Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119220939
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6119220939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r.
o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, IČO: 37 927 795, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto,
proti žalovanej: Ž. U., P.: XX XXX XXX, K. Z. S. K. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr.
Martinou Fabianovou, advokátkou, IČO: 47 100 885, so sídlom Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, o
zaplatenie 4.200,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov,
č. k. 3Cb/30/2019-181 z 9. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku.

Priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.200,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.200,- eur
od 17. augusta 2017 do zaplatenia, to všetko v splátkach vo výške 120,- eur mesačne splatných vždy k
poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom, kedy rozsudok nadobudne právoplatnosť
s tým, že v prípade omeškania sa so splatením čo i len jednej splátky, žalovaná stráca výhodu splátok

a celý dlh spolu s príslušenstvom sa stáva splatným, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a priznal
žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že právna predchodkyňa žalobcu, obchodná spoločnosť R., B.. K.., N. F.,
K. K. K. XXXX/X, C. - Q., (predtým G. S., B.. K.., K. K. S. XC, C.), sa návrhom na vydanie platobného
rozkazu doručeným 22. januára 2019 Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala zaplatenia 4.200,-

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.200,- eur od 16. augusta 2017 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
2.2 Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že jeho právna predchodkyňa a
žalovaná 18. apríla 2016 uzatvorili zmluvu o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom
(ďalej aj „zmluva o finančnom sprostredkovaní“) podľa § 8 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom
sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o finančnom sprostredkovaní“). Žalovaná bola samostatne zárobkovo činnou osobou a vykonávala

činnosť v zmysle zmluvy o finančnom sprostredkovaní ako viazaný finančný agent. Výkon tejto činnosti
je podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len
„Obchodný zákonník“) považovaný za podnikanie na základe iného než živnostenského oprávnenia.
Na základe zmluvy žalovaná vyvíjala činnosť smerujúcu k tomu, aby právna predchodkyňa žalobcu ajej zmluvní partneri mali príležitosť uzatvoriť zmluvy na poistné produkty, investičné produkty a ostatné
finančné produkty s klientmi a poskytovať kontaktné údaje potenciálnych klientov na uzatvorenie zmluvy.
Za riadne vykonanie tejto činnosti vznikol žalovanej nárok na províziu v zmysle províznej schémy

obsiahnutej v prílohe č. 1 zmluvy o finančnom sprostredkovaní a jej ostatných príloh. Skutočnosť, že
klienti s ktorými žalovaná sprostredkovala uzatvorenie zmlúv na produkty si neplnili svoje záväzky zo
sprostredkovaných zmlúv založila podľa článku V prílohy č. 1 zmluvy nárok požadovať od žalovanej
vrátenie vyplatenej provízie a povinnosť žalovanej vrátiť požadované storno vyplatenej provízie. Dohodu
o ukončení zmluvy o finančnom sprostredkovaní z 28. marca 2017 si žalovaná prevzala 3. apríla 2017,

pričom ukončenie zmluvného vzťahu založilo aj jeho oprávnenie na vrátenie nezaslúžene vyplateného
programu finančnej podpory vo forme Štartovacieho balíka pre Manažéra obchodnej skupiny v zmysle
článkuIX.I.bod3.prílohyč.1zmluvyofinančnomsprostredkovaní.Žalovanábola10.júla2017písomne
vyzvaná na zaplatenie pohľadávky z titulu nároku na zaplatenie storna vyplatených odmien v lehote
15 dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie. Žalovaná si výzvu na plnenie prevzala 1. augusta 2017.
Nakoľko svoj dlh v poskytnutej 15-dňovej lehote neuhradila, od 15. augusta 2017 bola v omeškaní so

zaplatenímdlžnejsumyvovýške4.200,-eur,ktorákudňuzaslaniavýzvypozostávalazpoložiekdlžného
storna žalovanej vyplatených odmien podľa rozpisu vo výzve. Štartovací balík pozostával zo splátky vo
výške 800,- eur vyplatenej za mesiac apríl 2016, splátky vo výške 500,- eur vyplatenej za mesiac máj
2016, splátky vo výške 500,- eur vyplatenej za mesiac jún 2016, splátky vo výške 500,- eur vyplatenej
za mesiac júl 2016 a splátky vo výške 500,- eur vyplatenej za mesiac august 2016. Garantovaný príjem

vo výške 1.400,- eur pozostával zo splátky vo výške 300,- eur vyplatenej za mesiac máj 2015, splátky vo
výške 300,- eur vyplatenej za mesiac jún 2015, splátky vo výške 300,- eur vyplatenej za mesiac júl 2015,
splátky vo výške 300,- eur vyplatenej za mesiac august 2016 a splátky vo výške 200,- eur vyplatenej za
mesiac október 2016. Úrok z omeškania si uplatnil s odkazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
2.3 Okresný súd Banská Bystrica vydal 17. júna 2019 platobný rozkaz sp. zn. 20Up/101/2019, ktorý

doručilžalovanejdovlastnýchrúkspolusožalobouaprílohami.Protitomutoplatobnémurozkazupodala
žalovaná odpor, ktorým uplatnený nárok neuznala v celom rozsahu.
2.4 V odpore žalovaná poukázala na skutočnosť, že pri vydaní platobného rozkazu nebolo dostatočne
preukázané oprávnenie právneho zástupcu konať za právnu predchodkyňu žalobcu a tiež na rozpor
skutkového tvrdenia v žalobe s bodom 2.3 zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Tvrdila, že dôvodom

výpovede zmluvy o finančnom sprostredkovaní bolo neodborné vedenie po zmene personálneho
obsadenia vedenia pobočky, pre ktoré všetci jej pracovníci dali výpovede z toho istého dôvodu. Tvrdenia
právnej predchodkyne žalobcu o nesplnení podmienky trvania zmluvy o finančnom sprostredkovaní
označila za nesúladné s článkami 12 ods. 1, 13 ods. 4 a 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Mala za to, že posudzovanie zaslúženosti vyplatenej odmeny bolo vždy na mesačnej báze, po splnení

daných podmienok a k vyplateniu odmeny došlo až po dôslednom posúdení splnenia podmienok
vykonávanomviacerýmipracovníkmiprávnejpredchodkynežalobcu.Vyplatenieodmenytakpovažovala
za prejav slobodnej vôle právnej predchodkyne žalobcu na základe splnenia ňou zadaných podmienok.
Považovalatakzaneprijateľnéarozpornésdobrýmimravmižiadaťvrátenietejtoodmenyspäť.Záverom
poukázala na to, že 10. januára 2019 podala žiadosť o odpustenie pohľadávky za Štartovací balík a

k pohľadávke z vyplateného garantovanému príjmu žiadala o splátkový kalendár, na ktorý poisťovňa
nereagovala.
2.5 Na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica reagovala právna predchodkyňa žalobcu podaním
doručeným 8. augusta 2019. Navrhla pokračovanie v konaní a súčasne sa vyjadrila k doručenému
odporu proti platobnému rozkazu. Odpor žalovanej označila za v celom rozsahu neodôvodnený, bez

