Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/113/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821200215
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5821200215.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Ing.
W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. X/XX, T., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Jurajom
Macíkom, advokátom, so sídlom R. R., ul. D. č. X, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo v
Hruštíne, so sídlom Črchľa č. 396/145, 029 52 Hruštín, IČO: 00 222 372, zastúpeného splnomocneným

zástupcom Advokátska kancelária Kováčik Legal, s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, ul. Radlinského č.
1729, IČO: 47 238 429, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/8/2021-51 zo dňa 10. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný môže podať proti žalobcovi žalobu o náhradu škody spôsobenej výkonom neodkladného

opatrenia.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 7C/8/2021-51 zo dňa 10.03.2021 rozhodol, že žalovaný je
povinný vydať žalobcovi kópiu listín, a to: - členskú prihlášku W. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., A. XXX/XX do družstva žalovaného, - zoznam členov žalovaného ku
dňu 31.12.2016 s vyznačením členov družstva žalovaného s kratším ako ročným členstvom predo dňom
31.12.2016 a písomnou formou oznámiť žalobcovi informácie o: - dátume, kedy vzniklo členstvo W. L.,
rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., A. XXX/XX v družstve žalovaného, -
počte ukončených rokov členstva W. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
T., A. XXX/XX v družstve žalovaného ku dňu 31.12.2016, - výške splateného členského vkladu W. L.,

rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., A. XXX/XX, - počte všetkých členov
družstva žalovaného ku dňu 31.12.2016, - súhrnnej sume splatených členských vkladov všetkých členov
družstva žalovaného ku dňu 31.12.2016, - súčte ukončených rokov členstva všetkých členov družstva
žalovaného ku dňu 31.12.2016, - priemere súčtu rokov členstva všetkých členov družstva žalovaného
ku dňu 31.12.2016, - stave (sume) čistého obchodného imania žalovaného podľa riadnej individuálnej
účtovnejzávierkyžalovanéhozarok2016,-výškeimaniavnedeliteľnomfondežalovanéhopodľariadnej

individuálnej účtovej závierky žalovaného za rok 2016, - výške imania v iných zabezpečovacích fondoch
žalovaného podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2016 vrátane označenia
konkrétneho právneho dôvodu, ktorý určuje povahu týchto fondov ako zabezpečovacie fondy, - výške
a špecifikácii povahy zdrojov v stave ku dňu 31.12.2016, ktoré sú vedené v účtovníctve žalovaného
na účte právne neusporiadaných a nevyrovnaných členských podielov, - súčte všetkých vkladov členov
žalovaného s kratším ako ročným členstvom predo dňom 31.12.2016 všetko do tridsiatich dní od

doručenia tohto uznesenia (výrok I.). Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok III.).Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu 08.02.2021 žalobca žiadal, aby súd rozhodol
tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia. Návrh odôvodnil tým, že od r. 2018 po tom, ako dňa
25.05.2017 dedením po svojom otcovi nadobudol majetkový podiel u žalovaného, doposiaľ mimosúdnou

cestou uplatňoval voči nemu svoje nároky, a to: - v prvej fáze žiadosťou o započítanie základného
členského vkladu po poručiteľovi na jeho ďalší členský vklad u žalovaného a následne (po neschválení
tejto žiadosti žalovaným), - sekundárne žiadosťou o vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý mu bol
doposiaľ vyplatený len vo výške základného členského vkladu v sume 331,94 eur, a to aj napriek
skutočnosti, že poručiteľ mal byť ku dňu svojej smrti členom družstva žalovaného po dobu 44 rokov.

Tieto nároky si uplatňoval okamžite po nadobudnutí dedičstva po poručiteľovi (žiadosťou o započítanie
členského vkladu nadobudnutého dedením na ďalší členský vklad) a následne listom zo dňa 02.03.2018,
označeným ako „Vyjadrenie k odvolaniu“, ku ktorému mu bola doručená odpoveď žalovaného zo
dňa 20.04.2018, ďalej listom označeným ako „Podnet“, doručeným žalovanému dňa 01.06.2018 a
napokon k jeho diskusnej otázke na náhradnej členskej schôdzi konanej dňa 06.06.2019 mu bolo
predložené zo strany žalovaného písomné vyjadrenie zo dňa 15.08.2019. Žalovaný kontinuálne zastával

