stavebnom a dopravno - technickom stave komunikácie,
za ktorý žalovaný (Slovenská správa ciest) nezodpovedá, čo na druhej strane predstavuje skutočnosť,
že ak ide o už spadnutý kameň na povrchu vozovky, potom sa už jedná o závadu v zjazdnosti a následnú

zodpovednosť žalovaného (Slovenskej správy ciest). Keďže však v tomto konaní z priložených dôkazov
bolo preukázané, že ku škodovej udalosti došlo v dôsledku padajúceho kameňa, nie je možné založiť
zodpovednosť žalovaného, nakoľko sa v danom prípade nejedná o závady v zjazdnosti. Nebolo tak
preukázané, že v čase nehody sa kameň už nachádzal na vozovke, kde by s ňou bol v bezprostrednom
kontakte. Uvedené napokon ani žalobca nerozporoval a tiež uvádzal, že išlo o padajúci kameň - kameň

v pohybe. K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti aplikácie rozhodnutí českých súdov, súd len v
krátkosti poznamenáva, že daná problematika je v Českej republike upravená v zákonoch č. 13/1997
Sb. o pozemních komunikacích a č. 361/2000 Sb. o provozu na pozemních komunikacích. Z uvedených
zákonov (napr. § 26 ods. 3 a 4 a § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 13/1997 Sb.) ako aj Občanského zákoníka č.
40/1964 Sb. (účinný do 31.12.2013) je zrejmé, že táto argumentácia žalobcu je mylná. Najvyšší súd ČR
v rozsudku zo dňa 26.01.2016, č. k. XXCdo/XXX/XXXX taktiež ustálil, že kameň padajúci z miesta mimo

komunikáciuaktorýzasiaholapoškodilprechádzajúcevozidlo,niejezávadouvzjazdnosti.Najvyššísúd
SR vo svojom rozsudku zo dňa 24.03.2000, č. k. X Q. k situácii padania kameňov uviedol, že padanie
kameňov bolo stavebným a dopravno - technickým stavom komunikácie, za ktorý žalovaný (Slovenská
správa ciest) nezodpovedá. Najvyšší súd SR rozhodnutím zo dňa 21.05.2008, č. k. X Q. potvrdil, že ak je
príčinou vzniku škody stavebný stav alebo dopravno-technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy

zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa Občianskeho
zákonník. Z uvedeného vyplýva, že príčina vzniku škody v prejednávanom prípade nebola závada v
zjazdnostimiestnejkomunikácii,alevzniklazostavebnéhostavumiestnejkomunikáciiavtakomprípade
užívatelia diaľnic, ciest a miestnych komunikácii nemajú nárok na náhradu škody. Vzhľadom na uvedené
súd dospel k záveru, že nebol splnený predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 9a

ods. 2 zákona a z tohto dôvodu žalobe nemožno vyhovieť....."

7. Na odvolanie žalobcu súd druhej inštancie uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.12.2018
zrušil uvedený rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že
žalobcov nárok v spore voči žalovanému je daný v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 35/1987 Zb..

8. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec opätovne prejednal a k ustálenému skutkovému
stavu zistil nasledovné :

9. Dňa 31.05.2013 došlo v podvečerných, resp. večerných hodinách k poistnej udalosti - dopravnej

nehode, pri ktorej bolo poškodené vozidlo BMW X5, EVČ: J., E.: F., kedy na toto osobné motorové
vozidlo, vedené vodičom Zoranom Iličom, na ceste I/14 v smere z Turčianskych Teplíc do Banskej
Bystrice približne v 11. kilometri (horský priechod Šturec) pri prejazde pravotočivou zákrutou spadla
z priľahlého svahu skala. Privolaná policajná hliadka v zhode so správou Okresného riaditeľstva
policajného zboru v Banskej Bystrici o výsledku šetrenia zo dňa 22.07.2013 a 25.07.2014 udalosť

uzavrela ako škodovú udalosť v dôsledku padajúcej skaly, vodičovi alkohol zistený nebol. Vodič
osobného motorového vozidla mal so žalobcom uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX. Na základe
tejto poistnej zmluvy žalobca dňa 09.07.2013 vyplatil poškodenému vodičovi poistné plnenie vo výške
15.787,39 € (žalovaná istina je však iba skutočná škoda na vozidle).