opory v zákone a skutkovom stave. Tvrdenia žalovanej označila za účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu
svojho záväzku.
2.6 Po postúpení veci 10. októbra 2019 doručila právna predchodkyňa žalobcu súdu prvej inštancie
podanie, v ktorom poukázala na to, že ukončenie zmluvného vzťahu založilo oprávnenie na vrátenie
nezaslúžene vyplateného programu finančnej podpory vo forme štartovacieho balíka pre manažéra

obchodnej skupiny. K podaniu pripojila tiež žiadosť žalovanej o vyplácanie garantovaného príjmu z
19. mája 2016. V priebehu konania podaním z 5. júna 2020 v podstatnom doplnila, že štartovacie
balíky, ktorých vrátenie je predmetom žaloby nepredstavujú formu provízie obchodného zástupcu za
zrealizované obchody, ale predstavujú program finančnej podpory, tento bol žalovanej vyplatený ako
forma motivačnej zložky v súlade s článkom IX prílohy č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní a

jeho priznanie žalovanej bolo viazané na splnenie programu zásluhovosti. Zaslúženosť vyplatených
štartovacích balíkov sa v zmysle zmluvných dojednaní v článku IX.I prílohy č. 1 k zmluve o finančnom
sprostredkovaní vyhodnocovala až po uplynutí 39 mesiacov od vyplatenia prvej splátky, kedy mohlo
dôjsť k vzniku nároku žalovanej na ich priznanie v závislosti od plnenia dohodnutých podnikateľskýchplánov. Žalovaná však z dôvodov na jej strane nezotrvala s právnou predchodkyňou v zmluvnom vzťahu
dohodnutý čas, čo vyplýva zo žiadosti o ukončení zmluvy o finančnom sprostredkovaní z 11. marca
2017.Týmnebolasplnenájednazpodmienokzaslúženostipriznanianárokunaponechanieštartovacích

balíkov žalovanej v zmysle článku IX.I ods. 2 písm. a) prílohy č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní.
Štartovacie balíky tak boli žalovanej vyplatené nezaslúžene, preto právnej predchodkyni vznikol
nárok na ich vrátenie od žalovanej. Ďalej doplnila, že garantovaný príjem bol viazaný na žiadosť
žalovanej a v zmluve o finančnom sprostredkovaní bol definovaný iba ako bezúročná pôžička, na
vrátenie ktorej bola žalovaná jej právnou predchodkyňou vyzvaná a ktorú nevrátila. Rovnako bol

garantovaný príjem definovaný aj v písomnej žiadosti o vyplácanie garantovaného príjmu zo strany
žalovanej z 19. mája 2016 a žalovaná svojim podpisom na nej, ako aj podpisom zmluvy o finančnom
sprostredkovaní potvrdila povinnosť vrátenia garantovaného príjmu. Jeho vyplatenie pritom nebolo
viazané na uskutočnenie obchodov v zmysle zmluvy o finančnom sprostredkovaní ani na splnenie
žiadnych osobitných podmienok.
2.7 Žalovaná vo svojej duplike z 1. novembra 2019 zopakovala rovnaké tvrdenia a argumentáciu, ktorú

použilaužvosvojomodporeprotiplatobnémurozkazu.Napojednávaní9.júna2020svojuargumentáciu
doplnila v tom smere, že zmluvu uzatvorenú medzi právnou predchodkyňou žalobcu a ňou je možné
posúdiť ako zmluvu o obchodnom zastúpení a nie ako zmluvu o finančnom sprostredkovaní, na základe
čoho nárok právnej predchodkyne žalobcu považovala za neoprávnený s poukazom na § 662 ods. 3
Obchodného zákonníka. Namietala konanie právnej predchodkyne žalobcu v rozpore s obchodnými

zvyklosťami, v súvislosti s ktorým tvrdila, že sama zapríčinila skončenie zmluvného vzťahu medzi nimi.
Poukázala na to, že v predložených províznych listoch, resp. výpisoch z provízií finančného agenta
sa uvádzajú aj mená osôb, s ktorými zmluvy neuzatvorila, resp. nesprostredkovala pre nich poistenie
(C. Q., Ľ. Q., H. F., S. F., K. L. B. W. E.). V záverečnej reči argumentovala aj tvrdením, že uplatnený
nárok je svojou povahou províziou, na ktorú mala nárok a preto žalobca nemá právo požadovať od nej

žalovanú sumu späť, pričom svoj právny názor opierala o ustanovenie § 662 ods. 1 a 3 Obchodného
zákonníka, ktorý má byť vykladaný v súlade s eurokonformným výkladom smernice Rady č. 86/653/
EHS o koordinácii zákonov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov z 18.
decembra 1986. Opačný výklad by bol v rozpore s duchom tejto smernice a označenými ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k možnosti prípadného vyhovenia uplatneného nároku (vzhľadom

na súdom prezentované predbežné právne posúdenie prípadu), žiadala o možnosť splatiť žalovanú
pohľadávku v splátkach po 50,- eur mesačne z dôvodu aktuálne nízkeho príjmu. Poukázala pritom na
to, že je osamelo žijúcou osobou, matka jej zomrela pred troma rokmi a nemá žiadnu blízku osobu,
ktorá by jej s vyrovnaním záväzku žalobcovi pomohla. Uviedla tiež, že v poslednom období mala
príjem zo sprostredkovateľskej činnosti v sume 150,- eur mesačne, krátky čas pracovala v Expresse v

Bardejovských Kúpeľoch, avšak išlo len o dočasný zdroj obživy. Za účelom zlepšenia svojej finančnej
situácie pracovala aj v zahraničí, avšak aj pre šírenie vírusovej infekcie Covid-19 bola nútená sa vrátiť
do miesta svojho bydliska.
2.8 Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 3Cb/30/2019-143 z 29. apríla 2020, právoplatným 9. júna 2020,
pripustil, aby namiesto obchodnej spoločnosti TEDA, a. s., IČO: 35 779 012, so sídlom Seberíniho

