Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319201154
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8319201154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobkyne: JUDr. Michaela Zubaľ
Burdová, súdna exekútorka, IČO: 34 818 456, so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, právne
zastúpenej JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, IČO: 42 032 954, so sídlom Štefánikova 18, 066
01 Humenné, proti žalovanému: U.. U. C., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XXXX/XXX, XXX XX X., o vydanie
bezdôvodného obohatenia a prevod dispozičného práva k bankovému účtu, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 7Cb/27/2019-181 z 25. novembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie proti výroku o nepripustení zmeny žaloby odmieta.

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšujúcej časti.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom nepripustil zmenu
petitu žaloby v zmysle návrhu žalobkyne z 8. októbra 2020, zastavil konanie v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v peňažných prostriedkoch pochádzajúcich z exekučných
konaní, ktoré boli pripísané na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX v období od 4. januára 2016 až do právoplatného skončenia tohto konania, zamietol žalobu v
prevyšujúcej časti a nepriznal žalovanému náhradu trov konania.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou mu 19. marca 2019 domáhala, aby súd
uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v peňažných prostriedkoch
pochádzajúcich z exekúcií, ktoré boli pripísané na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: X. vedený vo
Všeobecnej úverovej banke, a. s. v období od 4. januára 2016 do právoplatného ukončenia konania, a

to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2.2 Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ministra
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 04641/2015/52, t. j. 4. januára 2016 zanikol v zmysle ustanovenia
§ 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) výkon funkcie
exekútora súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ferkovi, Exekútorský úrad Snina, Partizánska 1057/21 a
dekrétomSlovenskejkomoryexekútorovz3.februára2016bolaurčenázanáhradníkatohtoodvolaného

súdneho exekútora. Pri prešetrovaní exekučných spisov odvolaného súdneho exekútora bolo zistené,
že neodovzdal sedemnásť exekučných spisov aj napriek tomu, že v zápisnici Slovenskej komory
exekútorov bol vedený počet odovzdaných spisov 6209 a ani v jednom prevzatom exekučnom spise sa
nenachádzali prijaté platby a ich následné rozúčtovanie. Preto výzvami z 12. februára 2016 a 2. marca2016 vyzvala žalovaného na predloženie neodovzdaných exekučných spisov a predloženie platieb k
jednotlivých exekučným spisom a ich následné rozúčtovanie, avšak bezvýsledne. Z jej strany tak nebolo
možné vykonať súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade ani

finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora, na základe dokladov, ktoré sú
súčasťou exekučného spisu. Slovenská komora exekútorov jej oznámila, že eviduje účty bývalého
súdneho exekútora, ktoré podľa ustanovenia § 12 ods. 4 Exekučného poriadku oznámil komore, a to
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo Q., Y.. X.., účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v S. W., Y.. X.. a účet č.

XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v X., Y.. X... Na ňu bolo prevedené
dispozičné právo iba k účtu vedenému v Tatra banka, a. s.. Tiež bolo zistené, že účet vedený vo Q., Y.. X..
je vedený na klienta JUDr. Ján Ferko - súdny exekútor. V tomto prípade najskôr na základe preukázania
dekrétom došlo k prevodu dispozičného práva na ňu, ale následne bol tento prevod zrušený, nakoľko
uvedený účet nebol otvorený ako zberný účet, ale ako účet podnikateľský. Z toho dôvodu banka odmietla
previesť dispozičné právo k účtu na ňu. Zostatok peňažných prostriedkov na účte k 11. februáru 2016

predstavoval 192,36 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný takmer vo všetkých exekučných spisoch
uvádzal práve účet vedený vo Q., Y.. X.. a z toho dôvodu nie je možné odsledovať prichádzajúce platby
a následne vykonať ich rozúčtovanie tak, aby došlo k uspokojeniu nárokov oprávnených, na strane
žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko sa na týchto účtoch nachádzajú peňažné
prostriedky, na ktoré už nemá právny nárok.

