Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. august 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320202221
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5320202221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: J. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov matky: Mgr. D. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G. XXX, F., právne zastúpená: JUDr. Vladimír Duraj, advokát so sídlom G. XXXX, Q. a otca: I.
G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, právne zastúpený: Michal Mozolík, advokát so sídlom C. XXXX,
Q., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k.
9P/22/2020-206 z 10. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec I. G., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu
maloletej J. G., nar. XX.XX.XXXX, sumou 155,- eur mesačne, vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.07.2020.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 10P/49/2017-128 z 13.10.2017 vo výroku III o
výživnom na maloletú.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol (výrok I.) a žiadnemu

z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Okresný súd mal preukázané, že
v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletej J. G. (ďalej aj iba „maloletá“), ktoré bolo vedené na
Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10P/49/2017 bolo rozhodnuté o zverení maloletej do starostlivosti
matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletú na čas po rozvode manželstva vo
výške 180,- eur mesačne. Rozhodnutie o rozvode manželstva a o právach rodičov k maloletej na
čas po rozvode nadobudlo právoplatnosť 13.10.2017. V čase tohto rozhodovania o výživnom bola
maloletá žiačkou prvého ročníka základnej školy, v rámci mimoškolských činností navštevovala krúžok

plávania F. a folklórny súbor Y., zhoršený zdravotný stav maloletej a s tým súvisiace náklady zistené
neboli. Okresný súd mal preukázané, že aktuálne maloletá navštevuje štvrtý ročník základnej školy,
v rámci mimoškolskej činnosti sa venuje výtvarnej výchove a spevu na Základnej umeleckej škole
v Q. a naďalej navštevuje folklórny súbor Y.. V súvislosti so zdravotným stavom u maloletej došlo
k zvýšeniu nákladov na zubný strojček, za ktorý spolu s ošetrovaním chrupu matka uhradila spolu
558,03 eur, z ktorých jej bolo refundované zdravotnou poisťovňou 186,39 eur. Okresný súd vychádzal
z tvrdení matky, že liečba chrupu maloletej ďalej pokračuje, pretože otec tieto tvrdenia nerozporoval.

Považoval za nesporné, že v súvislosti s touto liečbou a kontrolami maloletej vznikajú ďalšie náklady
spočívajúce v úhradách za ošetrenie ako aj za cestovné k zubárovi do U. a späť. V dôsledku potreby
riešenia chrupu maloletej, podľa názoru okresného súdu, nastala u maloletej podstatná zmena pomerov,
nakoľko v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca potreba vynakladania takýchtovýdavkov neexistovala. Zmenu pomerov konštatoval okresný súd aj na strane otca, ktorému od času
posledného rozhodovania pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému synovi I., ktorý sa narodil
XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX uzatvoril manželstvo. Pokiaľ otec zníženie výživného odôvodňoval

poukazovaním na súčasnú pandemickú situáciu, ktorá skomplikovala jeho pracovné možnosti, okresný
súd uviedol, že je na otcovi, aby zvážil ďalšie zotrvanie pri výkone podnikateľskej činnosti, v ktorej
nemá možnosť dosiahnutia zárobku tak ako tvrdí a hľadal si také zamestnanie , aby ním zabezpečil obe
svoje maloleté deti. Konanie otca, ktorý si neuplatňoval úhradu faktúr vystavených objednávateľom za
ním vykonané práce, ale tieto dobropisoval, okresný súd vyhodnotil v zmysle § 75 Zákona o rodine

ako správanie, ktorým sa bez dôležitého dôvodu vzdal zárobku. Ak si bol otec vedomý toho, že práce
riadne vykonal, nič mu nebránilo, aby si nároky voči objednávateľom uplatňoval prípadne i v súdnom
konaní. Jeho tvrdenia, že vykonané práce boli dohodnuté len ústne, na základe čoho nemohol pristúpiť
k vymoženiu pohľadávky, podľa názoru okresného súdu neobstoja, pretože z ustanovení právneho
poriadku nevyplýva nutnosť písomnej formy záväzkového vzťahu. Okresný súd poukázal na pohyby
finančných prostriedkov na účte otca s tým, že okrem štátnych dotácii boli otcovi v mesiaci máj 2020