1765/9, Bratislava - Ružinov, (predtým Ergo poisťovňa, a. s., Prievozská 4C, Bratislava) do konania
ako jej právny nástupca vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, so
sídlom Mýtna 48, Bratislava. Súd takto rozhodol na základe riadne doručeného návrhu na zmenu strany
sporu z 20. apríla 2020, v súvislosti s ktorou bola súdu predložená zmluva o postúpení pohľadávok z
10. marca 2020 vrátane oznámenia o postúpení pohľadávky z 23. marca 2020 vystaveného právnou

predchodkyňou žalobcu, ktoré bolo doručované žalovanej a riadne preukázané podacím hárkom č.
EPH193703815.
2.9 Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom 9. júna 2020 zamietol návrh na vykonanie dokazovania
výsluchom žalovanej navrhnutý na tomto pojednávaní jej právnou zástupkyňou z dôvodu, že takýto
návrh na vykonanie dokazovania mala možnosť navrhnúť už po doručení žaloby (s ohľadom na

tvrdenia prednesené v odpore proti platobnému rozkazu). Navyše pre neprítomnosť žalobcu a jeho
právneho zástupcu by tým bolo žalobcovi odňaté jeho oprávnenie zúčastniť sa vykonania navrhnutého
dokazovania. V priebehu konania zároveň nebolo pri jej prednesoch dostatočne určito a zrozumiteľne
opísané, v čom malo dôjsť k postupu právnej predchodkyne žalobcu v rozpore s dobrými mravmi alebo
obchodnými zvyklosťami, a teda na čo má byť konkrétne jej výsluch zameraný. Žalovaná sa zúčastnila

pojednávania a mala možnosť (ako aj jej právna zástupkyňa) k veci a jej podstatným skutočnostiam
sa vyjadrovať a svoj postoj argumentačne podopierať. Rozhodnutie o nariadení tohto dôkazu súdom
by viedlo k zbytočnému odročeniu pojednávania, v dôsledku čoho ho súd považoval aj za rozporný so
zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Návrh na výsluch ďalších, žalovanou neidentifikovanýchosôb ako svedkov v spore nebol predložený v súlade s ustanovením § 197 ods. 2 CSP (neobsahoval
meno, priezvisko, dátum narodenia ani adresu, z ktorej možno svedka predvolať a ani označenie
skutočností, ktoré majú byť výsluchom preukázané). Preto aj tento dodatočne predložený návrh na

vykonanie dokazovania bol súdom zamietnutý.
2.10 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že právna predchodkyňa žalobcu
ako poisťovňa a žalovaná ako viazaný finančný agent 18. apríla 2016 uzatvorili zmluvu o finančnom
sprostredkovaní podľa § 8 zákona o finančnom sprostredkovaní. V zmysle bodu 2.1 tejto zmluvy, jej
predmetom bola úprava podmienok výkonu finančného sprostredkovania a v bode 2.2 tejto zmluvy

bolo dohodnuté, že predmetom finančného sprostredkovania sú poistné zmluvy neživotného poistenia
a poistné zmluvy životného poistenia uzatvorené medzi poisťovňou a poistníkmi. Žalovaná sa podľa
bodu 2.3 zaviazala vykonávať sprostredkovanie poistenia výhradne pre právnu predchodkyňu žalobcu.
Podľa bodu 8.1 zmluvy o finančnom sprostredkovaní poisťovňa je povinná za riadne plnenie tejto
zmluvy poskytnúť finančnému agentovi provízie prípadne iné peňažné plnenia (odmeny, príspevky a
iné formy odplaty finančného agenta), ktorých druhy, výška, podmienky vzniku nároku a podmienky

splatnosti sú uvedené v osobitnej Províznej schéme pre daný kariérny stupeň finančného agenta,
ktorá tvorí Prílohu č. 1 tejto zmluvy (ďalej len „Provízna schéma“) a v Obchodnej politike Poisťovne.
Podľa bodu 8.2 zmluvy o finančnom sprostredkovaní poisťovňa pred podpisom zmluvy oboznámila
finančného agenta so znením Províznej schémy. Poisťovňa si vyhradzuje právo jednostrannej úpravy
Províznej schémy, s čím finančný agent výslovne súhlasí (obdobne ako to platí aj v súvislosti s

ostatnými Vnútornými predpismi v súlade s článkom 4.5.3 zmluvy). Ak o to finančný agent požiada,
je poisťovňa povinná kedykoľvek poskytnúť finančnému agentovi aktuálne účinnú Províznu schému
(v elektronickej forme). Podľa bodu 8.6 zmluvy o finančnom sprostredkovaní finančný agent nemá
nárok na osobitnú úhradu nákladov, ktoré boli ním vynaložené pri plnení tejto zmluvy. Náklady, ktoré
mu v tejto súvislosti môžu vzniknúť, sú zohľadnené v dohodnutej provízii. Poisťovňa môže na základe

vlastného osobitného uváženia znášať niektoré náklady finančného agenta; ani v takom prípade však
nemá finančný agent nárok na vymáhanie takéhoto plnenia voči poisťovni. Podľa bodu 8.9 zmluvy o
finančnom sprostredkovaní poisťovňa nie je povinná vyplatiť provízie alebo akékoľvek obdobné plnenia
resp. finančný agent je povinný vrátiť poisťovni už vyplatené provízie alebo akékoľvek obdobné plnenia
vo výške a za podmienok uvedených v Províznej schéme, a to najmä v prípadoch, keď je provízia

vyplatená finančnému agentovi bez toho, aby boli splnené podmienky pre vznik nároku na províziu alebo
keď je provízia dodatočne stornovaná z dôvodov uvedených v Províznej schéme (tzv. storno provízia),
napr. v prípadoch predčasného zániku poistnej zmluvy, ktoré nie sú výslovne vyňaté zo stornovania
provízie. V týchto prípadoch sa má za to, že obchod, ktorý spočíval v predaji produktu poisťovne
s následným riadnym plnením povinností zo strany klienta, nebol naplnený. Povinnosť finančného

agenta vrátiť už vyplatené provízie alebo akékoľvek obdobné plnenia trvá aj po ukončení tejto zmluvy.
Uplatnenie nároku na vrátenie vyplatenej provízie alebo akéhokoľvek obdobného plnenia resp. na storno
províziupoisťovňapísomneoznámifinančnémuagentovi,ktorýjepovinnýuhradiťpríslušnúpožadovanú
sumu poisťovni v lehote 15 dní od doručenia výzvy finančnému agentovi, pokiaľ poisťovňa nezvolí iný
postup dojednaný v tejto zmluve (článok 10.6). Podľa bodu 11.2 zmluvy o finančnom sprostredkovaní

zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Podľa bodu 11.3 zmluvy o finančnom sprostredkovaní
zmluva zaniká kedykoľvek na základe vzájomnej písomnej dohody zmluvných strán; ako aj písomnou
výpoveďou ktorejkoľvek zo zmluvných strán doručenou druhej zmluvnej strane. Podľa bodu 11.6.3
zmluvy o finančnom sprostredkovaní zánik zmluvy nemá vplyv na vzájomné nároky zmluvných strán
z tejto zmluvy vzniknuté už pred ukončením zmluvy, vrátane najmä nároku finančného agenta na

províziu alebo iné obdobné plnenie, pokiaľ boli podmienky pre vznik nároku splnené v celom rozsahu
už pred účinným ukončením zmluvy; povinnosti finančného agenta zaplatiť poisťovni zmluvnú pokutu
podľa článku 10.3 a nasl. zmluvy; povinnosti finančného agenta nahradiť poisťovni spôsobenú škodu,
vrátane regresného nároku poisťovne na náhradu vyplatenej náhrady škody tretím osobám (článok
10.1 a nasl. zmluvy), povinnosti finančného agenta vrátiť poisťovni už vyplatenú províziu resp. storno

províziu v prípadoch uvedených v Províznej schéme (článok 8.9 zmluvy); povinnosti finančného agenta
vysporiadať všetky ostatné peňažné alebo iné záväzky, ktoré mu voči poisťovni vznikli počas trvania tejto
zmluvy. Podľa bodu 13.1 zmluvy o finančnom sprostredkovaní práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré
nie sú upravené touto zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o zmluve
o sprostredkovaní, zákona o finančnom sprostredkovaní a ostatných príslušných právnych predpisov