2.3 Súd prvej inštancie na návrh žalobkyne z 11. októbra 2019 uznesením, č. k. 7Cb/27/2019-57 zo
17. októbra 2019 pripustil zmenu petitu žaloby v znení: „Žalovaný je povinný previesť na žalobkyňu
dispozičné právo k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: X. vedenému vo Q. Ú. W., Y.. X.. do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, a to osobitným vykonaním prevodu dispozičného práva v pobočke Všeobecnej
úverovej banky, a. s. spôsobom, ktorý je pre tento právny úkon zo strany Všeobecnej úverovej banky, a.

s. vyžadovaný. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v peňažných
prostriedkoch, pochádzajúcich z exekučných konaní, ktoré boli pripísané na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX, IBAN: X. v období od 4. januára 2016 až do právoplatného ukončenia konania, a to všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania,
spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia, a to na účet právneho

zástupcu žalobkyne IBAN: X. vedený vo VÚB banka, a. s., pobočka Humenné, do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.“
2.4 Žalobkyňa podaním z 21. februára 2020 vzala žalobu späť v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia spočívajúceho v peňažných prostriedkoch, pochádzajúcich z exekučných konaní, ktoré boli
pripísané na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: X. v období od 4. januára 2016 až do právoplatného

ukončenia konania. Na základe tohto podania súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil.
2.5 Žalobkyňa 8. októbra 2020 doručila súdu prvej inštancie návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby,
ktorým žiadala, aby súd pripustil zmenu (rozšírenie) petitu žaloby o ďalší výrok v znení: ,,Žalovaný
je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 28,21 eur, ktoré predstavuje peňažné
prostriedky pochádzajúce z exekučného konania, ktoré boli pripísané na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX,

IBAN: X. 28. februára 2016, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ Tento návrh odôvodnila
tým, že na pojednávaní konanom 1. októbra 2020 sa dozvedela, že na predmetnom účte, ktorý je v tomto
konanísporný,bolivrozhodnomobdobípripísanépeňažnéprostriedkyvovýške28,21eur,atozostrany
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vo veci povinného U. F., pod VS XXXXX/SS/KS/XX/XX. Je
pravdepodobné, že táto suma predstavuje trovy exekučného konania, ktoré neboli odovzdané. Zároveň

požiadala, aby súd zabezpečil presnú špecifikáciu platby z peňažného ústavu. Q., Y.. X.. v odpovedi na
lustráciu uviedla, že platba vo výške 28,21 eur bola realizovaná z účtu X., Štátna pokladnica. Žalobkyňa
vo vyjadrení zo 16. októbra 2020 uviedla, že spis U.. F. jej nebol zo strany žalovaného nikdy odovzdaný,
spis sa u nej nenachádza a teda ani neeviduje úhradu vo výške 28,21 eur.
2.6 Súd prvej inštancie zmenu žaloby na návrh žalobkyne z 8. októbra 2020 vzhľadom na dĺžku

prebiehajúceho súdneho konania a už vykonané dokazovanie nepripustil. Keďže výsledky doterajšieho
konania nemôžu byť podkladom aj pre konanie o zmenenej žalobe, vo veci by bolo potrebné vykonať
ďalšie dokazovanie.
2.7 Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Vzniesol námietku res iudicata vo
vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/130/2016.

2.8Súdprvejinštancievychádzalprirozhodovanízozistenia,žerozhodnutímMinisterstvaspravodlivosti
č. 42893/2013/52 z 21. novembra 2013 bola žalobkyňa vymenovaná za súdnu exekútorku, Exekútorsky
úrad so sídlom v Humennom, Štefánikova 18. Dekrétom o určení náhradníka súdneho exekútora
vydaným Slovenskou komorou exekútorov 3. februára 2016 bola žalobkyňa určená za náhradníkaodvolaného súdneho exekútora JUDr. Jána Ferka, so sídlom Exekútorského úradu v Snine, Partizánska
1057/21, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol podľa § 16 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku
4. januárom 2016. Exekučné spisy odvolaného súdneho exekútora boli 9. februára 2016 zápisnične

odovzdané žalobkyni ako jeho náhradníčke. Podľa zápisnice č. 1/2016 z vykonaného prešetrenia
exekučných spisov a bankových účtov odvolaného súdneho exekútora JUDr. Jána Ferka konaného
2. marca 2016 pri prešetrení bankových účtov odvolaného súdneho exekútora bolo zistené, že ako
zberný účet má uvedené tri bankové účty vedené v S. W., Y..X.., Q.B. Ú. W., Y..X.. a v X. X., Y..X...
Pri vykonaní prevodu dispozičného práva účtu vedeného v S. W., Y..X.. bol zistený zostatok finančných