stanovisko, podľa ktorého ním určená a poskytnutá výška/suma vyrovnacieho podielu pre r. 2017
je správna - vo výške splateného členského vkladu, t.j. v sume 331,94 eur. Uvedené má podľa
vyjadrenia žalovaného vyplývať z čl. XII. jeho Stanov zo dňa 26.4.2017, ktoré boli platné a účinné v
čase smrti právneho predchodcu žalobcu. Podaním zo dňa 03.05.2020 žalobca žalovanému doručil
žiadosť o umožnenie nahliadnuť do členského zoznamu družstva žalovaného. Tejto žiadosti napriek viac

ako štvorhodinovému neformálnemu stretnutiu u žalovaného nebolo vôbec vyhovené. Následne preto
podaním zo dňa 25.06.2020 doručil žalovanému žiadosť o podanie informácií a zaslanie dokladov pre
výpočet vyrovnacieho podielu člena družstva, ktorého členstvo zaniklo. Na to mu bola od žalovaného
doručená „Odpoveď na žiadosť zo dňa 25.06.2020“, kde žalovaný opakovane poukázal na to, že mu bol
vypočítaný a vyplatený vyrovnací podiel po poručiteľovi vo výške 331,94 eur, v dôsledku čoho on mal za

to,žečlenstvovdružstvežalovanéhobolovyplatenímpredmetnejsumyvysporiadané,apretopovažoval
jeho žiadosť za bezpredmetnú. Keďže aktuálne plynie premlčacia doba vo vzťahu k jeho nároku voči
žalovanému a on vzhľadom na prezentovaný postoj žalovaného nemal žiadne iné právom aprobované
nesporové prostriedky, ako získať podklady a údaje pre korektný výpočet sumy vyrovnacieho podielu
po svojom otcovi, pretože tieto nevyplývajú z externe dostupných zdrojov, pred podaním žaloby vo

veci samej bol nútený obrátiť sa na súd. Žalobca nesúhlasil s prostou argumentáciou žalovaného,
podľa ktorého úprava Stanov v znení, z ktorého žalovaný vchádzal pri výpočte vyrovnacieho podielu
je úpravou platnou a v dôsledku toho tvrdil, že žalovaný nepostupuje právom dovoleným spôsobom.
Tvrdil, že ustanovenia Stanov, z ktorých žalovaný pri výpočte výšky vyrovnacieho podielu vychádzal,
sú absolútne neplatné. Naliehavosť záujmu na nariadení neodkladného opatrenia odôvodnil okamžitou

potrebou uloženia povinnosti žalovanému, pretože podmienkou budúceho riadneho uplatnenia jeho
práva je správna identifikácia nielen čo do právneho dôvodu, ale aj čo do výšky, ktorá sa určuje a
vypočítava na základe údajov vyplývajúcich z účtovnej a inej internej dokumentácie žalovaného, pričom
je dôvodné predpokladať a následne z časového hľadiska aj brať do úvahy, že vzhľadom na náročnosť
takého výpočtu a predpoklad rozporného názoru žalovaného vo vzťahu k takému výpočtu bude on

nútený vyhľadať odbornú pomoc znalca.
Následne okresný súd citoval ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2 zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Po oboznámení s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že je dôvodný. Mal zistené z uznesenia
Okresného súdu Námestovo č.k. 7D/127/2017-29 zo dňa 11.10.2017, že žalobca dedením po svojom

právnom predchodcovi W. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., A. XXX/XX, ktorý zomrel
XX.XX.XXXX, nadobudol majetkový podiel v družstve žalovaného, so základným členským vkladom vo
výške 331,94 eur. Z listu žalovaného žalobcovi, označeného ako „Vyjadrenie k odvolaniu“, datovaného
20.04.2018 taktiež zistil, že žalovaný neschválil žiadosť žalobcu o započítanie základného členského
vkladunaďalšíčlenskývkladzdedenéhoponebohomčlenovizodňa02.03.2018ažežalovanývypočítal

