Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320201080
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8320201080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Viery Kandrikovej a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: Mgr. P. N., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v F., na ul. K. č. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom
vo Svidník, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, na ul. Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 1.018,74 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 06.10.2020 č.k. 11Csp 42/2020-128 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 500
eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné

pod sp. zn. 21Csp 130/2017 si žalobkyňa úspešne uplatnila svoje právo ako spotrebiteľ a žalovaný
bol zaviazaný vydať jej bezdôvodné obohatenie nadobudnuté titulom plnenia zo strany žalobkyne
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 29.10.2013. V konaní o tomto nároku
žalobkyne sa skonštatovalo, že žalovanému vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov,
ktoré z jeho strany boli reálne poskytnuté a to vo výške 719,42 eur. Keďže žalobkyňa žalovanému
uhradila sumu 1.738,16 eur, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.018,74
eur. Zároveň za neprijateľné boli určené zmluvné podmienky v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa

29.10.2013 uvedené v článku 8., pod 8.1. a bod 8.4. Vo veci 21Csp 130/2017 Okresného súdu Humenné
bolo konštatované porušenie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona o spotrebiteľských
úveroch a Občianskeho zákonníka, ktoré zabezpečujú európsky štandard ochrany spotrebiteľa v
prípadoch uzatvárania zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

3. V iných konaniach vedených pred Okresným súdom Humenné si žalobkyňa taktiež uplatnila nárok
na primerané finančné zadosťučinenie, pričom z prílohy k žalobám vo veciach vedených pod sp. zn.

6Csp 42/2020 a sp. zn. 5Csp 35/2020 vyplynulo, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na primerané finančné
zadosťučinenie pre porušenie jej práv ako spotrebiteľa, ktorých sa úspešne domohla v konaniach
vedených vo veci sp. zn. 12Csp 1/2019 a sp. zn. 10Csp 129/2017. Naproti tomu v prejednávanej veci si
žalobkyňa uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie pre porušenie práv ako spotrebiteľa,ktorých sa úspešne domohla v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21Csp
130/2017. V súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 10Csp 129/2017 sa žalobkyňa domáhala vyslovenia
neprijateľnej podmienky a vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa

30.05.2012 vo výške 2.091,29 eur.

4. V súdnom konaní vedenom po sp. zn. 12Csp 1/2019 sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 199,87 eur zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 29.10.2013 (rovnaká ako v
konaní vedenom pod sp. zn. 21Csp/130/2017), nakoľko žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 1.938,03

eur, pričom žalovanému vznikol nárok na vrátenie sumy 719,42 eur. Nakoľko žalovaný bol zaviazaný
vydať žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.018,74 eur rozsudkom zo dňa 23.02.2018
vo veci 21Csp/130/2017, na strane žalovaného naďalej existovalo bezdôvodné obohatenie vo výške
199,87 eur.

5. Medzi žalobkyňou a žalovaným boli uzatvorené minimálne dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere a teda

v danom prípade sa nejedná o duplicitný nárok a žalobkyni prináleží primerané finančné zadosťučinenie
za každé porušenie práva.

6. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom,
ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva,

aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. V prejednávanom prípade možno
konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré spôsobilo
priamu finančnú ujmu vo výške 1.018,74 eur. Na odstránenie tohto nepriaznivého stavu musela
žalobkyňa absolvovať súdne konanie, v ktorom sa úspešne domohla práva na vrátenie týchto finančných

prostriedkov a navyše sa domohla aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky koncipovanej
žalovaným.

7. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu, pričom nie sú stanovené
žiadne kritéria pre určovanie jeho výšky. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.

Aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že
primerané finančné zadosťučinenie má plniť nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi
a jednak treba ho chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne
ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných

spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu,
už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

8. Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byť vyvážené a nemôže
slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. Z rozhodnutí vydaných vo veciach

21Csp/130/2017 a 12Csp/1/2019 bolo preukázané, že žalovanému vznikol nárok iba na vrátenie
finančných prostriedkov, ktoré z jeho strany boli žalobkyni reálne poskytnuté a to vo výške 719,42
eur, pričom žalobkyňa preukázateľne uhradila žalovanému sumu 1.938,03 eur. V dôsledku konania
žalovaného žalobkyňa musela chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou. Nie je snáď ani
potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku

sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade
neúspechu v konaní. Žalobkyňa nebola jediným spotrebiteľom, ktorý sa domáhal, či už vydania
bezdôvodného obohatenia alebo určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky voči žalovanému a teda aj
žalovaný, ak by dobrovoľne upustil od nedovoleného konania a prejavil voči svojim klientom čestnosť
a snahu napraviť protiprávny stav, k súdnym konaniam vedených zo strán spotrebiteľov by vôbec

nemuselo dochádzať.

