Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Matej Okály
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 14Ps/36/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620205289
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Okály
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7620205289.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej OKÁLY, v právnej veci osoby, o ktorej spôsobilosti sa
koná P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, U., t.č. umiestnenej v DSS M., so sídlom M. XXX, zast.
procesným opatrovníkom JUDr. Branislav Smetanka - vyšší súdny úradník Okresného súdu Spišská
Nová Ves, na návrh R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, V. - M. X., v konaní o obmedzenie
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, takto
r o z h o d o l :
I. O b m e d z u j e s a P. M., nar. 28.12.1977 v spôsobilosti na právne úkony a to tak, že táto nie
je spôsobilá:
§ ohlasovať a meniť miesto svojho trvalého a prechodného pobytu,
§ rozhodovať o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, o jej hospitalizácii a o podávaní depotných
preparátov, liekov a pod., dávať informovaný súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
§ konať a vystupovať vo vzťahu k orgánom verejnej a štátnej moci,
§ preberať úradné zásielky od orgánov verejnej a štátnej moci,
§ využívať vodičské oprávnenie a oprávnenie na držanie a nosenie zbrane v prípade, ak je ich držiteľom,
§ kandidovať vo voľbách do Národnej rady SR, do orgánov samosprávneho kraja, do orgánov miestnej
samosprávy,
§ uzatvárať manželstvo,
§ vykonávať správu vlastníctva nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vrátane finančnej hotovosti a
nakladať s nimi, uzatvárať jednostranné právne úkony, dvojstranné príp. viacstranné právne úkony,
predovšetkým uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu od jednoduchých až po zložité transakcie, kde je
predmetom majetkové či finančné plnenie, okrem nakladania s finančnou hotovosťou vo výške 3 eur
denne bez možnosti kumulácie,
§ preberať mzdu alebo iný obdobný príjem, dôchodok, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti,
štátne sociálne dávky a iné dávky sociálnej podpory alebo iný príjem.
II. U s t a n o v u j e s a P. M., nar. XX.XX.XXXX za opatrovníka R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
P. XXX/XX, XXX XX V. - M. X., ktorý je oprávnená a povinná v rozsahu obmedzenia opatrovankyňu
zastupovať v bežných veciach, spravovať jej majetok a dbať pri tom na pokyny súdu. Na nakladanie s
majetkom nad rámec bežných vecí je potrebné schválenie súdom.III. Ustanovený opatrovník je p o v i n n ý najmenej dvakrát ročne k 30.06. a k 31.12. podávať správu
o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom. Po ukončení opatrovania je opatrovník povinný podať
záverečný účet zo správy majetku opatrovanca.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
V. Slovenská republika n e m á právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého
dokazovania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka podala dňa 26.10.2020 na tunajšom súde návrh na obmedzenie spôsobilosti P. M.,
nar. XX.XX.XXXX na právne úkony a ustanovenie opatrovníka.
2. Navrhovateľka podaný návrh odôvodnila nasledovne:
Moja sestra P. M. je od narodenia mentálne postihnutá pásmo stredne ťažkej debility F70., stav trvalý,
liečbou neovplyvniteľný, vyžadujúci trvalé vedenie zo strany zdravej osoby. V prílohe predkladám
dôkazy, ktoré mám k dispozícii o uvedenom.
Po smrti matky, žije moja sestra P. M.M. v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou, R. M., nar.
XX.XX.XXXX,trvalýpobytY.XXX/XX,U.(vek85rokov),ktorásaoňustará,nakoľkovdôsledkuduševnej
poruchy sestra nie je schopná sa sama o seba postarať.
V priebehu posledných rokov sa u mojej sestry stále viac prejavuje agresívne správanie v dôsledku
duševnej poruchy. A to aj priamo voči jej starej mame, ktorú týmto ohrozuje.
Posledných 12 mesiacov začala navyše v nadmernom množstve požívať alkoholické nápoje na dennej
báze, čím jej agresivita voči okoliu graduje. Jej správanie sa bez odbornej liečby naďalej nedá zvládať,
nerešpektuje odporúčania a pokyny lekára, ignoruje liečbu.
Dňa 28.09.2020 k nej bola privolaná lekárska služba s následným prevozom na akútne Psychiatrické
oddelenie v Levoči za asistencie príslušníkov PZ SR z dôvodu agresívneho správania. Na tiesňovú linku
112 volala suseda, p. U. B., bytom U., Y. XXX/XX. Keď' som sa s ňou rozprávala za akých okolností sa
dozvedela informáciu, že sestra sa agresívne správa, povedala mi, že stará mama utiekla zo strachu
predfyzickýmnapadnutímzdomupráveknim.Keďžepodľavyjadreniap.B.nešlooojedinelúzáležitosť,
rozhodla sa už konať a oznámila situáciu na tiesňovej linke 112. Situáciu v rodine sleduje aj starosta
obce Margecany, Ing. C. P., na ktorého sa stará matka obrátila s prosbou o pomoc a o celej veci je
informovaný.