vyrovnací podiel pre r. 2017 vo výške splateného členského vkladu, podľa čl. XII. Stanov žalovaného,
podľa ktorého vyrovnací podiel je najviac vo výške splateného členského vkladu. Zo žiadosti o podanie
informácií a zaslanie dokladov pre výpočet vyrovnacieho podielu člena žalovaného, ktorého členstvo
zaniklo,datovanéhodňa 25.06.2020,ktoréžalobcadoručilžalovanému,vyplýva,žežalobcažalovaného
požiadal o podanie informácií a predloženie dokladov, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Podľa listu zástupcu žalovaného, datovaného 06.08.2020, označeného ako „Odpoveď na žiadosť zo
dňa 25. 06. 2020“ žalovaný žalobcovi na jeho žiadosť o poskytnutie informácií a dokladov odpovedal,
že žalobcovi bol vyplatený vyrovnací podiel vo výške splateného členského vkladu, čo je maximálna
možná výška podľa čl. XII ods. 2 jeho Stanov. Žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi požadovanéinformácie a doklady. Súd poukázal na čl. XII. ods. 2 Stanov, podľa ktorého vyrovnací podiel sa určí
pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho
členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených počtom ukončených

rokov ich členstva ako podiel z vlastného imania družstva po úprave podľa ods. 3, najviac však vo
výške splateného členského vkladu. Pri určení výšky vyrovnacieho podielu sa vychádza z účtovnej
závierky za rok, ktorý predchádza roku zániku členstva. Z týchto listinných dôkazov dospel k záveru,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má náležitosti, stanovené v ust. § 326 ods. 2 C.
s. p. Žalobca dostatočne opísal rozhodujúce skutočností odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy

pomerov, ktoré navyše podložil aj listinnými dôkazmi. Vyplynulo z nich, že napriek opakovaným pokusom
o zabezpečenie informácií a dokladov, potrebných na výpočet vyrovnacieho podielu, mu ich žalovaný
neposkytol. Žalobcovi reálne hrozí, že bez zásahu súdu by nestihol v rámci premlčacej doby podať
voči žalovanému žalobu o vyplatenie vyrovnacieho podielu, čím by došlo k porušeniu jeho práva na
súdnu ochranu, pretože pokiaľ by žalovaný namietol premlčanie, súd by takúto žalobu zamietol. Podľa
súdu žalobca dostatočným spôsobom opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a rovnako ich podložil listinným dôkazom - úplným znením
Stanovžalovaného,akoajjehovyjadreniami,naktorýchtrvalnasprávnostisvojhovýpočtuvyrovnacieho
podielu pre žalobcu, ktorý je zhodný so splateným členským vkladom právneho predchodcu žalobcu.
Žalobca tvrdil, že takýto výpočet vyrovnacieho podielu je nesprávny a vychádza z absolútne neplatného
ustanovenia stanov, pretože toto ustanovenie limituje výšku vyrovnacieho podielu výškou splateného

členského vkladu, bez ohľadu na akékoľvek relevantné okolnosti, vrátane aktuálnej ekonomickej situácie
družstva a skutočnosti, že osoba, ktorej členstvo u žalovaného zaniklo, mohla počas trvania tohto
členstva vniesť do žalovaného ďalší členský vklad. Žalobca takéto ustanovenie považoval za natoľko
odchyľujúce sa od zákonnej úpravy výpočtu vyrovnacieho podielu (v prípade, že nie je riešené v
Stanovách), že je až rozporné s dobrými mravmi, a preto je neplatné. Súd bol názoru, že nariadenie

neodkladného opatrenia nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného, keďže jeho účelom je
len umožniť žalobcovi získať informácie a podklady, na základe ktorých môže podľa vlastnej úvahy
vypočítaťvyrovnací podiel a uplatniť si právo na jeho zaplatenie súdnou cestou. Žalobca aj žalovaný
budú môcť v súdnom konaní vo veci samej uplatňovať v plnej miere svoje procesné práva. V rámci
rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu zisťovať správnosť

úvahy žalobcu ohľadne (ne)platnosti dotknutého ustanovenia stanov a poťažmo výpočtu vyrovnacieho
podielu. Účelom neodkladného opatrenie je výlučne umožniť žalobcovi získať informácie a podklady, na
základe ktorých bude môcť žalobca vyčísliť svoje (tvrdené) právo na doplatenie vyrovnacieho podielu,
pretože žalovaný mu tieto informácie a doklady dobrovoľne neposkytol.
O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ju priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný (§ 255

ods. 1 C. s. p.).

