Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. august 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14CoSr/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516211146
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1516211146.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v právnej veci žalobcu: O. U., nar. XX.XX.XXXX,
hlásený k trvalému pobytu D. - N., t.č. bytom N. 4, D., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.
k. 6Csr 3/2016-114 zo dňa 2.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 6Csr 3/2016-114 zo dňa 2.10.2017
p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 6Csr 3/2016-114 zo dňa 02.10.2017 zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie sp. zn. II/2011 - 2776 zo dňa 14.02.2012, a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011 - 2776 zo dňa 14.02.2012 z dôvodu, že namietal
platnosť zmluvy o úvere uzatvorenej s právnym predchodcom žalovaného - Slovenská sporiteľňa,
a.s.; platnosť rozhodcovskej doložky; nesplnenie podmienok na vydanie rozhodcovského rozhodnutia;
skutočnosť, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a nebolo mu umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní; nedostatočne
zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, s tým, že rozhodcovský súd rozhodol
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

3. Žalovaný nesúhlasil so zrušením rozhodcovského rozsudku a žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu,
že nie sú splnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že dňa 03.05.2005 právny
predchodca žalovaného - Slovenská sporiteľňa, a. s. spolu so žalobcom a O. U.
uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6.637,78 Eur
(200.000,00 Sk) žalobcovi a O. U.. Žalobca podpisom zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými
obchodnými podmienkami, že súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, a tým vyslovil súhlas so

znením rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou Všeobecných obchodných podmienok. Podľa
žalovaného rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne, a boli splnené všetky zákonom požadované
podmienky na jej uzatvorenie a žalobca neuviedol jediný relevantný dôkaz, ktorý by mal jej platnosť
spochybniť. Právny predchodca žalovaného si pri uzatváraní rozhodcovskej doložky plnil len svojupovinnosť vyplývajúcu so zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a žalobcovi najneskôr
pri uzatváraní dokumentácie, predložil návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Žalobca mal právo
odmietnuť rozhodcovskú doložku, ale návrh prijal. Preto nemožno považovať rozhodcovskú doložku

za neprijateľnú podmienku. K neplatnosti zmluvy žalovaný poukázal na ustanovenie § 4 ods. 4 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať. Žalobca ani nenamietal, že by mu úver nebol poskytnutý vo výške 6.638,78
Eur, tak nemožno posudzovať podpísanú zmluvu ako celok neplatnú. Okrem toho ide o dlhé časové

obdobie od vydania rozhodcovského rozsudku, až do podania žaloby na zrušenie rozhodcovského
rozsudku na súd. Žalovaný namietal, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná po
márnom uplynutí lehoty na jej podanie, nakoľko podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. účinného
do 31.12.2014, možno žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať v lehote 30 dní odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku.

4. Okresný súd vychádzal zo zistenia, dňa 03.05.2005 žalobca a O. a s právnym predchodcom
žalovaného - Slovenská sporiteľňa, a. s. uzatvorili Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 6.637,78 Eur
žalobcovi a O. U. s lehotou splatnosti do 20.04.2010. Z dôvodu, že žalobca a O. U.

jednotlivé splátky úveru neplatili riadne a včas, žalovaný dňa 14.02.2011 podal na Stály rozhodcovský
súd Slovenskej bankovej asociácie návrh na začatie rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd
Slovenskej bankovej asociácie dňa 14.02.2012 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2011 - 2776.
Žalobca a O. U. majú hlásený trvalý pobyt v obci Bratislava - N., rozhodcovský súd rozsudok
doručoval Miestnemu úradu mestskej časti D. - N.. Žalobca a O. U. si na Miestnom úrade mestskej

časti D. - N. rozsudok neprevzali, preto rozhodcovský súd rozhodol, že zásielky sa im budú doručovať
uložením v spise. Žalobca rozsudok prevzal dňa 22.03.2012. Dňa 30.05.2016 podal na Okresný súd
Bratislava V žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku.