9. Žalobkyňa svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila svojou
úspešnosťou v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej práv ako spotrebiteľa. Žalobkyňa vo

výsluchu uviedla, že sa do omeškania nedostávala, platby uhrádzala nastavením si trvalého príkazu,
pričom obmedzovanie v jej živote súviselo predovšetkým v šetrení na oblečení a vyššie výdavky mala
v súvislosti s nákladmi na lieky pre seba a na štúdium pre deti. Súd neprihliadol na skutočnosť, že
manžel žalobkyne je onkologický pacient, keďže nemal za preukázané, aby v čase uzavretia zmluvy orevolvingovom úvere a splácania dlhu voči žalovanému žalobkyňa mala zvýšené náklady v súvislosti
s liečbou manžela.

10. Pri neexistencii kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie prihliadal najmä na výšku žalovaným získaného
bezdôvodného obohatenia, na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, taktiež na aktívnu a osobnú
účasť žalobkyne v súdnom konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 21Cp/130/2017 a za primerané
okolnostiam považoval finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur. V prevyšujúcej časti o zaplatenie

sumy 518,74 eur bola žaloba zamietnutá.

11. Priznaná suma zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a
odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Žalobkyňa sa v dôsledku konania žalovaného
domáhala ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do
bežného života spotrebiteľa. Výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna

skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je
poskytnutie satisfakcie žalobkyni a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

12. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.

13. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že rozsudok nevychádza zo žiadnej dokázanej
skutočnosti, ktorá by odôvodňovala sumu 500 eur. Nedostatok odôvodnenia sumy primeraného
finančného zadosťučinenia zásadným spôsobom odporuje zákonu. Nie je z neho zrejmé, v čom je

napr. daná primeranosť. Z pojmu primeranosť možno vyvodiť, že súdu je daná možnosť a povinnosť
postupovať individuálne, hodnotiť a posudzovať okolnosti konkrétneho zásahu, prípadne stanoviť ďalšie
kritéria pre posúdenie každého prípadu.

14. Čo sa týka námietky žalovaného o opakovanom podávaní žalôb o finančné zadosťučinenie, spôsob,

ako sa s touto námietkou vyporiadal konajúci súd, je zmätočný a obsahovo vôbec s námietkou
nesúvisí. Táto námietka mala byť vyhodnotená prinajmenšom v týchto rovinách a to, či existuje možnosť
posudzovania totožných skutočností v dvoch rôznych konaniach a či uplatnenie viacerých nárokov
jednou žalobou je porušením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a obmedzuje práva spotrebiteľa. Postup
spotrebiteľa, ktorý v zásade od každého ním iniciovaného konania odvodzuje uplatňovanie primeraného

finančného zadosťučinenia, odporuje účelu ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Ak je účelom
zadosťučinenia nahradenie diskonfortu, ktorý spotrebiteľ by mal v súvislosti s uplatnením práva na súde
zažívať, potom je namieste otázka, či multiplikovanie sporov a rozdrobovanie do viacerých rovnako
znamená, že sa má multiplikovane poskytovať resp. vôbec či má takto vznikať primerané finančné
zadosťučinenie. Podávanie viacerých žalôb v časovej blízkosti nesleduje dosiahnutie účelu - nastolenie

rovnováhy zmluvných strán, ale vytvorenie neoprávneného obohatenia.

15. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie

osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.18. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi

právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto

konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.

19. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností

dôjde.

20. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom

č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

21. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi.

22. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo

vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo
povinnostinasúde.Čidošlokúspešnémuuplatneniuporušeniaprávaalebopovinnostinasúde,vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

23. Vo veci 21Csp 130/2017 Okresného súdu Humenné sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.018,74 eur a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v článku
8, bod 8.1. a v článku 8, bod 8.4. zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej dňa 29.10.2013. Vo
vzťahu k takto uplatneným nárokom mala v konaní plný úspech. Bol tak naplnený predpoklad úspešného
uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo

na primerané finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bola podaná dňa
02.04.2020, teda v čase, keď ešte neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba vyplývajúca z ust.
§ 101 Občianskeho zákonníka.