10. Žalobca pridŕžajúc sa svojich vyjadrení pred súdom na podanej žalobe zotrval, a mal za to, že
žalovaný mal vedomosť o závade v zjazdnosti o čom svedčí aj to, že tento úsek označil dopravnou
značkou. Navyše podľa vyjadrenia poisteného vodiča sieť, ktorá mala zabrániť padaniu skál bola
pretrhnutá. To že úsek na ktorom sa stala poistná udalosť bol zabezpečený sieťou vie dosvedčiť priamo
vodič, ale aj keby tam sieť nebola žalobca má zato, že žalovaný zodpovedá za zjazdnosť vozovky.

Označeniedanejkomunikácieznačkounezbavuježalovanéhozaškoduatozobjektívnejzodpovednosti
za škodu, pričom ten mal vedomosť o hrozbe padania skál a preventívne opatrenia, ktoré urobil sú
však nedostatočné. Je evidentné, že padajúci kameň roztrhol sieť a vodič nemohol včas predvídať
padanie tejto skaly a nie je rozhodujúce, či išiel rýchlo alebo pomaly. Žalovaný mal preventívne daný
úsek uzavrieť. Na žalobcu prešlo právo domáhať sa náhrady škody titulom regresného nároku. V danej

veci je zrejmé, že to nebola prvá skala, ktorá padala vzhľadom k tomu, že tam bola sieť a výstražné
znamenie. Žalobca fotodokumentáciu z miesta poistnej udalosti nemá, nemá ani vedomosť, či nejakú
fotodokumentáciu vyhotovila polícia a je možné, že touto fotodokumentáciou disponuje vodič. Závady v
zjazdnosti vymedzené v cestnom zákone a vykonávacej vyhláške sú uvedené len príkladom. Nejde tako taxatívny výpočet závad v zjazdnosti a daná padajúca skala, resp. riziko padania skál predstavovalo
závadu v zjazdnosti, ktorú bol žalovaný povinný odstrániť. Žalovaný mal možnosť iniciovať a dať podnet
na príslušný cestný orgán a následne týmto preventívnym opatrením zabrániť vzniku obdobných škôd

na životoch, zdraví a majetku.

11. Žalovaný v priebehu konania v rámci svojej procesnej obrany poukázal na to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno pokiaľ ide o miesto, spôsob a príčinu škody. Všetky tvrdenia žalobcu týkajúce
sa bezpečnostných opatrení na zachytávanie skál, či už ide o siete alebo iné opatrenia, alebo ich

nedostatočnosť alebo úplnú absenciu, to zákon definuje ako stavebný stav cesty. Pokiaľ ide o prednes
žalobcu, v ktorom uvádza, že bolo v medziach možností správcu komunikácie odstrániť závadu
zjazdnosti je potrebné uviesť, že hrozba alebo samotné riziko padnutia skál nie je závadou v zjazdnosti.
Závadavzjazdnostiniejehrozbaanirizikoalekonkrétnaprekážka,ktoránarúšazjazdnosťkomunikácie.
Čo sa týka spomínanej fotodokumentácie, žalobca nemal doposiaľ žiadnu fotodokumentáciu vozidla,
o tom svedčia listy z vyhlásení žalovaného, v ktorom poukazujú na listiny o ktoré opätovne žiadali.

Povinnosť správcu odstrániť prekážku na ceste je časovo vymedzená pojmom, bez prieťahov. Ide o
legislatívne nekonkretizovaný pojem a preto ho je potrebné pri výklade, či aplikácii zákona, posudzovať
primerane okolnosti posudzovaného prípadu. Čiže bez prieťahov možno odstrániť len prekážku alebo
závadu, ktorá už vznikla na ceste, nie hrozbu alebo riziko, napr. pádu skaly. Vo vzťahu k tejto konkrétnej
skale, ktorá poškodila predmetné vozidlo poškodeného vodiča, nebolo v možnostiach správcu túto skalu

odstrániť alebo na ňu predpísaným spôsobom upozorniť, keďže skala padla tesne alebo na auto. Čo
sa týka uzavretia cesty, je potrebné uviesť, že o uzávierke, obchádzke alebo odklone rozhoduje cestný
správny orgán a to po dohode s dopravným inšpektorátom. Cestným správny orgánom pre cesty I
triedy v Banskobystrickom kraji je Okresný úrad Banská Bystrica, odpor cestnej dopravy a pozemných
komunikácii. Správca cesty - žalovaný nemá právo ani v žiadnom predpise definovanú povinnosť cestu

uzavrieť ani vydávať rozhodnutia o uzavretí cesty. Správca cesty takto môže urobiť, len na základe
právoplatného rozhodnutia cestného správneho orgánu.