5. Okresný súd právne vychádzal z ust. § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 prvá veta zák. č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014, s prihliadnutím na ust. §
121 CSP. Podľa § 41 ods. 1 veta prvá uvedeného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

6. Po preskúmaní obsahu spisu okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná po uplynutí
lehoty, keď žalobca rozsudok prevzal dňa 22.03.2012 a vychádzajúc z ust. § 41 ods. 1 veta prvá zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014, mohol žalobca v lehote 30 dní
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, teda do 23.04.2012, podať na súd žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Z obsahu spisu okresný súd zistil, že žalobca podal žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku až dňa 30.05.2016. Vzhľadom na márne uplynutie zákonnej lehoty, žalobcovi
právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku zaniklo, došlo k preklúzii. K preklúzii, na
ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. Okresný súd z dôvodu, že žalobca podal žalobu po uplynutí
lehoty v zmysle § 41 ods. 1 prvá veta zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného do
31.12.2014 žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému

žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

7. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca podaním zo dňa 17.11.2017, ktorý bol doručený okresnému
súdu dňa 20.11.2017, ktorým namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. V podanom odvolaní žalobca namietal, že okresný súd
už po jeho podaní žaloby zo dňa 30.05.2016 nepostupoval v súlade so zákonom a žalobu odstúpil
dňa 16.06.2016 Okresnému súdu Bratislava I, čím konal nehospodárne napriek tomu, že z evidencie
obyvateľstva mal za preukázané, že miestna príslušnosť patrí Okresnému súdu Bratislava V. Ďalej

namietal postup súdu v lehote stanovenej v 223 ods. 3 CSP, keď súd porušil jeho právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pretože rozsudok bol vyhlásený dňa 02.10.2017, odoslaný 08.11.2017
a doručený až 15.11.2017, a okrem toho rozsudok nie je podpísaný v súlade s § 222 CSP zákonným
sudcom a nie je vyznačené či sa jedná o prvopis, rovnopis alebo druhopis a neobsahuje odôvodnenéz akého dôvodu nebol podpísaný. Rozsudok tak bol doručený po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
30 dní.

8. V podanom odvolaní žalobca poukázal na to, že okresný súd rozhodnutie založil výslovne na ust. § 41
ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa ktorého žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V
konkrétnom prípade, podľa zákona, na ktorý sa odvoláva súd je stanovená lehota 30 dní od doručenia

rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na jej márne uplynutie právo na podanie žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku zaniklo, došlo k preklúzii. S týmto záverom súdu žalobca nesúhlasí, pretože
rozhodcovský rozsudok mu nebol doručený do dnešného dňa a nie je pravda, čo zistil súd a uvádza
to vo svojom odôvodnení na strane 4, že rozhodcovský rozsudok vyhlásený dňa 14.02.2012 bol
žalobcovi doručený dňa 22.03.2012 a lehota na podanie žaloby mu uplynula dňa 23.04.2012. Verifikuje
to meritórny spis o rozhodcovskom konaní, v ktorom sa nenachádza doručenka o prevzatí predmetného

rozhodcovského rozsudku II/2011 zo dňa 14.02.2012. Pokiaľ mu nebol doručený predmetný rozsudok,
nebolomožnévlehote30dníododňadoručeniarozhodcovskéhorozsudkuúčastníkovirozhodcovského
konania podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak rozsudok nemohol nadobudnúť
právoplatnosť a vykonateľnosť. Zároveň poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora, rozhodol rozsudkom
C-168/05 zo dňa 25.10.2006, z ktorého vyplýva: „Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje,
aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia posúdil
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje
nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania,
ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie. Poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bola implementovaná do slovenského právneho
poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z., z 02.03.2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 40/1960 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (do ust. §§ 52 a 54 Občianskeho
zákonníka).

8. Žalobca ďalej tvrdil, že na okresnom súde v priebehu celého konania poukazoval na to, že išlo o
spotrebiteľskú zmluvu a smernica má teda vzťah k povinnosti žalobcu uplatniť si svoj nárok v rámci
príslušnej lehoty podľa rozhodnutia, ktorý hovorí o tom, že v konaní o žalobe je
potrebné preskúmať platnosť aj vtedy, keď nevznikli až po takejto doložky. V danom
prípadeniejemožnéformuláciurozhodcovskejdoložkypovažovaťzaplatnúrozhodcovskúzmluvualebo

rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a následne vydať
rozhodcovský rozsudok, ktorý mu nikdy nebol doručený. Okresný súd sa tým v odôvodnení rozsudku
nezaoberal. Podľa zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 03.05.2005, nebola nikdy uzavretá
rozhodcovská zmluva ani doložka, čo verifikuje samostatná predmetná zmluva. Takýto vydaný rozsudok

nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom
exekúcie.