24. Právne bezvýznamný je poukaz žalovaného na to, že žalobkyňa si právo na primerané finančné

zadosťučinenie neuplatnila jednou žalobou. Z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších
predpisov nevyplýva pre spotrebiteľa povinnosť uplatniť si toto právo jednou žalobou. Strana sporu
podávajúca žalobu, teda nie je žiadnym zákonným ustanovením limitovaná v počte podaných žalôb.
Je vecou strany sporu podávajúcej žalobu, či sa rozhodne podať žalobu a ak áno, voči komu a či
svoje nároky bude uplatňovať jednou žalobou alebo viacerými. O to viac to platí za situácie, ak strany

sporu uzatvorili dve alebo viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, pri ktorých je potrebné samostatne
posudzovať prípadné porušenie predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa, ktoré môže viesť tiež
k priznaniu primeraného finančného zadosťučinenia. Rovnako pri niekoľkonásobnom porušení práv
alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľov, najmä za situácie, ak spotrebiteľ v čase vznikuzmluvného vzťahu ako osoba neznalá práva, nemá ani vedomosť o tom, ktorá zo zmluvných podmienok
je neprijateľná a túto vedomosť nadobúda postupne, nie je vylúčené, aby po získaní takejto vedomosti
o neprijateľnosti tej - ktorej zmluvnej podmienky podal samostatnú žalobu o určenie neprijateľnosti

konkrétnej podmienky.

25. V prejednávanej veci primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur bolo priznané žalobkyni
za nerešpektovanie právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa v súvislosti so zmluvou
o revolvingovom úvere uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 29.10.2013. Porušenie týchto

predpisov bolo konštatované v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21Csp
130/2017, v ktorom bolo rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o revolvingovom
úvere zo dňa 29.10.2013 a o vydaní bezdôvodného obohatenia vo výške 1.018,74 eur. Po právoplatnom
ukončení tohto konania nič nebránilo žalobkyni podať žalobu o primerané finančné zadosťučinenie
súvisiace s porušením jej spotrebiteľských práv, ktorých sa úspešne domohla vo veci 21Csp 130/2017
Okresného súdu Humenné.

26. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším

dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,
nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma, v prejednávanej veci k vzniku ujmy na strane žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností

došlo. Žalovaný prijal od žalobkyne i plnenie, na ktoré mu nárok nevznikol. Bezdôvodné obohatenie
sa žalovaného nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s
dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov. Žalobkyňa taktiež aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej
na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21Csp 130/2017, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby o

vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v Zmluve
o revolvingovom úvere zo dňa 29.10.2013, bola dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému vypätiu
a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia konania vo veci 21Csp 130/2017.
Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý sa snažil na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť
o sumu 1.018,74 eur a do zmluvy naformuloval neprijateľné zmluvné podmienky.

27. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie
vo výške 500 eur, tak ako to správne určil súd prvej inštancie. Takto priznané finančné zadosťučinenie

je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za
stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý
závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane
spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď ujma v nadväznosti na porušenie
práva spotrebiteľa vzniknúť mohla a spotrebiteľ sa úspešne domohol ochrany svojich práv. Žalobkyňa v

tomto prípade sa úspešne domohla svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre
priznanie finančného zadosťučinenia.

28. Správnym je i rozhodnutie o trovách konania. V danom prípade predmetom konania bol nárok
žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie. Výška uplatňovaného nároku teda bez akýchkoľvek

pochybností závisela od úvahy súdu. Aj keď Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné
úprave obsiahnutej v ust. § 142 ods. 3 O.s.p., uvedené neznamená, aby nová právna úprava vylučovala
osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška
plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatňovaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie bolo
povinnosťou žalobkyne v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva,

že presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom
prisúdená výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej
hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že
strana je zastúpená advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. V sporovom konaní je kritériumprocesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj systematické
začlenenie ustanovenia § 255 C.s.p. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej
výške aj vtedy, ak súd priznal nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, keď

výška nároku závisí od úvahy súdu.

29. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1
C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyni v súvislosti s odvolacím
konaním žiadne trovy nevznikli.

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).