Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. apríl 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12Csp/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119389989
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:6119389989.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v spore žalobcu R. E., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom H. XXXX/X, R., zast. F. U. s.r.o., so sídlom N. XX, C.-K. Mesto, IČO: 36 867 XXX, proti
žalovanému N. úverová banka, a.s., so sídlom Z. nivy 1, C., P.: XX XXX XXX, zast. Remedium Legal,
s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:53255739ovydaniebezdôvodnéhoobohatenia1.468,95
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalobcajepovinnýzaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniavrozsahu100%krukámjehoprávneho

zástupcu Remedium Legal s.r.o. v lehote 6 mesiacov po právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka
tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená výška náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa
11.10.2019, domáhal od žalovaného vrátenia bezdôvodného obohatenia vo výške 1.468,95 eur s 5,05%
ročnýmúrokomzomeškaniaod04.09.2015dozaplateniaanáhradytrovkonania.Vtomkonanínanávrh
žalobcu bol vydaný platobný rozkaz dňa 24.10.2019 pod č.k. 35Up/1313/2019-24, ktorým bol žalovaný
zaplatiť žalobcovi sumu 1.468,95 eur s prísl. proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný riadne
a včas odpor, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušil a vec bola postúpená miestne príslušnému

tunajšiemu Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

2.V žalobe žalobca uviedol, že dňa 02.06.2006 podpísal Žiadosť o aktiváciu bankomatky J. od
žalovaného a základe tejto žiadosti mu žalovaný schválil úverový rámec vo výške 995,82 eur ( t.j.
30.000,- Sk) Dňa 06.06.2006 bola medzi stranami sporu uzavretá Zmluva o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi kreditnú kartu, ku ktorej bol
vedený účet č. XXXXXXXXXX. Žalobca namietal, že predmetnú zmluva neobsahuje výšku, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, ani RPMN, preto tento úver považuje za bezúročný a
bezpoplatkový. Tvrdil, že od 02.06.2006 do 20.04.2015 vyčerpal z predmetného úveru spolu sumu
3.696,89 eur a zaplatil žalovanému celkovo 5.165,82 eur. Žalobca považoval úver za bezúročný
a bezpoplatkový, preto podľa neho žalovaný získal o 1.468,95 eur viac ako žalobca čerpal a túto
sumu chcel vrátiť od žalovaného. Žalobca svoje skutkové tvrdenia preukazoval Žiadosťou o aktiváciu
pôžičkovej karty Quatro zo dňa 02.06.2006/06.06.2006, výpismi z Pôžičkovej karty Quatro.

3.Žalovaný v odpore žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania podľa §
107ods.1Občianskehozákonníkav2-ročnejsubjektívnejlehoty,ktorúpočítalodzaplateniajednotlivých
mesačných splátok, naposledy dňa 28.08.2015. Trval na tom, že došlo k platnému uzavretiu predmetnej
zmluvy. K námietke ohľadne výšky, počtu a termínov splátok istiny, úroku a poplatkov poukázal naSD ÉU sp. zn. C-42/15 a uznesenie NS SR zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017. namietal
aj nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu odplatného postúpenia pohľadávky voči
žalobcovi na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. Žalovaný žiadal aj náhradu trov konania.

4.Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že trvá na svojej žalobe v celom rozsahu. Podľa žalobcu jeho
právo nie je premlčané v dôsledku uplynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty a rozhodujúce pre
začiatok plynutia je to, kedy sa žalobca skutočne dozvedel kedy došlo u neho o bezdôvodné obohatenie.
Žalobca tvrdil, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až po porade s advokátom.

5.Žalovaný trval na svojom vyjadrení. K námietke premlčania poukázal na súdnu prax a to rozhodnutia
NS SR sp. zn. 1 Cdo/67/2011, 3 Cdo/169/2017, 8 Cdo/163/2018, podľa ktorých sa oprávnený dozvie
o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
( preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o

osobe obohateného a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť skôr ... a to,
kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru, ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností
možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby
vôbec relevantné. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal absenciu žiadnych zákonom vyžadovaných
náležitostí v zmluve o úvere. Žiadal žalobu zamietnuť. Následne žalovaný vzniesol námietku premlčania

aj podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka v 3-ročnej objektívnej lehote odo dňa, kedy došlo k
bezdôvodnému obohateniu, pretože podľa výpisu z kartového účtu žalobca uskutočnil poslednú kreditnú
transakciu dňa 28.08.2015 a žaloba bola podaná až dňa 11.10.2019.