Slovenskej republiky. Podľa článku IX prílohy č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní program
finančnej podpory slúži ako finančná výpomoc počas prvých 15 mesiacov od zaradenia finančného
agenta na kariérny stupeň MOS. Podľa bodu 2. tohto článku mal program finančnej pomoci formu
štartovacie balíka, ktorý mal byť finančnému agentovi vyplácaný zálohovo počas 15 mesiacov skúšobnejlehoty, ktorá plynie od zaradenia finančného agenta na kariérny stupeň MOS a pozostával z 15 splátok.
V prípade jeho zaslúženia (splnenia podmienok stanovených poisťovňou) ho finančný agent nemusel
poisťovni vrátiť. Garantovaný príjem pre MOS je bezúročnou pôžičkou, ktorá môže byť finančnému

agentovi poskytnutá na kariérnom stupni MOS na základe jeho žiadosti, vypláca sa počas 15 mesiacov
a finančný agent je povinný garantovaný príjem vrátiť. Finančné prostriedky vyplatené finančnému
agentovi prostredníctvom garantovaného príjmu mali byť započítané predovšetkým s jeho kaučným
kontom (t. j. účtom zriadeným poisťovňou každému finančnému agentovi za účelom krytia výkyvov v jeho
príjmoch a slúžiacemu na započítanie stornoprovízií a na krytie pohľadávok poisťovne voči finančnému

agentovi). Ak finančný agent nemá na kaučnom konte dostatočný objem finančných prostriedkov na
započítanie vyplateného Garantovaného príjmu, je finančný agent povinný nezapočítanú časť poisťovni
vrátiť. Lehota na vyrovnanie dlžnej sumy je 15 dní od obdŕžania výzvy na jej vrátenie. V prípade, že bude
s finančným agentom ukončená zmluva pred uplynutím 24 mesiaca od zaradenia finančného agenta
na kariérny stupeň MOS, v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po ukončení zmluvy vyúčtuje poisťovňa
garantovaný príjem voči finančnému agentovi. Podľa článku IX prílohy č. 1 k zmluve o finančnom

sprostredkovaní zaslúženosť Štartovacieho balíka pre MOS sa vyhodnocuje po uplynutí 39 mesiacov
od vyplatenia prvej splátky finančnému agentovi (sledované, resp. hodnotiace obdobie zaslúženosti).
Štartovací balík MOS je zaslúžený, ak sú splnené všetky nasledujúce kritériá: a) finančný agent má
platnú Zmluvu s Poisťovňou minimálne 39 mesiacov od vyplatenia prvej splátky Štartovacieho balíka
na pozícii MOS; b) finančný agent kumulatívne plnil minimálne štandardy pre svoj kariérny stupeň MOS

počas 39 mesiacov; c) finančný agent splnil nábor stanovený pre MOS a získal počas svojej skúšobnej
doby na pozícii MOS (15 mesiacov) minimálne 10 finančných agentov, to znamená 8 finančných agentov
za technický rok. Počítajú sa iba finanční agenti na kariérnom stupni reprezentant a vyššom, s ktorými
bola podpísaná zmluva a boli zaregistrovaní v NBS v rámci hodnotiaceho obdobia; d) ku koncu prvého,
resp. v druhom a ďalších technických rokoch získal finančný agent ročne minimálne štyroch finančných

agentov na kariérnom stupni reprezentant; e) po uplynutí 39 mesiacov od svojho zaradenia na kariérny
stupeň MOS má finančný agent vo svojej OS minimálne 6 finančných agentov, ktorí si zaslúžili Štartovací
balík pre reprezentanta; f) stornokvóta OS (vrátane MOS) neprekročí 30% počas sledovaného obdobia
zaslúženosti. V prípade nezaslúženia Štartovacieho balíka pre MOS je finančný agent povinný vrátiť
Štartovací balík v plej výške poisťovni. Prostriedky vyplatené v rámci Štartovacieho balíka MOS, ktoré

je finančný agent povinný vrátiť, budú zúčtované voči jeho KK. Zápočet vykoná poisťovňa najneskôr v
40. mesiaci od jeho zaradenia na kariérny stupeň MOS. Lehota na vyrovnanie dlžnej sumy je 15-dňová
odo dňa obdŕžania výzvy na vrátenie. Podľa dohody z 28. marca 2017 právny predchodca žalobcu a
žalovaná obojstranným prejavom vôle označeného dňa ukončili zmluvu o finančnom sprostredkovaní a
to s účinnosťou k 31. marcu 2017. Žalovaná žiadosťou z 19. mája 2016 požiadala právnu predchodkyňu

žalobcu o schválenie bezúročnej pôžičky vo forme Garantovaného príjmu v zmysle prílohy č. 1 k
zmluve o finančnom sprostredkovaní. V žiadosti okrem iného žalovaná prehlásila, že si je vedomá
svojej povinnosti garantovaný príjem poisťovni vrátiť. Právna predchodkyňa žalobcu vyzvala žiadosťou
o zaplatenie dlhu z 10. júla 2017 žalovanú na zaplatenie nezaslúženého štartovacieho balíka pre
manažéra obchodnej skupiny v celkovej výške 2.800,- eur a garantovaného príjmu vo výške 1.400,- eur

v lehote 15 dní od jej doručenia. Zásielka bola žalovanej doručená 1. augusta 2017.
2.11 Podľa názoru súdu prvej inštancie medzi stranami nebolo sporné, že by právna predchodkyňa
žalobcu žalovanej nevyplatila garantovaný príjem v celkovej výške 1.400,- eur a štartovací balík vo
výške 2.800,- eur. Zároveň na základe žalobcom doložených výpisov z provízií finančného agenta
vedených na žalovanú bolo overené, že k 11. máju 2016 bol žalovanej vyplatený štartovací balík vo