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocneného
zástupcu zo dňa 06.04.2021, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a priznal mu náhradu trov konania v celom

rozsahu.
Odvolanie odôvodnil citáciou ust. § 365 ods. 1 písm. f/, b/, h/ C. s. p. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia považoval v celom rozsahu za nedôvodný, majúc za to, že súd ho vydal bez toho, aby si na
základe predložených listinných dôkazov dostatočne osvedčil nárok žalobcu, ktorý mu nevznikol. Súd
vychádzal z toho, že W. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. č. XXX/X, T. -

právny predchodca žalobcu - bol jeho členom. Členstvo však z predložených listín nie je preukázané.
Nebol tak oprávnenou osobou podľa § 14 zák. č. 42/1992 Z. z. o úprave majetkových vzťahov a
vyporiadaní nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov. S poukazom na § 16 zák. č. 42/1992
Z. z. W. L., nar. XX.XX.XXXX nepreukázal vnos majetku do družstva, a teda nedisponoval majetkovým
podielom, ktorý bolo možné transformovať. Až v r. 2004 začal byť vedený ako jeho člen. Ani k tomuto

dátumu však on neeviduje jeho prihlášku, resp. rozhodnutie o prijatí za člena. Ďalej žalovaný uviedol, že
uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia malo v danom prípade povahu neodkladného opatrenia
nariadeného pred začatím konania s tým, že súd žalobcovi neuložil povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. V zmysle § 337 C. s. p. mal súd osobitným výrokom poučiť ho ako stranu, ktorej
sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť o tom, že môže podať žalobu vo veci samej a

o právnych následkoch s tým spojených. V napadnutom uznesení túto svoju povinnosť opomenul a
o jeho právach ho nepoučil, v dôsledku čoho nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a naplnil tým obsah odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. X písm. b/ C. s. p. Tým, že súd vnapadnutom uznesení opomenul výrok o jeho možnosti podať žalobu, vytvoril situáciu, v rámci ktorej
sa nemôže domáhať svojej súdnej ochrany v konaní vo veci samej. Nemá tak možnosť nápravy tohto
pre neho nepriaznivého stavu a zároveň žalobca nenesie v zásade žiadnu zodpovednosť za neúspech

v spore spôsobený nedôvodne podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, napr. tým, že
by znášal trovy konania, ktoré mu vznikli. V bode III. odvolania mal žalovaný za to, že ustanovenia jeho
Stanov sú platné a účinné. Okrem toho otázka platnosti ustanovení o vyrovnacom podiele nemôže byť
v súčasnosti ani predmetom prejudiciálneho posúdenia súdom, a to práve s ohľadom na dispozitívnu
možnosť úpravy tohto inštitútu jeho členskou schôdzou a uplynutím lehoty na podanie návrhu na

vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze. Záverom konštatoval, že ak by aj žalobca preukázal
existenciu členstva jeho právneho predchodcu u neho, táto skutočnosť by sama o sebe neodôvodňovala
dôvodnosť jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. konania vo veci samej, ktoré v
návrhuavizuje.VyrovnacípodielmutotižakodedičovibolvyplatenývzmysleplatnýchaúčinnýchStanov
v maximálnej možnej výške - vo výške splateného členského vkladu. Nárok na vyplatenie vyššej sumy
nemá. Celý jeho návrh na vydanie listím aj avizované konanie vo veci samej je preto nedôvodné.

3. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 07.05.2021 navrhol, aby
odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil ako vecne správne a
aby mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v miere 100 %.
S odvolaním žalovaného nesúhlasil a ako celok ho považoval za špekulatívne a zavádzajúce, keďže

tvrdenia uvedené v ňom sú nesprávne, nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce. K tvrdeniu žalovaného,
ktorý mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, uviedol,
že ani prípadné nesplnenie všetkých procesných podmienok ešte nie je samé o sebe a bez ďalšieho
relevantným odvolacím dôvodom. V súlade s tým považoval za nevyhnutné poznamenať, že hoci

porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu,
o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. však pôjde len vtedy, ak
nesprávny procesný postup, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Podľa neho postup súdu prvej
inštancie nevyvolal následok nespravodlivého konania a v skutočnosti nijako neznemožnil žalovanému

realizáciu jeho práv strany sporu. Žalovaný pri riešení veci dlhodobejšie spolupracoval s odborne
spôsobilou osobou, čím procesne vytvoril stav, v ktorom je významne redukovaný význam poučovacej
povinnosti súdu. Žalobca popieral, že by absencia kvalifikovaného poučenia súdu o tom, že žalovaný
môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, predstavovala nesprávny
procesný postup súdu, ktorý by znemožňoval realizáciu práv strany sporu a ktorý by tak zároveň činil

intenzívne. Pokiaľ žalovaný považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
za nedôvodný a dostatočne neosvedčený nárok, ktorý mu nevznikol považoval jeho argumentáciu
za zavádzajúcu, nesprávnu a vnútorne inkonzistentnú, ktorá je v rozpore so skutkovým stavom veci
ním preukázaným a v rozpore s konaním samotného žalovaného. V tejto súvislosti uviedol, že on
inicioval konanie o nariadenie neodkladného opatrenia majúc za to, že má nárok na vyplatenie vyššej

sumy vyrovnacieho podielu po svojom otcovi, než aká mu bola žalovaným doposiaľ vyplatená a preto
je celý jeho návrh na vydanie listín a následne aj avizované konanie vo veci samej plne dôvodné.
Žalovaný svojím vlastným konaním zavinil potrebu súdneho riešenia veci a to tým, že mu odoprel
možnosť bez súdnej ingerencie riadne preskúmať výpočet vyrovnacieho podielu po jeho otcovi v
postavení člena žalovaného, ktorého členstvo u žalovaného zaniklo a odoprel mu tým aj prípadnú

možnosť uplatňovať voči žalovanému nárok na peňažné plnenie (doplatok vyrovnacieho podielu).
Naďalej považoval úpravu Stanov žalovaného za nezákonnú. Mal za to, že žalovaný v praxi dlhodobo
vedome a účelovo postupuje podľa ustanovení Stanov, ktoré sú v časti úpravy vyrovnacieho podielu
absolútneneplatnéajednostrannévjehoprospechavneprospechjehočlenov,ktorívložilidonehosvoje
majetkové účasti, ktoré žalovaný používal a používa pri svojom podnikaní. Ďalej uviedol, že žalovaný

dlhodobo a aj napriek vykonateľnému neodkladnému opatreniu aj naďalej mu odopiera, aby sa riadne
oboznámil s informáciami a dokladmi, na základe ktorých je možné vypočítať zákonný vyrovnací podiel.
Pokiaľ listom žalovaného z 20.04.2021 došlo zo strany tohto k určitému konaniu, ktoré on sám označil
ako „predloženie požadovaných informácií k nasledovným listinám, ktoré ste požadovali predložiť“,
považoval toto jeho konanie za prejav nepoctivého zámeru a jeho nezáujmu o dobrovoľné riadne

vybavenie jeho požiadavky, pričom nemožno vylúčiť, že ide dokonca o prejav manipulačných tendencií
žalovaného, nakoľko prinajmenšom niektoré informácie žalovaným podané sú zjavne nesprávne (napr.
ohľadom členstva jeho otca). Z konania žalovaného je zrejmé, že v tomto prípade je tak plne dôvodná
súdna ingerencia pri splnení povinností špecifikovaných v uznesení. V závere vyjadrenia považovalžalobca za nesporné, že nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle jeho návrhu je plne dôvodné a
zároveň nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného, keďže jeho účelom je len umožniť mu získať
vierohodné informácie a podklady. Platí pritom, že on i žalovaný budú môcť v súdnom konaní vo veci

samej uplatňovať v plnej miere svoje procesné práva.

4. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike zo dňa 03.05.2021 uviedol, že v
danom prípade mohli byť naplnené predpoklady vyžadované § 336 C. s. p., a teda že súd mal
uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Uvedené odôvodnil tým, že samotným vydaním

listín žalobcovi nie je možné zabezpečiť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, pretože žalobca už v
podanom návrhu avizuje podanie žaloby po tom, čo bude disponovať požadovanými listinami. Postup
súdu prvej inštancie teda z procesného hľadiska (§ 336, event. § 337 C. s. p.) považoval za nesprávny.
Následne uviedol, že členstvo W. L., nar. XX.XX.XXXX nie je preukázané, členskou prihláškou on
nedisponuje a tento nepreukázal vnos do jeho majetku. Nedisponoval tak majetkovým podielom, ktorý
by bolo možné transformovať. Uvedené skutočnosti boli v rozsahu uvedenom v odvolaní a liste zo dňa

20.04.2021 skompletizované na základe tohto konania, a teda akékoľvek tvrdenia o existencii členstva
pred týmto konaním boli z jeho strany vydané v dôsledku administratívneho pochybenia.

5. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu v duplike zo dňa 25.06.2021 sa v celom rozsahu
pridržiaval svojich skutkových a právnych tvrdení, ktoré prezentoval v procesných podaniach urobených

v tomto konaní. Prezentované tvrdenie žalovaného ohľadom existencie členstva W. L. v dôsledku
administratívneho pochybenia považoval za krajne nemorálnu procesnú obranu, ktorá nekorešponduje
so skutočnosťou. Podľa žalobcu sa jedná o nové tvrdenie žalovaného, ktoré je v rozpore s jeho
doterajšími tvrdeniami, naposledy aj s vyjadrením zo dňa 20.04.2021. Mal tak za to, že procesná obrana
žalovaného je účelová a vyjadruje jeho záujem ziskuchtivo popierať legitímne jeho nároky.

6. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 09.07. 2021 zotrval na
podanom odvolaní a tam uvedených odvolacích dôvodoch vrátane vyjadrenia zo dňa 03.06.2021 s
tým, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia považoval v celom rozsahu za nedôvodný. Uviedol,
že ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce inštitút vyrovnacieho podielu sú ustanoveniami s

dispozitívnym charakterom, a preto je jeho vecou ako si úpravu vyrovnania s bývalými členmi upraví.
V tomto kontexte sú teda ostatné tvrdenia žalobcu nedôvodné. Tento nemá nárok na vyplatenie vyššej
sumy, než aká mu bola vyplatená, a preto je celý jeho návrh na vydanie listín a následne aj avizované
konanie vo veci samej neprípustné.

7. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 12.08.2021 uviedol, že
žalovaný svojím stanoviskom dezinterpretuje ust. § 233 Obchodného zákonníka. Trval na stanovisku,
že čl. XII. bod 2 a 4 Stanov žalovaného sú neplatné, pretože sú v rozpore so zákonom, nakoľko odporujú
ust. § 233 ods. 2 a 4 Obchodného zákonníka, resp. ich obchádzajú, nakoľko rozporujú a obchádzajú
základný princíp zákonného inštitútu vyrovnacieho podielu.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329
ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu

a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného (§ 380, § 379 C. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako
vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

9. V posudzovanej veci okresný súd vyhovel návrhu žalobcu a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
uložil žalovanému povinnosť vydať kópie označených listín a písomnou formou oznámiť žalobcovi

informácie o požadovaných skutočnostiach na základe ktorých bude môcť žalobca vyčísliť svoje
(tvrdené) právo na doplatenie vyrovnacieho podielu, pretože žalovaný mu tieto informácie a doklady
dobrovoľne neposkytol. Žalobcovi tak reálne hrozí, že bez zásahu súdu by nestihol v rámci premlčacej
doby podať voči žalovanému žalobu o vyplatenie vyrovnacieho podielu, čím by došlo k porušeniu jeho
práva na súdnu ochranu.