12. Intervenient súhlasil s tvrdením žalovaného, že za spôsobenú škodu nezodpovedá a že
nemá pasívnu legitimáciu. Jednalo o padajúcu skalu a do súdneho spisu ani nebola doložená

fotodokumentácia ohľadom miesta, kde ku škodovej udalosti došlo, a táto fotodokumentácia nebola
predložená ani žalovanému.

13. Svedok - poškodený vodič X. W., ktorý bol na dožiadanie vypočutý Okresným súdom Banská
Bystrica, do zápisnice o vykonaní dôkazu výsluchom svedka uviedol, že si presný dátum, kedy došlo

k dopravnej nehode nepamätá. Buď to bolo jarné alebo letné obdobie, bolo šero podvečerná hodina,
pretože sa to stalo okolo 19:00 hod. večernej. Vracal sa z Banskej Bystrice a k stretu došlo asi 4 alebo 5
km pred obcou Harmanec, išiel rýchlosťou asi 70 km/h. Za ním išlo ešte jedno vozidlo, to v podstate tiež
prešlo cez skalu, ale skala bola rozbitá, takže len prešlo a nezastavilo. V tom plote, ochrannej sieti bola
diera a z nej vypadla skala pred jeho auto, pričom s autom zostal stáť a auto bolo nepojazdné. Padla

spôsobom, že ju svedok nijakým spôsobom nezbadal, že by sa kotúľala po svahu alebo podobne, proste
spadlanavozovku.Čitambolanejakádopravnáznačkasisvedoknepamätá.Privolanápolicajnáhliadka
následne skonštatovala, že skala padla tou dierou v plote. Svedok potom celé okolie odfotografoval,
dieru v plote a poškodenie vozidla a fotografie už nemá, pretože ich odoslal žalobcovi.

14. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

15. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, účastník cestnej premávky
je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému

stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam.

16. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič je povinný rýchlosť jazdy
prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam,
stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou

rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), závady v
zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia.Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú
súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných
komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

18. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), užívatelia
diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo
stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií.

19. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), správcovia
diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto
komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v
medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

20. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), vlastníci,

správcovia alebo užívatelia nehnuteľností v susedstve diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie
musia dovoliť, aby príslušný cestný správny orgán urobil na ich pozemkoch potrebné opatrenia na
zabránenie zosuvu skál a pôdy, pádu kamenia a stromov a na umožnenie odtoku vody, ak toto
nebezpečenstvo vznikne výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie
alebo prírodnými vplyvmi; ak však toto nebezpečenstvo vznikne z konania vlastníkov, správcov alebo

užívateľov susedných nehnuteľností, sú povinní urobiť na dotknutých pozemkoch potrebné opatrenia
vlastným nákladom.

21. Podľa § 24 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon),
Ministerstvo vydá na vykonanie tohto zákona všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré bližšie

vymedzia pojmy prejazdný úsek diaľnice a cesty, stavebný stav, dopravno-technický stav, zjazdnosť a
schodnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií.

22. Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách
(cestný zákon), zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý

umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému
stavuastavebnémustavutýchtokomunikácií,poveternostnýmpodmienkamaďalšímokolnostiam,ktoré
môže vodič predvídať.

23. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných

komunikáciách (cestný zákon), závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také
zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať
ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam
vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú
najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne

uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky,
ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje.

24. Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách
(cestný zákon), stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita,

stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou
údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti
dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.).

25. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách

(cestný zákon), dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumejú
ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky, pozdĺžne
sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do terénu
(rozhľad, nadmorská výška a pod.).

26. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.27. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

28. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel
opätovne k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože žalobca neosvedčil v konaní skutkové
tvrdenie spadnutej skaly a tak neuniesol dôkazné bremeno.

29. Predmetom konania bol regresný nárok žalobcu vo výške vyplateného poistného plnenia (vyplatenej

skutočnej výšky škody) vyplývajúcej zo škody spôsobenej na osobnom motorovom vozidle padajúcou
skalou. Súd v konaní nepovažoval za sporné, že došlo k škodovej udalosti a ani aktívnu legitimáciu
žalobcu, odkazujúc na § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

30. Sporným v konaní bola možná zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu, výklad sporných
ustanovení cestného zákona a k nemu prislúchajúcej vyhlášky ako aj ustálenie a aplikovanie právnej

kvalifikácie na daný skutkový stav.

31. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mala
vzniknúť jeho poistenému tak, že počas jazdy na auto poisteného spadla z priľahlého svahu skala,
čím došlo k poškodeniu predmetného vozidla. Žalobca v konaní tvrdil, že príčinou vzniku škody bola

zanedbaná povinnosť žalovaného udržiavať pozemné komunikácie v stave zodpovedajúcom účelu, na
ktoré sú určené, teda na premávku. Priľahlý svah nebol dostatočne zabezpečený proti padaniu kameňov
na komunikáciu. Žalovaný tak podľa žalobcu nezabezpečil bezpečnú premávku, vzniknutá škoda je
následkom závad v zjazdnosti predmetnej komunikácie.

32. V odvolacom konaní žalobca poukázal na nesprávny výklad zákona č. 135/1961 Zb. a vyhlášky č.
35/1984 Zb. a to najmä § 13 uvedenej vyhlášky. Namietal subsumovanie príčiny škody pod uvedené
ustanovenie, keďže má za to, že toto ustanovenie malo zabrániť zodpovednosti správcu komunikácie v
tom prípade, ak škoda vyplynula z technických daností komunikácie, jej kvality, vybavenia, umiestnenia/
začlenenia do terénu, nosnosti, opotrebenia, z pozdĺžnych alebo priečnych vín, hojných výtlkov ktoré

nemožno odstrániť bežnou údržbou. Poukázal tiež na to, že z rozhodnutia súdu nie je preskúmateľné, či
padajúcu skalu súd považuje za súčasť kvality miestnej komunikácie alebo súčasť jej povrchu atď., teda
pod ktoré z vymenovaných vlastností resp, atribútov komunikácie sa dá (podľa súdu) včleniť padajúca
skala. Zdôzaznil, že citované ustanovenie § 13 vyhlášky (k §-u 9a zákona) obsahuje taxatívny výpočet
toho, čo sa rozumie pod stavebným stavom alebo dopravno-technickým stavom a preto ho nie je možné

dopĺňať judikatúrou súdov. Žalobca poukázal na nesprávne skutkové zistenia, keďže z vykonaného
dokazovania vyplýva, že k poistnej udalosti došlo v dôsledku nárazu poisteného auta do už spadnutého
kameňa. Žalobca má teda za to, že na prípad by bolo možné aplikovať § 12 ods. 2 písm. a/ vyhlášky.

33. Žalovaný k odvolaniu žalobcu poukázal na znenie presnej formulácie ustanovenia § 12 ods. 2 písm.

a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., z ktorej vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že pod pojem závada v
zjazdnosti cesty vyhláška subsumuje "spadnuté stromy a kamene", teda situáciu, keď stromy a kamene
ležia na ceste a sú v stabilnom a nemennom dotyku s vozovkou cesty (t .j. ležia na ceste). Ustanovenie
§ 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len "Cestný zákon") ako aj
ustanovenie § 12 vyhlášky k cestnému zákonu výslovne používajú pojem zodpovednosť cesty" resp.

"závada v zjazdnosti cesty". Výklad pojmu "cesta" je predmetom úpravy § 1 ods. 1 Cestného zákona
v spojení s § 8 vyhlášky k cestnému zákonu. Cesta je konkrétny hmotný objekt, teleso cesty, ktorého
podstatu a hranice určujú vyššie uvedené právne predpisy. Zjazdnosť cesty je teda stav pozemnej
komunikácie a závada v jej zjazdnosti je zmena v jej zjazdnosti, ktorá znemožňuje jej bezpečný
prejazd. Stále sa však jedná o stav konkrétneho hmotného telesa, stavebného objektu cesty. Závadou

v zjazdnosti cesty, teda môže byť len predmet alebo stav, ktorý sa jej priamo bezprostredne dotýka a
mení jej podstatu. Aj z formulácie demonštratívneho výpočtu závad v zjazdnosti uvedených v § 12 ods.
2 písm. a) až c) vyhlášky k cestnému zákonu je zrejmé, že závadami v zjazdnosti sú stavy/predmety,
ktoré sú v priamom bezprostrednom dotyku s cestou, svojou stabilnou polohou na alebo vo vozovke sa
stávajú jej stavom (výtlky, výmole, hrbole, materiál, spadnuté stromy a kamene, znečistenie/poškodenie