výške 800,- eur, k 10. júnu 2016 jej bol vyplatený štartovací balík vo výške 500,- eur a garantovaný
príjem vo výške 300,- eur, k 11. júlu 2016 štartovací balík vo výške 500,- eur a garantovaný príjem
vo výške 300,- eur, k 11. augustu 2016 štartovací balík vo výške 500,- eur a garantovaný príjem vo
výške 300,- eur, k 9. septembru 2016 štartovací balík vo výške 500,- eur a garantovaný príjem vo výške
300,- eur a k 11. novembru 2016 garantovaný príjem vo výške 200,- eur. Následne žalobcom doručené

výpisy z účtu právnej predchodkyne žalobcu dokazujú aj odoslanie podstatnej časti špecifikovaných
úhrad na účet žalovanej. Právna predchodkyňa žalobcu a žalovaná 18. apríla 2016 uzatvorili zmluvu o
finančnom sprostredkovaní, pričom tento zmluvný vzťah medzi nimi skončil uzatvorením obojstrannej
dohody 28. marca 2017 k 31. marcu 2017, a teda trval spolu 11 mesiacov a 13 dní. Tento spôsob
ukončenia zmluvného vzťahu bol dohodnutý aj v bode 11.3.1 zmluvy o finančnom sprostredkovaní. V

priebehu zmluvného vzťahu boli žalovanej vyplácané provízie za výkon jej činnosti, ktorým bolo finančné
sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv medzi právnou predchodkyňou žalobcu a získanými
klientmi. Rozsah a spôsob výplaty provízií a ostatných peňažných plnení upravený bodom 8.1 zmluvy
o finančnom sprostredkovaní bol podrobne upravený v prílohe č. 1 zmluvy obsahujúcej tzv. províznuschému. Táto provízna schéma upravovala nárok žalovanej na vyplatenie jednotlivých druhov provízie
ako aj iných finančných plnení za vykonávanú činnosť, medzi ktoré patrili aj prostriedky finančnej
podpory (štartovací balík a garantovaný príjem). Podmienkou pre zachovanie nároku na štartovací balík

vyplácaný v mesačných splátkach bolo následné vyhodnotenie splnenia podmienok pre jeho zaslúženie
v zmysle článku IX.I prílohy, medzi ktoré patrila aj podmienka trvania zmluvného vzťahu medzi právnou
predchodkyňou žalobcu a žalovanou po dobou 39 mesiacov [článok IX.I bod 2., písm. a) prílohy č. 1].
2.12 Súd prvej inštancie považoval za nesporné tiež to, že tento právny vzťah z uzatvorenej zmluvy o
finančnom sprostredkovaní trval necelých dvanásť mesiacov, a preto táto podmienka splnená nebola.

Podľa nadväzujúceho bodu 3. článku IX.I prílohy č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní bola
žalovaná ako viazaný finančný agent povinná vrátiť vyplatený štartovací balík v plnej výške poisťovni.
Nárok na ponechanie si tohto štartovacieho balíka bol teda viazaný na rozväzovacie podmienky, ktoré
boli vyhodnocované následne a ich nesplnenie viedlo k zániku takéhoto nároku finančného agenta
a následného oprávnenia právneho predchodcu žalobcu požadovať vrátenie takto vyplatených súm.
Nárok na vrátenie vyplateného garantovaného príjmu právnemu predchodcovi žalobcu vyplýval priamo z

článkuIXprogramfinančnejpodpory,pretožeišlosvojoupovahounieoprovíziu,aleobezúročnúpôžičku
a jej vrátenie nebolo viazané na žiadnu rozväzovaciu podmienku. Potom doručením výzvy žalobcu na
jej vrátenie vznikla žalovanej povinnosť vyplatené finančné prostriedky vo výške 4 200,- eur vrátiť.
2.13 Súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovanej voči uplatnenému nároku v celkom rozsahu za
nedôvodnú,pretožesanezakladalanamedzistranamidohodnutýchzmluvnýchustanoveniachanemala

ani zákonný podklad. Právny zástupca žalobcu po spochybňujúcich námietkach žalovanej preukázal
predloženými plnomocenstvami oprávnenie konať najskôr za právnu predchodkyňu žalobcu a neskôr
aj za žalobcu. Garancia základných práv ňou označenými ústavnými článkami nemá v okolnostiach
prípadu relevantnú právnu súvislosť so zmluvnými podmienkami založenými zmluvou o finančnom
sprostredkovaní rešpektujúcou právny rámec daný ako zákonom o finančnom sprostredkovaní tak

aj aplikovateľnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Právo na slobodnú voľbu povolania a
prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 Ústavy
Slovenskej republiky totiž nezakladá povinnosť ktoréhokoľvek súkromného subjektu, aby zotrvával v
zmluvnom vzťahu s inou osobou a bol ním odôvodňovaný nárok na finančné plnenia, ktoré boli na
základe dobrovoľného zmluvného dojednania viazané na zmluvne dohodnuté podmienky. Žalovaná

nielenže nepreukázala, ale ani riadne neoboznámila, v čom malo konanie právneho predchodcu
žalobcu porušovať medzi stranami založené obchodné zvyklosti alebo dobré mravy. Postup žalobcu
a pred ním jeho právnej predchodkyne sa totiž opiera o zmluvné dojednania, ktorých uzatvorenie
bolo medzi stranami preukázané a nejavia sa rozporné s dobrými mravmi. Viazanie oprávnenosti
niektorých uhradených nárokov na podmienky, ku ktorých nesplneniu zjavne došlo aj na základe

konania žalovanej, ktorá sama uzatvorila dohodu o ukončení zmluvy o sprostredkovaní, nemôže byť v
rozpore so žiadnymi obchodnými zvyklosťami a nie je v rozpore ani s aplikovateľnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka týkajúcimi sa zmluvy o sprostredkovaní, ktorá na posudzovaný právny vzťah
dopadá v zmysle bodu 13.1 zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Pri zmluve o sprostredkovaní sa
zmluvné strany môžu ohľadne konkrétnych zmluvných podmienok v ich právnom vzťahu odchýliť od

zákonných ustanovení stanovených v § 643 až 651 Obchodného zákonníka a to s vychádzajúc z
obsahu § 263 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Preto pre posudzovanie uplatneného nároku boli
rozhodujúce medzi stranami vyjednané zmluvné podmienky, ktoré boli určité, zrozumiteľné a relevantne
nespochybnené. Právne irelevantná je i argumentácia žalovanej o aplikácii ustanovení týkajúcich sa
iného zmluvného typu upraveného v Obchodnom zákonníku a to zmluvy o obchodnom zastúpení

podľa § 652 a nasl., keďže priamo medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že na prípad zmluvne
neriešenýchprávnychsituáciísaichzmluvnývzťahspravujezmluvnýmtypomzmluvyosprostredkovaní.
Nedôvodne sa potom žalovaná domáhala aplikácie § 662 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka podľa
eurokonformného výkladu smernice Rady č. 86/653/EHS o koordinácii zákonov členských štátov
týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov. Takáto smernica zaväzuje len štáty v tom smere,

aby upravili v príslušnej oblasti svoju legislatívu, žiadne práva a povinnosti z nej však fyzickým osobám a
právnickým osobám nevyplývajú. K aplikácii § 662 Obchodného zákonníka súd na okraj poznamenáva,
že nároky uplatnené žalobou sa v skutočnosti netýkajú provízií ako odmeny za sprostredkovateľskú
činnosť a prípadného zániku nároku na nich, ale iných peňažných nárokov dojednaných zmluvou
o finančnom sprostredkovaní, majúcich charakter finančnej podpory a nie provízií za uskutočnené,