prostriedkov k 4. februáru 2016 vo výške 1.998,17 eur. Pri vykonaní prevodu dispozičného práva k
účtu vedenému vo Q., Y.. X.. bol zistený zostatok finančných prostriedkov k 11. februáru 2016 vo výške
192,36 eur. Žalobkyňa výzvou zo 14. marca 2016 vyzvala žalovaného na prevod dispozičného práva
k účtu vedenému vo Q. Ú. W., Y..X.., a to v lehote do troch dní od prevzatia tejto výzvy. Popritom
žalobkyňa žiadosťou z 11. februára 2016 požiadala Slovenskú komoru exekútorov o oznámenie čísla
účtu, ktoré žalovaný ako odvolaný exekútor uviedol Slovenskej komore exekútorov. Slovenská komora

exekútorov v odpovedi z 12. februára 2016 uviedla, že žalovaný oznámil podľa ustanovenia § 12 ods.
4 Exekučného poriadku aj účet vedený vo Q., Y.. X.. č. XXXXXXXXXX/XXXX. Q., Y.. X.. vo vyjadrení
zo 17. januára 2020 uviedla, že účet IBAN: X. - bežný účet flexibiznis, bol otvorený 19. septembra
1996 a uzatvorený 29. marca 2019. Aktuálny zostatok na účte je -44,01 eur. Podľa pripojeného výpisu
z vyššie uvedeného účtu disponibilný zostatok k 31. januáru 2016 predstavuje 198,40 eur. Posledná

platba bola pripísaná na účet 26. februára 2016 vo výške 28,21 eur (platba realizovaná Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky, účel platby O.-XXXX-XX-Q.-F.-X/XXXX, pov. U.. F.). Podľa písomných
vyjadrení žalobkyne žalovaný napriek opakovaným písomným a telefonickým výzvam odmieta na ňu
previesť dispozičné právo k účtu, resp. to nevykonal spôsobom vyžadovaným bankou. Podľa písomných
vyjadrení žalovaného je žaloba nedôvodná. Dôvody uviedol v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/130/2016,

v ktorom súd správne rozhodol a jeho rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd. Ide o identitu žaloby. Navyše
žaloba je nedôvodná, keďže ňou uplatňované právo je s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) premlčané. Žalobkyňa vo svojej
výpovedi uviedla, že na podanej žalobe zotrváva. Predmetný účet bol oznámený ako účet súdneho
exekútora aj Slovenskej komore exekútorov a bol zverejnený na jej stránke. Bol prístupný aj všetkým

povinným. Podľa jej názoru je možné, že niektorí povinní disponujú práve týmto číslom účtu a je možné,
že do budúcna práve na toto číslo účtu budú titulom plnenia exekúcie uhrádzať finančné prostriedky.
Požiadala už o zmenu ohľadom účtu, na ktorý majú povinní realizovať úhrady, avšak je možné, že
exekúcie sú ešte zo staršieho obdobia ako je rok 2016, a preto je možné, že povinní disponujú iba týmto
číslom účtu a do budúcna by na toto číslo mohli uhrádzať peňažné prostriedky. Podľa článku IV., bod

4.9.6. Všeobecných obchodných podmienok pre depozitné produkty Všeobecnej úverovej banky, a. s.
zverejnených na internetovej stránke banky majiteľ účtu môže disponovaním s účtom poveriť inú osobu,
ktorá nie je uvedená v podpisovom vzore alebo v zmluve, a to formou plnomocenstva, ktoré musí byť
udelené písomne a musí byť dostatočne určité. Podpis na plnomocenstve musí byť overený.
2.9 V konaní bolo nesporné, že žalovaný bol 4. januára 2016 odvolaný z funkcie súdneho exekútora a