V súčasnosti je sestra držaná na Psychiatrickom oddelení nemocnice AGEL v Levoči. V zmysle
potvrdenia ošetrujúcej lekárky MUDr. K. M. zo dňa 20.10.2020, trpí duševnou poruchou trvalého
charakteru, pod vplyvom ktorej nie je schopná samostatného fungovania a jej stav indikuje potrebu
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Dňa 22.10.2020 mi bolo oznámené, že vzhľadom k jej
zdravotnému stavu, dňa 23.10.2020 bude premiestnená do Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v
Plešivci.
Moja sestra P. M. nie je v dôsledku jej duševnej poruchy a nadmerného požívania alkoholických nápojov
schopná rozoznávať následky svojho konania, čím fyzicky a psychicky ohrozuje seba aj svoje okolie, a to
najmä starú mamu, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Jej duševná porucha a požívanie alkoholických
nápojov ovplyvňuje správanie sa v rodine aj v spoločnosti. Nie je schopná samostatne vybavovať úradné
záležitosti, nie je schopná sa sama o seba postarať, vyžaduje dennú starostlivosť, je nesamostatná pri
orientácii v cudzom prostredí, jej slovný prejav je jednoduchý ale skomolený. Komunikácia medzi nami
je veľmi napätá, pretože pri akejkoľvek otázke z mojej strany, hoci len „Ako sa máš?" mi odpovedá
podráždene, že jej mám dať pokoj, nemám sa starať. Jej reakcie sú nevypočítateľné, keď' sa jej niečo
nepáči alebo sa neurobí podľa nej, začne kričať, vulgárne nadávať, bezmyšlienkovito hádzať veci, ktoréjej prídu pod ruky. Frekvencia takýchto situácii sa len zvyšuje. Jej neochota absolvovať ambulantnú
liečbu vyústila až do tejto kritickej situácie.
3. Spolu s návrhom boli súdu doručené lekárske správy o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti
sa koná, na základe ktorých sa súd oboznámil so zdravotným stavom menovanej.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom súdneho znalca, navrhovateľky a procesného
opatrovníka, ďalej oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s vypracovaným znaleckým
posudkom a na základe uvedeného zistil tento skutkový stav:
5. Na pojednávaní dňa 29.01.2021 súd vypočul navrhovateľku, ktorá uviedla:
„Som sestra pozbavovanej osoby. P. M. je mentálne postihnutá od narodenia. Trpí mentálnou poruchou.
Návrh som podala preto, lebo je to situácia dlhodobá. Pred 20 rokmi zomrela moja matka. Do
starostlivosti si ju zobrala moja babka, ktorá už nedokáže vzhľadom na svoj vek zabezpečiť starostlivosť
o ňu. Je potrebné u nej znalecký posudok, pretože ju chceme umiestniť do zariadenia. Ona neprijíma
to svoje ochorenie, nedokáže to vnímať. Ona nevie, čo vlastne podpisuje. Je tam veľa dôvodov, prečo
by mala byť pozbavená. Mňa donútil ten čas vlastne konať. Navštevovala psychiatričku len preto,
lebo ju vždy poslali z úradov ohľadne poberania dôchodku. Iná liečba u psychiatra nebola. Ak boli jej
naordinované nejaké lieky ona ich odmietala brať. Žiadne iné lieky nikdy neužívala. Ak jej nejaké lieky
predpísali vždy ich hádzala do koša. Ošetrujúca lekárka je MUDr. M. a psychiatričkou v Gelnici jej bola
MUDr. U. M.. Čítať a písať viem. Nebola som súdne trestaná. Náš otec žije, ale nestýkame sa s ním. Už
niekoľko rokov veľa pije, je alkoholik. On ani nepredpokladá, čo sa vlastne s ňou deje. Od matkinej smrti
sa o ňu nestaral. Chcem, aby som mohla rozhodovať o jej umiestnení do domova sociálnych služieb.