6.Na pojednávanie dňa 19.04.2021 po oznámení podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 24/2021 Z.z. v znení k tomuto

dňu, sa dostavili strany sporu. Žalobca trval na podanej žalobe aj doterajších vyjadreniach. Podľa neho
žalovaný je aktívne legitimovaný, pretože on prijal plnenie od žalobcu. K žalovaným vznesenej námietke
premlčania uviedol, že VÚB a.s. už dlhodobo pôsobí na finančnom trhu, sú jej známe súdne rozhodnutia
a jeho povinnosti v zmysle právnych predpisov, preto podľa neho išlo o úmyselné konanie. Z tohto
dôvodu je potrebné posudzovať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného z pohľadu objektívnej

10-ročnej lehoty. Tvrdenie, že by malo byť bezdôvodné obohatenie premlčané v subjektívnej 2-ročnej
lehote, nie je ničím podložené. Z hľadiska 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty je totiž podstatné, kedy
sa žalobca skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného a nie kedy mal možnosť
sa o tom dozvedieť. Poukázal na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 20Csp/135/2018, v
ktoromžalovanýžalovalžalobcu,pričomneskôrprávnynástupcaIntrumSlovakiapredmetnúcelúžalobu

vzal žalobu späť a žiadal konanie zastaviť.

7.Súd vykonal dokazovanie listinami a to žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, Žiadosťou o
aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 02.06.2006/06.06.2006, výpismi z Pôžičkovej karty Quatro a
zistil tento skutkový stav veci:

8.Z predložených listín vyplýva, že žalobca dňa 02.06.2006 podpísal Žiadosť o aktiváciu bankomatky
Quatro od žalovaného a základe tejto žiadosti mu žalovaný dňa 06.06.2006 podpísal túto žiadosť a
schválil úverový rámec vo výške 30.000,- Sk t.j. 995,82 eur s mesačnou splátkou vo výške 1.000,- Sk
t.j. 33,19 eur. Dňa 06.06.2006 bola takto medzi stranami sporu uzavretá Zmluva o vydaní a používaní

kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi kreditnú kartu, ku ktorej
bolvedenýúčetč.0012980528.PodľaúdajovvoVýpisochzPôžičkovejkartyQuatrožalobcuštandardná
splátka bola vo výške 33,19 eur, štandardná úroková sadzba vo výške 22,80% ročne, bez uvedenia
výšky RPMN. Na rube tejto Žiadosti/Zmluvy bol uvedený spôsob výpočtu RPMN, možnosti zmeny a
spôsob ukončenia - zánik predmetnej zmluvy.

9.Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy dňa 06.06.2006, pri
spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo
v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím

zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva
zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť
spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.10.Z dôvodu hospodárnosti konania súd s najskôr zaoberal žalovaným vznesenou námietkou
premlčania podľa § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

11.Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ods.1) právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (ods. 2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

12.Právna teória a súdna prax k tejto námietke premlčania uvádza nasledovné:

13.Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej
dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania

dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak
márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom,
keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia
všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (pozri vysvetlivky
k § 451). Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Pri postupnom

pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt, treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na
vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných
prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť
premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok,

premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa.

14.V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď
bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať
k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia.

Nestačilo by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne
ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna
premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou.

15.Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom,
že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť
skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr,
než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z

ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške
(objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v
tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení §
107 ods. 1.

16.V súdnej praxi niekedy dochádza k pochybnostiam pri výklade začiatku plynutia subjektívnej a
objektívnej premlčacej doby. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu
(§ 452), ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto
okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína
plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil. Bezdôvodné

obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol (§ 452), vzniká a objektívna
doba pre premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom odpadnutia právneho
dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď
sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia. Ak ide o
bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu (§ 452), treba rozlišovať prípady

relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo. V prípade relatívne neplatného
právnehoúkonuvšakobezdôvodnomobohatenímožnohovoriťlendookamihuúspešnéhodovolaniasa
relatívnejneplatnosti,t.j.keďprejavoprávneného(dotknutého)došieldruhémuúčastníkovi(účastníkom)
právnehoúkonu.Tentodeňtrebazásadnepovažovaťzarozhodujúciokamihnaurčeniezačiatkuplynutiasubjektívnej premlčacej doby. Úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína
súčasne plynúť aj objektívna premlčacia doba. Do času dovolania sa neplatnosti takéhoto právneho
úkonu, treba právny úkon považovať za platný (§ 40a). Na tom nič nemení skutočnosť, že účinky