vozovky, poľadovica). V príkladnom výpočte závad v zjazdnosti sa nenachádza ani jedna formulácia
závady v zjazdnosti, ktorá by označovala stav ktorý je ešte len hrozbou, či nebezpečenstvom, alebo stav,
predmet alebo zmenu, ktorá ešte nie je zmenou stavu komunikácie/cesty a jej povrchu ako konkrétneho
stavebnéhoobjektu,resp.letívzduchomalebosakukomunikáciipribližuje.Padajúcaskalatedanemôžebyť závadou v zjazdnosti cesty, nakoľko nie je zmenou stavu komunikácie a jej zjazdnosti. Až spadnutý
kameňnacestejevsúlades§12ods.2písm.a/vyhláškyzávadouvzjazdnosti.Navyšepriposudzovaní
zodpovednostisprávcuzaškody,ktorévznikliužívateľomciestaktorýchpríčinoubolizávadyvzjazdnosti

je nutné taktiež skúmať, či bolo v medziach možnosti správcu závady odstrániť alebo na ne predpísaným
spôsobom upozorniť. V situácii, aká nastala v prípade priameho pádu skaly na motorové vozidlo klienta
žalobcu nie je objektívne v medziach možností správcu túto skalu odstrániť, ani na ňu predpísaným
spôsobomupozorniť.Pokiaľexistujenebezpečenstvopadaniaskálzosusednýchnehnuteľnostínacestu
a správca cesty o takomto nebezpečenstve vie, je jeho povinnosťou upozorniť na nebezpečenstvo,

čo správca aj urobil, keď daný úsek cesty 1/14 označil výstražným zvislým dopravným značením A20
padajúce: kamene v km 13,150 proti smeru staničenia s dodatkovou tabuľou upravujúcou vzdialenosť
platnosti značky na 8 km. Žalovaný sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že sa v danom prípade
jedná nejedná o závadu v zjazdnosti ale o prípad podľa §9a ods. 1 cestného zákona. V súvislosti s §10
ods. 2 cestného zákona je kompetentným cestným správnym orgánom Okresný úrad Banská Bystrica.
Žalobca ďalej poukazuje na to, že povinnosť podľa § 3d ods. 6 cestného zákona nemožno nad rámec

stanovený rozširovať na údržbu pozemkov a nehnuteľností nachádzajúcich sa v susedstve pozemnej
komunikácie.

34. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 26.04.2019 , keď žalobca na žalobe zotrval, súdu uviedol, že
dňa 21.05.2013 vodičovi X. W. na ceste I/14 v smere z Turčianskych Teplíc do Banskej Bystrice približne

v 11. kilometri pri prejazde pravotočivou zákrutou spadla do jazdnej dráhy skala z priľahlého svahu,
ktorej sa nestihol vyhnúť a na ktorú narazil spodnou časťou poisteného vozidla, t. j., že skala ležala na
vozovke. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu rozporoval a uviedol, že keď do jazdnej dráhy skala spadla,
znamená to, že skala bola v pohybe, čo je súčasťou spisu. Rovnako intervenient poukázal na hlásenie
poistnej udalosti a na výpoveď poisteného, t.j., že sa jednalo o padajúcu skalu.

35. Z vykonaného dokazovania mal súd bezpečne zistené, že dňa 31.05.2013 o 21.15 hod. Okresný
dopravný inšpektorát OR PZ v Banskej Bystrici preveroval oznámenie o udalosti v cestnej premávke na
cesteI/14vcca14kmauzavreltotooznámenietak,že"kpoškodeniuvozidladošlonásledkompadajúcej
skaly". Fotodokumentáciu si z tejto udalosti OR PZ nevyhotovoval. (č.l. 7) Z oznámenia o vzniku škody

z poistenia zodpovednosti za škodu vyplynulo, že príčinou škody bol "pád skaly" ( č.l.27). Z hlásenia
škodovejudalostiprepoistenéhovodičpoškodenéhovozidlauviedol,že"somprechádzalneprehľadnou
pravotočivou zákrutou, kde mi do jazdnej dráhy padla veľká skala z priľahlého svahu" ( č.l.49a). Z
fotodokumentácie poškodeného vozidla ( č.l. 138 až 167) možno zhrnúť, že skala poškodila prednú
časť vozidla, keď z kalkulácie opravy ( č.l.55) vyplýva, že boli vymenené a opravené napr. chladič,