9. Žalobca tvrdil, že existoval právny dôvod k tomu, aby okresný súd žalobe vyhovel a zrušil
rozhodcovský rozsudok. Ďalej tvrdil, že súd neprípustným spôsobom nebral do úvahy rozsiahlu

judikatúru všeobecných a odvolacích súdov Slovenskej republiky a ani Súdneho dvora. Žalobca preto
rozsudok okresného súdu považuje za neakceptovateľný, arbitrárny a v rozpore s Ústavou SR. Okrem
toho rozhodnutie neobsahuje jasné, výstižné vysvetlenie a posúdenia podstatných skutkových tvrdení
a právnych argumentov strán a zdôvodnenie, prečo neakceptoval doterajšiu súdnu prax. Doterajšia
rozsiahla súdna prax vo veciach žalobcu ustálila, že v každom štádiu konania je potrebné skúmať

platnosť rozhodcovskej doložky v prípade vydaného rozsudku rozhodcovským súdom.
Podľa žalobcu sa súd v konaní pridržiaval tvrdení na strane žalovaného ako veriteľa, čo vyplýva
aj z odôvodnenia rozsudku ale neposkytol slabšej strane sporu žalobcovi ako spotrebiteľovi, právnu
ochranu podľa § 290 CSP. Ochrana slabšej strany. Tvrdil, že rozsudok mu nikdy nebol doručený.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uznesenie sp. zn. 6 MCdo 239/2011 zo dňa 14.03.2012,

podľa ktorého: pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je
osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takom prípade je povinnosť súdu
vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosť účastníka, ktorému bolo doručované
poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v miestedoručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je
osvedčené. Preto záver súdu o
účinnom náhradnom doručení bude len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase

doručovania zdržoval.

10. Žalobca namietal rozhodnutie vo výroku o trovách konania s ktorým nesúhlasil, poukázal na prístup
Európskej únie k týmto otázkam podľa čl. 14 ods. 2 návrhu nariadenia o „bagateľných
sporoch“. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11. júla 2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ak je strana, ktorá
prehrá spor, fyzickou osobou a nezastupuje ju právnik alebo iný odborník z právnej oblasti, nezaviaže
sa uhradiť poplatky za právnika alebo iného odborníka z právnej oblasti druhej strany (návrh). Trovy
konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane
trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke (čl. 16 nariadenia EP
a Rady ES č. 861/2007 po schválení). Podľa odôvodnenia návrhu Európskej únie ide o opatrenie v

rámci akčného plánu na zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Nariadenie sleduje aj ochranu dodávateľov, aby
ich neodrádzalo uplatňovať drobné pohľadávky, ale výslovne sa spomína aj ochrana spotrebiteľov, aby
neznášali neprimerané náklady, keď to dodávateľovi nemôže nijako ublížiť. Namietal tiež rozhodnutie
o trovách konania v súvislosti s priznaným trov právneho zastúpenia, ktoré sú nedôvodné a neúčelné.
Z uvedených dôvodov žalobca navrhol odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21.12.2017, v ktorom navrhol rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. K námietke žalobcu, že rozsudok mu nebol nikdy doručený
poukázal na ust. § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní

účinného do 31.12.2014, podľa ktorého, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak,
písomnostisapovažujúzadoručené,akbolidoručenéadresátoviosobnealebodosídla,alebonamiesto
podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi
na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie
tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla

alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo
iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Poukázal na ust. § 41 ods. 1 zákona
o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku. Z rozhodcovského spisu, ktorý bol aj súčasťou súdneho
spisu bolo relevantne preukázané, že žalobca si rozhodcovský rozsudok, ktorý mu bol doručovaný na
adresu Miestneho úradu mestskej časti D. neprevzal, a preto bolo rozhodcovským súdom rozhodnuté,
že zásielky budú doručované uložením v súdnom spise. Na základe uvedeného žalobca rozhodcovský

rozsudok prevzal dňa 22.03.2012 pričom žalobu na okresný súd podal až dňa 30.05.2016.

