Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. február 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/13/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310206444
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8310206444.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Š. S. T.. S., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom W. - F. XXX, XXX XX W. - F., proti žalovanému LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36038351, právne zast.: JUDr. Lenkou
Molčanovou - advokátkou, Hlavná 10, 080 01 Prešov, v konaní o náhradu škody, úhradu nájomného
a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Právna predchodkyňa žalobcu K. S. podala dňa 25.4.2001 na Okresný súd Humenné žalobu, ktorou
sa domáhala náhrady škody, úhrady nájomného a neplatnosti dohody o vydaní majetku. Následne vo
viacerých svojich podaniach svoj návrh doplňovala, menila a zároveň ho čiastočne zobrala späť. Konanie
sa viedlo pod pôvodnou sp.zn. 7C/556/2001.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.1.2008 (čl. 107 pôvodného spisu), ktorým žalobu zamietol.
Následne Krajský súd v Prešove svojim uznesením zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu ho na
ďalšie konanie (čl. 137). Uviedol, že Okresný súd má v prípade, ak je podanie navrhovateľa zmätočné
postupovať podľa § 79 O.s.p., uznesením ho vyzvať na odstránenie vád a následne podanie odmietnuť
alebo konať inak.

Uznesením zo dňa 24.4.2009 (čl. 170 pôvodného spisu) Okresný súd Humenné odmietol podanie
žalobkyne a to z dôvodu, že po výzve neodstránila vady návrhu podľa § 43 ods. 2 O.s.p. Krajský súd
v Prešove po odvolaní žalobkyne svojim uznesením zo dňa 20.8.2009 (čl. 180 pôvodného spisu) zrušil
toto uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že zo spisu je zrejmé, že
žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť v konaní o náhradu škody a predmetom konania bude po
späťvzatí už len úhrada nájomného s príslušenstvom a neplatnosť dohody o vydaní veci.

Uznesením sp.zn. 7C/556/2001-196 zo dňa 30.4.2010 súd zastavil konanie v časti o náhradu škody
a v prevyšujúcej časti súd žalobu vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť 4.6.2010. Po odvolaní zo strany žalobcu, Krajský súd v Prešove svojim uznesením z
29.11.2010 na čl. 63 odmietol odvolanie žalobcu voči tomuto uzneseniu.

Pôvodnú žalobkyňu od 18.4.2006 zastupoval jej syn V.. Q. S., ktorý doložil splnomocnenie na jej
zastupovanie (čl. 54 pôvodného spisu). Toto splnomocnenie zaniklo okamihom smrti žalovanej v súlade
s Občianskym zákonníkom a Občianskym súdnym poriadkom, t.j. dňa 2.9.2011.

Pôvodná žalobkyňa ďalej navrhovala do konania pribrať svoju sestru, druhú podielovú spoluvlastníčku
A. V., avšak neuviedla či na strane navrhovateľa alebo na strane odporcu. Následne súd opakovane a
niekoľkokrát vyzýval žalobkyňu, aby uviedla na strane koho má uvedená A. V. vstúpiť do konania, na čo
však žalobkyňa nereagovala. Súd vyzval aj uvedenú A. V. na to, či vstupuje do konania na strane svojej
sestry žalobkyne, na čo je potrebný jej súhlas s tým, že ak sa nevyjadrí, súd s ňou konať nebude. A.
V. sa k uvedenej výzve nevyjadrila a nedala súdu súhlas na vstup do tohto konania. Vzhľadom na tieto
skutočnosti súd vo veci konal naďalej s pôvodnou žalobkyňou a žalovaným.

Následne žalobkyňa dňa X.X.XXXX zomrela o čom svedčí úmrtný list (čl. 193).

Súd uznesením zo dňa 15. marca 2012 v spojení s opravným uznesením prerušil toto konanie do
právoplatného skončenia dedičského konania po pôvodnej žalobkyni vedenej na Okresnom súde
Považská Bystrica pod sp.zn. 14D/1122/2011. Krajský súd v Prešove po podaní odvolania svojim
uznesením z 27.9.2012 (čl. 223) potvrdil toto uznesenie o prerušení konania.