neplatnosti právneho úkonu nastávajú od jeho vzniku (ex tunc). Bezdôvodné obohatenie získané z
absolútneneplatnéhoprávnehoúkonuvznikáodsaméhovznikuprávnehoúkonu.Objektívnapremlčacia
doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne
plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto
okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu, ale

môže sa o nich dozvedieť aj neskôr, napríklad keď konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na príslušný
právny úkon neschopným (§ 38 ods. 2).

17.Súdne rozhodnutia uvádzajú nasledovné:

18.NS SR R 1/1979: Pokiaľ ide o počítanie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva z

neoprávneného majetkového prospechu (§ 107 ods. 1 OZ), správne postupujú súdy vtedy, keď za
začiatok jej plynutia považujú deň, keď účastník zistil neplatnosť zmluvy (napr. keď revízne orgány vytkli
organizácii neplatnosť uzavretej zmluvy).

19.Zborník Z IV ( str. 649) : Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na

vydanieneoprávnenezískanéhomajetkovéhoprospechusavyžadujeskutočná,anieibapredpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce, že
oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti.

20.NS SR sp. zn. 8Cdo/163/2018 zo dňa 22. mája 2019 uvádza:

Bod 14. : Pri posúdení právnej otázky začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom
obohatení najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie vedené pod sp.zn. 3 Cdo/169/2017, ktoré uvádza
aj žalobca. Podľa tohto rozhodnutia takáto právna otázka bola už dovolacím súdom vyriešená, a to
v rozhodnutí vedenom pod sp.zn. 1 Cdo/67/2011, kde sa uvádza, že právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa
na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých

môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o
rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto
skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí vedenom pod
sp.zn. 3 Cdo/169/2017 osobitne poukázal na tú časť odôvodnenia rozhodnutia sp.zn. 1 Cdo/67/2017,
v ktorej uviedol, že „to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z

týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď
získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie“. Pokiaľ žalobca poukazuje na opačný právny záver, ktorý by mal byť uvedený v rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedenom po sp.zn. 5 Cdo/121/2009, dovolací súd uvádza (ako
užuviedolvrozhodnutípodsp.zn.3Cdo/169/2017),ževtomtodospelnajvyššísúdkobdobnýmprávnym
záverom, a to, že pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa
oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného
obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom,

kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového stavu“ (poznámka dovolacieho súdu: teda nie
posúdenie jeho právnej kvalifikácie). Na uvádzaných právnych záveroch o začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení založil svoje rozhodnutie aj odvolací súd, konkrétne ako
vyplýva z bodu 14. jeho odôvodnenia. Žalobcom uvádzané rozhodnutie pod sp.zn. 6 MCdo/9/2012
nie je možné použiť pri riešení danej otázky, nakoľko predmetom rozhodovania bola procesná otázka

oprávnenia exekučného súdu skúmať právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok.

V bode 15.: Žalobca preto nedôvodne tvrdí, že ním uvádzaná právna otázka je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovaniesprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či nesúhlas so skutkovými okolnosťami, kedy sa dozvedel
o začiatku plynutia subjektívnej lehoty pri právnom posudzovaní veci však významovo nezodpovedajú
kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 432 ods. 2 C.s.p.

21.ZSP 35/2020 - nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 51/2020 uvádza právnu vetu: Pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje
skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané
bezdôvodné obohatenie, a o tom, kto ho získal. Pojmy "vyriešená právna otázka", či "ustálená prax",

musia byť zrejmé nielen dovnútra (že o nich vie najvyšší súd), ale aj (a najmä) navonok vo vzťahu k
verejnosti.

22..Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 51/2020 uvádza :

V bode 47.: Záver, že rozhodujúcim okamihom pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej

doby pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je nadobudnutie skutočnej vedomosti
oprávneného subjektu o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa bezdôvodne obohatil, je
správny. Tento záver nespochybňuje ani sám sťažovateľ, ani okresný súd a krajský súd a napokon ani
najvyšší súd. Všetky súdy tak v podstate vychádzajú z rovnakej premisy, avšak ju na konkrétny skutkový
stav rozdielne aplikujú.