nárazník.... Z výsluchu svedka X. W. vyplynulo, že " v podstate vypadla skala pred moje auto....skala
spadla z pravej strany do môjho pravého jazdného pruhu, bola guľatého tvaru vo výške 1/2 metra,
bola iba jedna.... nezbadal, že by sa kotúľala po svahu alebo podobne, proste padla na vozovku...celé
to okolie odfotografoval a nemá ich k dispozícii, lebo ich odoslal do poisťovne Allianz....jednalo sa o
fotografie tej pretrhnutej siete, skaly, poškodenia motorového vozidla...za mnou išlo ešte jedno motorové

vozidlo, ktoré v podstate tiež prešlo cez túto skalu, ale skala bola rozbitá, takže vlastne len prešlo a ani
nezastavilo...( č.l. 248)".

36. Z takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že vyššie uvedené zistenia pádu odkiaľ
a ako skala spadla, resp. či už ležala na komunikácii v čase nárazu alebo či sa kotúľala po svahu

a k nárazu došlo v jej pohybe, z akej výšky padla a v akej výške sa roztrhla sieť, v akom stave
sa nachádzala ochranná sieť sa nedajú jednoznačne zistiť bez fotodokumentácie, ktorou žalobca z
vlastnej viny nedisponuje. Z uvedeného dôvodu súd žalobu pre riadne nepreukázanie skutkového stavu
žalobcom zamietol. Súd považuje za nedostatočné tvrdenie žalobcu, že ak skala nespadla na vozidlo,
ale spadla do jeho jazdnej dráhy a vozidlo do nej narazilo, potom v čase zrážky sa jednalo o spadnutý

kameň. Súd má za to, že nie je vylúčené, aby skala v čase nárazu sa kotúľala, teda bola v pohybe na
komunikácii t.j. netvorila bezprostredne prekážku ležiacu na komunikácii a teda prekážku zjazdnosti v
čase pred jej stretom s vozidlom. Tvrdenie žalobcu je hypotézou, pričom súd vychádza z predložených
listinných dôkazov a výpovede svedka, z ktorých možno uzavrieť, skala p a d l a , p a d a l a, k o t ú
ľ a l a s a .

37. Súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno v sporovom konaní zaťažuje jednoznačne žalobcu, ten
ako prvý musí súdu preukázať dôvodnosť svojich tvrdení. Dôkazné bremeno je procesná zodpovednosť
strany za výsledok konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkaznébremeno ohľadom svojho tvrdenia. Strana musí preukázať to, čo tvrdí. Ak teda žalobca niečo tvrdí, musí
to preukázať, musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Dôkazné bremeno
týkajúce sa skutočností, leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba

priaznivé dôsledky, ide teda o tú stranu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí.

38. S poukazom na uvedené, potom súd dospel k záveru, že bez preukázania skutočnosti, že sa jedná
už o spadnutú skalu, nejedná sa v danom prípade o závadu zjazdnosti, za ktorú by zodpovedal žalovaný
s odkazom na ust. § 12 ods. 2 písm. a) vyhl. č. 35/1984 Zb..

39. Podľa názoru súdu na to, aby v danej veci bolo aplikovateľné ust. § 12 ods. 2 písm. a) cit. vyhlášky,
bolo by potrebné splniť zákonom požadovanú charakteristiku situácií pri definovaní závady v zjazdnosti.
Týmito situáciami sú len také zmeny v zjazdnosti komunikácií, ktoré sú spôsobené vonkajšími
vplyvmi. Tieto vonkajšie vplyvy nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu
komunikácie, či poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a

iným zjavným okolnostiam. Ak predmetné ustanovenie definuje príkladmo, že závadami v zjazdnosti sú
najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, zákon
súbežne s týmto výkladom poukazuje na situácie, keď sa na takéto prekážky v zjazdnosti komunikácie
neupozorňuje predpísaným spôsobom. Z uvedeného potom vyplýva, že ide o veci, predmety, ktoré sa

stanúsúčasťoukomunikácie,tvoriaprekážkunakomunikácii,nespadajúpodstavebnýstavkomunikácie
a ani pod dopravno-technický stav komunikácie. Ide o situácie, ktoré sú spôsobené vonkajšími vlyvmi
a ktoré nemôže vodič predvídať a na ktoré sa predpísaným spôsobom neupozorňuje, pretože sú
náhodilé a ktoré nútia správcu komunikácie pravidelne sledovať zjazdnosť komunikácie, pričom potom
za nezjazdnosť komunikácie t.j. za predmety nachádzajúce sa na komunikácii nesie zodpovednosť.