Následne po skončení tohto dedičského konania súd pokračoval v konaní s právnym nástupcom
pôvodnej žalobkyne a to jej Š. S., nar. XX.X.XXXX, ktorý sa stal okamihom smrti poručiteľky
nadobúdateľom celého dedičstva po nebohej žalobkyni, tak ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve
sp.zn. 14D/1122/2011 zo dňa 8.9.2015, právoplatné a vykonateľné 8.9.2015 (čl. 259).

Súd oznámil tomuto žalobcovi ako právnemu nástupcovi, že sa vedie toto konanie, kde bola pôvodne
žalobkyňou jeho nebohá matka a na základe osvedčenia o dedičstve sa stal jediným dedičom okamihom
smrti, preto vstupuje do tohto súdneho konania namiesto nebohej matky žalobkyne. Zároveň ho súd
vyzval, aby v lehote 20 dní od doručenia tejto výzvy oznámil, či chce v konaní pokračovať, alebo
berie žalobu späť a žiada konanie zastaviť a súd mu pripojil k výzve aj fotokópie žaloby s prílohami
z pôvodného spisu 7C/556/2001, uznesenie Okresného súdu Humenné z 30.4.2010 a vyjadrenie
žalovaného na čl. 159 a 172 súdneho spisu (čl. 262).

Nový žalobca si na adrese pôvodného trvalého bydliska v Bratislave uvedenú zásielku neprevzal, bolo
uvedené, že je neznámy (čl.261a) a preto mu súd zásielku doručoval poštou na jeho novú adresu
bydliska (uvedená v záhlaví rozsudku), kde zásielku neprevzal v odbernej lehote a preto sa zásielka
súdu vrátila (čl.261b). Následne súd novému žalobcovi doručoval uvedenú zásielku aj prostredníctvom
OO PZ Považská Bystrica s tým, že ak sa im nepodarí doručiť, nech prešetria pobyt žalobcu a podajú
správu.

OO PZ Považská Bystrica svojim podaním (čl. 269) oznámili súdu, že vykonali doručovanie zásielky
žalobcovi Š. S., ktorý sa v mieste bydliska zdržiaval a im spoza uzamknutej bránky uviedol, že nič im
nepodpíše, nech ho neotravujú a následne odišiel do domu, kde býva. Z toho dôvodu nebola zásielka
doručená do vlastných rúk. Polícia na vrátenej doručenke napísala, že žalobca nechcel nič podpísať,
údajne ho otravujú.

Následne súd vo veci stanovil termín pojednávania na deň 12.02.2016, na ktorý predvolal aj nového
žalobcu, ktorému okrem predvolanky opätovne doručoval žalobu, prílohy a ostatné vyššie uvedené
písomnosti vrátane výzvy. Žalobca si neprevzal uvedenú zásielku v odbernej lehote (čl.272), obálka sa
vrátila súdu 21.01.2016. Súd mu ju aj napriek tomu opätovne doručoval a zásielku si žalovaný prevzal
dňa 08.02.2016 (čl.270).

Na pojednávanie dňa 12.02.2016 sa nedostavil žalobca, nedostavil sa ani žalovaný a prítomná bola
len právna zástupkyňa žalovaného. Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pretože na to
boli splnené podmienky. Žalovaný mal doručenie vykázané a žalobca mal taktiež vykázané doručenie
(čl.272, 270) a na pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil riadne a včas. Súd
pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pretože na to boli splnené podmienky.
Okrem toho súd poukazuje na to, že predtým pôvodná žalobkyňa, resp. jej zástupca opakovane vo
svojich podaniach žiadali a súhlasili, aby súd vo veci rozhodol aj bez ich prítomnosti, na základe

posledného podania z čl.90 pôvodného spisu. Na žiadne nariadené pojednávanie sa pôvodná žalobkyňa
a ani jej zástupca nedostavili a žiadali, aby súd rozhodol aj bez ich prítomnosti.