žalobkyňa bola 3. februára 2016 určená za jeho náhradníčku. Slovenská komora exekútorov listom z 12.
februára 2016 oznámila žalobkyni, že eviduje nasledovné čísla osobitného bankového účtu bývalého
súdneho exekútora JUDr. Jána Ferka oznámené podľa ustanovenia § 12 ods. 4 Exekučného poriadku:
účet č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo Q., Y.. X... Tento
účet nebol otvorený ako zberný účet súdneho exekútora, ale ako jeho osobný podnikateľský účet. Z

tohto dôvodu banka odmietla previesť dispozičné právo k účtu na žalobkyňu.
2.10 V súdnom konaní si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému nahradenie vyhlásenia jeho vôle súdnym
rozhodnutím za účelom doplnenia obsahu zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a bankou o vedení
podnikateľského účtu, a to prevedenie dispozičného práva k predmetnému účtu (§50b Občianskeho
zákonníka). Žalovaný vzniesol námietku res iudicata, t. j. existencie právoplatne skončeného súdneho

konania ohľadom totožnej žaloby, a to vo vzťahu k súdnemu konaniu vedenému na tunajšom súde pod
sp. zn. 5C/130/2016. Konanie (sp. zn. 5C/130/2016) bolo vedené na návrh žalobkyne U.. P. N. W. voči
žalovaným U.. U. C. a P. C.. Žalobkyňa sa žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd na ňu
previedol vlastnícke právo k účtom vedených na meno žalovaných vo Q., Y.. X.. a Slovenskej sporiteľni,
a. s. Súd žalobu zamietol a jeho rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom. Teda toto konanie je

právoplatne skončené. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmet konania sp. zn. 5C/130/2016 a sp.
zn. 7Cb/27/2019 nie je totožný, teda nie je daná jedna z podmienok, pre ktorú by súd bol povinný v
dôsledku prekážky právoplatne rozhodnutej veci konanie zastaviť. Námietka vznesená žalovaným je
teda nedôvodná.2.11 Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že vo veci z predložených dôkazov vyplynulo, že predmetný
účet, ktorý je vedený na žalovaného, nebol zriadený ako osobitný účet súdneho exekútora. Žalovaný
ako exekútor nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom a účet v peňažnom ústave nezriadil ako

osobitný účet súdneho exekútora, ale ako svoj osobný podnikateľský účet. Judikatúra je jednotná v tom,
že prostriedky, ktoré sú na účte, nie sú vlastníctvom majiteľa účtu, resp. toho, kto účet zriaďoval, ale
tieto prostriedky sú vo vlastníctve banky a zriaďovateľ tohto účtu alebo majiteľ tohto účtu má len právo
na to, aby z tohto účtu boli v prospech neho realizované platby na základe jeho pokynov, alebo boli
prijímané plnenia, ktoré sú v prospech neho. Teda má pohľadávku, ktorá je z titulu tohto účtu vedená,

teda pohľadávku, ktorú má voči tejto banke, resp. inštitúcii, s ktorou túto zmluvu uzavrel. Súd mal za
preukázané, že posledná úhrada v prospech účtu žalovaného vedeného vo Q., Y.. X.. bola vykonaná 26.
februára 2016. Od uvedeného dňa v prospech účtu žiadne ďalšie finančné prostriedky pripísané neboli.
Vzhľadom na tento stav banka k 29. marcu 2019 účet uzavrela. V konaní teda nebolo preukázané, že
by sa na predmetnom účte od februára 2016 realizovali pohyby finančných prostriedkov z exekúcii.
2.12 Vzhľadom na uplynulý čas a postup banky, ktorá predmetný účet uzavrela v septembri 2019, súd

prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol. Súd dospel k záveru, že nie sú
dôvodné obavy žalobkyne, že na tento účet by v budúcnosti mohli byť poukazované peňažné plnenia zo
strany povinných v ňou vedených exekučných veciach. Navyše samotná žalobkyňa uviedla, že vykonala
už nápravu a oznámila Slovenskej komore exekútorov, že tento účet nie je účtom súdneho exekútora.
Súd poukázal aj na skutočnosť, že žalobkyňa mala od roku 2016 dostatočný časový priestor na to, aby

jednotlivým povinným v prevzatých exekučných veciach oznámila nové číslo účtu na úhradu exekučne
vymáhaných pohľadávok. Napokon súd dodal, že predmetný účet je uzavretý, teda banka k takému
kroku pristúpila z dôvodu, že v určitom období na tomto účte nebol pohyb finančných prostriedkov. Jedná
sa o krok banky, ktorým bez potreby žiadosti, resp. návrhu majiteľa účtu, sa účet uzavrie pre akékoľvek
transakcie na účte.