uhradené spoločnosťou Cleanex centrum, s.r.o. finančné prostriedky v sume 1.500,20 eur, v mesiaci júl
2020 uvedenou spoločnosťou bola otcovi poukázaná suma 1.308,- eur. Tieto finančné prostriedky, ak by
ich nebol otec obratom vyčerpal, by tvorili zostatok na účte. Pokiaľ otec poukazoval na to, že aj matke
maloletej od posledného rozhodnutia vzrástol príjem, na túto jeho obranu okresný súd neprihliadal,
lebo nemal preukázané, že k tomu došlo z dôvodu lepšej pracovnej pozície matky. Na základe týchto

skutkových zistení pri aplikácii ust. § 62 ods. 1, 2,4,5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, okresný súd dospel
k záveru, že aj keď došlo k zmene pomerov na strane otca od času posledného rozhodovania o jeho
vyživovacej povinnosti, došlo k zmene pomerov aj na strane maloletej, v súvislosti so zdravotným
stavom, ktorá zmena by odôvodňovala zvýšenie výživného. Keďže otcovi pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, považoval za opodstatnené ponechať sumu, ktorú otec platí na výživné nezmenenú a jeho

návrh na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že výživné na maloletú J. primerane zníži na sumu 125,-

eur mesačne, alternatívne rozsudok okresného súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.Uviedol,žebolovkonanínesporné,žejehopríjmysapodstatneznížilioprotipríjmomvčase
poslednéhorozhodovaniaovyživovacejpovinnostikmaloletejJ..Záverokresnéhosúduopotencionalite
príjmu v súčasnej mimoriadnej situácii s prihliadnutím na opakovaný núdzový stav a viacero obmedzení
je nenáležitý a objektívne prekážky v dosiahnutí lepšieho príjmu nemôžu ísť na jeho ťarchu. Zdôraznil,

že momentálne pomery a nedostatok pracovných ponúk a pracovných príležitostí mu neumožňujú
platiť doteraz určené výživné na maloletú. Za významnú označil skutočnosť, že o pokles príjmov sa
nepripravil vlastným konaním, práve naopak, snaží sa zháňať si zákazky, aby zabezpečil nielen výživné
pre maloletú dcéru, ale aj svoju súčasnú manželku a druhé dieťa, syna I.. Okrem toho dôvodom na
zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletej J. je aj vznik ďalšej vyživovacej povinnosti na jeho strane.

Výdavky na maloletú sa podstatne nezvýšili oproti času predchádzajúceho rozhodnutia. Okresný súd
nepostupoval správne, pokiaľ neprihliadal na zmenu pomerov na strane matky maloletej. Odôvodnenie,
že zvýšenie jej príjmu pokrýva len infláciu je evidentne nesprávne a nenáležité. Okrem toho, okresný
súd infláciu ako negatívny dopad na výšku jeho príjmu nezohľadnil. Otec v odvolaní ďalej namietal
výdavky maloletej, tvrdil, že niektoré sú celkom zjavne navýšené na čo poukazoval aj v rámci konania

pred okresným súdom Zásadne odmietol tvrdenie matky, že sa nepodieľal na úhrade nákladov za zubný
strojček, platí výživné vo výške 180,- eur mesačne, čím prispel na tento výdavok.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca z 01.04.2021 navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.

4. Iné písomné vyjadrenia účastníkov konania v odvolacom konaní podané neboli.

5. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania v celom
rozsahu (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s §

385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 388 CSP tak ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku.6. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

8. Podľa § 71 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.

9. Hmotno-právnou podmienkou zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je v zmysle ust. § 78 ods. 1
veta prvá Zákona o rodine zmena pomerov. Musí však ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa zásadnejším
spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho
rozhodovania o výživnom.