Na tomto pojednávaní dňa 12.2.2016 súd rozhodol tak, že žalobu zamietol s tým, že o trovách konania
súd rozhodne samostatným uznesením do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Pôvodná žalobkyňa v žalobe žiadala určiť absolútnu neplatnosť dohody zo dňa 7.12.1993 o vydaní
majetku - vrátení lesného pozemku, okrem toho žiadala, aby jej žalovaný nahradil spôsobenú škodu a
taktiež žiadala zaplatiť ušlé nájomné od 1.10.1993 do 31.12.2001. Následne návrh, vrátane uvedeného
obdobia nájomného a jeho výšky niekoľkokrát menila.

Žalobkyňa uviedla, že uznesením OS Prešov D2885/92 z 20.7.1993 zdedila po svojom otcovi Q. O. spolu
so svojou sestrou A. V. spoluvlastnícke podiely o veľkosti 1/2 k parcele č.XXXX/X o výmere 112431m2,
zapísanej na LV č.XXX, k.ú. A.. Zistila, že jej sestra A. V. uzavrela so žalovaným dňa 7.12.1993 dohodu
o vydaní majetku- lesa. Žiadala určiť, že táto dohoda je neplatná, pretože ona ju ako druhá podielová
spoluvlastníčka nepodpísala, nejednala o nej, majetok vydala neoprávnená osoba-iný odštepný závod
a pred vydaním nebol urobený geometrický plán.

Poukazovala na zákon č. 229/1991 Zb. o pôde s tým, že žalovaný jej doteraz nevydal ani jej sestre
uvedenú nehnuteľnosť - lesný pozemok v k.ú. A., avšak na nej hospodári. Z tohto dôvodu žiadala
priznať aj nájom od roku 1993, kedy uznesením OS Prešov D2885/92 z 20.7.1993 zdedila uvedené
nehnuteľnosti spolu so sestrou po svojom otcovi. V pôvodnej žalobe si uplatnila najprv nájom vo výške
687.843,- Sk od 1.10.1993 do 31.12.2000 a uplatnila si aj úroky za jednotlivé roky od roku 1993 do
podania žaloby 2001 (neskôr výšku nájmu zmenila, viď nižšie).

Predmetom tohto konania po vyššie uvedenom späťvzati ostalo určenie absolútnej neplatnosti dohody
o vydaní tohto majetku a dlžné nájomné.

Posledným podaním (čl. 90,91 pôvodného spisu) na ktorom následne zotrvávala žalobkyňa počas
celého konania znova špecifikovala nájom, ktorý žiada a to vo výške 6.745,- Sk ročne a žiadala ho platiť
od roku 1991 spolu s úrokmi z omeškania.
Vyčíslila celkovú dĺžku nájomného za roky 1991 až 2007 v sume 111.292,- Sk na istine. Špecifikovala, že
za rok 1991 - chce 1/2 ročného nájmu, t.j. sumu 3.372,- Sk a následne za ďalšie roky 1992 až 2007, chce
ročný nájom 6.745,- Sk x 17 rokov. Zároveň si uplatnila aj úroky z omeškania z dlžných súm. Celkový
dlh na nájomnom a úrokoch vypočítala ku dňu tohto podania spolu v sume 272.414,- Sk.
Žalobkyňa pri výpočte výšky nájmu vychádzala z ceny 3,- Sk za 1m2 ročne a to zo svojej výmery
56215,5m2, čo predstavuje 1/2 spoluvlastníckeho podielu z výmery tejto nehnuteľnosti.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na vyššie uvedené a na posledné právoplatné uznesenie o
čiastočnom zastavení konania v časti náhrady škody, predmetom tohto konania aj vzhľadom na písomné
podania žalobkyne čl.90 zostalo určenie absolútnej neplatnosti dohody o vydaní majetku uzavretej medzi
sestrou žalobkyne a žalovaným zo dňa 7.12.1993 a jednak dlžné nájomné za obdobie od roku 1991 až
do roku 2007 (čl. 90, 91 pôvodného spisu) v sume na istine 111.292,- Sk (čl. 17x 6.745,- Sk t.j. 3,- Sk
za 1m2, pričom žalobkyňa si uplatnila nájomné za výmeru 56215,5m2 t.j. 1/2 z výmery jednej parcely)
a úrok z omeškania tejto sumy.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že ju žiada zamietnuť. Poukázal na to, že podania žalobkyne sú
zmätočné a neurčité a namietal aktívnu a pasívnu legitimáciu v tomto konaní. Na podanie žaloby
o určenie neplatnosti dohody o vydaní majetku nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem a takáto
dohoda doteraz nebola uzavretá, čo žalovaný ani nerozporuje. Ohľadom dlžného nájomného žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno a jej podania boli a sú zmätočné. Žalovaný neužíval a neužíva výmeru
udávanú žalobkyňou. Preto nemá ani pasívnu legitimáciu na celú žalobu. Aktívnu legitimáciu by mali len
obaja spoluvlastníci parcely a nie len jedna z nich.