Neviem, čo ona vie rozlíšiť, ak by dedila napr. po našom otcovi, po ktorom by sme zdedili jeho dlhy. Tam
je u nej na 60% debilita.“
6.SúdvkonaníustanovilnaúčelyvykonaniaznaleckéhodokazovaniaMUDr.LadislavaLaukazaznalca,
pričom na základe predlženého znaleckého posudku č. 20/2021 zistil, že menovaná trpí mentálnou
retardáciou ľahkého stupňa. Zaostáva v oblasti intelektu, je emočne a sociálne nezrelá. Má tendenciu k
nadužívaniu alkoholu. Okrem toho je liečená aj na psychotické halucinatórne ochorenie. Jej samostatné
fungovanie bez dozoru v budúcnosti nie je reálne. Potrebuje dohľad a chránené podmienky.
7. Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplývajú nasledujúce skutočnosti, a to že:
- sa menovaná nemôže samostatne rozhodovať o mieste svojho pobytu, ani o svojich aktivitách,
potrebuje dohľad, štruktúrovaný režim a chránené podmienky.
- menovaná nemá náhľad na svoj psychický stav a nemôže samostatne rozhodovať o potrebe
zdravotnej, alebo sociálnej starostlivosti - pokiaľ ide o psychiatrickú hospitalizáciu, liečbu, alebo liečebný
pobyt. Vzhľadom na jej mentálny defekt je potrebné, aby opatrovník posudzoval aj iné navrhované
medicínske úkony, operácie, hospitalizácie, ktorých význam by nebola menovaná schopná pochopiť.
- menovaná vie čítať, dokáže pochopiť význam jednoduchšieho písaného textu, napriek tomu jej
psychické spôsobilosti jej neumožňujú samostatnú orientáciu v úradných záležitostiach, nemôže
samostatne preberať úradné zásielky. Nie je schopná samostatne vybavovať osobné záležitosti s
úradmi. Menovaná je schopná v úkonoch sebaopatery, ale aj v tejto oblasti je žiaduce, aby mala kontrolu
a dohľad.
- menovaná nemá psychické spôsobilosti, aby mohla vykonávať správu majetku, nemôže uzatvárať
zmluvy zložitejšieho charakteru, nemôže uzatvárať zmluvy o pôžičke, úvere, kúpne a darovacie zmluvy
a pod, je možné súhlasiť, aby mohla disponovať malou hotovosťou.
- menovaná dostal formálne vzdelanie v špeciálnej škole, ale vzhľadom na jej mentálny defekt je
pravdepodobné, že dosiahla strop svojich akademických možností. Jej možnosti rozvoja sú obmedzené
na nadobúdanie jednoduchých pracovných zručností, a vždy bude potrebný dohľad a chránené
podmienky.
8. Na pojednávaní dňa 23.09.2021 súd vypočul ustanoveného znalca, ktorý uviedol:
„Pani P. M. som vyšetril v zariadení, v ktorom je momentálne umiestnená. Vyšetril som ju tam osobne.
Pridržiaval by som sa záverov uvedených v znaleckom posudku. Je tam prítomná emočná aj mentálnazaostalosť. Jej samotné fungovanie nie je reálne. Potrebuje dozor nad finančnými prostriedkami a
hospodárením. Zdravotnú dokumentáciu som mal k dispozícii aj ohľadne posledných psychiatrických
vyšetrení. Jej stav je trvalý. Je prítomný od detského veku a nesie sa to až do dospelosti. Sumu 3 eur
denne som určil na základe úvahy, nevie sa v tých matematických úkonoch veľmi orientovať. S vyššou
sumou by to nebolo vhodné. Vo vyšších sumách sa nevie orientovať, nevie si predstaviť hodnotu vecí
vo vyšších sumách.“
9. Súd na tomto pojednávaní tiež vypočul osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, pričom táto uviedla:
„Súhlasím s tým, aby sa sestra o mňa starala, keďže je moja príbuzná. Bývam v U., ale teraz som v
zariadení v M.. Bola by som však rada, keby som bola v P.. Tam mi bolo najlepšie. Som so sestrou v
telefonickom kontakte. Keď mi volá občas, vtedy je v robote. Nepáči sa mi tam, kde som. Neviem si tam
nejako zvyknúť. Nechcem viac uviesť. Odkazujem na to, čo som už povedala.“
10. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov
je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.
11. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
12. Podľa § 395 ods. 1 zákona č, 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“),
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.
13. Podľa § 231 písm. a) CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
14. Podľa § 232 CMP, na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v ktorého
obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná.
15.Podľa§233ods.1CMP,návrhnazačatiekonaniamôžepodaťblízkaosoba,poskytovateľzdravotnej
starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.
16. Podľa § 234 CMP, návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony
a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností
odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich
navrátenie spôsobilosti na právne úkony.
17. Podľa § 236 CMP, účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho
spôsobilosti na právne úkony sa koná.
18. Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred
súdom v plnom rozsahu.