12. Obsah Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 03.05.2005 (ďalej len „Zmluva“) bol dodávateľom
(žalovaným) síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože
návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď

žalovaný v rozhodcovskom konaní (žalobca súdnom konaní) na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým
spôsobom neparticipoval. Žalovaný je názoru, že Zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné
podmienky,štandardnýmspôsobomvysvetlilapodstaturozhodcovskéhokonaniaadalamožnosťvýberu
spotrebiteľovi Zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Nakoľko žalobca doposiaľ nepreukázal, že bol
predmetnú Zmluvu nútený podpísať, má žalovaný zato, že rozhodcovská doložka je platná a neobsahuje

žiadne neprijateľné podmienky.

13. Žalobca mal právo odmietnuť Zmluvu, avšak návrh prijal. Z uvedeného dôvodu nemožno
rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú podmienku. Zo samotného znenia rozhodcovskej
doložky, ktorá nie je obsahovo obšírna vyplýva právo žalobcu jednak na výber rozhodcovského

súdu, možnosť odstúpenia od rozhodcovskej doložky a v neposlednom rade aj možnosť odmietnutia
rozhodcovského konania. Na základe uvedeného má žalovaný za preukázané, že došlo k platnému
uzatvoreniu rozhodcovskej doložky. Uzavretie Zmluvy nie je časovo limitované, a teda podľa názoružalovaného mal žalobca dostatok času aby si jednotlivé dokumenty prezrel, oboznámil sa s nimi a podľa
svojej vôle tieto dokumenty vyplniť v prípade, že s ich obsahom súhlasí.

14. Žalovaný v súvislosti s dôvodmi svojho vyjadrenia poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 13Csr 1/2016 zo dňa 30.01.2017, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Csr
7/2016 zo dňa 29.06.2017 a rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 8Csr 1/2017 zo dňa
16.10.2017. žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu podľa §
387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom

konaní.

15. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 10.07.2019 v súvislosti s podaným odvolaním doplnil a uviedol
svoje vyjadrenie ohľadne označených prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany
podľa § 366 CSP. Podľa § 366 žalobca predkladá odvolaciemu súdu prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie do

2. októbra 2017, nakoľko boli vydané po tomto termíne. Poukázal na: uznesenie Okresného súdu v
Bratislave V sp. zn 37Er/4476/2012 - 282 zo dňa 20.02.2019, kde Okresný súd Bratislava V pod. sp. zn.
37Er/4476/2012usúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,PhD.pod10851/12zastavuje.Podkladom
na vykonanie predmetnej exekúcie bol sporný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Bratislave zo dňa 14.02.2012 sp. zn. 11/2011-2776, kde

rozsudok OS Bratislave V, sa nachádza na odvolacom Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
14CoSr/l/2018 zo dňa 17.04.2018. Predmetný rozsudok OS Bratislava V sp. zn. 37Er/4476/2012 -
282, ECLI:SK:OSBA5:2019:1512214321.2, nadobudol právoplatnosť dňa 21.03.2019. Na uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15CoSr 1/2018 - 188 zo dňa 31.októbra 2018, kde odvolací súd
zrušil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V, v právnej veci zrušenie rozhodcovského rozsudku

sp. zn. 39Csr2/2016-127, na rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 39Csr/2/2016 - 241, zo
dňa 13. Marca 2019, kde súd zrušuje rozhodcovský rozsudok JUDr. Michala Krnáča, rozhodcu zo
dňa 25.05.2007 sp. zn. RK-285/07-MK, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.04.2019,
na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. februára 2018 sp. zn. 6CoSr/l/2018 -213,
kde napadnutý rozsudok o zrušenie rozhodcovského rozsudku zrušuje a vec vracia súdu na ďalšie

konanie, na rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18. apríla 2019 sp. zn. 7Csr/l/2017-441,
kde súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený pri spoločnosti
Nitrianska rozhodcovská spoločnosť s.r.o., zo dňa 15.05.2017, sp. zn. 12 Rkl96/2006.

16. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil

a rozhodol, alebo vec vrátil na ďalšie konanie. K svojmu vyjadreniu pripojil rozhodnutia súdov tak, ako
boli uvedené v jeho podaní zo dňa 10.07.2019.

17. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 CSP, vec

prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie
(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý
verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.08.2021, o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu,
ichprávnizástupcovia,upovedomenízákonnýmspôsobom(§378ods.1,§219ods.1,ods.3,§385ods.

1 CSP). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností,
ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej
a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli
najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia
rozsudku, v čase podania odvolania.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol je vecne a právne
správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods.
2 CSP). Žalobca v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu, keď žalobca v podanom odvolaní namietal

a tvrdil dôvody podstatné pre rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktoré nemali podstatný
význam pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, ktorý zamietol žalobu z dôvodu, že žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku bola podaná oneskorene. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ideo konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20.Podľa§387ods.2CSP aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňuje sodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

21. V podanom odvolaní žalobca namietal, že okresný súd už po jeho podaní žaloby zo dňa 30.05.2016
nepostupoval v súlade so zákonom a žalobu odstúpil dňa 16.06.2016 Okresnému súdu Bratislava I,
čím konal nehospodárne napriek tomu, že z evidencie obyvateľstva mal za preukázané, že miestna

príslušnosť patrí Okresnému súdu Bratislava V. Ďalej namietal postup súdu v lehote stanovenej v 223
ods. 3 CSP, keď súd porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože rozsudok
bol vyhlásený dňa 02.10.2017, odoslaný 08.11.2017 a doručený až 15.11.2017, a okrem toho rozsudok
nie je podpísaný v súlade s § 222 CSP zákonným sudcom a nie je vyznačené či sa jedná o prvopis,
rovnopis alebo druhopis a neobsahuje odôvodnené z akého dôvodu nebol podpísaný. Rozsudok tak bol

doručený po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 30 dní.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu, uvedené námietky sa týkajú procesného postupu súdu v konaní,
ohľadne postúpenia veci, vyhotovenia rozsudku, odoslania rozsudku, podpísania a odôvodnenia, z
akého dôvodu nebol podpísaný a dodržanie zákonnej lehoty pri vyhotovení a odoslaní rozsudku.

Uvedené námietky možno považovať za podstatné, ale nie pre zmenu rozhodnutia okresného súdu,
ktorého záver vychádzal zo skúmania včasnosti podanej žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku
a ktoré ani pri ich dôvodnosti a opodstatnenosti by nemali za následok zmenu rozhodnutia okresného
súdu, ktoré je správne.
23. Pre doplnenie možno poukázať na adresu, ktorú označil sám žalobca a ktorá vyplýva aj zo

záhlavia rozsudku okresného súdu zo dňa 2. októbra 2017 a ktorú nežiadal žalobca zmeniť prípadným
opravným uznesením k označeniu žalobcu, a to hlásený k trvalému pobytu D.. Preto je tento údaj adresy
doručovania pre žalobcu správny a na základe ním označenej adresy trvaného pobytu bol žalobcovi
doručovaný aj rozsudok.

24.Vpodanomodvolanížalobcapoukázalnato,žeokresnýsúdrozhodnutiezaložilvýslovnenaust.§41
ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa ktorého žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V
konkrétnom prípade, podľa zákona, na ktorý sa odvoláva súd je stanovená lehota 30 dní od doručenia

rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na jej márne uplynutie právo na podanie žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku zaniklo, došlo k preklúzii. S týmto záverom súdu žalobca nesúhlasí, pretože
rozhodcovský rozsudok mu nebol doručený do dnešného dňa a nie je pravda, čo zistil súd a uvádza
to vo svojom odôvodnení na strane 4, že rozhodcovský rozsudok vyhlásený dňa 14.02.2012 bol
žalobcovi doručený dňa 22.03.2012 a lehota na podanie žaloby mu uplynula dňa 23.04.2012. Verifikuje

to meritórny spis o rozhodcovskom konaní, v ktorom sa nenachádza doručenka o prevzatí predmetného
rozhodcovského rozsudku II/2011 zo dňa 14.02.2012. Pokiaľ mu nebol doručený predmetný rozsudok,
nebolomožnévlehote30dníododňadoručeniarozhodcovskéhorozsudkuúčastníkovirozhodcovského
konania podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak rozsudok nemohol nadobudnúť
právoplatnosť a vykonateľnosť. V súvislosti s touto odvolacou námietkou, odvolací súd poukazuje na

správny záver okresného súdu v súvislosti s doručovaním rozhodnutia do vlastných rúk.