Uviedol, že čo sa týka žaloby v časti určenia absolútnej neplatnosti dohody o vydaní majetku zo
7.12.1993, tak žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na tejto žalobe, pretože táto dohoda nebola
platne uzavretá. Bol pripravený len návrh dohody, ako to vyplýva zo samotnej dohody a podpísala ho len
sestra žalobkyne A. V., ktorá mala len 1/2 spoluvlastníckeho podielu. Doteraz vlastne nedošlo k spísaniu

žiadnej inej dohody o vydaní majetku medzi žalovaným a žalobkyňou a jej sestrou, ktorou by bola platne
uzavretá. Z týchto príčin uviedla, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem v tomto konaní, aby
súd určil takúto dohodu o vydaní majetku za neplatnú. Ani žalovaný túto dohodu nepovažuje za platne
uzavretú a poukázala na listy žalovaného, ktorým vyzývali následne nebohú žalobkyňu a jej sestru A.Z.
V. na uzavretie dohody o vydaní majetku (čl. 138).

Čo sa týka žaloby v časti o zaplatenie nájomného tu vzniesol žalovaný námietku premlčania tohto nároku
bez bližšej špecifikácii. Okrem toho poukázal na to, že žalobkyňa si uplatnila nájomné za celú výmeru
pôvodnej parcely, avšak reálne žalovaný užíval do roku 2002 z tohto pozemku len výmeru 3,72 ha
a jednalo sa o jednotky priestorového rozdelenia lesa č. 181, 198b a 201b a po roku 2002 žalovaný
užíval len výmeru 4,08 ha a to jednotky priestorového rozdelenia lesa č. 181, 198b, 201b, 771b a
776d. Doložila o tom listinné dôkazy, že žalovaný vykonával správu len na takejto výmere a na týchto
pozemkoch a v tejto časti by teda teoreticky mohli byť pasívne legitimovaní, avšak inak namietala aj
nedostatok pasívnej legitimácii na svojej strane. Uviedla, že žalovaný podľa zákona o lesoch č. 326/2005
vykonával povinnú zákonnú správu na týchto častiach tohto pozemku a to z dôvodu, že vlastníci, teda
aj žalobkyňa si nezvolili odborného lesného hospodára, ako to vyžadoval zákon. Žalovaný uviedol, že
uvedený pozemok mal charakter tzv. združených pozemkov a teda jeho správu zabezpečoval jednak
žalovaný, avšak jednak aj roľnícke družstvo. Znova uviedla, že už aj v roku 1991 až 1993, kedy sa riešilo
odovzdávanie týchto pozemkov pôvodným majiteľom boli oprávnenými osobami nielen žalovaný, ale aj
Poľnohospodárske družstvo Háj a to aj v zmysle § 22 zákona o pôde č. 229/1991 Zb. Štátne lesy sú
povinné podľa zákona o lesoch obhospodarovať lesný pozemok, pôvodný majitelia si nezvolili lesného
odborného hospodára a nedali lesom ani výpoveď z tohto užívacieho vzťahu. Zvýraznila, že celkovo
teda v súčasnosti užíva a vykonáva správu žalovaný, len na výmere 4,08 ha.
Žalovaný sa vyjadril aj písomne, kde skompletizoval svoje vyjadrenia na čl. 159 a nasl. súdneho spisu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav.