Môže ísť napr. o situáciu, keď v dôsledku poveternostných podmienok sa zosunie pôda a zosunú sa
stromy a kamene na komunikáciu, ide o závadu v zjazdnosti, pretože to vodič nemohol predvídať a hoci
správca komunikácie na to nemohol upozorniť, ide o prípad uvedený v ust. §12 ods. 2 písm. a) cit.
vyhlášky a jeho zodpovednosť. Ak však dôjde k postupnému zosuvu pôdy a stromy a hlina sa stretnú
s vozidlom v pohybe, ide o situáciu, za ktorú správca komunikácie nezodpovedá, pretože nebola daná

prekážka na komunikácii a aj preto, že nemohol tomu zabrániť za žiadnych okolností.

40.Žalobcaokremtohovdanejvecitvrdeniaohľadomžalovanýmzanedbanejpovinnostivyplývajúcejz§
415 Občianskeho zákonníka ničím nepodložil a nepreukázal. Ak strana tvrdí, že druhá strana zanedbala
svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zákona, je povinná tieto tvrdenia aj podložiť a preukázať relevantnými

dôkazmi. To však v konaní nebolo splnené. Zo žalobcom predložených dôkazov tak nemožno založiť
zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný porušil svoje
povinnosti, resp. ich zanedbal. Žalovaný postupoval v zmysle zákona, v predmetnom úseku umiestnil
výstražné dopravné značenie, ktoré upozorňuje na možnosť pádu skál, na rizikový úsek (svah) umiestnil
siete. Nedostatky v žalobcom predložených, resp. nepredložených dôkazoch nemožno dávať na ťarchu

žalovanému. O tvrdeniach žalobcu neexistujú žiadne hodnoverné dôkazy. Na základe dôkazov, ktoré
žalobca produkoval v konaní, nie je možné ustáliť zodpovednosť žalovaného v zmysle cestného zákona
ako aj § 415 Občianskeho zákonníka, tak ako to požadoval žalobca. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany
nie je preukázané, je nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu.

41. Protiprávny úkon žalovaného mal podľa žalobcu spočívať v tom, že žalovaný ako správca
komunikácie, na ktorej došlo k poškodeniu predmetného motorového vozidla si nesplnil svoje povinnosti,
ktoré mu vyplývajú z § 9 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zodpovednosť žalovaného
za stav komunikácií, ktorých správu vykonáva je v citovanom zákone vyjadrená ako zodpovednosť
objektívna. Uvedený zákon však pripúšťa možnosť exkulpácie správcu a to v takom prípade, ak

preukáže, že nebolo v medziach jeho možností závadu v zjazdnosti odstrániť alebo na ňu predpísaným
spôsobom upozorniť. Tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, v danom úseku, kde sa stala
poistná udalosť, žalovaný umiestnil výstražné zvislé dopravné značenie A20 padajúce kamene s
dodatkovou tabuľou upravujúcou vzdialenosť platnosti značky na 8 km. Táto skutočnosť sama o sebe
nezbavuje žalovaného zodpovednosti, avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že v danom úseku, kde

došlo k nehode, žalovaný umiestnil aj sieť proti padaniu skál, túto zodpovednosť už založiť nemožno.

42. Cestný zákon v § 9a ods. 2 výslovne uvádza, že správcovia zodpovedajú za škody okrem prípadu,
že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobomupozorniť. Súd je tak názoru, že žalovaný urobil všetko čo mu platná zákonná úprava ukladá. V konaní
totiž nebolo preukázané (na ťarchu žalobcu), či uvádzaná diera v ochrannej sieti vznikla v dôsledku
pádu skaly, alebo či ochranná sieť bola prederavená už dávno pred pádom skaly a či žalovaný zanedbal

svoje povinnosti.

43. Na základe uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a po dôslednom posúdení,
rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu zamietol ako nedôvodnú.

44. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Súd ďalej nepriznal
intervenientovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko trovy konania nežiadal priznať. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).