25. Okresný súd vychádzal pri rozhodnutí zo zistenia, že žalovaný dňa 14.02.2011 podal na Stály
rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie návrh na začatie rozhodcovského konania. Stály
rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie dňa 14.02.2012 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn.

II/2011 - 2776. Žalobca a AR. majú hlásený trvalý pobyt v obci D. - N., a tak rozhodcovský súd rozsudok
doručoval Miestnemu úradu mestskej časti D. - N.. Žalobca a O. U. si na Miestnom úrade mestskej
časti D. - N. rozsudok neprevzali, preto rozhodcovský súd rozhodol, že zásielky sa im budú doručovať
uložením v spise. Žalobca, ktorý podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, rozsudok prevzaldňa 22.03.2012. Dňa 30.05.2016 podal na Okresný súd Bratislava V žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

26. Okresný súd právne vychádzal z ust. § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 prvá veta zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014. Podľa § 41 ods. 1 veta prvá
uvedeného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Okresný súd zistil, že žaloba žalobcu bola podaná po uplynutí

lehoty, keď žalobca rozsudok prevzal dňa 22.03.2012 a vychádzajúc z ust. § 41 ods. 1 veta prvá zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014, mohol žalobca podať žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku,
teda do 23.04.2012, ale v tejto lehote žalobu nepodal. Vzhľadom na márne uplynutie zákonnej lehoty,
žalobcovi právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku zaniklo, došlo k preklúzii, na
ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti.

27. Na doplnenie odvolací súd dodáva, že pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku súdom, je potrebné dodržiavať zákonné požiadavky uvedené v zákone č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, v znení neskorších zákonov, pre daný prípad vyplývajúce najmä z ustanovení

§ 40 ods. 1 a § 41 ods. 1, ako správne z týchto ustanovení vychádzal aj okresný súd. Podľa týchto
ustanovení posudzoval okresný súd aj splnením podmienky podania žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku včas, ktorú namietal aj žalovaný. Pokiaľ ide o lehotu 30 dní, vyplývajúcu z ustanovenia § 41
uvedeného zákona, táto je zákonnou lehotou, nie je možné ju upraviť ani dohodou strán rozhodcovského
konania. Lehota 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku vyplýva z ustanovenia § 41 ods. 1 veta

prvá uvedeného zákona, podľa ktorého žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 25 ods. 4 uvedeného zákona, žaloba
a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; 9a) dohody účastníkov o
inom spôsobe doručovania sú neprípustné. /9a) § 45a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Podľa

§ 45 ods. 1 O.s.p. ( do 30.6.2016) súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť
písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného
zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti"). Podľa § 47 ods. 1 a 2 O.s.p. v znení
účinnom do 30.06.2016, do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a

iné písomnosti, ak to nariadi súd. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu
zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola

zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Z obsahu spisu na č.l. 14
vyplýva, že Rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2011-2776 zo dňa 14.02.2012, nadobudol právoplatnosť
dňa 22.03.2012.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti

potrebnépreposúdenieveciatietovyhodnotilvsúladesust.§195CSPadospelkskutkovýmaprávnym
záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Okresný súd správne skúmal najskôr

zákonnú podmienku včasnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a zistil, že žaloba
bola podaná po uplynutí lehoty v zmysle §41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
v znení účinnom do 31.12.2014 a správne rozhodol, keď na základe tohto zistenia žalobu zamietol. Z
obsahu spisu na č.l. 111 zo zápisnice o pojednávaní dňa 02.10.2017 vyplýva, že sudkyňa dala obom
stranám k nahliadnutiu kópiu rozhodcovského spisu, na to predstúpil žalobca, ktorý udáva, že: trvá