Z dohody o vydaní majetku zo dňa 7.12.1993 vyplýva, že podľa tejto dohody mal byť vydaný majetok
pôvodnej žalobkyne a jej sestry A. V. od organizácie štátne lesy R. S. zast. J.. Q. V.. Jednalo sa o parcely
v k.ú. A. XXXX/X les o výmere 112431 m2 EK XXX/X- časť XXX-časť. Uvedenú dohodu o vydaní majetku
však žalobkyňa nepodpísala a podpísala ju len jej sestra A. V..

Z výpisu z katastra nehnuteľností (čl. 147) vyplýva, že predmetom tejto dohody o vydaní veci mal byť
pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej sestry A. V. v k.ú. A., číslo parcely XXXX/X, druh
pozemku les, výmera 112431m2, poznámka k druhu pozemku - združené pozemky.
Rovnako z LV doloženého žalobkyňou (čl. 44) vyplýva, že sa jedná o parcelu č. XXXX/X o výmere
112431m2, druh lesné pozemky v spoluvlastníctve žalobkyne a jej sestry A. V. o veľkosti podielu 2/4,
t.j. po 1/2.
Táto skutočnosť vyplýva aj z listu vlastníctva vyžiadaného súdom zo správy katastra (čl. 53).
Ako právny titul nadobudnutia uvedených nehnuteľností je u žalobkyne (pôvodnej žalobkyne) a jej sestry
A. V. uvedené dedičské rozhodnutia sp.zn.: D2885/92-126/93.

Z listu A. V., sestry pôvodnej žalobkyne a z jej žiadosti z 03.11.193 (čl. 144, 145) z 3.11.1993 vyplýva,
že požiadala žalovaného o vydanie uvedených lesným pozemkov.

Z Lesného hospodárskeho plánu (R., čl. 150 a nasl.) a z Porastovej mapy doloženej žalovaným (čl. 149)
vyplýva, že žalovaná užívala do roku 2002 len výmeru 3,72 ha a jednalo sa o lesné porastové dielce č.
198b, 201b a 181 a od roku 2002 k tomu užíva aj dielce 771b a 776d, a teda celkovo spolu výmeru 4,08
ha. Na uvedenej porastovej mapy vyplýva, že pôvodná parcela 1664/4 je vyznačená červenou čiarou.
Rovnako tieto skutočnosti o užívaní výmery 3,72 ha a od roku 2002 4,08 ha z tejto pôvodnej parcely
XXXX/X vyplývajú aj z R. na obdobie 2002 až 2011 (na čl. 150 a nasl.).

Z oznámenia žalobkyne zaslané žalovanému vyplýva, že pôvodná žalobkyňa oznámila žalovanému dňa
6.12.1993, že sa nedostaví na jednanie ohľadom majetkovoprávnych záležitostí o vrátenie nehnuteľnosti
(čl. 155). Z tohto listinného dôkazu taktiež vyplýva skutočnosť, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne v
pôvodnej žalobe, že nevedela o tom, že sa robí takéto konanie o vrátení nehnuteľnosti medzi žalovaným,
jej sestrou a ňou. Žalovaný sa vyjadril písomne, kde skompletizoval svoje zhrnutia na čl. 159 a nasl.
súdneho spisu.

