Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/1/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109200117
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1109200117.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľa: P. W., U.

B. Q. XX, U., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom pôdohospodárstva SR,
Dobrovičova 12, Bratislava, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5. 1. 2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie náhrady škody vo výške 21.102 tis. Sk, čo prestavuje 700.458,- euro titulom zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánov štátu.

Svoj návrh odôvodnil tým, že JUDr. Ivan Jurčišin, komerčný právnik, v zastúpení navrhovateľa P. W., ako
oprávnenej osoby, dňa 24.02.1992 uplatnil reštitučný nárok podľa zák. 229/1991 Zb. na Pozemkovom
úrade v Prešove, na vydanie nehnuteľnosti č.p. 3024/1, 3035/2, 3036/1 a 3038 v katastrálnom území
Prešov, ktoré boli vyvlastnené jeho rodičom T. J. L. W. D.. U. a to vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst.
7977/1960 zo dňa 10.11.1960. Nehnuteľnosti v celkovej výmere 6.956 m2 boli vyvlastnené podľa §§ 18
až 22 zák. č. 87/1958 Zb. a §§ l 43 až 49 vyhl. č. 144/59 Úr. v. na výstavbu 7 montovaných domkov.

Okresný úrad v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, Masarykova
10, Prešov, vydal dňa 30.09.1996 rozhodnutie č. j. 444/1992-Tur./182 podľa ktorého navrhovateľ ako
oprávnená osoba, nespĺňa podmienky § 6 ods. písm. n/ zák., preto sa mu nehnuteľnosti nevydávajú.
Podľa tohto rozhodnutia nehnuteľnosti v čase vyvlastnenia boli charakterizované ako role a záhrada,
vyvlastňovacie rozhodnutie Výst. 7977/1960 bolo právoplatné a za pozemky podľa tohto rozhodnutia
bola poskytnutá finančná náhrada.

Proti tomuto neprávoplatnému rozhodnutiu podal navrhovateľ návrh na preskúmanie na Krajský súd
v Košiciach s tým, že Pozemkový úrad nedostatočne preskúmal reštitučný nárok, nedôsledne preveril
všetky skutočnosti a doklady.

Krajský súd Košice bez pojednávania podľa § 250l O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a
rozsudkom č. 5 S 311/96-7 zo dňa 25.04.1997 zrušil rozhodnutie odporcu z 30.09.1996 č. 444/92-

Tur./182avrátilhoPozemkovémuúradunaďalšiekonanie.Vodôvodnení,o.i.súdzdôraznil,žeodporca
pre záver, že vydaniu pozemkov bráni zákonná prekážka uvedená v § 11 ods. i písm. a/zák. o pôde,
nemal dostatočné podklady a uložil mu zabezpečiť ďalšie dôkazy, na základe ktorých by bolo možnéspoľahlivo preukázať, či nie sú splnené podmienky reštitúcie podľa § 6 ods. I písm. m/, eventuálne p/
zákona o pôde.

Napriek tomu, že súd poučil odporcu o tom, že podľa § 250r O. s. p. správny orgán je právnym názorom
súdu viazaný, takéto rozhodnutia boli vydané ešte dve, a to 21.03.2001 č. j. OPPaLH 2001/112-3/Sl
a 14.09.2004 č. j. OPÚ-2004/27-18/Fe. Tieto rozhodnutia boli na základe návrhov oprávnenej osoby
následne zrušené rozsudkami KS v Prešove dňa 25.04.2003 č. j. 5 Sp 6/03-13 a dňa 15.03.2005 3 Sp
38/2004-54.

Obvodný pozemkový úrad v Prešove, vydal dňa 02.05.2006 rozhodnutie č. OPÚ-2006/81-57/Fe, podľa
ktorého navrhovateľ, ako oprávnená osoba, splnil podmienky § 6 ods. 1 písm. n), p) a r) zákona s tým,
že sa mu nehnuteľnosti nevydávajú podľa § 11 ods. I písm. a) a d) zákona.

Navrhovateľ požiadal Krajský súd Prešov o preskúmanie rozhodnutia, a to v bode 2, podľa ktorého sa

oprávnenej osobe nevydávajú nehnuteľnosti podľa § 11 ods. í písm. a) a d). Krajský súd Prešov potvrdil
rozhodnutieObvodnéhopozemkovéhoúraduzodňa02.05.2006vplnomrozsahuanásledneajNajvyšší
súd SR, na ktorý sa. navrhovateľ odvolal. Na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR rozhodnutie
OPU-2006/81-57/Fe zo dňa 02.05.2006 nadobudlo právoplatnosť 15.02.2008.