či neuskutočnené obchody. Potom ani dodatočné tvrdenia žalovanej o tom, že poistné zmluvy s
niektorými, pri jej prednese pred súdom vymenovanými, osobami v skutočnosti nedojednala, nemajú
žiadny relevantný súvis so žalobou uplatneným nárokom.2.14 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade žalovanej vznikla (na podklade opísaných
medzi stranami zmluvných dojednaní a nadväzujúcej žiadosti/výzvy právneho predchodcu žalobcu z 10.
júla 2017 v súlade s článkom IX prílohy č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní) povinnosť vrátiť

žalobcovi 4.200,- eur z označených právnych titulov, a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Vecná
aktívna legitimácia žalobcu bola v konaní preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky z 10. marca
2020 a doručovaným oznámením právneho predchodcu žalobcu z 23. marca 2020 žalovanej. Preto súd
vyhodnotil nárok žalobcu ako dôvodný a žalobe vyhovel. Z dokazovania súčasne vyplynulo, že žalovanej
bola výzva na zaplatenie dlhu doručená 1. augusta 2017, teda 15-dňová lehota na jeho zaplatenie začala

žalovanej plynúť 2. augusta 2017 a skončila 16. augusta 2017. Od 17. augusta 2017 sa dostala žalovaná
voči žalobcovi do omeškania a tak bolo dôvodné zaviazať ju aj na úhradu úroku z omeškania vo výške
9% ročne od tohto dňa (17. augusta 2017) až do zaplatenia. Nárok na úroky z omeškania zodpovedá
obchodnoprávnemu charakteru zmluvného vzťahu medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovanou
a bol uplatnený v intenciách ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 1 ods.
2 nariadenia vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Žaloba bola

zamietnutá len v nepatrnej výške, a to čo do úrokov z omeškania za deň 16. august 2020.
2.15 Vo vzťahu k žiadosti žalovanej na povolenie splácania dlhu v splátkach, mal súd prvej inštancie
za to, že povolenie zaplatenia dlžnej sumy v splátkach po 120,- eur mesačne, zjavne neprimerane
žalobcu v jeho práve na zaplatenie priznanej sumy obmedzovať nebude. Vychádzal pritom z výsledkov
dokazovania zameraného na posúdenie podmienok pre rozhodnutie o jej žiadosti na oslobodenie od

súdnych poplatkov, z ktorého nevyplývajú pre žalovanú také majetkové a hlavne príjmové pomery, ktoré
by odôvodňovali záver o možnosti splnenia judikovaného dlhu v celosti naraz. Súd sa pritom opieral aj
o výsledok lustrácie žalovanej k jej zárobkovým pomerom zabezpečenej cestou Sociálnej poisťovne (č.
l. 58 spisu). Na základe toho potom súd vzhliadol za primerané, povoliť žalovanej vo vzťahu k žalobcovi
postupné splácanie judikovaného dlhu, keďže s prihliadnutím na jej pomery nie je možné predpokladať

splatenie dlhu inak ako v primeraných splátkach. Preto v zmysle § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) povolil žalovanej dlh splácať v splátkach vo výške 120,- eur
mesačne splatných vždy ku koncu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod
podmienkou, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok v deň jej splatnosti sa stane dlh úplne
splatným, čo žalobcovi garantuje možnosť okamžitého vymáhania celého dlhu v prípade, ak zo strany

žalovanej dôjde k porušeniu podmienok pre zaplatenie týmto rozsudkom judikovaného dlhu.
2.16 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), § 8 zákona
o finančnom sprostredkovaní v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o finančnom sprostredkovaní
a § 261 ods. 1, ods. 8, § 263 ods. 1, ods. 2, § 642, § 644 Obchodného zákonníka. Úroky z omeškania
priznalsúdžalobcovivsúladesustanovením§369ods.1,ods.2Obchodnéhozákonníkaaustanovením

§ 1 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka.
2.17 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1, ods. 2 CSP
v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku,

samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 4.200,- eur s
príslušenstvom a výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná.
Namietala, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadla v postupe súdu prvej inštancie,
ktorý vôbec neodôvodnil, prečo neaplikoval na uvedený skutkový a právny stav smernicu Rady č.

86/653/EHS o koordinácii zákonov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov,
dôsledkom čoho je arbitrárny a nepreskúmateľný rozsudok. V súvislosti s namietaným nesprávnym
právnymposúdenímvecisúdomprvejinštancietvrdila,žepreposúdeniepovahyzmluvyniejepodstatné
to, ako ju strany označili, ani to, podľa akého ustanovenia ju navonok uzatvárajú. Strany totiž nemôžu
zmeniť povahu zmluvy len tým, že ju označia ako iný zmluvný typ. Podstatné je posúdenie dohodnutého

obsahu zmluvy a subsumpcia pod základné ustanovenia upravujúce príslušný typ. Mala za to, že zmluvu
o finančnom sprostredkovaní je potrebné považovať za zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvnými
stranami ktorej sú žalobca ako zastúpený a žalovaná ako obchodný zástupca. Vo vzťahu k zániku
nároku na províziu poukázala na skutočnosť, že žalobca svoj nárok preukázal nedostatočne, pretožechýbajú výpisy z účtov za mesiace jún 2016, júl 2016 a august 2016. Popritom zdôraznila, že takúto
dohodu je potrebné považovať za dohodu v neprospech obchodného zástupcu, keďže sa ňou zrušuje
nárok na províziu z úplne iných dôvodov než neuskutočnenie obchodu medzi žalobcom a príslušným

poistníkom a bez akejkoľvek vecnej súvislosti s týmito obchodmi. Dôvodom zániku nároku na províziu je
podľa jej názoru len prostý fakt, že nevykonávala funkciu obchodného zástupcu najmenej 36 mesiacov,
a to bez akejkoľvek väzby na ňou uzatvorené obchody, ako to vyžaduje ustanovenie § 662 ods.
1 Obchodného zákonníka pri svojom správnom výklade. Takúto dohodu v neprospech obchodného
zástupcu hodnotila ako neprípustnú a odporujúcu zákonu a v tomto dôsledku za neplatnú v zmysle

ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa domnievala, že žalobca
nemôže z tohto právneho úkonu vyvodzovať žiadne práva, keďže bez ohľadu na to, či je provízia
označená ako „štartovací balík“ alebo „garantovaný príjem“, vždy ide o odmenu obchodného zástupcu.
Jej tvrdenia o sledovaní zaslúženosti štartovacieho balíka a garantovaného príjmu v mesačných
intervaloch preukazujú aj výpisy z provízii finančného agenta za účtovné mesiace september 2016,
november 2016 až marec 2017, kedy neplnila podmienky ustanovené v prílohe č. 1 článku IX bod 3 a

nebol jej vyplácaný ani štartovací balík pre MOS ani garantovaný príjem, ktoré boli v zmysle prílohy č.
1 rozložené na obdobie 15 mesiacov. Podotkla, že k ukončeniu zmluvy o finančnom sprostredkovaní
došlo výlučne vinou žalobcu, pričom táto skutočnosť vôbec nebola súdom zohľadnená pri rozhodovaní.
Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním doručeným 10. septembra 2020. Uviedol, že súd
prvej inštancie vyvrátil názor žalovanej, že štartovacie balíky predstavujú formu provízie obchodného
zástupcu za zrealizované obchody, pretože predstavujú program finančnej podpory. Žalovanej boli
vyplatené ako forma motivačnej zložky v súlade s ustanovením článku IX prílohy č. 1 k zmluve o
finančnom sprostredkovaní. Ich priznanie žalovanej bolo viazané na splnenie programu zásluhovosti.

Zaslúženosť vyplatených štartovacích balíkov sa v zmysle zmluvných dojednaní v článku IX.I prílohy č.
1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní vyhodnocovala po uplynutí 39 mesiacov od vyplatenia prvej
splátky. Teda až po uplynutí 39 mesiacov od vyplatenia prvej splátky bolo možné vyhodnotiť zaslúženosť
vyplatených štartovacích balíkov a tým aj vznik nároku žalovanej na ich priznanie v závislosti od
plnenia dohodnutých podnikateľských plánov. Žalovaná nezotrvala v zmluvnom vzťahu s jeho právnou

predchodkyňou dohodnutý čas, len necelých dvanásť mesiacov. Rovnako súd prvej inštancie správne
vyhodnotil, že nárok na ponechanie štartovacieho balíka bol viazaný na rozväzovacie podmienky,
ktoré boli vyhodnocované následne a ich nesplnenie viedlo k zániku nároku finančného agenta
a následného oprávnenia právneho predchodcu požadovať vrátenie vyplatených súm. Súd svojím
rozhodnutím tiež potvrdil, že garantovaný príjem patrí v zmysle zmluvy o finančnom sprostredkovaní do

zložky programu finančnej podpory. Jeho poskytnutie bolo viazané na žiadosť žalovanej. V zmluve o
finančnom sprostredkovaní ako aj v písomnej žiadosti žalovanej o vyplácanie garantovaného príjmu z
19. mája 2016 bol garantovaný príjem definovaný ako bezúročná pôžička. Žalovaná podpisom žiadosti
o vyplácanie garantovaného príjmu ako aj podpisom zmluvy o finančnom sprostredkovaní potvrdila
povinnosť vrátenia garantovaného príjmu. Vyplatenie garantovaného príjmu žalovanej nebolo viazané

na uskutočnenie obchodov v zmysle zmluvy o finančnom sprostredkovaní ani na splnenie žiadnych
osobitných podmienok. Garantovaný príjem predstavuje bezúročnú pôžičku, na vrátenie ktorej bola
žalovaná jeho právnou predchodkyňou vyzvaná a ktorú jeho právnej predchodkyni ani jemu nevrátila.
Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho

konania.

5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,

po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovanou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto

postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajúprocesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu

v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej
nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,

jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom
objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

10. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a
nepreskúmateľný, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie v jeho odôvodnení zrozumiteľným spôsobom
uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako
vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym
názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/218/2010 z 23. novembra 2010, uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. I.ÚS 188/06 z 8. júna 2006)

11. Rovnako odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo žalovaná považuje za nevyhnutné aplikovať na
zistený skutkový a právny stav smernicu Rady č. 86/653/EHS o koordinácii zákonov členských štátov
týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov za okolností, keď táto smernica bola transponovaná

do ustanovení Obchodného zákonníka a jedným z predpokladov priamej aplikácie smerníc je nesprávna
transpozícia smernice (chýbajúca, neskorá alebo neúplná transpozícia) alebo nezabezpečenie jej úplnej
účinnosti.

12. K žalovanou namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie odvolací

súd konštatuje, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma
na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce
aplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávnehointerpretoval,aleboakzosprávnychskutkovýchzáverov

vyvodil nesprávne právne závery.

13. Ohľadom nesúhlasu žalovanej s označením predmetnej zmluvy ako zmluvy o finančnom
sprostredkovaní a požiadavky o jej posúdenie ako zmluvy o obchodnom zastúpení odvolací súd uvádza,že ustanovenie § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ukladá povinnosť posúdiť zmluvy ako zmluvné typy
upravené v hlave II Obchodného zákonníka, ak obsah práv a povinnosti dohodnutý zmluvnými stranami
zahŕňa podstatné znaky niektorého zo zmluvných typov. Pojmové znaky zmluvného typu sú označené

ako podstatné časti zmluvy a predstavujú základne kvalifikačné kritérium pre posúdenie, či konkrétnu
zmluvu možno považovať za zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom. Na základe uvedeného je
možné medzi zmluvnými stranami uzatvoriť zmluvu, ktorá je zmluvným typom upraveným v Obchodnom
zákonníku alebo môže byť uzatvorená podľa iného právneho predpisu, prípadne sa môže jednať o
nepomenovanú zmluvu. To znamená, že dohoda o podstatných častiach zmluvy nie je nevyhnutná na

platnosť zmluvy, vyžaduje sa však ako kvalifikačné kritérium zmluvného typu. Z uvedeného teda jasne
vyplýva, že obsah zmluvy medzi stranami sporu spĺňa klasifikačné kritérium pre posúdenie zmluvy ako
zmluvného typu upraveného Obchodným zákonníkom, a to zmluvy o obchodnom zastúpení, preto je
nevyhnutné aj práva a povinností vyplývajúce z tohto úkonu posudzovať podľa uvedeného zmluvného
typu a nie je možné sa odchýliť od kogentných ustanovení tohto zmluvného typu.

14. Vo vzťahu k otázke zániku nároku žalovanej na províziu odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje,
že štartovacie balíky, vrátenie ktorých je predmetom žaloby nepredstavujú formu provízie obchodného
zástupcu za zrealizované obchody, ale predstavujú program finančnej podpory a ich priznanie žalovanej
bolo viazané na splnenie programu zásluhovosti a že vyplatenie garantovaného príjmu žalovanej nebolo
viazané na uskutočnenie obchodov v zmysle zmluvy o finančnom sprostredkovaní, ani na splnenie

žiadnych osobitných podmienok.