Podľa zákona č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku a to § 22 Zánik niektorých užívacích práv :
Podľa odseku 1 : Dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému v § 1 ods. 1:
a) právo družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi
poľnohospodárskeho družstva, 18)
b) právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby, 19)
c) právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa, 20)
d) právo bezplatného užívania rybníkov, 21)
e) právo trvalého užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, 22)
f) právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu. 23)

Podľa odseku 2 : Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku
nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej
časti tohto zákona vydaná, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného
roka. V prípade, že oprávnenej osobe sa majú vydať tiež budovy a stavby alebo poskytnúť náhrady podľa
tohto zákona, nemôže výpovedná lehota pri výpovedi danej nájomcom skončiť skôr, než tieto nároky
vyporiada. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať
nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného
mesiaca pred týmto dňom.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb., nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase
uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa odseku 2, ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z
poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných
nájmoch mesačne pozadu.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1, prvá veta, O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.

Účastníci majú teda priamo zo zákona tzv. povinnosť tvrdenia a tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. preukázať
svoje tvrdenia dôkazmi a to už aj podľa § 79, ods. 1, 2 a predovšetkým podľa § 101 ods. 1 a § 120
ods. 1 O.s.p.

Súd poukazuje, že aj v tomto konaní sa jedná o sporové konanie, kde účastníci konania majú jednak
povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Rovnako žalobkyňa v tomto konaní má povinnosť
tvrdenia a svoje tvrdenia musí aj preukázať. V tomto prípade žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné
bremeno a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Konkrétne súd žalobu zamietol ohľadom
zostávajúcej časti po späťvzatí, ktorou sa žalobkyňa dožadovala určenia neplatnosti dohody o vydaní
majetku uzavretej medzi jej sestrou A. V. a žalovaným zo dňa 07.12.1993 a v časti nájomného.

V súlade s § 80 písm. c) O.s.p., musí žalobkyňa preukázať naliehavý právny záujem na takejto určovacej
žalobe, v tomto prípade žalobkyňa tento naliehavý právny záujem nepreukázala. Jej postavenie by
sa takýmto výrokom nezmenilo. Súd poukazuje aj na opakované vyjadrenia žalovaného a na vyššie
uvedené listinné dôkazy z ktorých vyplýva, že samotnú dohodu nepovažuje za platne uzavretú ani
žalovaný, ktorý bol jej účastníkom a to práve z dôvodu, že ju uzatvoril len jeden spoluvlastník, ktorý
nie je účastníkom tohto konania. Z vyššie uvedených listov je zrejme, že samotný žalovaný následne
aj po 07.12.1993 žalobkyňu a jej sestru vyzýval na uzavretie dohody o vydaní majetku a poučil ich čo
treba doložiť. Z tohto dôvodu nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem, táto dohoda sa nepokladá za

platne uzavretú ani zo strany žalovaného, pričom právne postavenie žalobkyne by sa takýmto určovacím
výrokom nezmenilo a preto súd nemôže vysloviť ani jej neplatnosť.
Okrem toho súd poukazuje, že v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu je nevyhnutné, aby
účastníkmi konania boli všetci účastníci tohto zmluvného vzťahu, tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo,
či už na strane žalobcu alebo žalovaného.
Podľa § 91 ods. 2 a § 159 ods. 2 O.s.p., musia byť účastníkmi tohto konania s ohľadom na vymedzený
nárok všetci nerozluční spoločníci a pokiaľ tomu tak nie je, ide o nedostatok pasívnej legitimácie a návrh
musí byť zamietnutý. V tomto prípade však A. V. ako jedna z účastníčok tejto dohody o vydaní majetku
nie je účastníkom tohto súdneho konania. Ani na opakovanú výzvu súdu nedala súhlas súdu na vstup
do tohto konania na strane žalobkyne a rovnako žalovaný neurobili ani po opakovaných výzvach súdu
návrh na vstup A. V. do tohto konania na strane žalovaného. Žalobca pritom určuje okruh účastníkov a
okruh žalovaných. Z týchto dôvodov v tejto časti súd žalobu zamietol.