10. Preskúmaním napadnutého uznesenia a obsahu spisu, vyhodnotením predložených listín a
skutočnostíuvedenýchvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaodvolacísúdzhodnesokresným
súdom dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre úpravu pomerov strán sporuneodkladným opatrením v zmysle § 325 ods. 1 písm. d/ C. s. p. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 236 v spojení s § 220 ods. 2
C. s. p. a odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na neodkazuje.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia
je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam strán konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť ak je 1/ potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán je
nevyhnutné, aby žalobca tvrdil alebo osvedčil právny vzťah medzi stranami konania ako aj to, že
tento vzťah potrebuje bezodkladnú úpravu, pričom neodkladné opatrenie nemôže neprimeraným
spôsobom (podľa povahy konania o nariadenie predbežného opatrenia a povahy konania vo veci samej)
zasahovať do právnych vzťahov strán konania (t. j. že strana konania nie je obmedzená spôsobom
neprimeraným povahe veci).?V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany

konania, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto
podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 C. s. p.).
Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1

C. s. p.). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t.
j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v
tomto konaní sú však strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. C.

s. p.).

12. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu
prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

13. Žalovaný mal v odvolaní prvom rade za to, že súd vydal neodkladné opatrenie bez toho, aby si na
základe predložených listinných dôkazov dostatočne osvedčil nárok žalobcu na vyrovnací podiel, ktorý
mu nevznikol. Okrem toho vyrovnací podiel mu ako dedičovi bol vyplatený v zmysle platných a účinných
Stanov v maximálnej možnej výške - vo výške splateného členského vkladu a nárok na vyplatenie vyššej

sumy nemá.

14. Podľa odvolacieho súdu žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť
záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Preukázanie
alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje

len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Postačujúcimi boli preto osvedčené skutočnosti
ohľadom nadobudnutia majetkového podielu žalobcu u žalovaného dedením po poručiteľovi, ktoré
potvrdzujú právny vzťah medzi stranami konania. Za súčasného stavu nepovažuje za dôvodné
posudzovať opodstatnenosť či neopodstatnenosť uplatňovaného doplatku nároku žalobcu na vyrovnací
podiel s poukazom na ustanovenia Obchodného zákonníka či Stanovy žalovaného. V tejto súvislosti

odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na osobitnú povahu inštitútu neodkladného opatrenia riadne
dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. C. s. p. súd nevykonáva. Ak by sa v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by
byť účel tohto procesného inštitútu zmarený.

15. V ďalšej časti odvolania žalovaný vytýkal súdu nesplnenie povinnosti v zmysle § 337 C. s. p. a to v
rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p., v dôsledku ktorého mu súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Podľa § 336 ods. 1 C. s. p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pre začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.17. Podľa § 337 C. s. p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1 C. s. p. neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá

určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu
na podanie žaloby súd neurčuje (ods. 1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia (ods. 2).

18. Žalobca sa môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez toho, aby
v čase podania návrhu prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej. Za určitých okolností
nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia pred začatím konania
nadväzovať ani podanie žaloby (§ 336 ods. 1 C. s. p.). C. s. p. výslovne pripúšťa aj nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C. s. p.).

Ak súd dospeje k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami alebo sú tu iné reálne dôvody, pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania
neuloží žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Obmedzí sa iba na poučenie
strán, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej,
a aké právne následky sú s tým spojené (§ 337 C. s. p.).

19. Nakoľko súd napadnutým rozhodnutím neuložil žalobcovi podať v určenej lehote žalobu vo veci
samej (zrejme preto, že za súčasného stavu samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na
poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany), bolo povinnosťou súdu poučiť protistranu t.j. žalovaného
v zmysle § 337 ods. 1, 2 C. s. p. o možnosti podať žalobu o náhradu škody spôsobenej výkonom

neodkladného opatrenia (pokiaľ by po nariadení neodkladného opatrenia žalobca spôsobil škodu
spojenú s jeho nariadením). Námietku žalovaného považoval preto za dôvodnú.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Zároveň
chýbajúci nedostatok doplnil poučením žalovaného o možnosti podať žalobu o náhradu škody

spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia v zmysle § 337 ods. 1, 2 C. s. p. Za vecne správne
považoval aj rozhodnutie súdu o trovách konania založeného na zásade úspechu žalobcu v spore (§
255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p.).

21. Nakoľko nateraz ide o rozhodnutie riešiace podstatu sporu, odvolací súd rozhodol o nároku na

náhradu trov konania. O trovách konania na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak v súlade s
ustanovením § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. keď v konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalobca, preto mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).