na podanej žalobe a zakladá do spisu podanie zo dňa 02.10.2017, ktoré je označené ako prostriedky
procesnej obrany na piatich stranách, ktoré bolo krátkou cestou doručené žalovanému a udáva, že
nenavrhuje vo veci vykonať ďalšie dôkazy. Poukazuje na tú skutočnosť, že v čase, keď rozhodoval
Stály rozhodcovský súd, tak pohľadávka bola už premlčaná a takisto namietal skutočnosť, že nebol opostúpení pohľadávky informovaný a rozhodcovský rozsudok mu nebol doručený. Z rozhodcovského
spisu, ktorý bol aj súčasťou súdneho spisu a s ktorým boli strany sporu aj oboznámené na pojednávaní,
bolo relevantne preukázané, že žalobca si rozhodcovský rozsudok, ktorý mu bol doručovaný na adresu

Miestneho úradu mestskej časti D.- N. neprevzal, a preto bolo rozhodcovským súdom rozhodnuté, že
zásielky budú doručované uložením v súdnom spise. Na základe uvedeného žalobca rozhodcovský
rozsudok prevzal dňa 22.03.2012 pričom žalobu na okresný súd podal až dňa 30.05.2016.

29. Žalobca namietal rozhodnutie vo výroku o trovách konania s ktorým nesúhlasil. O trovách konania

rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

30. Žalobca v odvolaní proti výroku o trovách konania poukázal na prístup Európskej únie k týmto
otázkam podľa čl. 14 ods. 2 návrhu nariadenia o „bagateľných sporoch“. Nariadenie Európskeho

parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. Ak je strana, ktorá prehrá spor, fyzickou osobou a nezastupuje ju právnik
alebo iný odborník z právnej oblasti, nezaviaže sa uhradiť poplatky za právnika alebo iného odborníka
z právnej oblasti druhej strany (návrh). Trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech.
Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú

neprimerané voči pohľadávke (čl. 16 nariadenia EP a Rady ES č. 861/2007 po schválení). Podľa
odôvodnenia návrhu Európskej únie ide o opatrenie v rámci akčného plánu na zvýšenie ochrany
spotrebiteľov. Nariadenie sleduje aj ochranu dodávateľov, aby ich neodrádzalo uplatňovať drobné
pohľadávky, ale výslovne sa spomína aj ochrana spotrebiteľov, aby neznášali neprimerané náklady,
keď to dodávateľovi nemôže nijako ublížiť. Namietal tiež rozhodnutie o trovách konania v súvislosti s

priznaným trov právneho zastúpenia, ktoré sú nedôvodné a neúčelné. Z uvedených dôvodov žalobca
navrhol odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

31. Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade námietka odvolateľa proti výroku o trovách
konania nie je dôvodná, keď aj s prihliadnutím na obsah spisu, v priebehu celého konania žalobca bol

oboznámený s daným stavom ohľadne doručenia rozhodcovského rozsudku, jeho právoplatnosti, so
zákonnými ustanoveniami, podľa ktorých okresný súd, aj na námietku žalovaného, ohľadne podania
žaloby po uplynutí zákonnej lehoty, posúdil splnenie zákonnej lehoty na podanie žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

32. V tej súvislosti treba zdôrazniť, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel,
má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením
tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto
odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

Rozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť podľa čl.
20 ods. 1 ústavy.

33. Žalobcom uvedené Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES sa týka sporov a úspechu strany
sporu, fyzickej osoby vo veci samej, pri ktorej strana potrebuje odborníka z právnej oblasti, právnika a to

najmä vo veciach s nízkou hodnotou sporu, týkajúce sa neúčelných alebo neprimeraných trov konania
voči pohľadávke.

34. Vo všeobecnosti, v konaní, kde strany sporu majú postavenie žalobca a žalovaný, je pre posúdenie
práva na náhradu trov konania rozhodujúci úspech vo veci. Rozhodnutie okresného súdu aj vo výroku

o náhrade trov konania bolo správne, trovy konania žalovaného neboli neúčelné ani neprimerané a
žalobca, pokiaľ namietal rozhodnutie o trovách konania, okrem uvedenej námietky v podanom odvolaní,
ktorá nie je použiteľná na daný prípad, ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa nepreukázal, ktorými
by sa mal okresný súd v konaní zaoberať, pri rozhodnutí o trovách konania.

35. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli
spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd zadôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil a podľa § 387 ods.
2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

36. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).