Súd žalobu zamietol aj v ďalšej časti a to požadovaného nájomného, tak ako je to vyššie uvedené za
obdobie od roku 1991 až do roku 2007 (viď podanie žalobkyne na čl. 90 až 93 pôvodného súdneho
spisu) z dôvodu neunesenia dôkaznej povinnosti žalobkyňou. Žalobkyňa vyčíslila sumu istiny na tomto
nájomnom a to za rok 1991 1/2 nájomného v sume 3.372,- Sk a následne za roky 1992 až 2007, t.j.
17rokov x 6.745,- Sk, celkovo teda suma na istine dlžné nájomné 111.292,- Sk. Vychádzala pritom z ceny
3,- Sk za 1m2, ktorú určila podľa vyhlášky č. 289/1990 Zb. § 14 ods. 5, § 16 ods. 1 písm. c/. Uviedla, že z
celkovej výmery pozemku ktorý užívala a užíva žalovaná, patrí žalobkyni 1/2 pozemku, t.j. 56215,5m2,
čo pri sume 3,- Sk za 1m2 je ročné nájomné vo výške 6.745,- Sk ročný nájom. Poukazoval na list
vlastníctva č. XXX, k.ú. A. z ktorého vyplýva, že pôvodná žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou o
veľkosti podielu 1/2 k parcele č. XXXX/X o výmere 112431m2. Zároveň si uplatnil aj úroky z omeškania
z tejto sumy.

Súd konštatuje, že v uvedenom spore nedošlo k uzavretiu dohody o vydaní-vrátení majetku a preto
medzi žalobkyňou, jej sestrou ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom priamo zo zákona vznikol
nájomný vzťah, avšak len vo výmere užívanej skutočne žalovaným podľa vyššie uvedeného § 22 zákona
č.229/1991Zb. Tento zákon však neupravuje výšku ani spôsob určenia nájomného a preto sa použijú
vyššie uvedené ustanovenia OZ o nájme. Toto právne posúdenie už opakovane konštatoval aj odvolací
Krajský súd v Prešove v zrušujúcich uzneseniach.

Účastníci konania však majú zo zákona najmä podľa § 120, odsek 1 O.s.p., tzv. povinnosť tvrdenia
a tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. jednak musia uviesť tvrdenia na preukázanie svojho nároku a jednak
následne musia tieto svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a uviesť potrebné dôkazy a skutočnosti, pričom
tieto povinnosti majú účastníci už aj podľa § 79, odsek 1, 2 O.s.p. a predovšetkým podľa § 101, odsek
1 a § 120, odsek 1 O.s.p.
V tejto súvislosti je právne významné ust. § 120 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.

Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len
zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli (okrem výnimiek
podľa ust. § 120 ods. 1 posledná veta O. s. p.). Prejednacia zásada úspechu súvisí s povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z ust. § 79 ods. 1 a
§ 101 ods. 1 O. s. p.. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia, jasne,
úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo.

Súd žalobu zamietol aj v časti dlžného nájomného a to z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala
svoje tvrdenia a neuniesla dôkazné bremeno. Konkrétne žalobkyňa a ani jej zástupca nechodili na
pojednávanie, nereagovali na výzvy súdu, stále trvali na svojich podaniach a to hlavne na vyčíslení
nájomného ( čl.90 a nasl. pôvodného spisu), súhlasili, aby súd konal a rozhodol bez ich prítomnosti. A
to aj napriek tomu, že im boli zasielané námietky zo strany žalovaného, vrátane námietky, že žalovaný
nikdy neužíval v celosti celú parcelu XXXX/X o výmere 112431m2, ale v skutočnosti užíval do roku
2002 len výmeru 3,72 ha a od roku 2002 len 4,08 ha. Dôvodom je, že len na tejto výmere sa nachádza
lesný pozemok a to les, ostatné boli tzv. pasienky, ktoré obhospodarovala pôvodné družstvo, ktoré bolo
podľa žalovaného aj oprávnenou osobou v tejto časti. Poukazoval aj na výpis z katastra nehnuteľností

pôvodný, ako aj na list vlastníctva pôvodný, kde je uvedené, že sú to združené pozemky, jedná sa práve
o takéto pozemky zmiešaného charakteru. Z tohto dôvodu žalovaný namietal, že nemôže platiť nájomné
tak, ako to požaduje žalobca.