2.13 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 12 ods. 5, § 16 ods. 1 písm.
c), ods. 7, § 16a ods. 3 Exekučného poriadku, § 708 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
2.14 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 256 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením 255 ods. 1 CSP a
ustanovením § 262 ods. 1 CSP a s ohľadom na skutočnosť, že plne úspešnému žalovanému v konaní

žiadne trovy nevznikli, nepriznal žalovanému náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa.
Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K

namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam tvrdila, že z vykonaného dokazovania nepochybne
vyplýva, že účet č. XXXXXXXXXX, IBAN X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo Q., Y.. X..
na meno žalovaného je aj napriek forme jeho zriadenia vedený ako osobitný zberný bankový účet
odvolaného súdneho exekútora U.. U. C.. Dôkazom toho je oznámenie Slovenskej komory exekútorov
o tom, aké účty sú evidované v Slovenskej komore exekútorov ako osobitné bankové účty súdneho

exekútora U.. U. C.. Na tento účet bola 26. februára 2016 pripísaná suma vo výške 28,21 eur zo strany
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo veci povinného Jána Popusu pod VS XXXXX/SS/KS/XX/
XX, z čoho je zrejmé, že na túto platbu pochádzajúcu z exekučného konania nemá žalovaný právny
nárok. O tejto skutočnosti však nevedela, pretože v priebehu konania jej bolo zo strany súdu prvej
inštancie oznámené, že na tomto účte nie sú žiadne peňažné prostriedky, nebolo jej udelené dispozičné

právo k tomuto účtu a nedisponuje ani predmetným exekučným spisom. Dozvedela sa o nej až na
pojednávaní konanom 1. októbra 2020, v dôsledku čoho 8. októbra 2020 doručila súdu návrh na zmenu
žaloby zohľadňujúci vyššie uvedené skutočnosti, ktorému však súd nevyhovel, pričom svoje rozhodnutie
odôvodnilpotrebouďalšiehodokazovania,ktorévyhodnotilakonehospodárne.Malazato,ženazáklade
variabilného symbolu predmetnej platby bolo možné zistiť, ktorý exekučný súd bol vo veci príslušný a ten

by bol schopný ozrejmiť predmet pripísanej platby. Okrem toho poukázala na skutočnosť, že v súdnom
spise sa nenachádza žiadne vyjadrenie Q. W., Y.. X.. týkajúce sa uzavretia účtu. Domnievala sa, že
nepripustením zmeny petitu žaloby, zastavením konania a zamietnutím žaloby nastáva právny stav, v
ktorom žalovaný získava bezdôvodné obohatenie na úkor oprávneného z exekúcie a žalobkyňa nemôže
ukončiť exekučné konanie povinného U.. F., v ktorom došlo k vymoženiu predmetu exekúcie. Na základe

uvedených skutočností žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnila aj trovy
odvolacieho konania.4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním z 10. februára 2021. Uviedol, že k tvrdeniam
žalobkyne sa nebude vyjadrovať, pretože sú irelevantné a zo zákona neobstoja a popritom ním uvedené
právne dôvody sú postačujúce na to, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne

správne. Zároveň výslovne žiadal súd, aby mu nezasielal vyjadrenie žalobkyne na toto jeho vyjadrenie,
pretože zo strany žalobkyne ide o účelové konanie vec predlžovať, síce podľa CSP, ale bez právneho
opodstatnenia.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 1. marca 2021. Oznámila súdu, že

skutočnosti, ktoré vo svojom vyjadrení uvádza žalovaný považuje za irelevantné, nemajúce oporu v
zákone. Aj naďalej mala za to, že nepripustením zmeny petitu žaloby, zastavením konania a zamietnutím
žaloby nastáva právny stav, v ktorom žalovaný získava bezdôvodné obohatenie na úkor oprávneného z
exekúcie a žalobkyňa nemôže ukončiť exekučné konanie povinného U.. F., v ktorom došlo k vymoženiu
predmetu exekúcie. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa opakovane žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalobca podaním z 21. marca 2021. Uviedol, že práve postup
a konanie žalobkyne spôsobuje bezdôvodné obohatenie na úkor povinného, pričom túto situáciu je
možné vyriešiť iným spôsobom, ktorý pripúšťa zákon. Zároveň poprosil súd, aby celú kauzu promptne

posunul odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní, keďže prebiehajúce konanie spôsobuje
finančné straty účastníkom exekučných konaní, ktoré po ňom žalovaná prevzala a jeho dostáva do
ťaživej sociálnej situácie a spolu s rodinou naňho vrhá aj zlé svetlo. Na základe uvedených skutočností
žalovaný žiadal odvolací súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a protistranu zaviazal zaplatiť trovy
tohto konania.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalobkyňou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP

bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré

boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie

uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutiaprvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným

spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

11. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným

skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť
zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto
hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi).
K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

12. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že účet č.
XXXXXXXXXX, IBAN X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo Q., Y.. X.. na meno žalovaného je aj
napriek forme jeho zriadenia vedený ako osobitný zberný bankový účet odvolaného súdneho exekútora
U.. U. C., odvolací súd sa s týmto jej tvrdením nestotožňuje.

13. Odvolací súd poukazuje na odsek 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej
inštancie okrem iného uviedol, že v konaní bolo nesporné, že účet č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN:
X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo Q., Y.. X.. nebol otvorený ako zberný účet súdneho
exekútora, ale ako jeho osobný podnikateľský účet. Z tohto dôvodu banka odmietla previesť dispozičné
právo k účtu na žalobkyňu. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na odsek 27. odôvodnenia napadnutého

rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že vo veci z predložených dôkazov
vyplynulo, že predmetný účet, ktorý je vedený na žalovaného, nebol zriadený ako osobitný účet súdneho
exekútora a na odsek 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie okrem
iného uviedol, že samotná žalobkyňa uviedla, že vykonala už nápravu a oznámila Slovenskej komore
exekútorov, že tento účet nie je účtom súdneho exekútora.

14. Čo sa týka argumentácie žalobkyne ohľadom platby pripísanej na predmetný účet 26. februára 2016
odvolací súd konštatuje, že aj keď boli tieto peňažné prostriedky pripísané v prospech exekučného
konania vedeného proti povinnému U. F., nemožno jednoznačne tvrdiť, že žalovaný na ne nemal právny
nárok, pretože táto platba, resp. jej časť mohla predstavovať trovy exekúcie, na ktoré žalovaný právny

nárokmá.Tútoskutočnosťsinepochybneuvedomujeajžalobkyňa,keďžesamaďalejvodvolaníuviedla,
že na základe variabilného symbolu predmetnej platby bolo možné zistiť, ktorý exekučný súd bol vo
veci príslušný a ten by bol schopný ozrejmiť predmet pripísanej platby. Napriek tomu však odvolací súd
považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel návrhu žalobkyne na zmenu petitu
žaloby z dôvodu potreby ďalšieho dokazovania, a teda nehospodárnosti takéhoto konania.

15. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že v súdnom spise sa nenachádza žiadne vyjadrenie VÚB banky,
a. s. týkajúce sa uzavretia účtu, odvolací súd zdôrazňuje, že súdu prvej inštancie bol 23. januára 2020
doručený list Q. W., Y.. X.. zo 17. januára 2020 označený ako „Poskytnutie údajov“ (č. l. 80 spisu), ktorý
obsahuje aj údaj dátum uzatvorenia účtu 29. marec 2019.

16. Rovnako ako nedôvodný a účelový hodnotí odvolací súd argument žalobkyne, že nepripustením
zmeny petitu žaloby, zastavením konania a zamietnutím žaloby nemôže ukončiť exekučné konanie
povinného U.. F., v ktorom došlo k vymoženiu predmetu exekúcie. V súvislosti s tým odvolací súd
podotýka, že žalobkyňa sa o spise vedenom v exekučnej veci proti povinnému U. F. dozvedela až na

základe toho, že na predmetný účet bola v prospech oprávneného v tomto exekučnom konaní pripísaná
platba vo výške 28,21 eur, keďže tento spis jej nebol zo strany žalovaného nikdy odovzdaný. Z obsahu
spisu ani nevyplýva, aby žalobkyňa ako súdna exekútorka urobila akékoľvek úkony smerujúce k zisteniu
stavu dotknutej exekúcie. Odvolanie proti výroku rozsudku o nepripustení zmeny žaloby súd odmietne
podľa § 386 písm. c/ CSP.

17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výrokoch o nepripustení zmeny petitu žaloby,
čiastočnom zastavení konania a zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zodpovedá aj súvisiaci výrok o
trovách konania.18. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP

rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšujúcich výrokoch ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a nemá právo na

náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné
trovy nevznikli, preto odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).