19. Podľa § 241 ods. 1 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.
20. Podľa § 241 ods. 2 CMP, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom
na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom
prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
21. Podľa § 248 ods. 1 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním
o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.22. Podľa § 272 ods. 2 CMP, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah
opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
23. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo
výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej
opatrovníka.
24. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava
a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je
pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii
ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer
obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej
dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo
obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem
verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu
a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne
úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia (napr.
trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť
(resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť
nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS
313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa
8.10.2014).
25. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z
objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne
právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším
predpokladom je, preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať
konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude
možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto
náležite aj vyhodnotil. Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť
dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd
navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať
význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II.
ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa
8.10.2014).
26. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v
súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí
vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), a dôkazy smerujúce k posúdeniu
jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými
osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne
úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony
s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom
existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené
podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
27. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná v tomto
súdnom konaní trpí mentálnou retardáciou ľahkého stupňa. Zaostáva v oblasti intelektu, je emočne
a sociálne nezrelá. Má tendenciu k nadužívaniu alkoholu. Okrem toho je liečená aj na psychotické
halucinatórne ochorenie. Jej samostatné fungovanie bez dozoru v budúcnosti nie je reálne. Potrebuje
dohľadachránenépodmienky.Menovanániejeschopnávykonávaťúkonydefinovanéznalcomvzávere
jeho vypracovaného posudku.
28. Súd mal tiež možnosť komunikovať s uvedenou osobou, o ktorej spôsobilosti sa koná, a aj z tejto
komunikácie sa súdu javilo, že z hľadiska bežného fungovania v prirodzenom prostredí menovaná
nedokáže riadne fungovať.29. Tieto skutočnosti nasvedčujú, že táto osoba, v prípade, ak by nedošlo k jej obmedzeniu v spôsobilosti
na právne úkonu v rozsahu, ako ja vyššie naznačené, by mohla byť ovplyvniteľná inými osobami,
ľahko zneužiteľná, sama by teda zrejme nedokázala takéto jej ovplyvňovanie vôbec zaznamenať a už
vonkoncom nie sa mu účinne brániť.
30. Podľa záverov znaleckého dokazovania ani vplyvom prostredia, v ktorom žije a ďalším vzdelávaním
svoje doterajšie nezvládnuté schopnosti menovaná nie je spôsobilá odstrániť a získať zručnosti, ktoré
doteraz nemala.
31. Na základe uvedeného preto dospel k záveru, že tento zdravotný stav menovanej P. M. odôvodňuje
jej obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý súd bližšie vymedzil vo výroku I. tohto
rozsudku.
32. Súd ustanovil P. M. za opatrovníka navrhovateľku, ktorá prejavila záujem o výkon uvedenej funkcie,
pričom iná vhodná osoba, predovšetkým z radov príbuzných na výkon uvedenej funkcie nebola súdom
zistená.
33. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
34. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.
35. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
36. O trovách konania súd rozhodol tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania,
nakoľkosúdnezistilžiadnetakéokolnosti,prektorébybolomožnépriznaťtrovyniektorémuzúčastníkov.
37. Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát.
38. Podľa § 251 ods. 2 CMP, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti
na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej
zástupcovi alebo štátu.
39. V predmetnej veci podala návrh na obmedzenie P. M. v spôsobilosti na právne úkony navrhovateľka
- R. F., nar. XX.XX.XXXX (sestra menovanej). Zo záverov znaleckého posudku súdneho znalca MUDr.
Ladislava Lauka, vypracovaného v tomto konaní a v súvislosti s ktorým vznikli trovy štátu vyplynulo,
že menovaná trpí mentálnou retardáciou ľahkého stupňa. Zaostáva v oblasti intelektu, je emočne
a sociálne nezrelá. Má tendenciu k nadužívaniu alkoholu. Okrem toho je liečená aj na psychotické
halucinatórne ochorenie. Jej samostatné fungovanie bez dozoru v budúcnosti nie je reálne. Potrebuje
dohľad a chránené podmienky. Tento zdravotný stav menovanej podľa uvedených záverov odôvodňuje
ju obmedziť v určitých právnych úkonoch súdnym znalcom bližšie popísaných v znaleckom posudku.
Je teda zrejmé, že návrh podaný navrhovateľkou nebol zjavne bezdôvodný a teda táto nemôže byť v
zmysle § 251 ods. 2 CMP zaviazaná nahradiť trovy štátu, ktoré v tomto konaní vznikli a ktoré spočívajú v
priznanej odmene súdnemu znalcovi. Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, že štát (Slovenská
republika) nemá právo na náhradu uvedených trov štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný
sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.