Súd sa v celom rozsahu stotožnil s touto obranou žalovaného, poukazuje na to, že žalobca aj napriek
dĺžke súdneho konania, aj napriek viacerým výzvam sa nedostavoval na pojednávania, stále trval na
svojom návrhu a teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Tak ako to už konštatoval
predtým Krajský súd v Prešove vo svojich uzneseniach predmetom je dlžné nájomné z dôvodu, že
nedošlo k uzavretiu dohody o vydaní majetku podľa zákona o pôde v nadväznosti na § 22, kde tam
vzniká tzv. nájomný pomer zo zákona a je pravda, že žalobca má nárok na platenie nájomného. Zároveň
zákon o pôde č. 229/1991 Zb. neobsahuje ustanovenia o výške nájomného a jeho určení. Preto sa na
uvedené aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. To už predtým konštatoval aj odvolací súd.
V tomto prípade však žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výmeru pozemkov na ktorých
reálne hospodáril za uvedené obdobie žalovaný a ani výšku nájmu. Nemal ani ďalšie návrhy na
dokazovanie v tejto veci. Z tohto dôvodu súd sám nemohol nariadiť znalecké dokazovanie, pretože by to
bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov v konaní. Na uvedený stav nie je možné použiť vyhlášku
289/90 Zb., ako to urobil vo svojom podaní žalobca pri vyčíslení dlžného nájomného.
Súd nemôže nahrádzať v sporovom konaní prejavy účastníkov a žalobcov ani čo sa týka dôkaznej
povinnosti, ani čo sa týka povinnosti tvrdenia a poučovať ich o hmotnoprávnych ustanoveniach. V konaní
teda žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že reálne žalovaný užíva a užíval 1/2 pozemku XXXX/X o
výmere 56215,5m2 a to aj vzhľadom na tvrdenia žalovaného, že v zákonnej správe má len výmeru 3,72
ha do roku 2002 a následne 4,08 ha. Vyplýva to pritom aj z doloženého R. a porastovej mapy. Rozsah
nájmu - predmet nájmu je tak sporný a nepreukázaný zo strany žalobkyne a rovnako aj výška obvyklého
nájmu.

Súd tu poukazuje na už popísané správanie žalobkyne a jej zástupcu sa následne aj na správanie jej
právneho nástupcu, terajšieho žalobcu v správe polície, ktorá mu doručovala na adresu jeho bydliska
výzvy, predvolanky a listiny zo súdu, kde podľa pošty nepreberal v odbernej lehote zásielky a pri
doručovaní cez OO PZ im nechcel nič podpísať, t.j. odmietol podpísať doručenku pre súd a uviedol, že
ho policajti otravujú (čl. 269).

Čo sa týka obrany žalovaného, že podľa neho nemá žalobkyňa aktívnu legitimáciu, súd tu poukazuje,
že hociktorý z dvoch spoluvlastníkov si môže uplatniť svoj nárok za svoju polovicu, čo je aj tento prípad
a čo je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve. Preto má súd
za to, že žalobkyňa má aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby v časti nájomného žiadaného za jej
spoluvlastnícky podiel. Čo sa týka pasívnej legitimácii ohľadom ušlého nájomného je daná čiastočne
pasívna legitimácia žalovaného, ktorým je štátny podnik, avšak len vo výmere na ktorej hospodári a vo
zvyšku nemá pasívnu legitimáciu. Ak zvyšok výmery užíva 3.osoba, napríklad urbariát alebo družstvo,
tak on by mohol byť pasívne legitimovaný, ak sú splnené aj ostatné podmienky.

Na uvedený vzťah je potrebné použiť ustanovenia zákona o pôde č. 229/1991 Zb. § 22 a nasl. a
ustanovenia Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že zákon o pôde neobsahuje ustanovenia o výške
nájomného, o spôsobe jeho určenia a neexistuje takýto právny predpis, ktorý by to určoval.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s §151 ods.3 O.s.p. tak, že vzhľadom na dĺžku a zložitosť
konania o trovách bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.