Navrhovateľ požiadal Obvodný pozemkový úrad Prešov dňa 27.02.2008 o náhradu škody podľa
zák. 514/2003 Z. z. Obvodný pozemkový úrad Prešov v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z.
odstúpil žiadosť Ministerstvu pôdohospodárstva SR, odbor právny a pozemkový, Dobrovičova 12,
Bratislava. Ministerstvo pôdohospodárstva SR navrhovateľovi listom zo dňa 14.04.2008 oznámilo, že
tvrdenie o škode nie je podložené dikciou zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, preto

podanie považujú iba za snahu urýchliť doriešenie uplatnených reštitučných nárokov. Navrhovateľ dňa
06.05.2008 odoslal na MP SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 3
ods. 1 písm. a) a d) zák. 514/2003 Z. z. MP SR navrhovateľovi oznámilo. že nárok na náhradu škody
považuje za premlčaný.

Odporca namietal premlčanie uplatneného nároku na náhradu škody, nakoľko navrhovateľ mohol zistiť
nesprávny úradný postup správneho orgánu po vydaní rozhodnutia v roku 1997, keď bolo rozhodnutie
Okresného úradu v Prešove, odbor PPaLH č.j. 444/1992-Tur.//l82 zrušené rozsudkom Krajského sudu
v Košiciach č.k. 5Sp 311/96-7 zo dňa 25.04.1997, za účinnosti zákona č. 58/1967 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 22.6.2010 č.k. 9C 1/2009-75 návrh navrhovateľa zamietol z
dôvodu, že po vznesení námietky premlčania odporcom dospel k záveru, že navrhovateľ si právo na
náhradu škody uplatnil po uplynutí trojročnej subjektívnej premlčacej lehoty stanovenej v § 19, zák. č.
514/2003 Z.z., ktorú počítal od 27 05.1997, kedy bol doručený rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 25.04.1997 č.k. 5S 311/96 právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Vladimírovi Bábinovi a ktorá
uplynula 27.05.2000.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Bratislave konajúc
ako súd odvolací uznesením zo dňa 31.1.2012 č.k. 4 Co 26/2011-92 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rozhodnutiami
Okresného úradu v Prešove, zo dňa 30.9.1996 č.j. 444/1992-Tur./182 Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 5 S 311/96-7 zo dňa 25. apríla 1997, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Prešove,

žiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,obsahomspisovKrajskéhosúduPrešov,
4 Sp/21/2006, 5 S 311/96, Obvodného pozemkového úradu v Prešove č.k. OPÚ-2010/2213-3/FM, a
ďalšími listinnými dôkazmi na základe, ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ dňa 24.02.1992 uplatnil reštitučný nárok podľa zák. 229/1991 Zb. na Pozemkovom úrade

v Prešove, na vydanie nehnuteľnosti č.p. 3024/1, 3035/2, 3036/1 a 3038 v katastrálnom území Prešov,
ktoré boli vyvlastnené jeho rodičom T. J. L. W. D.. U. a to vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst. 7977/1960
zo dňa 10.11.1960. Nehnuteľnosti v celkovej výmere 6956m2 boli vyvlastnené podľa §§- 18 až 22 zák.
č. 87/1958 Zb. a §§ 43 až 49 vyhl. č .144/59 Úr. v. na výstavbu 7 montovaných domov.Okresný úrad v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, Masarykova
10, Prešov, vydal dňa 30.09.1996 rozhodnutie č. j. 444/1992-Tur./182 podľa ktorého navrhovateľ ako

oprávnená osoba, nespĺňa podmienky § 6 ods. písm. n/ zák., preto sa mu nehnuteľnosti nevydávajú.
Podľa tohto rozhodnutia nehnuteľnosti v čase vyvlastnenia boli charakterizované ako role a záhrada,
vyvlastňovacie rozhodnutie Výst. 7977/1960 bolo právoplatné a za pozemky podľa tohto rozhodnutia
bola poskytnutá finančná náhrada.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ návrh na preskúmanie na Krajský súd v Košiciach s tým,
že Pozemkový úrad nedostatočne preskúmal reštitučný nárok, nedôsledne preveril všetky skutočnosti
a doklady.

Krajský súd Košice rozsudkomč.5S311/96-7zodňa25.04.1997zrušilrozhodnutieOkresnéhoúraduv
Prešove - odboru pozemkovému, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, z 30.09.1996 č. 444/92-

Tur./182 a vrátil ho úradu na ďalšie konanie. V odôvodnení, o. i. súd zdôraznil, že odporca pre záver, že
vydaniu pozemkov bráni zákonná prekážka uvedená v §11 ods. i písm. a/ zák. o pôde, nemal dostatočné
podklady a uložil mu zabezpečiť ďalšie dôkazy, na základe ktorých by bolo možné spoľahlivo preukázať,
či nie sú splnené podmienky reštitúcie podľa § 6 ods. I písm. m/, eventuálne p/ zákona o pôde.