15. Preto je nárok žalobcu na vrátenie štartovacích balíkov a garantovaného príjmu nevyhnutné posúdiť
výlučne podľa článku IX. a článku IX.I Prílohy č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným
finančným agentom Provízna schéma pre kariérny stupeň finančného agenta: MANAŽÉR OBCHODNEJ

SKUPINY.

16. Podľa článku IX. bod 2. písm. a) Prílohy č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným
finančným agentom Provízna schéma pre kariérny stupeň finančného agenta: MANAŽÉR OBCHODNEJ
SKUPINY štartovací balík pre MOS je vyplácaný finančnému agentovi zálohovo počas 15 mesiacov

skúšobnej lehoty, ktorá plynie od zaradenia finančného agenta na kariérny stupeň MOS, má 15 splátok.
V prípade jeho zaslúženia, resp. splnenia poisťovňou stanovených podmienok, ho nemusí finančný
agent poisťovni vrátiť. Podľa článku IX.I Prílohy č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným
finančným agentom Provízna schéma pre kariérny stupeň finančného agenta: MANAŽÉR OBCHODNEJ
SKUPINY zaslúženosť štartovacieho balíka pre MOS sa vyhodnocuje po uplynutí 39 mesiacov od

vyplatenia prvej splátky finančnému agentovi (sledované, resp. hodnotiace obdobie zaslúženosti).
Štartovací balík MOS je zaslúžený, ak sú splnené všetky nasledujúce kritéria: a) finančný agent má
platnú zmluvu s poisťovňou minimálne 39 mesiacov od vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka na
pozícii MOS; b) finančný agent kumulatívne plnil minimálne štandardy pre svoj kariérny stupeň MOS
počas 39 mesiacov; c) finančný agent splnil nábor stanovený pre MOS a získal počas svojej skúšobnej

doby na pozícii MOS (15 mesiacov) minimálne 10 finančných agentov, to znamená 8 finančných agentov
za technický rok. Počítajú sa iba finanční agenti na kariérnom stupni reprezentant a vyššom, s ktorými
bola podpísaná zmluva a boli zaregistrovaní v NBS v rámci hodnotiaceho obdobia; d) ku koncu prvého,
resp. v druhom a ďalších technických rokoch získal finančný agent ročne minimálne štyroch finančných
agentov na kariérnom stupni reprezentant; e) po uplynutí 39 mesiacov od svojho zaradenia na kariérny

stupeň MOS má finančný agent vo svojej OS minimálne 6 finančných agentov, ktorí si zaslúžili štartovací
balík pre reprezentanta; f) stornokvóta OS (vrátane MOS) neprekročí 30 % počas sledovaného obdobia
zaslúženosti. V prípade nezaslúženia štartovacieho balíka pre MOS je finančný agent povinný vrátiť
štartovací balík v plnej výške poisťovni. Prostriedky vyplatené v rámci štartovacieho balíka MOS, ktoré
je finančný agent povinný vrátiť, budú zúčtované voči jeho KK. Zápočet vykoná poisťovňa najneskôr v

40. mesiaci od jeho zaradenia na kariérny stupeň MOS. Lehota na vyrovnanie dlžnej sumy je 15-dňová
odo dňa obdŕžania výzvy na vrátenie.

17. Podľa článku IX. bod 2. písm. b) Prílohy č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným
finančným agentom Provízna schéma pre kariérny stupeň finančného agenta: MANAŽÉR OBCHODNEJ

SKUPINY garantovaný príjem pre MOS je bezúročná pôžička poisťovne, ktorá môže byť poskytnutá
finančnému agentovi na kariérnom stupni MOS. Finančný agent je povinný garantovaný príjem poisťovni
vrátiť. V prípade vyradenia finančného agenta z vyplácania štartovacieho balíka, je finančný agent
automaticky vyradený aj z vyplácania garantovaného príjmu. Garantovaný príjem môže poisťovňafinančnému agentovi priznať na základe jeho žiadosti. Garantovaný príjem sa vypláca od nástupu
finančného agenta na pozíciu MOS počas 15 mesiacov skúšobnej doby. Vyúčtovanie (zápočet)
garantovaného príjmu urobí poisťovňa v 25. mesiaci po zaradení finančného agenta na kariérny

stupeň MOS. Finančné prostriedky vyplatené finančnému agentovi prostredníctvom garantovaného
príjmu budú započítané v prvom rade s jeho KK. Ak nemá finančný agent na KK dostatočný objem
finančných prostriedkov na započítanie vyplateného garantovaného príjmu, je finančný agent povinný
nezapočítanú časť poisťovni vrátiť. Lehota na vyrovnanie dlžnej sumy je 15-dňová odo dňa obdŕžania
výzvy na vrátenie. V prípade, že bude s finančným agentom ukončená zmluva pred uplynutým 24.

mesiaca (vrátane) od zaradenia finančného agenta na kariérny stupeň MOS, v kalendárnom mesiaci
nasledujúcom po ukončení zmluvy vyúčtuje poisťovňa garantovaný príjem voči finančnému agentovi.

18.Právnapredchodkyňažalobcusinávrhomnavydanieplatobnéhorozkazuuplatnilanároknavrátenie
štartovacieho balíka pre manažéra obchodnej skupiny vo výške 2.800,- eur a garantovaného príjmu vo
výške 1.400,- eur z dôvodu, že so žalovanou 28. marca 2017 uzatvorila dohodu o ukončení zmluvy o

finančnom sprostredkovaní.

19. Štartovací balík pre manažéra obchodnej skupiny vo výške 2.800,- eur bol vyplatený žalovanej v
splátkach, a to za mesiac apríl 2016 vo výške 800,- eur, za mesiac máj 2016 vo výške 500,- eur, za
mesiac jún 2016 vo výške 500,- eur, za mesiac júl 2016 vo výške 500,- eur a za mesiac august 2016

vo výške 500,- eur.

20. Garantovaný príjem vo výške 1.400,- eur bol vyplatený žalovanej v splátkach, a to za mesiac máj
2015 vo výške 300,- eur, za mesiac jún 2015 vo výške 300,- eur, za mesiac júl 2015 vo výške 300,- eur,
za mesiac august 2015 vo výške 300,- eur a za mesiac september 2016 vo výške 200,- eur.

21. Za týchto okolností odvolací súd konštatuje, že žalovanej zanikol nárok na štartovací balík a
garantovaný príjem uzatvorením dohody o ukončení zmluvy o finančnom sprostredkovaní, v dôsledku
čoho žalobca má nárok na vrátenie plnej sumy štartovacieho balíka a garantovaného príjmu.

22. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
4.200,- eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

23. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovanej za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods.

2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia
o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 % a zároveň žalovaná
v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).