V bode 48.: Posúdenie skutočnej vedomosti o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, sa posudzuje
vždy podľa konkrétnych skutkových okolností. Ústavný súd je toho názoru, že v tomto ohľade iste
existujú určité typové situácie (typové skutkové okolnosti), pre posúdenie ktorých možno používať
skoršiu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Skutkové okolnosti sťažovateľovho prípadu však nie sú

typovo obdobné ako skutkové okolnosti rozhodnutí, na ktoré poukazuje najvyšší súd.

V bode 49. :Predmetom rozhodnutí, na ktoré poukazuje najvyšší súd, nebol spotrebiteľský spor,
základomprávnehovzťahumedzistranamisporuanivjednomprípadenebolazmluvaospotrebiteľskom
úvere, nešlo o prípad bezdôvodného obohatenia, ktorý nastáva v dôsledku existencie osobitnej sankcie

postihujúcej jednu zo zmluvných strán, upravenej priamo v zákone. Nemožno pochybovať o tom, že
bezúročnosť úveru nastupujúca ako ex lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona o
spotrebiteľskom úvere má v prípade spotrebiteľovho plnenia nad rámec požičanej istiny ten následok,
že na strane prijímajúceho veriteľa vzniká bezdôvodné obohatenie. Ide o špecifický predpoklad vzniku
bezdôvodného obohatenia. Jeho základ je daný porušením zákona už v priebehu kontraktačnej fázy,

pričom však toto porušenie nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej zmluvy ako takej. Ide teda o ďalší typ
skutkových okolností, ktoré treba vzhľadom na už uvedené špecifiká posúdiť najvyšším súdom nanovo.

V bode 50.: Ústavný súd konštatuje, že rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 67/2011 a sp. zn.
5 Cdo 121/2009 nedávajú odpoveď na otázku, či je namieste plynutie začiatku subjektívnej premlčacej

doby odvíjať od znalosti spotrebiteľa o právnej úprave zakotvujúcej bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru (uplatnenie zásady "neznalosť zákona neospravedlňuje"), ani na otázku, či je za takého stavu
okamih, kedy reálne dôjde k plneniu spotrebiteľa nad rámec istiny, rozhodujúcim z hľadiska záveru o
nadobudnutí skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia. V tomto kontexte sa
treba vysporiadať s otázkou súvisiacou s bežnou životnou skúsenosťou, a síce, či je pravdepodobné,

aby dlžník platil veriteľovi plnenie, ak by vedel, že mu toto plnenie nepatrí. Otázkou je, či potom možno
za okamih, kedy sa dlžník dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia, a o tom, kto sa bezdôvodne
obohatil, považovať uzatvorenie konkrétnej spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

V bode 51. : Najvyšší súd teda nesprávne vyhodnotil analógiu v skutkovom stave.

V bode 52. : Ústavný súd v tejto súvislosti na okraj ako obiter dictum uvádza svoj názor na výklad
pojmu "vyriešená právna otázka". Pojem "vyriešená právna otázka" nemožno vnímať ako "už raz riešená
otázka", ale ako "otázka vyriešená ustálene", teda že ohľadom právnej otázky existuje ustálená prax
dovolacieho súdu. Inak by bol prístup na dovolací súd oklieštený a dovolanie by nebolo prípustné ani

v prípade, ak by sa dovolací súd určitou právnou otázkou už raz (jediný raz) zaoberal. Dovolací súd by
potom nemohol rozvíjať a zjednocovať judikatúru všeobecných súdov, a tak napĺňať poslanie dovolania
ani plniť svoju úlohu najvyššej súdnej autority. Na pojem "vyriešená" treba potom aplikovať výklad
najvyššieho súdu o ustálenej praxi dovolacieho súdu. Podľa najvyššieho súdu "ustálená rozhodovaciaprax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho
súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných

rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepubl. rozhodnutí, pokiaľ
niektoréneskôrvydané(nepubl.)rozhodnutianajvyššiehosúdunázoryobsiahnutévskoršomrozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali" (pozri rozh. najvyššieho súdu
sp. zn. 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 6 Cdo 21/2017, 6 Cdo 129/2017,
8 Cdo 33/2017). Inak povedané, pokiaľ nejde o rozhodnutie publ. v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov SR (relevantné sú aj staršie zbierky, pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
6 Cdo 29/2017 z 24. januára 2018), možno za ustálenú prax považovať aj nepubl. rozhodnutie, ale
musí spĺňať ďalšie predpoklady, a to (i) buď je tento názor vyjadrený opakovane vo viacerých nepubl.
rozhodnutiach, alebo (ii) názor je vyjadrený aj v jednotlivom nepubl. rozhodnutí, ale na toto rozhodnutie
(resp. právny názor v ňom vyjadrený) nadviazali niektoré neskôr vydané rozhodnutia, t.j. opäť musí
ísť o akceptáciu právneho názoru vo viacerých ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu. Z uvedených

rozhodnutí vyplýva, že pokiaľ najvyšší súd odkazuje na nepubl. rozhodnutia, malo by ísť o "viacero"
takýchrozhodnutí.Vpredmetnejvecinajvyššísúdodkazovallennadvenepubl.rozhodnutianajvyššieho
súdu, ktoré sa právnou otázkou meritórne mali zaoberať, a to rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 67/2011 a sp. zn.
5 Cdo 121/2009, ako aj na ďalšie rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 169/2017, ktoré malo na ne vecne nadviazať.

23.Okresný súd Trenčín - súd sa najskôr zaoberal, či sa na žalované právo vzťahuje 10-ročná objektívnej
premlčacia lehota podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda či išlo na strane žalovaného o
úmyselné bezdôvodné obohatenie tak, ako to tvrdil žalobca s poukazom na rozhodovaciu prax súdov
a povinnosti z toho plynúce pre žalovaného. Súd zistil, že v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi
stranami sporu dňa 06.06.2006 v predmetnej Žiadosti/Zmluve o úvere revolvingového typu boli splnené

zákonné podmienky podľa vyššie uvedeného § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení ku dňu uzavretia
zmluvy ako aj súdnej praxe, pretože pri revolvingovom úvere sa nedá určiť RPMN, tak ako to uviedol
žalovaný v písomnom vyjadrení. Žalobca namietal aj chýbajúcu náležitosť úverovej zmluvy podľa a to
rozdelenie splátky na istinu, úrok a poplatky. K tomu ustanoveniu zaujal názor Súdny dvor EÚ vo svojom
rozsudku zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s./ Klára Bíróová, podľa ktorého

článok 10 ods. 2 písm. h) až j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 22 ods. 1
tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je vnútroštátna
právna úprava dotknutá vo veci samej, podľa ktorej musí zmluva o úvere špecifikovať rozpis každej
splátky určenej, podľa prípadu, na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a ostatných nákladov. Tunajší súd

považoval predmetnú úverovú zmluvu za uzavretú v súlade so zák. č. 258/2001 Z.z., preto nemohlo
dôjsť na strane žalovaného pri jej uzatváraní k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu. Súd poukazuje
aj na to, že predmetná zmluva bola uzavretá v r. 2006 a žalobca v písomných vyjadreniach nepoukázal
na žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by bolo vydané pred dňom uzavretia predmetnej úverovej zmluvy
z r. 2006. Z tohto dôvodu sa na žalované právo vzťahuje žalovaným vznesená námietka premlčania

podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v 3-ročnej objektívnej lehote. Podľa vyššie uvedeného
ustanovenia i súdnej praxe začiatok plynutia 3-ročnej objektívnej premlčacej lehoty začne dňom, kedy
došlo k bezdôvodnému obohateniu, čo v danom prípade bol deň, kedy žalobca naposledy zaplatil
splátku úveru a to nesporný deň 28.08.2015 ( podľa výpisu z účtu žalobcu i tvrdenia v žalobe). Táto
3-ročná lehota uplynula dňa 28.08.2018, avšak žaloba bola podaná na súd ( OS Banská Bystrica) až

dňa 11.10.2019, teda po jej uplynutí. Keďže subjektívna premlčacia lehota nemôže predĺžiť objektívnu
lehotu, nemá právny význam skúmať v danej veci začiatok a koniec plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty. Týmto došlo k oslabeniu žalovaného práva o jeho vymožiteľnosť a súd žalobu z tohto dôvodu
zamietol ako nedôvodnú.

24.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd priznal plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100% proti neúspešnému žalobcovi. Podľa § 232 ods. 3 CSP bola určená dlhšia lehota na plnenie
vzhľadom na zhoršenú ekonomickú situáciu pre pandémiu ochorenia Covid-19.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, elektronicky.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.