Okresný úrad Prešov odbor PPaLH vydalo ďalšie rozhodnutie č.j. OPPaLH 2001/112VSI zo dňa
21.3.2001, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5Sp 6/03-13 zo dňa 25.4.2003 zrušené,
a vec bola vrátená na nové konanie.

Obvodný pozemkový úrad v Prešove vydal dňa 14.09.2004 rozhodnutie číslo OPU-2004/l127-18/Fe,

ktoré bolo zasa rozsudkom Krajského súdu 3 Sp/38/2004o4 zo dňa 15.03.2005 zrušené a vec bola
pozemkovému úradu vrátená na ďalšie konanie.

Obvodný pozemkový úrad v Prešove, vydal dňa 02.05.2006 rozhodnutie č. OPÚ-2006/81-57/Fe, podľa
ktorého navrhovateľ, ako oprávnená osoba, splnil podmienky § 6 ods. 1 písm. n), p) a r) zákona s tým,

že sa mu nehnuteľnosti nevydávajú podľa § 11 ods. I písm. a) a d) zákona.

Navrhovateľ požiadal Krajský súd Prešov o preskúmanie rozhodnutia, a to v bode 2, podľa ktorého sa
oprávnenej osobe nevydávajú nehnuteľnosti podľa § 11 ods. í písm. a) a d). Krajský súd Prešov potvrdil
rozhodnutieObvodnéhopozemkovéhoúraduzodňa02.05.2006vplnomrozsahuanásledneajNajvyšší

súd SR, na ktorý sa. navrhovateľ odvolal. Na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR rozhodnutie
OPU-2006/81-57/Fe zo dňa 02.05.2006 nadobudlo právoplatnosť 15.02.2008.

Navrhovateľ dňa 06.05.2008 odoslal na Ministerstvo pôdohospodárstva SR žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zák. č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo

pôdohospodárstva SR navrhovateľovi oznámilo. že nárok na náhradu škody považuje za premlčaný.
Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004, a ktorým bol
zrušený zákon č. 58/1969 Zb., vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupomprednadobudnutímúčinnostitohtozákona,saspravujedoterajšímipredpismi.Keďžek škode
malo dôjsť nesprávnym úradným postupom pred 1. júlom 2004, bolo potrebné vec posudzovať podľa
zákona č. 58/1969 Zb. Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nezákonný alebo nesprávny postup
výkonu štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č.
58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny

zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom ( § 20 zákona č.
58/1969 Zb.).
V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia
úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 tohto zákona
nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo na náhradu škody tu majú tí,

ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna
zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom(kumulatívnom) splnení troch podmienok: a/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, b/ vznik škody
a c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že

podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla
možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu

posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu
úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje,
ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na
jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie

veci „bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Rovnako zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady.
Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho
zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného,
b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,

predovšetkým peňažného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako
predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v
príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom.
Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č.
58/1969 Zb. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych

súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti
ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou
vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť

len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením
je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má
byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný
význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná.
Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu

(ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať
zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové
hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní
vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.

Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či
v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s

ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5
Cdo 126/2009)

Navrhovateľ sa v danej veci domáhal náhrady škody, ktorú špecifikoval ako majetkovú škoda na ušlom
zisku, ktorá predstavuje hodnotu finančných prostriedkov, ktoré by navrhovateľ získal podnikaním

na pozemkoch ktoré mu mali byť vydané na základe reštitučnej žiadosti. Navrhovateľ si uplatnil aj
nemajetkovú škodu na zdraví navrhovateľa a jeho manželky podľa § § 415, 420 a 424 Občianskeho
zákonníka vo výške 100.000,- euro a nemajetkovú ujmu za porušenie práva na ochranu osobnosti
navrhovateľa a jeho rodičov podľa § 11, 13 a 15 OZ .
Súd v danom prípade dospel k záveru, že k súčasnému splneniu podmienok vzniku zodpovednosti štátu

za nesprávny úradný postup v predmetnej veci nedošlo.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch ani
existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom orgánov štátu a znížením jeho
majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupomsú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť,
súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko nie sú splnené podmienky pre
zodpovednosť odporcu za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo
veci úspech nepriznal náhradu trov konania, keďže mu trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda, včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť dôvodmi uvedenými
v § 205, ods. 2 O.s.p.