10. Okresný súd v podstate náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti, pri ustálení stavu veci však
dôsledneneprihliadalna(všetky)nímzistenéskutočnosti.Jenepochybné,žedôležitouzmenoumajúcou
význam pre novú úpravu výživného je okolnosť, že povinnému rodičovi pribudla zákonná vyživovacia
povinnosťkďalšejosobe.Tentonázordlhodobozdieľaajustálenájudikatúrasúdov(viďnapr.R14/1965).
V súdenej veci mal okresný súd preukázané, že od času posledného rozhodovania o výživnom, otcovi

pribudla vyživovacia povinnosť voči ďalšiemu maloletému dieťaťu, okrem toho otec uzatvoril nové
manželstvo, čím mu vznikla zákonná vyživovacia povinnosť aj voči manželke. Vyživovacia povinnosť
rodiča k deťom má prednosť pred jeho ostatnými výdavkami, medzi ktoré možno zaradiť aj povinnosť
platiť výživné na manžela, avšak aj na túto povinnosť je nutné prihliadať podľa okolností konkrétnej
veci. V súdenej veci bolo nesporné, že manželka otca maloletej je aktuálne na rodičovskej dovolenke

a osobne sa celodenne stará o novonarodeného syna I.. Nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby
sa zamestnala a starostlivosť o syna v tomto útlom veku prenechala tretej osobe. Tieto skutočnosti sú
podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom na zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca, ktorú je doteraz
povinný platiť na maloletú.

11. Čo sa týka tvrdenia otca, že sa mu príjem od času posledného rozhodnutia znížil, tieto neboli
v rámci konania pred okresným súdom preukázané. Súd je síce v konaní vo veciach starostlivosti
o maloleté deti vykonať dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci aj bez toho, že by
dôkazy navrhli účastníci. Otec však tvrdil, že mal prisľúbené zákazky, od ktorých objednávatelia upustili
pre pandemickú situáciu. Neoznačil však žiadneho konkrétneho objednávateľa, ktorý by voči jeho

osobe takto postupoval. Tieto jeho vyjadrenia vzhľadom na výšku mesačných výdavkov, ktoré vyčíslil
sumou cca 770 eur mesačne vyznievajú nedôveryhodne. Ak nemal príjem, ako mohol uhradiť mesačne
výdavky v takejto výške. Závery okresného súdu, že k zmene výšky príjmu otca od času posledného
rozhodovania nedošlo v zásadnom rozsahu považoval odvolací súd za správne.

12. Okresnýsúdkonštatovalzmenupomerovoprotipredchádzajúcemurozhodnutiunastranemaloletej,
ktorú videl vo zvýšení výdavkov na zubný strojček a na ošetrenie chrupu. Odvolací súd na rozdiel od
okresného súdu uvedené skutočnosti nehodnotil ako zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá by
odôvodňovala zvýšenie doteraz určeného výživného. Vychádzal z toho, že výživné dieťaťa zahrňuje
jednak čiastku potrebnú na výživu vo vlastnom zmysle tohto slova a ďalej čiastku na uspokojovanie jeho

ďalších potrieb, ktoré ako je šatstvo, obuv, úhrada za užívanie bytu a pod. a medzi ktoré možno zaradiť
aj výdavky na lekárske ošetrenie a zdravotné pomôcky. Zaplatenie zubného strojčeka predstavovala z
hľadiska výdavkov maloletej jednorazovú záležitosť. Samotná matka medzi výdavky, na ktoré treba pri
určení výživného prihliadnuť uviedla aj sumu, ktorú „odkladá“ na prípadné nečakané výdavky.

13. Na základe skutkového stavu, ktorý zistil okresný súd a vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, za
primeranú reakciu na zmenu pomerov na strane otca považoval odvolací súd zníženie jeho vyživovacej
povinnostinasumu155,-eurmesačne,atood01.07.2020 tak,akotootecvymedzilpôvodnevpodanom
žalobnom návrhu.

14. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 2 CMP a § 396 ods. 2 CSP tak,
že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).